Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 398/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 29. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom JUDr. Jánom Vajdom, Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo,

pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Námestovo v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Námestovo p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Námestovo j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Jána Vajdu, Hviezdoslavovo námestie 201,

Námestovo, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-15 zo 16. októbra 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v napadnutom konaní vedenom pred okresným

súdom, v ktorom je sťažovateľ v procesnej pozícii žalovaného „o zaplatenie sumy

54 958,89 € s príslušenstvom“, dochádza k zbytočným prieťahom. Poukázal na to, že

napadnuté konanie prebieha od 22. februára 2012, trvá teda už 6 rokov a 6 mesiacov

a doteraz nie je právoplatne skončené.

3. Sťažovateľ podal 28. augusta 2015 predsedníčke okresného súdu sťažnosť

na prieťahy v konaní. Predsedníčka okresného súdu v odpovedi na uvedenú sťažnosť

uviedla, že vo veci bol 6. februára 2014 nariadený dohľad nad plynulosťou konania

v pravidelných trojmesačných intervaloch a konanie po nariadení dohľadu prebiehalo

plynulo. Tiež uviedla, že zákonný sudca je dlhodobo

práceneschopný a po uplynutí 6 týždňov jeho práceneschopnosti bude vec pridelená inému

sudcovi, ktorý bude vo veci vzhľadom na nariadený dohľad priebežne konať.

4. Sťažovateľ tiež poukázal na to, že v predmetnej veci podaním z 15. júna 2016

podal ústavnú sťažnosť pre porušenie jeho základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Uznesením ústavného súdu sp. zn.

zo 17. augusta 2016 bola táto sťažnosť odmietnutá.

5. Sťažovateľ uviedol, že vec nie je právne ani skutkovo zložitá a svojím správaním

nespôsobil prieťahy v konaní, keďže z dôvodu jeho neúčasti nebolo odročené žiadne

pojednávanie. V konaní je aktívny, riadne a včas reagoval na výzvy okresného súdu,

podával odvolania, vyjadrenia a návrhy. Naopak, podľa jeho názoru žalobca spôsobil

na začiatku predmetného konania zbytočné prieťahy tým, že v podanej žalobe uviedol

nesprávnu adresu trvalého bydliska sťažovateľa ako žalovaného a okresnému súdu

neoznámil, že sťažovateľ pracuje v zahraničí a v akom čase sa zdržiava v mieste trvalého

bydliska, hoci mu tieto skutočnosti boli známe. Sťažovateľ tiež vytkol pasivitu a zdržiavaciu

taktiku žalobcu v napadnutom konaní.

6. Pokiaľ ide o postup okresného súdu, sťažovateľ vytkol, že v napadnutom konaní sa

uskutočnili iba dve pojednávania, a to 28. mája 2014 a 4. júna 2014, pričom

od pojednávania konaného 4. júna 2014 sa vo veci riadne nekoná. Tiež uviedol, že

ustanovený znalec podal znalecký posudok až po 7 a pol mesiacoch odo dňa vydania

uznesenia súdu o nariadení znaleckého dokazovania, avšak okresný súd nepoužil

proti znalcovi žiadne procesné opatrenie a ani mu neznížil znalečné. Okresný súd podľa

sťažovateľa koná spôsobom, ktorému chýba účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv

na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, a formálne vykonáva úkony, ktoré nevedú

k meritórnemu prejednaniu a rozhodnutiu veci.

7. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd v náleze

vyslovil, že okresný súd v napadnutom konaní porušil jeho základné právo podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru, aby prikázal okresnému súdu konať

vo veci bez zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume

5 000 €, ako aj náhradu trov konania.

8. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 687/18 z 13. novembra 2018

doručeným ústavnému súdu 19. novembra 2018 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka

okresného súdu, v ktorom uviedla chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného

súdu v danej veci, a tiež poukázala na nasledujúce:

„Už na základe sťažnosti žalobcu na prieťahy v konaní podanú v roku 2014

(Spr 4504/14) bol vo veci nariadený dohľad nad plynulosťou konania. V roku 2015 bola

opätovne podaná sťažnosť na prieťahy v konaní a to žalovaným, ktorá bola vybavená

predsedníčkou súdu pod Spr 4529/15 s tým, že vo veci je nariadený dohľad nad plynulosťou

konania v pravidelných trojmesačných intervaloch a konanie po nariadení dohľadu

prebiehalo plynulo a bez zbytočných prieťahov. V súčasnosti je dohľad vykonávaný

v pravidelných lehotách.

K predĺženiu konania v tomto prípade prispela skutočnosť, že vo veci dvakrát došlo

k zmene zákonného sudcu (od 2. 4. 2015 a k ďalšej zmene došlo od 20. 12. 2016) a to

z dôvodu preloženia zákonného sudcu na iný okresný súd a tiež skutočnosť, že v období

od 18. 9. 2015 do 17. 6. 2016 bola vec pre dlhodobú neprítomnosť zákonného sudcu

pridelená na konanie zastupujúcemu sudcovi, ktorý vo veci vykonával len nevyhnutné

úkony. Pokiaľ ide o skutkovú a právnu zložitosť sporu... k tomu uvádzam, že vec o

zaplatenie náhrady škody titulom bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia je

štandardnou súčasťou rozhodovacej agendy súdov vyžadujúcou si rozsiahlejšie dokazovanie

po skutkovej stránke, nejde o právne zložitú vec (spor). Prekážky postupu súdu podľa § 161

a ani prieťahy, ktoré by boli spôsobené sťažovateľom zistené neboli.“

9. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

10. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe opakovanej výzvy ústavného

súdu stanovisko aj právny zástupca sťažovateľa. Tento vo svojom podaní doručenom

ústavnému súdu 17. januára 2019 uviedol, že okresný súd sa nevyjadril k príčinám

opakovaných zbytočných prieťahov v napadnutom konaní a neodôvodnil, prečo toto

konanie trvá už 6 rokov a 11 mesiacov, hoci nejde o skutkovo a právne zložitú vec. Právny

zástupca sťažovateľa tiež poukázal na to, že vzhľadom na judikatúru ústavného súdu nie je

možné akceptovať obranu okresného súdu, že vo veci dvakrát došlo k zmene zákonného

sudcu. Zároveň vytkol, že z vyjadrenia okresného súdu nie je možné zistiť, aký konkrétny

dohľad nad plynulosťou konania bol v roku 2014 a 2015 nariadený predsedníčkou

okresného súdu v danej veci, pričom deklarovaný dohľad je podľa neho čisto formálny

a nevedie k odstráneniu prieťahov v konaní. Právny zástupca sťažovateľa vytkol aj to, že

okresný súd v napadnutom konaní koná neefektívne a nesústredene a jeho konanie

nesmeruje k meritórnemu rozhodnutiu veci.

11. Právny zástupca sťažovateľa zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

12. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

13. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. Zároveň namieta aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru,

podľa ktorého každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. K porušeniu

sťažovateľom označených práv malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

15. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až

právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m.

, ).

17. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť

sťažovateľa.

20. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že po právnej

stránke ide o návrh na zaplatenie sumy 54 958,89 € s príslušenstvom z titulu náhrady škody,

ktorý patrí k štandardnej rozhodovacej činnosti súdov. Čo sa týka skutkovej stránky,

ústavný súd konštatuje, že možno pripustiť istú mieru skutkovej zložitosti veci vyplývajúcu

z nutnosti vykonať znalecké dokazovanie.

21. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho

konania. Sťažovateľ si nesplnil povinnosť uloženú mu na pojednávaní 4. júna 2014 v lehote

15 dní zaslať súdu návrh osoby znalca na vypracovanie znaleckého posudku v konaní spolu

s okruhom otázok na tohto znalca, a napriek tomu, že žiadosťou zo 7. júla 2014 žiadal

o predĺženie tejto lehoty do 14. júla 2014, túto povinnosť si nesplnil a na následné urgencie

súdu z 22. júla 2014 a 11. augusta 2014 vôbec nereagoval. Svoj návrh s okruhom otázok

na znalca predložil sťažovateľ až následne po ustanovení znalca v konaní uznesením č. k.

-163 z 23. septembra 2014, a to formou návrhu na doplnenie znaleckého

dokazovania ďalšími otázkami na znalca až 23. októbra 2014, čo tiež prispelo k predĺženiu

procesu samotného znaleckého dokazovania.

22. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v doterajšom priebehu konania. Zistil, že z chronologického prehľadu

jednotlivých úkonov súdu a z predloženého súdneho spisu vyplýva, že okresný súd bol

v napadnutom konaní nečinný v období od 22. augusta 2012, keď bol žalobcom podaný

návrh na rozšírenie návrhu, do 10. februára 2014, keď bol zaslaný sťažovateľovi návrh

na vyjadrenie spolu s poučením o procesných právach a povinnostiach. Okresný súd bol tak

nečinný 1 rok a 5 a pol mesiaca. Nečinnosťou sa vyznačovalo aj obdobie od 23. októbra

2014, keď právny zástupca sťažovateľa doručil súdu návrh na vykonanie dokazovania –

doplnenie otázok pre ustanoveného znalca, do 16. marca 2015, keď okresný súd uznesením

doplnil úlohy ustanoveného znalca. V tomto prípade trvala nečinnosť okresného súdu

približne 5 mesiacov. Okresný súd bol nečinný tiež v období od 18. decembra 2015, keď bol

súdu doručený návrh sťažovateľa na vydanie dopĺňacieho uznesenia k uzneseniu

o čiastočnom zastavení konania, do 9. júna 2016, keď okresný súd uznesením zamietol

návrh sťažovateľa na vydanie dopĺňacieho uznesenia. Nečinnosť okresného súdu tak trvala

5 a pol mesiaca. Napokon sa nečinnosťou okresného súdu v dĺžke 10 a pol mesiaca

vyznačovalo aj obdobie od 7. novembra 2017, keď boli odoslané rozhodnutia odvolacieho

súdu právnym zástupcom strán a znalcovi, do 24. septembra 2018, keď súd vyzval právneho

zástupcu sťažovateľa na upresnenie návrhov na vykonanie dokazovania.

23. Na základe uvedených skutočností predstavuje celková doba nečinnosti

okresného súdu približne 3 roky a 2 a pol mesiaca.

24. Nečinnosťou, ale aj nesprávnou a nesústredenou činnosťou sa vyznačovalo aj

obdobie od 10. októbra 2016, keď bola vec predložená odvolaciemu súdu a následne

odvolacím súdom vrátená okresnému súdu ako predčasne predložená, do 27. apríla 2017,

keď bola vec opätovne predložená odvolaciemu súdu.

25. V súvislosti s tým je potrebné zdôrazniť, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna,

nesústredená a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie

(dohovorom) zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to

v prípade, ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých

práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol (m. m.

).

26. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o zmenách

zákonného sudcu a dlhodobej neprítomnosti zákonného sudcu, ústavný súd poukazuje

na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase

konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý

oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom

na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom

dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy

v súdnom konaní (, ).

27. Vychádzajúc z týchto skutočností, ústavný súd dospel k záveru, že doterajším

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

28. Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľa, mu prikázal, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola

v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa právoplatne skončená.

III.

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie. Z uvedeného textu vyplýva, že ústavný súd môže, avšak

nemusí priznať primerané finančné zadosťučinenie.

30. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha.

31. Sťažovateľ v sťažnosti žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 5 000 €, čo odôvodnil ako náhradu nemateriálnej ujmy, ktorá bola spôsobená

nekonaním a neefektívnym konaním okresného súdu, právnou neistotou, stavom

psychického napätia a pocitom sklamania z neprimeranej dĺžky konania.

32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

33. Ústavný súd pri rozhodovaní otázky priznania finančného zadosťučinenia

aplikoval zásadu spravodlivosti, zohľadnil konkrétne okolnosti prípadu a zároveň sa riadil

úvahou, že cieľom priznania primeraného finančného zadosťučinenia je len zmiernenie

ujmy pociťovanej z porušenia základných práv alebo slobôd zaručených , resp.

záväznou medzinárodnou zmluvou.

34. V súvislosti s priznaním finančného zadosťučinenia ústavný súd poukazuje

na skutočnosti už uvedené v jeho uznesení sp. zn. zo 17. augusta 2016,

ktorým rozhodol o predchádzajúcej sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa prieťahov

v napadnutom konaní, a to, že predmetom sporu vedeného pred okresným súdom je náhrada

škody spôsobenej trestným činom sťažovateľa. Rozsudkom okresného súdu č. k. 6 T

71/2011-173 z 28. júla 2011, ktorý nadobudol právoplatnosť 28. júla 2011, bol sťažovateľ

ako obvinený v predmetnom trestnom konaní uznaný vinným zo spáchania prečinu

ublíženia na zdraví podľa . Ústavný súd v predmetnom

uznesení tiež uviedol: „Sťažovateľ napriek tomu, že v dohode o vine a treste uzavretej

13. júna 2011 medzi sťažovateľom ako obvineným a prokurátorom a schválenej súdom

rozsudkom Okresného súdu Námestovo č. k. -173 z 28. júla 2011 dobrovoľne

priznal a uznal vinu za spáchaný skutok a uviedol, že poškodenému nahradí škodu

spôsobenú mu týmto trestným činom v rozsahu dohody, sa v napadnutom konaní o náhradu

škody spôsobenej trestným činom snaží rozsah náhrady škody v rozpore so záujmom

žalobcu ako poškodeného minimalizovať, dokonca svoju zodpovednosť za spáchanie

predmetného trestného činu vo svojich podaniach odmieta.“

35. Vzhľadom na uvedené skutočnosti deklarovanie porušenia práv sťažovateľa

a príkaz okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov predstavujú vo svojom súhrne

podľa názoru ústavného súdu dostatočné zavŕšenie poskytnutej ústavnoprávnej ochrany

a vytvárajú reálny predpoklad i pre garantovanie ústavne konformnej ochrany práv

sťažovateľa v ďalšom konaní pred všeobecnými súdmi, preto mu požadované primerané

finančné zadosťučinenie nepriznal.

36. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

37. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľovi náhradu trov konania

v sume 325,42 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2018 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti)

v hodnote po 153,50 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,21 €. Náhradu

za tretí úkon právnej služby – stanovisko k vyjadreniu okresného súdu doručené ústavnému

súdu 17. januára 2019 ústavný súd sťažovateľovi nepriznal, pretože obsah doručeného

stanoviska nepovažoval za taký, ktorý by prispel k bližšiemu objasneniu posudzovanej veci,

a navyše, stanovisko bolo ústavnému súdu doručené po lehote a až na základe opakovanej

výzvy ústavného súdu.

38. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľa ( v spojení

s ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

39. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. januára 2019