Rozhodnutia odvolávajúce sa na tento prípad

že povereným na takúto ochranu by mal byť práve ústavný súd samotný (pozri PL. ÚS 21/2014)». Dôvodová správa nadväzne vychádza z toho, že ak je «otázka existencieotázky základných princípov demokratického a právneho štátu (PL. ÚS 7/2017, PL. ÚS 21/2014, PL. ÚS 24/2014, PL. ÚS 7/2021). Aj keď je inštitút materiálneho jadra ústavya slobôd postupne definované v judikatúre ústavného súdu (PL. ÚS 7/2017, PL. ÚS 21/2014, PL. ÚS 24/2014, PL. ÚS 7/2021). Materiálne jadro ústavy tvorí bazálny rámec

uvádza: «1. V súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 21/2014 zo dňa 30.01.2019 vzniká veľmi zaujímavá argumentačná situácia. Súdna radarepubliky, a to v roku 2014, pričom ide o vec vedenú na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 21/2014. 2. Od roku 2014 do schválenia vyjadrenia Súdnej rady SR došlo k personálnejpredsedníčky Súdnej rady SR vo veci vedenej na ústavnom súde pod sp. zn. PL. ÚS 21/2014 v prevažnej miere vyhovel a čo je pre túto vec dôležité, skonštatoval neústavnosť

suverenity občanov je tiež právo obmedziť pri výkone štátnej moci samých seba (PL. ÚS 21/2014, bod 60.2 odôvodnenia). Pri priamom výkone štátnej moci občanmi v referendeústavy) a podrobnejší prehľad judikatúry v tejto otázke je uvedený v náleze PL. ÚS 21/2014 (pozri najmä body 54 a 57 uvedeného rozhodnutia). V tomto rozhodnutí ústavnýsformuloval doktrínu o implicitnom materiálnom jadre ústavy. 111. Nález vo veci PL. ÚS 21/2014 (najmä časti VI, VII a IX) bol rozvinutím záverov o nezmeniteľných častiach

poli obiter dicta sa ústavný súd pristaví pri náleze ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. januára 2019 (publikovaný pod č. 40/2019 Z. z.), ktorým ústavný súdÚstavný súd však musí hic et nunc konštatovať, že nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. januára 2019 nemá na ústavnoprávne posúdenie sťažovateľkinej veci senátomtak, rešpektujúc doterajšiu judikatúru ústavného súdu, ako aj nález sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. januára 2019, bol oprávnený rozhodnúť a rozhodol o ústavnej sťažnosti

podmienkou uplatnenia inštitútu pozastavenia účinnosti (PL. ÚS 105/2011, PL. ÚS 21/2014). 17. Podľa § 80 zákona o ústavnom súde o návrhu na pozastavenie účinnosti

nie je prípustné zmeniť ani ústavným zákonom (PL. ÚS 16/95, PL. ÚS 24/2014, PL. ÚS 21/2014).“. Podľa navrhovateľov pomer sudcov a nesudcov v súdnej rade možno „riešiťnie je prípustné zmeniť ani ústavným zákonom (PL. ÚS 16/95, PL. ÚS 24/2014, PL. ÚS 21/2014).“. 35. Na základe argumentácie uvedenej v tejto časti návrhu na začatieotázky 16 základných princípov demokratického a právneho štátu (PL. ÚS 7/2017, PL. ÚS 21/2014, PL. ÚS 24/2014, PL. ÚS 7/2021)...“, z ktorej vyplýva, že ústavodarca (národná

(výrok nálezu). 37. Ústavný súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj nález sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. januára 2019 (publikovaný pod č. 40/2019 Z. z.), ktorým ústavný súdÚstavný súd však hic et nunc konštatuje, že nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. januára 2019 nemá na ústavnoprávne posúdenie sťažovateľkinej veci senátomsúd tak, rešpektujúc doterajšiu judikatúru ústavného súdu, nález sp. zn. PL. ÚS 21/2014 z 30. januára 2019, prihliadajúc pritom aj na argumentačné východiská nálezu

podmienkou uplatnenia inštitútu pozastavenia účinnosti (PL. ÚS 105/2011, PL. ÚS 21/2014). 47. Pojem bezodkladnosti v § 80 zákona o ústavnom súde sa má v zmysle dôvodovej

investičnému zámeru. 15. Sťažovatelia siahajú aj po argumentácii jadrom ústavy (PL. ÚS 21/2014), na základe ktorého žiadajú kasáciu uznesenia vlády, ktorá je zákonom vylúčená

vysvetlí reštriktívne alebo extenzívne.“ (nález ÚS SR z 30.01.2019 sp. zn. PL. ÚS 21/2014). 5.3.3. „Podľa právneho názoru veľkého senátu občianskoprávneho kolégia