Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 30/2019
PDF · 197.48 KB
No categories available
III. ÚS 30/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. januára 2019
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
Advokátskou kanceláriou IILC, s. r. o., Mlynské nivy 73, Bratislava, v mene ktorej koná
advokátka a konateľka JUDr. Jaroslava Hannikerová, vo veci namietaného porušenia jeho
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 213/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júna
2018 doručená sťažnosť , (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 7 C 213/2016
(ďalej len „namietané konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ ako žalobca podal
19. augusta 2016 proti žalovanému žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu
spôsobenej škody, ktorá je vedená okresným súdom pod sp. zn. 7 C 213/2016.
3. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti k ďalšiemu postupu okresného súdu v namietanom
konaní po podaní žaloby uvádza, že „listom zo dňa 19.10.2016 sme boli vyzvaní, aby sme
v strany konania, ktorá navrhuje, aby jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov
(FYZICKÁ OSOBA). Na túto výzvu sme reagovali listom zo dňa 2.11.2016 tým, že vyplnenie
predmetného tlačiva slúži na dokladovanie majetkových pomerov účastníka konania
za účelom oslobodenia od súdnych poplatkov z dôvodu hmotnej núdze. Vyplnenie
predmetného tlačiva bolo podľa Sťažovateľa ako žalobcu v tomto prípade úplne irelevantné
a nadbytočné.
Následne sme listom zo dňa 6.3.2017 požiadali o urgentné rozhodnutie o priznaní
oslobodenia žalobcu od povinnosti platiť súdne poplatky a o začatie konania v danej veci.
Vzhľadom na to, že Okresný súd Bratislava III ani naďalej vo veci nekonal, sme listom
zo dňa 29.11.2017 podali Predsedovi súdu Sťažnosť na postup súdu. Naša Sťažnosť
na postup súdu bola posúdená ako dôvodná.
Dňa 31.1.2018 sme boli Okresným súdom Bratislava III konečne informovaní o tom,
že Sťažovateľ ako žalobca je v konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku.
Dňa 1.2.2018 nám bolo doručené Vyjadrenie žalovaného k žalobe, vrátane
Uznesenia Okresného súdu Bratislava III, ktorým sme boli zároveň vyzvaní písomne
sa vyjadriť k Vyjadreniu žalovaného. Dňa 16.2.2018 sme v súdom stanovenej 15 - dňovej
lehote elektronicky podávali na Okresný súd Bratislava III Repliku - Vyjadrenie žalobcu
k Vyjadreniu žalovaného k žalobe zo dňa 16.2.2018.
Do dňa podania tejto Ústavnej sťažnosti nebolo v právnej veci Sťažovateľa
rozhodnuté, a ani vytýčené žiadne pojednávanie, a to aj napriek skutočnosti, že odo dňa
podania Žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu spôsobenej škody prešlo
viac ako dvadsaťdva (22) mesiacov.
... Primerané zadosťučinenie
V tejto súvislosti si Sťažovateľ ako žalobca dovoľuje uviesť, že byt, ktorý mal byť
podľa údajov uvedených v Žalobe žalovaným postavený a následne Sťažovateľovi najneskôr
začiatkom roku 2015 predaný, kupoval Sťažovateľ za účelom jeho následného prenájmu
tretím osobám. Takto získané financie mali Sťažovateľovi slúžiť jednak na úhradu služieb
spojených s jeho užívaním a platením úveru, ktorý si musel Sťažovateľ na účel kúpy
predmetného bytu zobrať, a následne aj na zlepšenie jeho životného štandardu.
Keďže žalovaný svoj záväzok nesplnil, do dnešného dňa Sťažovateľ nemôže byt
užívať. Na druhej strane z dôvodu, že vec stále nie je finančne vyporiadaná, nemôže túto
situáciu Sťažovateľ vyriešiť ani kúpou iného bytu. Vinou žalovaného tak každým dňom
Sťažovateľ ako žalobca prichádza o zisk.
Sťažovateľ je toho názoru, že takéto obdobie neistoty, obáv a frustrácie
je neprimerané druhu a predmetu súdneho konania.“.
4. Svojou sťažnosťou sťažovateľ poukazuje na skutočnosť, že je neprípustné, aby
„Okresný súd Bratislava III takýto dlhý čas ponechal Sťažovateľa v neistote ohľadom
ďalšieho konania v jeho právnej veci. Sťažovateľ je presvedčený, že Okresný súd Bratislava
III svojou nečinnosťou spôsobil závažné zbytočné prieťahy v predmetnej právnej veci
a porušil aj právo Sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej lehote.“.
5. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd rozhodol
takto:
«1. Sťažnosti Sťažovateľa sa vyhovuje.
2. Základné právo Sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb. a základné právo na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,
ktorý bol v Slovenskej republike vyhlásený pod č. 209/1992 Zb., bolo porušené „iným
zásahom", t. j. zbytočnými prieťahmi Okresného súdu Bratislava III v právnej veci o
vydanie bezdôvodného obohatenia a náhradu spôsobenej škody, ktorá je v súčasnosti
vedená na Okresnom súde Bratislava III, sp. zn.: 7C/213/2016.
3. Okresnému súdu Bratislava III sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn.
7C/213/2016 konal bez zbytočných prieťahov.
4. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,-
EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný vyplatiť do dvoch (2) mesiacov
od doručenia nálezu.
5. Okresný súd Bratislava III je povinný v lehote dvoch (2) mesiacov uhradiť
Sťažovateľovi náhradu trov konania podľa § 11 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v znení neskorších
predpisov, spolu vo výške 751,08 EUR (2x úkon právnej služby vo výške 303,74 EUR za:
(i) prevzatie a príprava právneho zastupovania, (ii) príprava podania - sťažnosti proti
porušovaniu základných práv a slobôd podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky + 2x
režijný paušál vo výške 9,21 EUR + 20 % DPH) na účet právneho zástupcu Sťažovateľa
vedený vo VÚB, a.s., IBAN.: SK44 0200 0000 0034 8176 2551.»
6. Ústavný súd v okolnostiach danej veci považoval za vhodné doručiť sťažnosť
označenému porušovateľovi (okresný súd) ešte v prípravnej fáze a zároveň ho požiadal
o zaujatie stanoviska k opodstatnenosti sťažnosti a zaslaniu kompletného spisového
materiálu. Okresný súd sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn. Spr 564/2018 z 12. decembra
2018, doručeným ústavnému súdu 27. decembra 2018, pričom v relevantnej časti svojho
stanoviska uviedol, že „za mimoriadne nepriaznivých podmienok, ktoré sú v súčasnosti
(z hľadiska personálneho obsadenia a vysokej výšky nápadu) na Okresnom súde Bratislava
III vytvorené, zodpovedajú sudcovia výlučne len za kvalitu svojich rozhodnutí, nie za dĺžku
konania, pričom včasnosť ich rozhodovania závisí a bude závisieť iba od personálnych
podmienok, ktoré im vytvorí vláda a národná rada“, preto aj vzhľadom na tieto skutočnosti
zastáva názor, že „postupom súdu v uvedenej veci nedošlo ku prieťahom v konaní a právo
sťažovateľa na prejednanie veci v primeranej dobe porušené nebolo“.
II.
7. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
8. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
9. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti
predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
11. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže
pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej
pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
12. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom
v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,
aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
13. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je uplatnenie
nároku sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu v namietanom konaní,
v ktorom od podania žaloby ku dňu podania ústavnej sťažnosti, teda v priebehu
22 mesiacov, nebolo vytýčené ani jedno pojednávanie, v dôsledku čoho malo byť porušené
základné právo sťažovateľa na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
14. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aby bola jeho záležitosť
v primeranej lehote prejednaná.
15. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného
práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a obsahom práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno
vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. II. ÚS 71/97), a preto ich namietané porušenie možno
posudzovať spoločne.
16. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
17. Zo zapožičaného súvisiaceho súdneho spisu od okresného súdu ústavný súd zistil
pre rozhodnutie vo veci tieto rozhodujúce skutočnosti:
- 22. augusta 2016 bola okresnému súdu doručená žaloba sťažovateľa o vydanie
bezdôvodného obohatenia a náhradu spôsobenej škody,
- 19. októbra 2016 bolo sťažovateľovi – žalobcovi doručené tlačivo pre dokladovanie
pomerov strany konania na účel rozhodnutia o žiadosti sťažovateľa o oslobodenie
od súdnych poplatkov,
- 3. novembra 2016 bolo okresnému súdu doručené podanie sťažovateľa, v ktorom
žiada o prehodnotenie postupu okresného súdu a priznanie mu oslobodenia od povinnosti
platenia súdnych poplatkov, keďže je spotrebiteľom domáhajúcim sa súdnej ochrany,
- 31. januára 2017 okresný súd vydal uznesenie, ktorým vyzval žalovaného, aby sa
písomne vyjadril k podanej žalobe; žalovanému bolo doručené do vlastných rúk 7. februára
2017,
- 16. februára 2017 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného
k žalobe,
- 7. marca 2017 bola okresnému súdu doručená písomná urgencia sťažovateľa
o rozhodnutie o priznaní mu oslobodenia od povinnosti platiť súdne poplatky a o začatie
konania vo veci,
- 16. júna 2017 sťažovateľ doručil okresnému súdu žiadosť o doručenie
mu vyjadrenia žalovaného k žalobe,
- 7. novembra 2017 bol súdny spis pridelený z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti
zákonnej sudkyne do súdneho oddelenia
,
- 20. decembra 2017 bol spis opätovne pridelený do súdneho oddelenia J
,
- 19. januára 2018 bolo vydané uznesenie okresného súdu, ktorým vyzval
sťažovateľa, aby sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalovaného, doručenému okresnému súdu
16. februára 2017; zároveň mu bolo zaslané aj písomné stanovisko k jeho žiadosti
o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, z ktorého vyplýva, že ide o oslobodenie
priamo zo zákona, preto súd o jeho priznaní nerozhoduje; predmetné písomnosti mu boli
doručené 1. februára 2018,
- 19. februára 2018 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie sťažovateľa
k vyjadreniu žalovaného k žalobe,
- podpredsedníčka okresného súdu sa v písomnom podaní z 29. decembra 2017
vyjadrila k sťažnosti žalobcu – sťažovateľa na prieťahy v konaní, v ktorej konštatovala
prieťah v konaní, spôsobený dlhodobou práceneschopnosťou zákonnej sudkyne
a následným prerozdeľovaním súdneho oddelenia,
- 25. mája 2018 okresný súd vydal uznesenie, ktorým vyzval žalovaného, aby
sa písomne vyjadril k vyjadreniu žalobcu, doručenému okresnému súdu 19. februára 2018;
uznesenie bolo doručené žalovanému 25. mája 2018,
- 8. júna 2018 bolo okresnému súdu doručené písomné vyjadrenie žalovaného
k vyjadreniu žalobcu – sťažovateľa,
- 29. júna 2018 bola ústavnému súdu doručená sťažnosť sťažovateľa, v ktorej
namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní,
- okresný súd nariadil termín pojednávania vo veci na 3. máj 2019.
18. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. I. ÚS 46/01,
II. ÚS 57/01, I. ÚS 66/02), podľa ktorej nie každý zistený prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Pojem „zbytočné prieťahy“
obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať
predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci sa totiž postup
dotknutého súdu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné
kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 63/00).
Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval, že ojedinelá
nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01).
19. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ pred podaním sťažnosti
ústavnému súdu využil možnosť postupu podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o súdoch“) a 30. novembra 2017 podal sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú
predsedovi okresného súdu. Podpredsedníčka okresného súdu uznala jej dôvodnosť.
20. Ústavný súd konštatuje, že využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého
mal sťažovateľ právo podľa citovaného zákonného ustanovenia zákona o súdoch,
sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako účinný prostriedok nápravy, ktorý mal
sťažovateľ k dispozícii a úspešne ho aj využil ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.
Po prešetrení vybavenia sťažnosti podpredsedníčkou okresného súdu, ktorá uznala
dôvodnosť sťažnosti, okresný súd už vykonal potrebné opatrenia, boli vykonané úkony
smerujúce k doručeniu žaloby a vyjadrení strán sporu a následne bol nariadený termín
pojednávania vo veci na 3. máj 2019.
21. Skutočnosť, že orgán štátnej správy súdu uzná sťažnosť na prieťahy za dôvodnú,
nemusí viesť bez ďalšieho k prijatiu v nadväznosti na to podanej sťažnosti podľa čl. 127
ústavy na ďalšie konanie, pretože ústavný súd, pridržiavajúc sa doterajšej stabilizovanej
judikatúry, považuje za potrebné poskytnúť všeobecnému súdu časový priestor na prijatie
opatrení pre účely nápravy a odstránenia protiprávneho stavu zapríčineného jeho
nečinnosťou alebo neefektívnou činnosťou (IV. ÚS 78/07, IV. ÚS 59/08).
22. Postup okresného súdu v namietanom konaní nebol bez prieťahov, čomu
nasvedčuje aj odpoveď podpredsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 512/2017
z 29. decembra 2017 (aj s ohľadom na jej vyjadrenie sa k sťažnosti z 12. decembra 2018).
Medzi jednotlivými úkonmi okresného súdu boli dlhšie obdobia nečinnosti, avšak tieto
spolu s dĺžkou napadnutého konania nemajú takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo
možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. K takémuto záveru ústavný
súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax a judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka súdneho konania na jednom
stupni v trvaní dva až tri roky v závislosti od povahy veci nie je v rozpore s právom
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
23. S ohľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého
konania sama osebe nemá takú ústavne relevantnú intenzitu, aby bolo možné po prijatí
sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľa, preto jeho
sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú
(podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 7/2015).
24. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti stratilo opodstatnenie zaoberať sa ďalšími
návrhmi sťažovateľa, keďže rozhodovanie o nich je viazané na vyslovenie porušenia práva
alebo slobody (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy).
25. Ústavný súd v závere uvádza, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu,
aby sťažovateľ v tejto veci v prípade zotrvania na stanovisku, že postupom okresného súdu
v nej dochádza k zbytočným prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. januára 2019