Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 30/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou IILC, s. r. o., Mlynské nivy 73, Bratislava, v mene ktorej koná

advokátka a konateľka JUDr. Jaroslava Hannikerová, vo veci namietaného porušenia jeho

základného práva podľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna

2018 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca podal

19. augusta 2016 proti žalovanému žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu

spôsobenej škody, ktorá je vedená okresným súdom pod sp. zn. .

3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti k ďalšiemu postupu okresného súdu v namietanom

konaní po podaní žaloby uvádza, že „listom zo dňa 19.10.2016 sme boli vyzvaní, aby sme

v strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov

(FYZICKÁ OSOBA). Na túto výzvu sme reagovali listom zo dňa 2.11.2016 tým, že vyplnenie

predmetného tlačiva slúži na dokladovanie majetkových pomerov účastníka konania

za účelom oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu hmotnej núdze. Vyplnenie

predmetného tlačiva bolo podľa Sťažovateľa ako žalobcu v tomto prípade úplne irelevantné

a nadbytočné.

Následne sme listom zo dňa 6.3.2017 požiadali o urgentné rozhodnutie o priznaní

oslobodenia žalobcu od povinnosti platiť súdne poplatky a o začatie konania v danej veci.

Vzhľadom na to, že Okresný súd Bratislava III ani naďalej vo veci nekonal, sme listom

zo dňa 29.11.2017 podali Predsedovi súdu Sťažnosť na postup súdu. Naša Sťažnosť

na postup súdu bola posúdená ako dôvodná.

Dňa 31.1.2018 sme boli Okresným súdom Bratislava III konečne informovaní o tom,

že Sťažovateľ ako žalobca je v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku.

Dňa 1.2.2018 nám bolo doručené Vyjadrenie žalovaného k žalobe, vrátane

Uznesenia Okresného súdu Bratislava III, ktorým sme boli zároveň vyzvaní písomne

sa vyjadriť k Vyjadreniu žalovaného. Dňa 16.2.2018 sme v súdom stanovenej 15 - dňovej

lehote elektronicky podávali na Okresný súd Bratislava III Repliku - Vyjadrenie žalobcu

k Vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 16.2.2018.

Do dňa podania tejto Ústavnej sťažnosti nebolo v právnej veci Sťažovateľa

rozhodnuté, a ani vytýčené žiadne pojednávanie, a to aj napriek skutočnosti, že odo dňa

podania Žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu spôsobenej škody prešlo

viac ako dvadsaťdva (22) mesiacov.

... Primerané zadosťučinenie

V tejto súvislosti si Sťažovateľ ako žalobca dovoľuje uviesť, že byt, ktorý mal byť

podľa údajov uvedených v Žalobe žalovaným postavený a následne Sťažovateľovi najneskôr

začiatkom roku 2015 predaný, kupoval Sťažovateľ za účelom jeho následného prenájmu

tretím osobám. Takto získané financie mali Sťažovateľovi slúžiť jednak na úhradu služieb

spojených s jeho užívaním a platením úveru, ktorý si musel Sťažovateľ na účel kúpy

predmetného bytu zobrať, a následne aj na zlepšenie jeho životného štandardu.

Keďže žalovaný svoj záväzok nesplnil, do dnešného dňa Sťažovateľ nemôže byt

užívať. Na druhej strane z dôvodu, že vec stále nie je finančne vyporiadaná, nemôže túto

situáciu Sťažovateľ vyriešiť ani kúpou iného bytu. Vinou žalovaného tak každým dňom

Sťažovateľ ako žalobca prichádza o zisk.

Sťažovateľ je toho názoru, že takéto obdobie neistoty, obáv a frustrácie

je neprimerané druhu a predmetu súdneho konania.“.

4. Svojou sťažnosťou sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že je neprípustné, aby

„Okresný súd Bratislava III takýto dlhý čas ponechal Sťažovateľa v neistote ohľadom

ďalšieho konania v jeho právnej veci. Sťažovateľ je presvedčený, že Okresný súd Bratislava

III svojou nečinnosťou spôsobil závažné zbytočné prieťahy v predmetnej právnej veci

a porušil aj právo Sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote.“.

5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol

takto:

«1. Sťažnosti Sťažovateľa sa vyhovuje.

2. Základné právo Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

č. a základné právo na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

ktorý bol v Slovenskej republike vyhlásený pod č. , bolo porušené „iným

zásahom", t. j. zbytočnými prieťahmi Okresného súdu Bratislava III v právnej veci o

vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu spôsobenej škody, ktorá je v súčasnosti

vedená na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn.: .

3. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-

EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch (2) mesiacov

od doručenia nálezu.

5. Okresný súd Bratislava III je povinný v lehote dvoch (2) mesiacov uhradiť

Sťažovateľovi náhradu trov konania podľa vyhlášky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších

predpisov, spolu vo výške 751,08 EUR (2x úkon právnej služby vo výške 303,74 EUR za:

(i) prevzatie a príprava právneho zastupovania, (ii) príprava podania - sťažnosti proti

porušovaniu základných práv a slobôd podľa + 2x

režijný paušál vo výške 9,21 EUR + 20 % DPH) na účet právneho zástupcu Sťažovateľa

vedený vo VÚB, a.s., IBAN.: 8176 2551.»

6. Ústavný súd v okolnostiach danej veci považoval za vhodné doručiť sťažnosť

označenému porušovateľovi (okresný súd) ešte v prípravnej fáze a zároveň ho požiadal

o zaujatie stanoviska k opodstatnenosti sťažnosti a zaslaniu kompletného spisového

materiálu. Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. Spr 564/2018 z 12. decembra

2018, doručeným ústavnému súdu 27. decembra 2018, pričom v relevantnej časti svojho

stanoviska uviedol, že „za mimoriadne nepriaznivých podmienok, ktoré sú v súčasnosti

(z hľadiska personálneho obsadenia a vysokej výšky nápadu) na Okresnom súde Bratislava

III vytvorené, zodpovedajú sudcovia výlučne len za kvalitu svojich rozhodnutí, nie za dĺžku

konania, pričom včasnosť ich rozhodovania závisí a bude závisieť iba od personálnych

podmienok, ktoré im vytvorí vláda a národná rada“, preto aj vzhľadom na tieto skutočnosti

zastáva názor, že „postupom súdu v uvedenej veci nedošlo ku prieťahom v konaní a právo

sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej dobe porušené nebolo“.

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

11. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

12. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

13. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je uplatnenie

nároku sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu v namietanom konaní,

v ktorom od podania žaloby ku dňu podania ústavnej sťažnosti, teda v priebehu

22 mesiacov, nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie, v dôsledku čoho malo byť porušené

základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

14. Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aby bola jeho záležitosť

v primeranej lehote prejednaná.

15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ), a preto ich namietané porušenie možno

posudzovať spoločne.

16. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

17. Zo zapožičaného súvisiaceho súdneho spisu od okresného súdu ústavný súd zistil

pre rozhodnutie vo veci tieto rozhodujúce skutočnosti:

- 22. augusta 2016 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa o vydanie

bezdôvodného obohatenia a náhradu spôsobenej škody,

- 19. októbra 2016 bolo sťažovateľovi – žalobcovi doručené tlačivo pre dokladovanie

pomerov strany konania na účel rozhodnutia o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie

od súdnych poplatkov,

- 3. novembra 2016 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom

žiada o prehodnotenie postupu okresného súdu a priznanie mu oslobodenia od povinnosti

platenia súdnych poplatkov, keďže je spotrebiteľom domáhajúcim sa súdnej ochrany,

- 31. januára 2017 okresný súd vydal uznesenie, ktorým vyzval žalovaného, aby sa

písomne vyjadril k podanej žalobe; žalovanému bolo doručené do vlastných rúk 7. februára

2017,

- 16. februára 2017 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného

k žalobe,

- 7. marca 2017 bola okresnému súdu doručená písomná urgencia sťažovateľa

o rozhodnutie o priznaní mu oslobodenia od povinnosti platiť súdne poplatky a o začatie

konania vo veci,

- 16. júna 2017 sťažovateľ doručil okresnému súdu žiadosť o doručenie

mu vyjadrenia žalovaného k žalobe,

- 7. novembra 2017 bol súdny spis pridelený z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti

zákonnej sudkyne do súdneho oddelenia

,

- 20. decembra 2017 bol spis opätovne pridelený do súdneho oddelenia J

,

- 19. januára 2018 bolo vydané uznesenie okresného súdu, ktorým vyzval

sťažovateľa, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného, doručenému okresnému súdu

16. februára 2017; zároveň mu bolo zaslané aj písomné stanovisko k jeho žiadosti

o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, z ktorého vyplýva, že ide o oslobodenie

priamo zo zákona, preto súd o jeho priznaní nerozhoduje; predmetné písomnosti mu boli

doručené 1. februára 2018,

- 19. februára 2018 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie sťažovateľa

k vyjadreniu žalovaného k žalobe,

- podpredsedníčka okresného súdu sa v písomnom podaní z 29. decembra 2017

vyjadrila k sťažnosti žalobcu – sťažovateľa na prieťahy v konaní, v ktorej konštatovala

prieťah v konaní, spôsobený dlhodobou práceneschopnosťou zákonnej sudkyne

a následným prerozdeľovaním súdneho oddelenia,

- 25. mája 2018 okresný súd vydal uznesenie, ktorým vyzval žalovaného, aby

sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu, doručenému okresnému súdu 19. februára 2018;

uznesenie bolo doručené žalovanému 25. mája 2018,

- 8. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného

k vyjadreniu žalobcu – sťažovateľa,

- 29. júna 2018 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa, v ktorej

namieta porušenie svojho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní,

- okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na 3. máj 2019.

18. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. ,

, ), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Pojem „zbytočné prieťahy“

obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať

predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup

dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle (napr. ).

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá

nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (napr. ).

19. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti

ústavnému súdu využil možnosť postupu podľa a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„zákon o súdoch“) a 30. novembra 2017 podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú

predsedovi okresného súdu. Podpredsedníčka okresného súdu uznala jej dôvodnosť.

20. Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého

mal sťažovateľ právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch,

sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal

sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Po prešetrení vybavenia sťažnosti podpredsedníčkou okresného súdu, ktorá uznala

dôvodnosť sťažnosti, okresný súd už vykonal potrebné opatrenia, boli vykonané úkony

smerujúce k doručeniu žaloby a vyjadrení strán sporu a následne bol nariadený termín

pojednávania vo veci na 3. máj 2019.

21. Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,

nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127

na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej

judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie

opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho

nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (, ).

22. Postup okresného súdu v namietanom konaní nebol bez prieťahov, čomu

nasvedčuje aj odpoveď podpredsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 512/2017

z 29. decembra 2017 (aj s ohľadom na jej vyjadrenie sa k sťažnosti z 12. decembra 2018).

Medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu boli dlhšie obdobia nečinnosti, avšak tieto

spolu s dĺžkou napadnutého konania nemajú takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo

možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. K takémuto záveru ústavný

súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom

stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23. S ohľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého

konania sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa, preto jeho

sťažnosť odmietol podľa ako zjavne neopodstatnenú

(podobne napr. , , ).

24. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva

alebo slobody ( prvá veta ).

25. Ústavný súd v závere uvádza, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu,

aby sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu

v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2019