Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15Csp-8-2023.pdf
PDF · 111.32 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/8/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Námestovo sudcom JUDr. Petrom Bebejom v právnej veci žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31340890, zastúpeného SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO: 36853186, proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom C. XX, bývajúci vo D., E. XX, v spore o zaplatenie sumy 5.863,22 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Návrhom na vydanie platobného rozkazu iniciujúcim upomínacie konanie podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoUK“), doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica 23.11.2022 ako súdu kauzálne príslušnému na takéto konanie (ďalej len „upomínací súd“), sa žalobca prostredníctvom splnomocneného zástupcu voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 5.863,22 eura, vyčísleného úroku 1.087,83 eura, ročného úroku z omeškania vo výške 5 % zo sumy 5.863,22 eura za obdobie od 09.11.2021 až do jej zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 18,- eur a 8,40 eura, ako aj náhrady trov konania.
2. Odôvodnil ju tým, že:
2.1. Žalobca (do 02.07.2021 podnikajúci pod obchodným menom Poštová banka, a.s.) uzatvoril 17.08.2018 so žalovaným zmluvu o úvere č. 1875676175 (ďalej len „ÚZ“) a na jej základe poskytol v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoSÚ“) žalovanému bezúčelový spotrebiteľský úver vo výške 7.000,- eur. Žalovaný načerpal úver 17.08.2018. Žalobca (veriteľ) pri poskytovaní úveru postupoval s odbornou starostlivosťou a pred uzavretím ÚZ (ako aj po uzavretí ÚZ) si splnil všetky zákonné povinnosti, ktoré mu ukladá ZoSÚ a súvisiace právne predpisy (Občiansky zákonník, Obchodný zákonník, zákon o bankách a pod.). 2.2. Žalovaný poskytnutý úver riadne nesplácal, napriek tomu, že žalobca upozornil žalovaného na jeho omeškanie so splácaním úveru a možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, ktorú je žalobca podľa ÚZ oprávnený vyhlásiť. Žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 08.11.2021 a požiadal žalovaného o okamžité splatenie celého zostatku úveru. Podľa § 1 písm. a) v spojení s § 8 písm. a) zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, sa premlčacie lehoty predlžujú o 76 kalendárnych dní (t.j. 35 dní za obdobie od 27.03.2020 – 30.04.2020 a 41 dní za obdobie od 19.01.2021 do 28.02.2021). 2.3. Žalovaný do zosplatnenia uhradil na úver sumu 2.707,01 eura, z čoho pripadlo na istinu 1.136,78 eura, úroky 1.240,23 eura, poplatky a poistné 330,- eur. Prehľad splátok vyplýva z aktuálneho stavu
úveru z bankového informačného systému vedeného v súlade so zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov. Istina pohľadávky tak predstavuje 5.863,22 eura (7.000,- eur – 1.136,78 eura). Žalobca si uplatňuje nárok na zvyšnú časť neuhradených úrokov podľa ÚZ v súlade s aktuálnou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR (čl. 2 ods. 2 CSP). Celkové úroky, ktoré mal na úver žalovaný zaplatiť predstavovali v zmysle amortizačnej tabuľky sumu 2.328,06 eura [celkové náklady 10.134,46 eura – istina 7.000,- eur – poistné 806,40 eura (96 mesiacov x 8,40 eura)]. Nezaplatené úroky predstavujú sumu 1.087,83 eura (2.328,06 eura – 1.240,23 eura). Zároveň si uplatňuje neuhradené poistné - 8,40 eura a poplatky - 18,- eur, predstavujúce reálne náklady spojené s vymáhaním úveru (zasielané upomienky a zosplatňujúce výzvy žalovanému). Zákonné úroky z omeškania vo výške 5 % p.a., si uplatňuje iba zo sumy nesplatenej istiny úveru, teda nepožaduje zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy úrokov a poplatkov, na ktoré žalobcovi vznikol nárok do a po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. 2.4. Upomienky, zosplatňujúca výzva a predžalobná výzva boli zasielané žalovanému na korešpondenčnú adresu, prípadne na (poslednú známu) adresu uvedenú v ÚZ. Všetky písomnosti zo strany žalobcu (banky) boli žalovanému riadne doručené v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami, ako aj s rozsudkom NS SR z 15.12.2020 sp. zn. 5 Cdo 36/2020 - R 4/2021 (právna veta): „Ustanoveniu § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neodporuje a zásade zmluvnej voľnosti zodpovedá aj dohoda spotrebiteľa a veriteľa v spotrebiteľskej zmluve o tom, že pri doručovaní zásielky spotrebiteľovi sa môže uplatniť fikcia doručenia zásielky na poslednú známu adresu spotrebiteľa.“ 2.5. K uplatneným úrokom poukázal na R 5/2021 podľa ktorého po vyhlásení predčasnej splatnosti spotrebiteľského úveru veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške, akú by pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí a s totožným záverom aj na uznesenie NS SR zo dňa 30.06.2020 sp. zn. 2 Cdo 115/2019. Tiež poukázal aj na uznesenie NS SR z 30.07.2019 sp. zn. 6 Cdo 113/2018 ohľadne právnej otázky, či veriteľ má po zosplatnení dlhu nároku na zmluvné úroky so záverom o existencii nároku na bežné úroky až do skutočného splatenia úveru, ale o možnosti kumulácie bežných úrokov a úrokov z omeškania a aj ďalšie rozhodnutia rôznych senátov NS SR (1 Cdo 94/2019, 1 Cdo 208/2019, 2 Cdo 115/2019, 3 Cdo 113/2019, 5 Cdo 42/2020, 7 Cdo 111/2019, 7 Cdo 307/2019, 8 Cdo 125/2018). Poukázal aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 476/2012.
3. Nakoľko sa nepodarilo doručiť platobný rozkaz (vydaný upomínacím súdom v uvedenej veci podľa žaloby dňa 21.12.2022 pod sp. zn. 3Up/1756/2022) žalovanému do vlastných rúk a žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní podaním doručeným súdu 04.09.2023, podaním takéhoto návrhu zo strany žalobcu došlo s poukazom na § 10 ods. 3 ZoUK ex lege k zrušeniu platobného rozkazu a následne podaním upomínacieho súdu z 05.09.2023 bola táto vec postúpená tunajšiemu súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na jej prejednanie (§ 13 a § 14 Civilného sporového poriadku – ďalej len „CSP“).
4. Žalobca v podaní doručeným súdu 04.09.2023 doplnil informácie k skúmaniu bonity žalovaného (s doložením dokladov) s tým, že deklarovaný príjem žiadateľa overil z externého nezávislého zdroja a akceptovala príjem žiadateľa vo výške 500,- eur. Mal k dispozícii kompletné informácie o úverových záväzkoch žiadateľa (výdavky) zo Spoločného registra úverových informácií. Žiadateľ si uvádzal rodinný stav slobodný a žiadne vyživované dieťa. Finančná analýza platná v tom čase bola vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 7.000,- eur na 8 rokov s mesačnou splátkou 97,18 eura.
5. Na základe podania tunajšieho súdu z 29.12.2023 adresovaného žalobcovi – jeho zástupcovi (ním súd poskytol žalobcovi možnosť predniesť svoju argumentáciu ohľadne žalobcom realizovaného predčasného zosplatnenia celého úveru úkonmi žalobcu z 11.10.2021 a 08.11.2021 ohľadne toho, že z jeho strany došlo k platnému zosplatneniu žalovanej pohľadávky a že tieto úkony obsahovali aj dostatočne určitým a zrozumiteľným spôsobom označenie konkrétnej splátky úveru), žalobca reagoval podaním z 18.01.2024. 5.1. V odpovedi poukazujúc na čl. 2.2 ÚZ, § 53 ods. 9 a § 565 OZ uviedol, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru k 08.11.2021 došlo v súlade s citovaným ustanovením. Žalovaný bol v omeškaní viac ako 3 mesiace so splátkou splatnou 15.07.2021 (od 16.07.2021 do 08.11.2021 trvalo omeškanie s touto splátkou 115 dní), žalovaný bol upozornený na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornením z 11.10.2021. Obe listiny boli žalovanému riadne doručené, o čom svedčia priložené elektronické hárky. Doručenie je možné overiť aj zadaním podacích čísel zásielok, uvedených v elektronických podacích hárkoch, do systému sledovania zásielok na stránke Slovenskej pošty (F.). 5.2. Z ustanovenia § 53 ods. 9 OZ nevyplýva, že úkony, ktorými veriteľ zosplatňuje úver, majú obsahovať informáciu o konkrétnej splátke, s ktorou je dlžník v omeškaní viac ako 3 mesiace. Vo vzťahu k
upozorneniu zákon vyžaduje iba to, aby ním bol spotrebiteľ upozornený na možnosť zosplatnenia úveru, čo upozornenie žalobcu z 11.10.2021 jednoznačne spĺňa. Žalobca ho nad rámec toho, čo mu ukladá zákon, informoval o celkovej dlžnej sume (396,95 eura). V súkromnoprávnom vzťahu nemôže súd ad absurdum sankcionovať veriteľa za nesplnenie domnelej povinnosti, ktorú mu normatívne znenie zákona vôbec neukladá. Napokon, uvedené potvrdzuje aj mnohopočetná rozhodovacia prax odvolacích súdov (uznesenia Krajského súdu v Trenčíne z 09.06.2021 sp. zn. 5CoCsp/14/2021, Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24.08.2022 sp. zn. 17CoCsp/8/2022, Krajského súdu v Košiciach z 10.05.2022 sp. zn. 2CoCsp/21/2022, Krajského súdu v Nitre z 30.06.2023 sp. zn. 8CoCsp/5/2023, rozsudok Krajského súdu v Nitre z 08.02.2022 sp. zn. 12CoCsp/25/2021. 5.3.1.„Základom výkladu právnej normy nie je výklad gramatický, ale sémantický, teda podľa zmyslu použitého výrazu a pokiaľ sémantický výklad je jednoznačný, nie je súd oprávnený vykladať normy inak, než ju vyjadril zákonodarca. Nápravu možno urobiť výlučne príslušnou zmenou zákona.“ (uznesenie ÚS SR z 22.03.2012 sp. zn. IV. ÚS 156/2012). Ak sa súd rozhodne interpretovať jednoznačný normatívny text iným (odlišným) spôsobom, hoci by sa mu aj javil ako ústavne konformný, vždy ide o prejav arbitrárnosti (uznesenie ÚS SR zo dňa 08.11.2006 sp. zn. I. ÚS 338/06). 5.3.2. „Prvosledovou metódou výkladu a uplatnenia všeobecne záväzného právneho predpisu v materiálnom právnom štáte je metóda doslovného výkladu. Až tam a vtedy, keď a kde doslovným výkladom nemožno jednoznačne identifikovať subjekt, obsah alebo objekt právnej normy, sa v materiálnom právnom štáte možno odkloniť od doslovného výkladu a nejasnosť právnej úpravy odstraňovať prostredníctvom inej metódy výkladu. Upustenie od doslovného výkladu v materiálnom právnom štáte podlieha rovnakým pravidlám ako všetky iné postupy pri výklade a aplikácii právnej úpravy. Aj naň sa vzťahuje požiadavka právnej istoty, prístupnosti, presnosti a predvídateľnosti. Splnenie tejto požiadavky sa spája s identifikáciou účelu právnej úpravy, ktorým sa determinuje opodstatnenosť uplatnenia extenzívneho alebo reštriktívneho výkladu namiesto doslovného výkladu a zároveň sa predurčuje, či sa príslušná právna norma vysvetlí reštriktívne alebo extenzívne.“ (nález ÚS SR z 30.01.2019 sp. zn. PL. ÚS 21/2014). 5.3.3. „Podľa právneho názoru veľkého senátu občianskoprávneho kolégia najvyššieho súdu možno extenzívny výklad právnych noriem (t.j. rozširujúci výklad, ktorým sa pod normatívne pôsobenie určitého zákonného ustanovenia výkladom podraďujú aj iné situácie) uplatniť len celkom výnimočne, a to vtedy, ak možno všetky argumenty proti jeho použitiu presvedčivo vyvrátiť.“ (rozhodnutie veľkého senátu občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.11.2019 sp. zn. 1VCdo/1/2019). 5.3.4. Navyše, Ústavný súd SR uzavrel, že samotná právna úprava zaručuje spotrebiteľom dostatočnú ochranu a nevyžaduje si ďalší extenzívny výklad nad rámec normatívneho znenia: „Aj keď je ochrana spotrebiteľov neoddeliteľnou súčasťou súčasného súkromného práva a postavenie spotrebiteľov je potrebné brať vážne, ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek inštitúty s tým, že táto ochrana je už súčasťou zákonnej normy a už nepotrebuje osobitnú expanzívnu interpretáciu nad rámec interpretačných štandardov vrátane teleologického výkladu. Koncept ochrany spotrebiteľa v klasickom poňatí nie je v napätí s ústavou, ale to neznamená, že je priamo ústavným princípom.“ (nález ÚS SR zo dňa 07.02.2018 sp. zn. PL. ÚS 11/2016, publikovaný v ZNaU ÚS SR pod č. 1/2018). 5.4. Zdôraznil, že žalovaný je v celom konaní pasívny, nikdy nespochybnil zosplatnenie úveru, ani netvrdil, že nevie, pre neuhradenie ktorej splátky žalobca pristúpil k uplatneniu daného práva. Aj keď je žalovaný spotrebiteľom, súd nemôže opomínať základné pravidlá civilného sporového konania. O skutočnostiach, ktoré protistrana výslovne nepoprela, súd nevykonáva žiadne dokazovanie, pretože sa bez ďalšieho považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 CSP). Hoci v spotrebiteľskom spore súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol (§ 295 CSP), neznamená to, že súd má aktívne (až tendenčne) „vyhľadávať“ chybu v ustanoveniach zmluvy alebo v postupe zmluvných strán. Toto ustanovenie je aplikovateľné iba pri dokazovaní tých skutočností, ktoré spotrebiteľ účinne poprie, v dôsledku čoho sa považujú za sporné. Účelom spotrebiteľskej legislatívy je chrániť spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami, resp. nekalými obchodnými praktikami. To však vonkoncom neoprávňuje súd, aby suploval procesnú aktivitu pasívneho spotrebiteľa spochybňovaním postupu veriteľa pri vyhlásení predčasnej splatnosti úveru. Tieto skutočnosti môže namietať iba žalovaná sporová strana. Opačný prístup absolútne neprípustným spôsobom narúša postavenie sudcu ako nestranného arbitra, čo opätovne potvrdzuje rozsiahla rozhodovacia prax súdov (uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici z 24.10.2018 č. k. 17Co/364/2017-151, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo 14.05.2020 sp. zn. 16Co/113/2019, uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 21.07.2021 sp. zn. 11Co/112/2020.
6. Žalobca prostredníctvom zástupcu podaním z 29.01.2024, ktorým ospravedlnil svoju a žalobcovu neúčasť na pojednávaní, poukázal na to, že upomínací súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, čím dospel k záveru, že ÚZ neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a nárok žalobcu možno odôvodnene predpokladať, že žalovaný doposiaľ v konaní uplatnený nárok žalobcu nepoprel procesne účinným spôsobom v zmysle § 151 CSP (napriek tomu, že ide o spotrebiteľský spor, poprieť skutkové tvrdenia môže výlučne iba strana, nie súd, žalobca doplnil aj skutkové tvrdenia a dôkazné prostriedky ku skúmaniu bonity žalovaného. Zotrval na svojich doterajších písomných vyjadreniach. Tiež uviedol, že žalobca (licencovaná banka) si riadne splnil všetky povinnosti uložené ZoSÚ a ostatnými súvisiacimi právnymi predpismi.
7. Na pojednávaní 31.01.2024 súd konal a rozhodol v neprítomnosti ako žalobcu a jeho zástupcu (ten svoju neúčasť písomne ospravedlnil podaním z 29.01.2024 a vyjadril súhlas s prejednaním veci v ich neprítomnosti), tak aj v neprítomnosti žalovaného, ktorý telefonicky dňa 29.01.2024 oznámil, že sa na pojednávanie nedostaví a vyjadril súhlas s rozhodnutím vo veci bez jeho prítomnosti aj napriek skráteniu lehoty na prípravu na pojednávanie.
8. Z vykonaných dôkazov a skutkových tvrdení žalujúcej strany, ktoré žalovaným žiadnym spôsobom nerozporoval, keď tento v spore prakticky zostal nečinným, mal súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo 17.08.2018 k uzavretiu úverovej zmluvy č. 1875676175 (ÚZ), na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému účelový úver vo výške 7.000,- eur pri fixnej úrokovej sadzbe 7,50 % p.a. určeného na refinancovanie, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v 96 mesačných splátkach po 105,58 eura splatných k 15. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky 15.09.2018, s termínom konečnej splatnosti úveru 15.08.2026. Celková čiastka, ktorú má žalovaný zaplatiť, bola vyčíslená na sumu 10.134,46 eura, výška RPMN bola uvedená 10,30 %, odplata za poskytnutie úveru vo výške 8,94 %, priemerná výška RPMN 9,05 % p.a., keď najvyššia prípustná hodnota odplaty mala predstavovať 18,10 % p.a. Poskytnutý úver bol čerpaný 18.08.2018. S ohľadom na charakter zmluvných strán ide o úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy.
9. Keďže žalovaný úver riadne nesplácal, žalobca podaním z 11.10.2021 označeným ako „Upozornenie
- Výzva na splatenie dlžnej časti úveru“, doručeným žalovanému 14.10.2021 (na adresu G., H. XX), tomuto oznámil, že podstatným spôsobom porušil ustanovenie ÚZ a Obchodných podmienok, na ktoré ho upozornil predchádzajúcou upomienkou. Žalovaného s poukazom na § 53 ods. 9 OZ upozornil, že k 11.10.2021 je pohľadávka žalobcu z ÚZ viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti vo výške 396,95 eura, pozostávajúca z omeškanej splátky vo výške 379,55 eura, poplatkov vo výške 9,- eur a poistného vo výške 8,40 eura. Žalovaného vyzval na jej úhradu a pre prípad jej neúhrady žalovaného upozornil, že žalobca je oprávnený vyhlásiť úver za predčasne splatný a žiadať od neho úhradu celej úverovej pohľadávky.
10. Podaním z 08.11.2021, ktoré bolo žalovanému doručené 13.11.2021, žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru k 08.11.2021. Zároveň vyčíslil výšku dlhu žalovaného ku dňu vyhlásenia predčasnej splatnosti na sumu 6.153,17 eura, pozostávajúcu z dlžnej istiny 5.863,22 eura, úroku 263,55 eura, poplatkov za upomienky 18,- eur a poistného 8,40 eura.
11. Z odpovede žalobcu uvádzanej pod bodom 5. o. i. vyplýva, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti malo dôjsť v súvislosti s omeškaním žalovaného (trvajúcim viac ako 3 mesiace) so splátkou splatnou 15.07.2021, uvádzajúceho aj to, že od 16.07.2021 do 08.11.2021 trvalo omeškanie s touto splátkou 115 dní.
12. Ak vo výzve z 11.10.2021 žalobca tvrdí, že k 11.10.2021 mal byť žalovaný v omeškaní viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti (dokonca so sumou uvádzanou vo výške 396,95 eura), potom splátka splatná 15.07.2021, v súvislosti s nezaplatením ktorej malo podľa odpovede žalobcu dôjsť k zosplatneniu úveru, nemohla byť obsiahnutá v uvádzanej dlžnej – viac ako 3 mesiace omeškanej sume, keďže ku dňu vyhotovenia danej výzvy (11.10.2021) ešte ani neuplynuli 3 mesiace od jej splatnosti.
13.1. Podľa § 53 ods. 9 OZ v znení účinnom v čase uzavretia ÚZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
13.2. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Hoci dojednanie oprávnenia žalobcu zosplatniť úver v prípade jeho riadneho nesplácania vyplýva z ÚZ (jej časti 4 – Práva a povinnosti zmluvných strán, bodu 4.9.), toto oprávnenie žalobca mohol využiť len v súlade so zákonom. OZ v § 53 ods. 9 a § 565 OZ stanovuje konkrétne podmienky zosplatnenia. Účelom právnej úpravy podľa § 53 ods. 9 OZ je v prípade spotrebiteľských zmlúv určitým spôsobom sprísniť (oproti iným prípadom dojednaného zosplatnenia, na ktoré dopadá len ust. § 565 OZ) a do určitej miery obmedziť možnosti jeho využitia v snahe takýmto spôsobom zamedziť zosplatňovaniu záväzkov zo zmlúv, ktorých plnenie je dojednané v splátkach v takých prípadoch, keď ide len o krátkodobé trvajúce omeškanie a súčasne poskytnúť spotrebiteľovi možnosť splniť si svoj omeškaný záväzok ešte pred tým, ako veriteľ využije svoje právo zosplatniť celý dlh po tom, ako na túto možnosť veriteľ spotrebiteľa upozorní vopred, minimálne 15 dní pred zosplatnením.
15. Ak má mať upozornenie spotrebiteľa zamýšľaný účinok, musí byť z úkonov veriteľa nepochybné (zrejmé), v súvislosti s omeškaním ktorej konkrétnej zo splátok mu dôvodne hrozí možnosť uplatnenia práva veriteľa zosplatniť dlh podľa § 565 OZ. Možnosť vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru je právom veriteľa, ktoré môže podľa svojho uváženia využiť ku hociktorej omeškanej splátke, pri ktorej dôjde k splneniu podmienok podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ a aj preto je nutné, aby v upozornení spotrebiteľa bolo konkretizované, ku ktorej omeškanej splátke využíva svoje právo predčasného zosplatnenia úveru. Takáto konkretizácia následne umožňuje súdu posúdiť, či k zosplatneniu došlo zákonom predpokladaným spôsobom.
16. Ako výzva veriteľa podľa § 53 ods. 9 OZ, tak aj vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru podľa § 565 OZ predstavujú jednostranné adresované právne úkony veriteľa, ktorými veriteľ prejavuje svoju vôľu smerujúcu k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré uvádzané ustanovenia OZ spájajú s takýmto prejavom. Takýto prejav vôle pritom pre jeho platnosť vyžaduje, aby bol dostatočne určitý a zrozumiteľný, t. j. aby z neho vyplývalo, že tento napĺňa hypotézy týchto ustanovení. Aj preto podľa názoru súdu by malo byť z týchto úkonov veriteľa nepochybné, s omeškaním ktorej konkrétnej splátky, trvajúcom viac ako 3 mesiace, mieni veriteľ využiť svoje oprávnenie zosplatniť úver a súčasne musí byť takáto výzva doručená do dispozície dlžníka minimálne 15 dní pred tým, ako veriteľ svoje právo zosplatniť úver využije, pričom súčasne toto právo môže veriteľ využiť len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky splatnej po uplynutí lehoty 3 mesiacov trvajúceho omeškania so zaplatením tej splátky, pre nezaplatenie ktorej chce veriteľ zosplatniť celý úver. Identifikácia omeškanej splátky ako jeden z predpokladov určitosti úkonov smerujúcich k zosplatneniu úveru je podstatná aj pre možnosť posúdenia dodržania lehôt vyplývajúcich z § 53 ods. 9 a tiež pre určenie, kedy sa mal stať zročným celý dlh naraz.
17. V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že ani jeden z úkonov žalobcu (výzva daná podľa § 53 ods. 9 OZ a ani samotné zosplatnenie) neobsahuje označenie konkrétnej splátky, ktorej nezaplatenie (čiastočné nezaplatenie) trvajúce najmenej 3 mesiace malo byť dôvodom zosplatnenia. Pritom by postačovalo, ak by také niečo obsahovala aspoň výzva, keďže z následného na ňu nadväzujúceho úkonu veriteľa – zosplatnenia by v spojení s danou výzvou bolo dostatočne zrejmé, pre ktorú zo splátok došlo k predčasnému zosplatneniu úveru, keďže oba dané na seba nadväzujúce úkony spoločne tvoria zloženú právnu skutočnosť (predpoklady, ktoré musia byť súčasne naplnené, aby došlo k platnému predčasnému zosplatneniu úveru).
18. Ako už bolo uvedené ani následné „vyjadrenie“ žalobcu zmienené pod bodom 5. nielenže nevysvetlilo niečo, čo ani nebolo možné zistiť z výzvy a zosplatnenia, ale paradoxne ešte viac znejasnilo to, v súvislosti s ktorou omeškanou splátkou malo dôjsť k zosplatneniu úveru, ktorou (podľa vyjadrenia z 18.01.2024) splátka splatná 15.07.2021 nemohla byť, keďže súčasne vo výzve z 11.10.2021 žalobca uvádzal, že žalovaný mal byť v omeškaní trvajúcom viac ako 3 mesiace až so sumou 396,95 eura (z toho až 379,55 eura mala predstavovať trojmesačná omeškaná splátka, čo by súčasne predstavovalo tak dlhé omeškanie s viac ako troma mesačnými splátkami). V danej viac ako 3 mesiace trvajúcej omeškanej sume však nemohla byť obsiahnutá splátka splatná 15.07.2021, nakoľko u tejto splátky by 3 mesiace uplynuli až 15.10.2021, t. j. k 11.10.2021 ešte nemohol byť žalovaný v omeškaní s jej zaplatením po dobu viac ako 3 mesiacov.
19. Nie je úlohou súdu „hľadať“, či existuje nejaká splátka s ohľadom na existujúce časové súvislosti vypracovania výzvy a predčasného zosplatnenia, ktorá by mohla spĺňať požiadavky vyplývajúce z § 53 ods. 9 OZ a takýmto podľa názoru súdu neprípustným spôsobom ex post nahrádzať (dopĺňať) neprejavenú vôľu veriteľa pokiaľ ide označenie konkrétnej splátky, s omeškaním ktorej mal veriteľ chcieť zosplatniť celý dlh. Z takéhoto postupu by o. i. hrozilo, že by súd mohol vyvodiť zo žalobcovho úkonu niečo iné, než prípadne žalobca ním v skutočnosti chcel prejaviť, ale opomenul tak urobiť, poprípade by vyvodzoval niečo, na čo by v danom prípade žalobca v čase realizácie úkonu ani nepomyslel. Z ničoho nevyplýva, že by v čase urobenia výzvy veriteľa a ním následne realizovaného zosplatnenia malo byť žalovanému zrejmé, s omeškaním ktorej konkrétnej zo splátok mal žalobca pristúpiť k zosplatneniu úveru.
20. V danom prípade skutkové vymedzenie žalobcom uplatneného nároku vychádza z toho, že celý záväzok žalovaného vyplývajúci z ÚZ je už splatný v dôsledku predčasného zosplatnenia úveru k 08.11.2021. Záver súdu je, že k platnému zosplatneniu dlhu z ÚZ k uvedenému dňu z vyššie uvádzaných dôvodov nedošlo, keďže dané úkony (výzva a zosplatnenie) trpia nedostatkom vôle a jej prejavu z hľadiska identifikácie konkrétnej omeškanej splátky úveru, pre ktorú malo dôjsť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, t. j. ide o neplatné právne úkony podľa § 37 ods. 1 OZ. Z uvedeného dôvodu potom žalobcom uplatnený nárok vyplývajúci z toho, ako ho žalobca skutkovo vymedzil, preukázaný nie je. Súd v takejto situácii nemá povinnosť vykonať „audit“ toho, koľko by mal žalovaný dlžiť žalobcovi v situácii, ak nedošlo k platnému a tým účinnému zosplatneniu dlhu žalobcu, keďže takto nebol nárok žalobcom v žalobe skutkovo vymedzený a súčasne by pre súd bola aj veľmi ťažko vyčísliteľná skutočná výška možnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi ako na istine, tak aj úrokoch a ďalšom jej príslušenstve a správne prepočítanie jej výšky.
21. V súvislosti so súdom zaujatým právnym názorom zároveň poukazuje na viaceré rozhodnutia Krajského súdu v Žiline z obdobia posledného roka (napr. uznesenie č. k. 8CoCsp/61/2022-145 z 31.05.2023, rozsudok č. k. 8CoCsp/6/2023-219 z 30.03.2023, sp. zn. 6CoCsp/2/2023 z 31.07.2023, rozsudok č. k. 9CoCsp/12/2023-177 z 30.03.2023, uznesenie sp. zn. 9CoCsp/16/2023 z 05.09.2023).
22. Z vyššie uvádzaných dôvodov potom súd žalobu ako nedôvodnú zamietol v celom jej rozsahu.
23. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorému by s poukazom na § 255 ods. 1 CSP prináležal nárok na plnú náhradu prípadne vzniknutých trov v súvislosti s týmto sporom, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalovaný si žiadne trovy neuplatnil a z obsahu spisu ani nevyplýva, že by mu v súvislosti s týmto sporom vznikli nejaké trovy (žalovaný zostal v priebehu sporu nečinným).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) – § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.