Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/72/2026

Uznesenie

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Q.. R. B., narodený XX. Y. XXXX, bytom v V., X. XX/XX, proti žalovanému: Generálne riaditeľstvo väzenskej a justičnej stráže, Útvar sociálneho zabezpečenia, so sídlom v Bratislave, Šagátova č. 11, o žalobe na obnovu konania vedeného na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. , o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu Správneho súdu v Banskej Bystrici z 23. apríla 2026, č.k. -6, t a k t o

r o z h o d o l :

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu z a m i e t a .

Účastníkom konania nepriznáva nárok na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

1. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) uznesením z 23. apríla 2026, č.k. 26Sa/1/2025-6 odmietol žalobu na obnovu konania podľa (ďalej len „“) ako zjavne nedôvodnú. Mal preukázané, že žalobcom uplatnené dôvody žaloby na obnovu konania nenapĺňajú žiadnu zo skutkových podstát prípustnosti obnovy konania v zmysle , , . Správny súd zároveň ani sám nezistil ( ) žiadny relevantný dôvod na obnovu konania. Žiadnemu z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania.

II.

2. Žalobca v následne podanej kasačnej sťažnosti namietal, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) a tiež, že podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

3. Konkrétne namietal, že správny súd len mechanicky aplikoval , ktorý upravuje podmienky obnovy súdneho konania pred správnym súdom, hoci podstata návrhu žalobcu spočívala v obnove konania pred orgánom verejnej správy. Správny súd ignoroval fakt, že Generálne riaditeľstvo väzenskej a justičnej stráže ako súčasť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemá samostatnú právnu subjektivitu, no má procesnú zvrchovanosť ako orgán, ktorý vydal prvotné rozhodnutie. Ďalej namietal, že správny súd nerešpektoval právne záväzný názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý už raz zrušil uznesenie správneho súdu s tým, že správny súd namiesto riadneho vecného prejednania a odstránenia nejasností konanie cit.: „ (...) umelo ukončil opätovným formálnym odmietnutím (hoci pod iným paragrafom), obišiel záväzný pokyn kasačného súdu.“ Rovnako podľa žalobcu, správny súd nedostatočne zdôvodnil, prečo zamenil orgán štátnej správy Ministerstvo

spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý má v danej veci právnu subjektivitu, za procesný orgán - Generálne riaditeľstvo väzenskej a justičnej stráže, ktorý nemá, ako organizačná súčasť ministerstva právnu subjektivitu. V závere k aplikácii uviedol, že toto ustanovenie sa týka iba konaní právoplatne skončených pred 01. júlom 2016; upravuje len prechodné pravidlá a nie je možné z neho vyvodzovať procesnú prekážku absolútne brániacu obnove konania. Ak by sa vykladal tak, že úplne vylučuje obnovu konania v prípadoch skončených pred 01. júlom 2016, znamenalo by to retroaktívne odňatie procesného práva, mechanická aplikácia vedie k neodôvodnenému rozdielu medzi účastníkmi, ktorým bolo rozhodnuté pred alebo po 01. júli 2016; takýto rozdiel považoval za diskriminačný a v rozpore s článkom 12 ods. 1 a článku 14 Dohovoru (o ochrane ľudských práv a základných slobôd).

4. Navrhol, aby Najvyšší správny súd Slovenskej republiky uznesenie správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

III.

5. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu nevyjadril.

IV.

6. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd“) ako súd kasačný ( ), po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas účastník konania zastúpený v súlade s ustanovením , bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

7. Podľa , žalobou na obnovu konania možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu, ak a/ bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní, b/ Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením, c/ rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné.

8. Podľa , v žalobe na obnovu konania sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a/ označenie rozhodnutia, proti ktorému smeruje, b/ rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, c/ dôvod obnovy, d/ skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že žaloba je podaná včas, e/ dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť žaloby preukázať, f/ žalobný návrh.

9. Podľa , správny súd žalobu na obnovu konania uznesením odmietne, ak je zjavne nedôvodná.

10. Predmetom kasačného konania v preskúmavanej veci bolo uznesenie správneho súdu, ktorým súd žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol.

11. Najvyšší správny súd z obsahu súdneho spisu zistil, že žalobca sa v konaní (pôvodne, t.j. pred zrušením uznesenia z 21. októbra 2024, sp. zn. uznesením najvyššieho správneho súdu z 30. apríla 2025, sp. zn. ) vedeným pod sp. zn. správnou žalobou domáhal obnovy konania cit.: „ (...) vo veci protiprávneho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 22.2.2021 (...), ktorým Krajský súd odmietol (...) správnu žalobu zo dňa 22.2.2019.“ Žalobca sa na základe správnej žaloby na obnovu konania domáhal obnovy konania poukazujúc primárne na to, že

splnil podmienky potrebné pre vznik nároku na starobný dôchodok, pričom vo veci jeho žiadosti o dávku z 05. novembra 2018 nemalo rozhodovať Generálne riaditeľstvo väzenskej a justičnej stráže.

12. Na úvod najvyšší správny súd uvádza, že žaloba na obnovu konania je svojou podstatou mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý môžu uplatniť subjekty ( ) len za splnenia zákonom stanovených podmienok; možno ním napadnúť len právoplatné rozhodnutie súdu a len z dôvodov taxatívne uvedených , teda ak

- bolo rozhodnuté v neprospech účastníka konania v dôsledku trestného činu sudcu, iného účastníka konania alebo osoby zúčastnenej na konaní ( ),

- Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím správneho súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným zadosťučinením ( ),

- rozhodnutie správneho súdu je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskej únie, Rady Európskej únie alebo Komisie, ktoré je pre účastníkov konania záväzné. Z uvedeného vyplýva, že s prípustnosťou žaloby na obnovu konania zákonodarca počíta len v obmedzenom rozsahu ( ). 13. V prejednávanej veci žalobca v žalobe na obnovu konania neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré by dôvodnosť žaloby na obnovu konania preukazovali. Dôvody žaloby na obnovu konania sú taxatívne uvedené v , pričom ide o objektívne podmienky prípustnosti žaloby. Správny súd preto postupoval správne, keď žalobu na obnovu konania odmietol ako zjavne nedôvodnú. Žalobcove námietky uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil najvyšší správny súd ako nedôvodné, keďže neboli spôsobilé zmeniť rozhodnutie správneho súdu. Žalobcom v kasačnej sťažnosti uvádzané dôvody nemali pre posúdenie prípustnosti žaloby právnu relevanciu. Existenciu zákonom presne vymedzených dôvodov plynúcich z žalobca nijakým spôsobom nepreukázal; tieto z obsahu tak recentného súdneho spisu, ako aj pripojeného (pôvodného) súdneho spisu sp. zn. nevyplynuli.

14. K námietke žalobcu, že správny súd len mechanicky aplikoval , ktorý upravuje podmienky obnovy súdneho konania pred správnym súdom, hoci podstata návrhu žalobcu spočívala v obnove konania pred orgánom verejnej správy, najvyšší správny súd uvádza, že z obsahu žalobcom podanej žaloby z 19. augusta 2024 jasne vyplýva, že tento sa domáhal obnovy konania vedeného pred Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. , ktorú skutočnosť minimálne potvrdzuje návrh žalobcu, aby správny súd povolil cit.: „ (...) obnovu konania vo veci protiprávneho - právoplatného uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 22.2.2022.“

15. Žalobca ďalej namietal, že správny súd ignoroval fakt, že Generálne riaditeľstvo väzenskej a justičnej stráže ako súčasť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky nemá samostatnú právnu subjektivitu, no má procesnú zvrchovanosť ako orgán, ktorý vydal prvotné rozhodnutie a tiež, že správny súd nedostatočne zdôvodnil, prečo zamenil orgán štátnej správy - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý má v danej veci právnu subjektivitu, za procesný orgán - Generálne riaditeľstvo väzenskej a justičnej stráže, ktorý nemá, ako organizačná súčasť ministerstva právnu subjektivitu. V tomto smere najvyšší správny súd uvádza, že na účely o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa pod pojmom „ministerstvo“ rozumie aj Zbor väzenskej a justičnej stráže s tým, že z o Zbore väzenskej a justičnej stráže v znení neskorších predpisov vyplýva, že samotný Zbor väzenskej a justičnej stráže nemá právnu subjektivitu, ale že organizačne ho tvorí generálne riaditeľstvo a jednotlivé na výkon väzby, na výkon trestu odňatia slobody, ústav na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých a nemocnica pre obvinených a odsúdených, ktoré zriaďuje a zrušuje Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Ak potom aj používa pojem „útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva“, myslí sa tým na účely tu prejednávanej veci (vrátane konania, ktoré žalobca žiada obnoviť - ) Generálne riaditeľstvo väzenskej a justičnej stráže, ktoré je v týchto prípadoch prvostupňovým správnym orgánom. Ďalej, správny súd nezamenil Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky za procesný orgán - Generálne riaditeľstvo väzenskej a justičnej stráže. V pôvodnom konaní správny súd konal na strane žalovaného s Krajským súdom v Žiline, ktorá skutočnosť bola správnemu súdu zo strany najvyššieho správneho súdu v uznesení z 30. apríla 2025, sp. zn. vytknutá. Rovnako možno doplniť, že v konaní, ktorého obnovy sa žalobca domáha (sp. zn. ) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky ako účastník konania ani vystupovať nemohlo, keďže v danej veci išlo o jednostupňové správne konanie. Žalobca sa totiž na

základe správnej žaloby domáhal súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľstva väzenskej a justičnej stráže z 22. novembra 2018, číslo GR ZVJS-d-12379/14-2018 o zastavení konania podľa správnom konaní v rozhodnom znení (ďalej len „“), keď vo veci začal konať iný príslušný správny orgán. Podľa Správneho poriadku však proti rozhodnutiu o zastavení konania z uvedeného dôvodu sa nemožno odvolať, z ktorého dôvodu potom ako žalovaný v konaní vedenom pod sp. zn. vystupovalo na strane žalovaného práve Generálne riaditeľstvo väzenskej a justičnej stráže.

16. K námietke žalobcu, že správny súd nerešpektoval právne záväzný názor najvyššieho správneho súdu (vyslovený v zrušujúcom uznesení sp. zn. ) s tým, že správny súd namiesto riadneho vecného prejednania a odstránenia nejasností konanie „ukončil formálnym odmietnutím“, najvyšší správny súd uvádza, že v zrušujúcom uznesení správnemu súdu vytkol, že tento namiesto Generálneho riaditeľstva väzenskej a justičnej stráže na strane žalovaného konal s Krajským súdom v Žiline, čo bolo v rozpore s , podľa ktorého účastníkom konania je ten, kto podal žalobu na obnovu konania, a tí, ktorí boli účastníkmi konania pred správnym súdom, proti ktorého rozhodnutiu žaloba na obnovu konania smeruje. V ďalšom konaní správny súd konal so správne určeným subjektom na strane žalovaného, teda postupoval plne v súlade so záväzným právnym názorom vysloveným v predmetnom uznesení z 30. apríla 2025, sp. zn. .

17. Žalobca v závere namietal, že ustanovenie sa týka iba konaní právoplatne skončených pred 01. júlom 2016; upravuje len prechodné pravidlá a nie je možné z neho vyvodzovať procesnú prekážku absolútne brániacu obnove konania. Najvyšší správny súd poukazuje na to, že obnova konania bola zavedená , ktorý nadobudol účinnosť 01. júla 2016. Pokiaľ bola podaná správna žaloba na obnovu konania po 01. júli 2016, tak prejednanie tejto žaloby sa riadi . Pokiaľ by účastník konania požiadal o obnovu konania podľa procesného právneho predpisu účinnom do 30. júna 2016 (t.j. podľa ; ďalej len „OSP“), obnova konania podľa piatej časti nazvanej „Správne súdnictvo“ by nebola prípustná podľa veta prvá a veta druhá , podľa ktorého cit.: „Pre riešenie otázok, ktoré nie sú priamo upravené v tejto časti, sa použijú primerane ustanovenia prvej, tretej a štvrtej časti tohto zákona. Opravný prostriedok je prípustný, len ak je to ustanovené v tejto časti.“ Ustanovenie taktiež neupravuje prechodné pravidlá; tie sú upravené v a nasl. , z ktorého dôvodu odkazy žalobcu na ním označené rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. ) a tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. a sp. zn. ) týkajúce sa podstaty a povahy prechodných ustanovení vecne nekorešpondujú s tu prejednávanou vecou. Za takého stavu potom aj žalobcom namietaný diskriminačný rozmer danej veci stráca svoje opodstatnenie.

18. Správny súd tiež nepochybil, keď vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko vydal rozhodnutie výlučne charakteru procesného.

19. S ohľadom na to, že žalobca v žalobe netvrdil existenciu žiadneho z dôvodov obnovy konania, ktoré zákon pripúšťa a správny súd sám nezistil takýto dôvod, má najvyšší správny súd za to, že správny súd postupoval správne, ak žalobu na obnovu konania ako zjavne nedôvodnú odmietol v zmysle .

20. Z vyššie uvedených dôvodov, najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť žalobcu postupom podľa ako nedôvodnú zamietol.

21. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že žalobcovi, ktorý v tomto konaní nemal úspech, nárok na ich náhradu nepriznal ( a analogicky podľa ) a žalovanému ho nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať ( analogicky podľa ).

22. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.