Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 427/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a Mojmíra Mamojku

prerokoval sťažnosť , , zastúpenej advokátom

JUDr. Mgr. Štefanom Buchom, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina, pre namietané

porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin v konaní o námietkach proti exekúcii vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Martin v konaní o námietkach proti exekúcii vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom

päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Martin p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Martin j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet

jej právneho zástupcu JUDr. Mgr. Štefana Buchu, Námestie M. R. Štefánika 1, Žilina,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-9 z 13. novembra 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“) v konaní

o námietkach proti exekúcii vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“). V časti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie , jej

základného práva na súdnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na účinný opravný prostriedok podľa čl. 13

dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom okresného súdu v napadnutom

konaní, ústavný súd sťažnosť odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

2. Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla, že na základe exekučného titulu

‒rozsudku okresného súdu č. k. -59 z 2. decembra 2014 súdny exekútor

vydal 9. marca 2016 upovedomenie o začatí exekúcie. Sťažovateľka podala námietky proti

exekúcii z 29. marca 2016 a súčasne listom označeným ako „Oznámenie o úhrade istiny

vo výške 5882,69,-EUR“ oznámila oprávnenému z exekúcie ,

že mu istinu v sume 5 882,69 € uhradila a príslušenstvo uhradí v splátkach. Súdny exekútor

sťažovateľke listom zo 4. apríla 2016 oznámil, že „o povolení o splátkach môže konať až

po právoplatnom rozhodnutí o jej námietkach na exekúciu, o ktorých rozhodne Okresný súd

Martin“. Okresný súd o námietkach proti exekúcii nerozhodol, preto sťažovateľka

na uvedenom súde podala 9. novembra 2016 podanie označené ako „URGENCIA“, ale

okresný súd dosiaľ na urgenciu nereagoval. Námietky proti exekúcii boli okresnému súdu

doručené 13. apríla 2016, avšak on o nich nerozhodol už viac ako 2 roky a 5 mesiacov, a to

napriek tomu, že tak mal urobiť do 60 dní od ich doručenia.

3. Sťažovateľka podala predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní

datovanú na 25. máj 2018, ktorá bola vyhodnotená ako dôvodná. Odpoveď na uvedenú

sťažnosť prevzala 15. júna 2018, avšak okresný súd do podania ústavnej sťažnosti

o námietkach sťažovateľky nerozhodol.

4. Sťažovateľka zdôraznila, že „v konaní pred súdom došlo k značným prieťahom

najmä od 11.4.2017 do 12.6.2018, ale aj od 13.4.2016 do 22.3.2017, kedy súd vôbec

nekonal“.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:

„1. Základné právo Sťažovateľky právo na účinný opravný

prostriedok, právo na súdnu ochranu upravenej v ,

Slovenskej republiky a právo na súdnu ochranu zaručenej v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, právo na ochranu majetku zaručené v čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo

porušené postupom Okresného súdu Martin v konaní spisová značka: .

2. Základné právo Sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie-

prieťahy v konaní upravenej v zaručenej v

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo porušené postupom

Okresného súdu Žilina (správne má byť Okresný súd Martin, pozn.) v konaní, ktoré vedie

pod sp. zn.: .

3. Ústavný súd Slovenskej republiky Okresnému súdu Martin v konaní vedenom

pod sp. zn.: prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľke priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-€.

(slovom: päťtisíc €), ktoré je Okresný súd Martin povinný jej vyplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Právnemu zástupcovi sťažovateľky priznáva náhradu trov právneho zastúpenia,

ktoré je Okresný súd Žiline (správne má byť Okresný súd Martin, pozn.) povinný vyplatiť

na jeho účet JUDr. Mgr. Štefana Buchu číslo: ,

ktorý je vedený v , a to do 3 dní

od právoplatnosti rozhodnutia.“

6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 820/18 zo 14. decembra 2018

doručeným ústavnému súdu 20. decembra 2018 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka

okresného súdu, v ktorom uviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného

súdu, a zároveň poukázala na stanovisko vyššej súdnej úradníčky, ktorej bola exekučná vec

pridelená a ktorá sa vyjadrila takto:

„Zo súdneho spisu súd zistil, že dňa 13.4.2016 súdny exekútor predložil tunajšiemu

súdu na rozhodnutie námietky povinnej proti exekúcii zo dňa 29.3.2016. Nakoľko vo svojom

podaní, okrem iného povinná namietala aj výšku predbežných trov exekúcie tak, ako si ich

vyčíslil súdny exekútor v upovedomení o začatí exekúcie, súd výzvou zo dňa 22.3.2017

súdneho exekútora vyzval na ozrejmenie výpočtu hodnoty predbežných trov exekúcie v časti

odmeny. Súdny exekútor sa k výzve vyjadril podaním zo dňa 3.4.2017, doručeným súdu dňa

11.4.2017, z ktorého však ani následne nebola zrejmá presná suma, z akej pri výpočte

odmeny vychádzal. Súdny exekútor odpovedal len citáciou zákonného ustanovenia

Exekučného poriadku, bez uvedenia sumy a jej výpočtu. Z uvedeného dôvodu bol preto

súdny exekútor opätovne ohľadne uplatnených predbežných trov exekúcie vyzvaný výzvou

zo dňa 12.6.2018 a následne ďalšou výzvou zo dňa 6.8.2018. V poslednej výzve súd súdneho

exekútora tiež poučil, že jeho vyjadrenie je nevyhnutne potrebné k plynulému pokračovaniu

exekučného konania na tunajšom súde, a bez neho nie je možné o predmetných námietkach

povinnej rozhodnúť. Ani na jednu opätovnú výzvu súdny exekútor nereagoval.

Nakoľko súdny exekútor sa k zaslaným výzvam zo dňa 12.6.2018 a zo dňa 6.8.2018

nevyjadril, pričom od podania námietok povinnej uplynula už značná doba, súd

po viacnásobných výpočtoch nakoniec dospel k záverom, z akej sumy zrejme súdny exekútor

pri výpočte odmeny vychádzal (t.j. ktoré jednotlivé položky do predmetnej sumy zahrnul),

a preto dňa 15.11.2018 bolo vydané uznesenie č.k. -44, ktorým súd námietky

povinnej proti exekúcii zamietol a námietkam povinnej proti trovám exekúcie vyhovel.

Uznesenie bolo odovzdané na expedovanie ešte toho istého dňa...

K sťažnosti taktiež uvádzam, že v zmysle aktuálneho rozvrhu práce patrí k dnešnému

dňu do rozsahu mojej pôsobnosti rozhodnúť v 3090 spisoch, pričom v každom z nich je

minimálne jeden návrh alebo žiadosť. Z uvedeného dôvodu preto fyzicky nebolo možné

rozhodnúť vo veci skôr.“

7. Z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu tiež vyplýva, že po skutkovej a právnej

stránke nešlo o zložitú vec. Okresný súd zároveň uznal prieťahy v konaní, a to v období

od 13. apríla 2016, keď súdny exekútor predložil okresnému súdu na rozhodnutie námietky

povinnej proti exekúcii, až do 22. marca 2017, keď súd výzvou vyzval súdneho exekútora

na ozrejmenie výpočtu hodnoty predbežných trov exekúcie v časti odmeny. Predsedníčka

okresného súdu vo vyjadrení poukázala aj na to, že na okresnom súde je približne 80 000

živých exekučných vecí, v ktorých je nevyhnutné konať.

8. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

9. K vyjadreniu predsedníčky okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného

súdu stanovisko aj právny zástupca sťažovateľky. Tento vo svojom podaní doručenom

ústavnému súdu 7. januára 2019 uviedol, že sťažovateľka prieťahy v konaní nespôsobila,

a zároveň ich nespôsobil iba súdny exekútor, ale aj okresný súd predovšetkým preto, že

v čase od 13. júna 2016 do 22. marca 2017 nekonal, čo okresný súd sám priznal. Nekonal

ani v čase od 11. apríla 2017 do 12. júna 2018, ale to okresný súd nepriznal, čo vyplýva

z posledného odseku na druhej strane jeho vyjadrenia.

10. Právny zástupca sťažovateľky zároveň poukázal na to, že pokiaľ súdny exekútor

v konaní nereagoval na výzvy okresného súdu, mal okresný súd využiť zákonné

prostriedky, aby tomu tak nebolo, ale súd ich nevyužil. Tiež uviedol, že pokiaľ okresný súd

má približne 80 000 živých exekučných vecí, v ktorých je nevyhnuté konať, „je to vecou

súdu, ako si veci zmenežuje, ale nemôže to byť na ujmu účastníka konania, čo potvrdzuje aj

judikatúra Ústavného súdu Slovenskej republiky“.

11. Právny zástupca sťažovateľky zdôraznil, že od podania námietok 13. apríla 2016

do konečného rozhodnutia o nich to okresnému súdu trvalo 2 roky a 10 mesiacov, pričom

súd o nich mal rozhodnúť do 60 dní.

12. Právny zástupca sťažovateľky zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

14. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Sťažovateľka sa sťažnosťou v časti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie, domáha

vyslovenia porušenia základného práva podľa , podľa ktorého každý má

právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj

porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom. K porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

16. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

18. Pokiaľ ide o právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom

podľa (ako aj podľa dohovoru), pod konaním, v ktorom sa

takáto vec prerokováva, je potrebné rozumieť nielen konanie prvostupňového súdu, ale aj

konanie odvolacieho a dovolacieho súdu, ďalej konanie v správnom súdnictve, ako aj

konanie o výkon rozhodnutia. Tento právny názor ústavného súdu vychádza z toho, že ani

a ani procesné predpisy upravujúce činnosť súdov v občianskych a trestných veciach

nevynímajú z ich povinnosti konať bez zbytočných prieťahov žiadnu vec, ktorej môže byť

poskytnutá súdna ochrana (napr. , ).

19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií ústavný súd posudzoval aj sťažnosť

sťažovateľky.

20. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci, pretože

napadnuté exekučné konanie je z hľadiska zložitosti veci štandardným konaním tvoriacim

frekventovanú súčasť agendy okresných súdov.

21. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne

zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v tomto

konaní k zbytočným prieťahom.

22. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Zistil, že z chronologického prehľadu

jednotlivých úkonov okresného súdu a predloženého súdneho spisu vyplýva, že okresný súd

bol v napadnutom konaní nečinný v období od 13. apríla 2016 do 22. marca 2017, pričom

v tomto období uznal prieťahy v konaní aj okresný súd, a tiež v období od 11. apríla 2017

do 12. júna 2018. Z uvedeného vyplýva, že celková doba nečinnosti okresného súdu bola

približne 2 roky a 1 mesiac, pričom o námietkach sťažovateľky proti exekúcii a proti trovám

exekúcie bolo rozhodnuté uznesením z 15. novembra 2018, teda rozhodovanie okresného

súdu o námietkach trvalo celkovo 2 roky a 7 mesiacov.

23. Ústavný súd tiež poukazuje na to, že okresný súd napokon o námietkach rozhodol

aj napriek tomu, že súdny exekútor nereagoval na opätovné výzvy okresného súdu.

24. V súvislosti s tým je potrebné zdôrazniť, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna,

nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie

(dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to

v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m.

).

25. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii

o jeho zaťaženosti, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že

Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov

alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej

právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé

konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom konaní (, ).

26. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

27. Hoci ústavný súd zistil, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu

označených práv sťažovateľky, neprikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov v zmysle druhej vety ,

pretože označená vec už bola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľky

právoplatne skončená, a to uznesením okresného súdu č. k. -44

z 15. novembra 2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť 15. decembra 2018.

III.

28. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

29. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

30. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

31. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 €, čo odôvodnila doterajšou dĺžkou konania, vzniknutou

materiálnou a finančnou ujmou, ako aj psychickou ujmou a pocitom bezmocnosti voči

exekútorovi a okresnému súdu.

32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

33. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

34. Vzhľadom na dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne 2 rokov a 1 mesiaca, berúc do úvahy predmet

konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu,

ústavný súd považoval priznanie sumy 500 € pre sťažovateľku za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

36. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania

v sume 325,42 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2018 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)

v hodnote po 153,50 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,21 €. Náhradu

za tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému

súdu 7. januára 2019 ústavný súd sťažovateľke nepriznal, pretože obsah doručeného

stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci.

37. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení

s v znení neskorších

predpisov) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

38. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2019