Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 66 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (76)Uznesenie_17Co-364-2017.pdf
PDF · 133.2 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/364/2017
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana Ďuriana a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Ľubomíra Šablu, ako členov senátu, v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31575951, so sídlom v Žiline, Hodžova č. 11, zastúpeného právnym zástupcom SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., IČO: 36853186, so sídlom v Bratislave, Štefánikova č. 8, v mene ktorého pred súdom koná JUDr. František Sedlačko, PhD., LL.M., advokát a konateľ, proti žalovaným: 1/ Q. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo C., E. M. W. č. XXXX/XX, a 2/ X. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom vo C., E. M. W. č. XXXX/XX, o zaplatenie 13.583,05 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č.k. 14C/401/2015-101 zo dňa 22.11.2016, ako súdu prvej inštancie, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového poriadku; ďalej len „C.s.p.“).
1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (prvý výrok) a žalovaným 1/ a 2/ nepriznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania (druhý výrok).
1.2 Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzavretá zmluva o hypotekárnom úvere pre mladých č. 93784 zo dňa 03.01.2013, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý hypotekárny úver v sume 29.190,- € s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 5,69 % ročne fixovanou na dobu 5 rokov; žalovaní sa zaviazali splatiť poskytnutý hypotekárny úver v lehote 30 rokov odo dňa prvého čerpania úveru a to pravidelnými anuitnými splátkami formou bankového inkasa z bežného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX a to mesačne k špecifikovanému dňu príslušného kalendárneho mesiaca, pričom prvý platobný deň je zhodný s prvým dňom čerpania úveru a všetky nasledujúce platobné dni budú číselne zhodné s takto určeným prvým platobným dňom; žalovaní sa zaviazali úver s úrokmi a poplatkami zaplatiť v lehote splatnosti úveru a to anuitnými splátkami splatnými v platobný deň s tým, že podľa dohody právny predchodca žalobcu (veriteľ) písomne oznámi dlžníkovi výšku anuitnej splátky a dátum splatnosti anuitnej splátky do 5 pracovných dní odo dňa čerpania úveru; posledná anuitná splátka predstavuje zostatok dlžnej sumy; výšku poslednej anuitnej splátky určí veriteľ s ohľadom na skutočný zostatok nesplateného úveru a úrokov a oznámi ju dlžníkovi v lehote 20 pracovných dní pred konečnou splatnosťou úveru; so splátkou úveru sú splatné aj poplatky súvisiace s úverom; žalovaní ako dlžníci sa zaviazali plniť všetky povinnosti uvedené v zmluve a v ostatných zmluvných dokumentoch, najmä riadne splácať úver vrátane príslušenstva a poplatkov v dohodnutých termínoch a lehotách; ak veriteľ zistí, že dlžník neplní záväzky a povinnosti z tejto zmluvy, má právo požiadať dlžníka o predčasnú splatnosť úveru alebo mu oznámiť, že nastala predčasná splatnosť úveru; v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru z podnetu veriteľa, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi náklady, ktoré mu vzniknú;
neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o hypotekárnom úvere boli obchodné podmienky pre poskytovanie hypotekárnych úverov a spotrebných úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti pre spotrebiteľov, ktoré bližšie upravovali práva a povinnosti zmluvných strán; medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanými bola uzavretá zmluva o spotrebnom úvere č. 704085 zo dňa 03.01.2013, na základe ktorej bol žalovaným poskytnutý spotrebný úver v sume 8.340,- € s dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 5,20 % ročne fixovanou na dobu 3 rokov; žalovaní sa zaviazali splatiť poskytnutý spotrebný úver v lehote 30 rokov od kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k čerpaniu úveru a to pravidelnými anuitnými splátkami vždy k 10. dňu príslušného mesiaca; žalovaní sa zaviazali spotrebný úver splácať formou bankového inkasa mesačne z účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX a to anuitnými splátkami splatnými v platobný deň; prvá anuitná splátka je splatná v najbližší pracovný deň v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po čerpaní úveru; veriteľ písomne oznámi dlžníkovi výšku anuitnej splátky a dátum splatnosti anuitnej splátky do 5 pracovných dní odo dňa čerpania úveru; posledná anuitná splátka predstavuje zostatok dlžnej sumy; výšku poslednej anuitnej splátky určí veriteľ s ohľadom na skutočný zostatok nesplateného úveru a úrokov a oznámi ju dlžníkovi v lehote 20 pracovných dní pred konečnou splatnosťou úveru; žalovaní ako dlžníci sa zaviazali plniť všetky povinnosti uvedené v zmluve a v ostatných zmluvných dokumentoch, najmä riadne splácať úver vrátane príslušenstva a poplatkov v dohodnutých termínoch a lehotách; ak veriteľ zistí, že dlžník neplní záväzky a povinnosti z tejto zmluvy, má právo požiadať dlžníka o predčasnú splatnosť úveru alebo mu oznámiť, že nastala predčasná splatnosť úveru; v prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru z podnetu veriteľa, je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi náklady, ktoré mu vzniknú; neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o hypotekárnom úvere boli obchodné podmienky pre poskytovanie hypotekárnych úverov a spotrebných úverov zabezpečených záložným právom k nehnuteľnosti pre spotrebiteľov, ktoré bližšie upravovali práva a povinnosti zmluvných strán; dňa 03.01.2013 bola uzavretá zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam č. ZZ1 k ÚZ č. 93784 a k ÚZ č. 704085 a to k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. C., obec C., okres C., na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom C., katastrálnym odborom, ktorá zabezpečovala pohľadávku žalobcovi z predmetnej zmluvy o hypotekárnom úvere a z predmetnej zmluvy o spotrebnom úvere; vklad záložného práva v prospech žalobcu ako záložného veriteľa bol do katastra nehnuteľností povolený pod č. V 19/2013 dňa 01.02.2013; žalobca ako veriteľ vykonal záložné právo vyplývajúce mu z tejto zmluvy o zriadení záložného práva formou dobrovoľnej dražby podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách v znení neskorších predpisov; notársku zápisnicu o priebehu dobrovoľnej dražby spísala notárka JUDr. Viera Kalinová dňa 18.08.2015 pod sp. zn. N919/2015, NZ28537/2015, NCRIs29191/2015, pričom cena dosiahnutá vydražením nehnuteľnosti predstavovala sumu 35.000,- € s tým, že výťažok z dražby pre právneho predchodcu žalobcu (podľa jeho tvrdenia) po odpočítaní nákladov dražby a pohľadávky prednostného záložného veriteľa predstavoval sumu 28.665,48 €; listom zo dňa 01.10.2015 bola žalovaným podaná správa o výkone záložného práva, keď doručenie týchto listov žalovaným žalobca v súdnom konaní nepreukázal; právny predchodca žalobcu do súdneho konania predložil výpis z účtu č. 3380092915 ku dňu 28.02.2013, z ktorého vyplýva, že na tento účet bola dňa 15.02.2013 vložená zo strany banky suma 29.190,- € a dňa 15.02.2013 suma 8.340,- €; listom zo dňa 28.01.2015 adresovaným žalovanému 1/ vyhlásil právny predchodca žalobcu predčasnú (mimoriadnu) splatnosť hypotekárneho úveru ku dňu 26.02.2015, keď celú pohľadávku s príslušenstvom ku dňu vyhlásenia predčasnej (mimoriadnej) splatnosti vyčíslil na sumu 30.749,56 €, tiež vyhlásil predčasnú (mimoriadnu) splatnosť spotrebného úveru ku dňu 26.02.2015, keď celú pohľadávku s príslušenstvom ku dňu vyhlásenia predčasnej (mimoriadnej) splatnosti spotrebného úveru vyčíslil na sumu 8.684,52 €, keď obidve sumy žiadal uhradiť najneskôr do 25.02.2015; obidva listy boli doručené žalovanému 1/ dňa 06.02.2015; právny predchodca žalobcu v konaní tvrdil, že obdobné listy zasielal i žalovanému 2/, tieto listy však na dôkaz v konaní nepredložil, len predložil dôkazy o ich tvrdenom doručovaní žalovanému 2/ s tým, že tento si tieto listy neprevzal.
1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie nie je žaloba dôvodná z dôvodu nepreukázania nároku na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom; súd prvej inštancie konštatoval, že „žalobca v konaní uplatnil nárok voči žalovaným na zaplatenie sumy 12.476,07 € s príslušenstvom na základe zmluvy o hypotekárnom úvere č. 93784 zo dňa 03.01.2013, na základe ktorej žalobca poskytol dlžníkom hypotekárny úver v sume 29.190,- €; ďalej žalobca v konaní uplatnil nárok voči žalovaným na zaplatenie sumy 1.106,98 € na základe zmluvy o spotrebnom úvere č. 704085 zo dňa 03.01.2013, na základe poskytol žalobca dlžníkom spotrebný úver v sume 8.340,- €“; obidve zmluvy považoval súd prvej inštancie za spotrebiteľské zmluvy a žalovaných za spotrebiteľov, preto i keď ide o tzv. absolútne obchody (§ 497 Obchodného zákonníka), prednostne na ne aplikoval ustanovenia § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka, keď uzavrel, že „pri spotrebiteľskom vzťahu sa vždy prednostne
použijú predpisy občianskeho práva v súlade so zásadou ochrany spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“; v tomto smere súd prvej inštancie argumentoval, že „napriek tomu, že žalovaní v konaní žiadnu obranu nevzniesli, spotrebiteľské zmluvy súd z úradnej povinnosti podrobil súdnej kontrole; i keď úvery podľa predmetných zmlúv nie sú spotrebiteľskými úvermi ako to vyplýva z § 1 ods. 3 písm. a), b) a c) zákona č. 129/2010 Z. z. s prihliadnutím na § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., aj na takéto zmluvy sa okrem iného vzťahujú ustanovenia § 9 ods. 2, 9 a § 11 zákona č. 129/2010 Z. z.“; na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že „ani jedna zo zmlúv neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f), j), k), y), teda neobsahuje termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej aj „RPMN“), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ani priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov; z obsahu obidvoch zmlúv vôbec nevyplýva, v akej výške sa žalovaní zaviazali splácať úver, teda v akej výške mesačných splátok; úroková sadzba v jednotlivých zmluvách je uvedená, ale nie je uvedená RPMN, ani priemerná hodnota RPMN, keď sa nemožno stotožniť s tvrdením žalobcu, že RPMN sa rovná dojednanej úrokovej sadzbe pre daný typ úveru; v prípade hypotekárneho úveru to bolo 5,69 % ročne a v prípade spotrebného úveru to bolo 5,20 % ročne; išlo však o dojednanie úrokovej sadzby, z obsahu zmlúv nevyplýva, že súčasne išlo aj o stanovenie RPMN; takéto zmluvy potom treba považovať v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. za bezúročné a bez poplatkov“; súd prvej inštancie ďalej argumentoval, že „žalobca v konaní predložil jedine dôkaz o tom, že žalovaní vyčerpali obidva úvery, keďže predložil o tomto výpis z účtu č. XXXXXXXXXX ku dňu 28.02.2013, keď na tento účet podľa dojednania v zmluvách dňa 15.02.2013 poukázal sumu 8.340,- € zo zmluvy o spotrebnom úvere a sumu 29.190,- € zo zmluvy o hypotekárnom úvere; žalobca bol v konaní povinný predložiť súdu dôkazy o tom, ako žalovaní úvery splácali, kedy sa dostali do omeškania so splácaním úverov, koľko na úvery zaplatili k vyhláseniu predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru; žalobca v tomto ohľade nepredložil žiadne dôkazy; preto súd nemohol zhodnotiť, či žalobca pri vyhlásení predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru listom zo dňa 28.01.2015 zachoval zákonný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď pri spotrebiteľských vzťahoch nemožno dojednať automatické zosplatnenie dlhu pri nezaplatení len jednej splátky, pri zosplatnení dlhu je veriteľ povinný 15 dní pred uplatnením svojho práva upozorniť dlžníka na uplatnenie tohto práva a tým sa poskytuje možnosť dlžníkovi doplatiť zameškané splátky a zachovať si právo na plnenie v splátkach; túto povinnosť, resp. jej splnenie žalobca nepreukázal, keď táto skutočnosť nevyplýva z jeho listu zo dňa 28.01.2015, ktorým vyhlásil predčasne úver za splatný a to tak zo zmluvy o hypotekárnom úvere, ako i zo zmluvy o spotrebnom úvere, keď predčasnú (mimoriadnu) splatnosť úveru žalobca vyhlásil v obidvoch prípadoch ku dňu 26.02.2015; nepreukázal, ako splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pred predčasným (mimoriadnym) vyhlásením splatnosti úveru; navyše žalobca v konaní nepredložil ani dôkazy o tom, že vyhlásenie predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru vykonal i vo vzťahu k žalovanému 2/, keď v tomto smere neprodukoval dôkazy a ani nenavrhol doplniť dokazovanie; ak malo dôjsť k účinnému vyhláseniu predčasnej (mimoriadnej) splatnosti obidvoch úverov, žalobca bol povinný v konaní predložiť dôkazy o tom, že toto vyhlásenie vykonal vo vzťahu k obidvom dlžníkom; z ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené; toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky; žalobca v konaní keďže nepredložil dôkazy o tom, ako žalovaní úvery splácali, nepreukázal ani naplnenie zákonnej podmienky v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, teda že ako veriteľ s prihliadnutím na § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka uplatnil toto právo najskôr po uplynutí 3 mesiacov od omeškania so zaplatením splátky za súčasného upozornenia spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva za tých okolností, že právo použil najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky; žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru, resp. obidvoch úverov ku dňu 26.02.2015 v zmysle príslušných zmluvných dojednaní, bol však v konaní povinný preukázať naplnenie zákonných podmienok podľa § 53 ods. 9 v spojení § 565 Občianskeho zákonníka, keďže ide o spotrebiteľské zmluvy, čo v konaní nepreukázal; žalobca v žalobe ďalej tvrdil, že jeho pohľadávka zo zmluvy o hypotekárnom úvere predstavuje po započítaní výťažku z dobrovoľnej dražby sumu 12.476,07 € pozostávajúcu z istiny 8.086,81 €, z úroku 1.003,80 €, z úroku z omeškania 2.227,34 € a z poplatkov 1.158,12 €, a že jeho pohľadávka zo zmluvy o spotrebnom úvere po započítaní výťažku z dobrovoľnej dražby predstavuje sumu 1.106,98 € pozostávajúca z príslušenstva a to úrokov 165,63 €, z úroku z omeškania 599,98 € a z poplatkov 341,97 €; skutočnosť, že žalobca realizoval záložné právo formou dobrovoľnej dražby, to žalobca v konaní preukázal, a to notárskou zápisnicou o priebehu dobrovoľnej dražby zo dňa 18.08.2015; z tejto vyplýva výťažok z dražby 35.000,- €; žalobca v konaní tvrdil, že výťažok z dražby pre neho po odpočítaní nákladov dražby a pohľadávky prednostného záložného veriteľa predstavoval sumu 28.665,48 €; toto
tvrdenie žalobca súdu v konaní nepreukázal; nepreukázal, že výťažok z dražby pre neho činil sumu 28.665,48 €, tiež nepredložil súdu žiadne dôkazy o tom, ako táto čiastka bola započítaná na pohľadávku zo zmluvy o hypotekárnom úvere a na pohľadávku zo zmluvy o spotrebnom úvere; žalobca v konaní len tvrdil, aké pohľadávky má ku dňu 28.09.2015 voči žalovaným z obidvoch zmlúv, avšak nepreukázal v konaní žiadnymi dôkazmi, aké pohľadávky a v akej výške mal z obidvoch zmlúv ku započítaniu výťažku z dobrovoľnej dražby; je neuspokojivé pre súd len tvrdenie, že k tomuto dňu pohľadávka zo zmluvy o hypotekárnom úvere činila 12.476,07 € a zo zmluvy o spotrebnom úvere 1.106,98 €; žalobca bol v konaní povinný preukázať vyčíslenie pohľadávok z týchto zmlúv pred započítaním výťažku z dobrovoľnej dražby, v tomto ohľade súdu nepredložil žiadne dôkazy, a ani nenavrhol vykonať dokazovanie, a tak pre neunesenie v tomto ohľade dôkazného bremena, súd žalobu žalobcu vyhodnotil ako nepreukázanú; žalobca bol tiež povinný v konaní preukázať listinnými dôkazmi vyúčtovanie úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov zo zmluvy o hypotekárnom úvere, ako i vyúčtovania úrokov, úrokov z omeškania a poplatkov zo zmluvy o spotrebnom úvere; v tomto smere žalobca nepredložil dôkazy a ani nenavrhol doplniť dokazovanie, keď jeho žiadosť o špecifikáciu týchto nárokov v dodatočnej lehote súd neakceptoval, pretože pre súd by nebolo postačujúce len špecifikovanie týchto nárokov, ale aj predloženie dôkazov o týchto nárokoch, a v tomto smere žalobca nenavrhol doplniť dokazovanie“; na základe uvedeného súd prvej inštancie žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.
1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3 a ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. k) a ods. 9 Občianskeho zákonníka v spojení s § 1 ods. 2, ods. 3 písm. a), b), c), § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až y), ods. 9, § 11 ods. 1 písm. b) a § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“); o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a plne úspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania nepriznal, pretože im žiadne trovy konania nevznikli.
2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods. 2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).
2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal právny predchodca žalobcu prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas odvolanie zo dňa 17.01.2017 (č.l. 119-125 spisu); rozsudok súdu prvej inštancie napadol v celom rozsahu; vyčítal súdu prvej inštancie, že nesprávnym procesným postupom porušil jeho právo na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Vyjadril názor, že o porušenie práva na spravodlivý proces ide vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožnil realizáciu práv strany do tej miery, že sa celé konanie javí ako nespravodlivé; k jednotlivým zložkám práva na spravodlivý proces pritom okrem iných patrí aj kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí a zákaz ľubovôle, pričom porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva predstavuje pochybenie; poukázal na to, že súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu, že nepreukázal uplatnený nárok na zaplatenie istiny úverových pohľadávok s príslušenstvom; zdôraznil, že žalovaní boli počas celého konania pasívni, jeho pohľadávky nespochybňovali, neprezentovali žiadne skutkové tvrdenia a neprodukovali žiadne dôkazy, pričom skutkové tvrdenia, ktoré strana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (§ 151 ods. 1 C.s.p.); napriek tomu súd prvej inštancie z nesporne zisteného skutkového stavu nevychádzal a svoje rozhodnutie založil na skutkovom náleze, ku ktorému sa nemal možnosť vyjadriť; spôsob, akým súd prvej inštancie suploval procesnú obranu žalovaných a odmietol procesné návrhy žalobcu hraničí s porušením princípu rovnosti sporových strán, princípom kontradiktórnosti konania a koliduje s jeho základným právom na súdnu ochranu; v tejto súvislosti argumentoval, že advokátom jednej zo strán sa nemôže stať samotný sudca; zdôraznil, že súd prvej inštancie uviedol dňa 22.11.2016 predbežné právne posúdenie veci, z obsahu ktorého nebola predvídateľná možnosť zamietnutia žaloby; nakoľko žalovaní po vydaní platobného rozkazu uplatnené nároky nespochybňovali, legitímne sa domnieval, že žalobe bude v plnom rozsahu vyhovené; napadnutý rozsudok považoval z tohto dôvodu za prekvapivý, keď v podrobnostiach argumentoval aj tým, že súd jeho žalobe v plnom rozsahu najskôr vyhovel vydaným platobným rozkazom a napriek tomu žalobu následne zamietol napriek tomu, že žalovaní po vydaní platobného rozkazu nevyvinuli žiadnu procesnú aktivitu; ďalej argumentoval, že súd prvej inštancie neuviedol riadne predbežné právne posúdenie podľa § 181 ods. 2 C.s.p., keď iba stručne a neurčito konštatoval, že sporné zmluvy podliehajú režimu zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka,
pričom súčasne konštatoval, že žiadne skutkové tvrdenia nie sú medzi stranami sporné; poukázal na to, že na základe predbežného právneho posúdenia veci musí byť stranám dostatočne zrejmé, aký výrok rozhodnutia možno vo veci očakávať; na základe uvedeného predbežného právneho posúdenia veci nemohol objektívne predvídať zamietnutie žaloby v celom rozsahu a preto napadnutý rozsudok nepredstavuje predvídateľné súdne rozhodnutie v zmysle zásady právnej istoty; namietal aj postup súdu prvej inštancie, ktorý odmietol jeho návrh na doplnenie skutkových tvrdení (§ 181 ods. 4 C.s.p.), keď skutkové tvrdenia neboli medzi stranami sporné, v priebehu konania však opakovane zdôrazňoval, že v prípade pochybností o dôvodnosti uplatnených nárokov môže ďalšie skutočnosti a dôkazy v navrhovanom rozsahu doplniť v lehote stanovenej súdom; preto ak súd považoval za potrebné vykonať dôkazy, ktoré žalovaní nenavrhli (§ 295 C.s.p.), bol pripravený poskytnúť súdu nevyhnutnú súčinnosť; súd pritom na jeho prednesy reagoval tak, že návrh na doplnenie špecifikácie uplatnených nárokov v dodatočnej lehote odmietol, pričom odmietnutie poskytnutia dodatočnej lehoty podľa § 181 ods. 4 C.s.p. nesmie byť prejavom justičnej svojvôle a musí byť procesne opodstatnené; v danom prípade bolo pojednávanie nariadené po zrušení platobného rozkazu iba pre jeho nedoručenie žalovaným; žalovaní boli v konaní nečinní, pričom z predbežného právneho posúdenia veci nevyplynulo zamietnutie žaloby v celom rozsahu; napriek tomu súd odmietol poskytnúť mu primeranú lehotu na doplnenie skutočností, ktoré by mohli byť podľa súdu sporné a predložiť relevantné dôkazné prostriedky; tento postup súdu prvej inštancie považoval za arbitrárny, pretože hospodárnosť a rýchlosť konania nemôže ísť na úkor náležitého objasnenia skutkového stavu veci a účinnej ochrany porušených práv; navyše pochybnosti súdu prvej inštancie o nespornosti skutkových tvrdení žalobcu neboli na pojednávaní vôbec prednesené a o „spornosti“ tvrdených skutočností sa prvýkrát dozvedel až v odôvodnení napadnutého rozsudku, pretože pochybnosti súdu o zákonnosti vyhlásenia predčasnej splatnosti obidvoch úverov neboli v konaní vôbec prezentované, čím mu bolo znemožnené zaujať k nim relevantné stanovisko, v dôsledku čoho došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti konania, princípu rovnosti sporových strán a v konečnom dôsledku k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože napriek absencii procesnej obrany žalovaných ju súd suploval nad mieru ustanovenú zákonom; poukázal na to, že ochrana slabšej strany nie je absolútna, keďže osobitné ustanovenia o dokazovaní v týchto sporoch presne vymedzujú hranice prípadnej aktivity súdu (§ 295 C.s.p.); v tomto smere je prejednacia zásada prelomená v prospech spotrebiteľa iba v možnosti vysloviť aj bez návrhu neprijateľnosť zmluvnej podmienky (§ 298 C.s.p.) alebo vykonať dôkaz, ktorý spotrebiteľ nenavrhol (§ 295 C.s.p.); nie je žiaduce, aby bola procesná obrana spotrebiteľa nahradená aktivitou súdu v celom rozsahu jeho procesných povinností; ďalej nesúhlasil s právnym posúdením veci pokiaľ súd prvej inštancie dospel k záveru, že pred vyhlásením predčasnej (mimoriadnej) splatnosti úveru nepreukázal splnenie povinnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a ani podmienky podľa § 565 Občianskeho zákonníka; argumentoval, že žalovaní boli upozornení na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka v samotných vyhláseniach predčasnej splatnosti úverov zo dňa 28.01.2015; ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je potrebné interpretovať tak, že 15 dňová lehota začína plynúť uplynutím troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a končí dňom, ku ktorému má spotrebiteľ uhradiť dlh v celej zosplatnenej výške; uvedená norma ukladá veriteľovi výlučne notifikačnú povinnosť, aby spotrebiteľa vopred upozornil, že v dôsledku jeho omeškania pristupuje k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru; túto povinnosť si riadne splnil; vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru by bolo neúčinné iba v prípade, ak by dlžník do termínu predčasnej splatnosti úveru omeškané plnenie zaplatil; keďže žalovaní nepoukázali žiadne peňažné plnenia (čo nebolo sporné) a to napriek upozorneniu na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka, vyhlásenia predčasnej splatnosti úverov zo dňa 28.01.2015 sú platné a účinné; skutočnosť naplnenia zákonnej podmienky uplynutia troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky nebola medzi stranami sporná; navyše súd mohol aj bez návrhu obstarať alebo zabezpečiť dôkaz, ktorým by riadne zistil skutkový stav podľa § 295 C.s.p., čo však neurobil; súd prvej inštancie jeho postup pri vyhlásení predčasnej splatnosti úverov do vyhlásenia napadnutého rozsudku vôbec nespochybňoval; ďalej nesúhlasil ani s názorom súdu prvej inštancie, že nepreukázal doručenie listov o vyhlásení predčasnej splatnosti úverov žalovanému 2/; z obsahu uvedených vyhlásení však nesporne vyplýva, že boli zaslané na vedomie aj žalovanému 2/; vrátená zásielka preukazuje, že žalovaný 2/ si doručované listiny v odbernej lehote neprevzal; keďže vyhlásenia predčasnej splatnosti úverov sa dostali do sféry jeho dispozície, mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s ich obsahom, účinky tohto právneho úkonu nastali aj voči žalovanému 2/ (R 27/2011); na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel.
2.2 Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
2.3 Nakoľko po vyhlásení napadnutého rozsudku došlo s účinnosťou ku dňu 01.08.2017 k zániku právneho predchodcu žalobcu, rozhodol súd prvej inštancie na návrh (č.l. 133 spisu) uznesením č.k. 14C/401/2015-136 zo dňa 13.09.2017 o pokračovaní v konaní so žalobcom ako s jeho právnym nástupcom v dôsledku zlúčenia, keď uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 27.09.2017.
3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).
3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd žiadne dôkazy a bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).
4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax (§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).
4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2 C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b), c) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. mu vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4.3 Podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
4.4 Podľa § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
4.5 Podľa § 391 ods. 1 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
4.6 Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky na zrušenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (§ 379 C.s.p.; § 380 C.s.p.), pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku z hľadiska, či došlo k vadám, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C.s.p.).
4.7 Odvolanie žalobcu je dôvodné.
4.7.1 Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom porušil právo žalobcu na spravodlivý proces; podľa § 215 ods. 1 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu; podľa § 215 ods. 2 C.s.p., skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona; z uvedeného je zrejmé, že súd rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje postupom podľa Civilného sporového poriadku; zistený skutkový stav tak tvoria predovšetkým výsledky dokazovania (§ 185 a nasledujúce C.s.p.), ale aj ďalšie zákonom predvídané skutočnosti (napr. všeobecne známe skutočnosti, resp. skutočnosti známe súdu z jeho činnosti v zmysle § 186 ods. 1 C.s.p., zhodné tvrdenia strán v zmysle § 186 ods. 2 C.s.p., nepopreté
skutkové tvrdenia v zmysle § 151 ods. 1 a 2 C.s.p., rozhodnutia iných orgánov v zmysle § 193 C.s.p.); osobitne je potrebné uviesť, že v sporovom konaní súd nevykonáva dôkazy na preukázanie nesporných skutkových tvrdení strán, pretože nesporné skutkové tvrdenia strán si súd osvojí ako zistený skutkový stav, z ktorého vychádza v meritórnom rozhodnutí; priestor na dokazovanie nesporných skutkových tvrdení nedáva súdu v spotrebiteľskom spore ani ustanovenie § 295 C.s.p., pretože v prípade nesporných skutkových tvrdení strán nie je dokazovanie pre rozhodnutie vo veci nevyhnutné (skutkový stav potrebný pre rozhodnutie súdu je vytvorený práve nespornými skutkovými zisteniami); ustanovenie § 295 C.s.p. nevylučuje (nenahrádza) povinnosť spotrebiteľa v spotrebiteľskom spore pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (§ 150 ods. 1 C.s.p.), t.j. súd nemôže (s poukazom na ustanovenie § 295 C.s.p.) ani v spotrebiteľskom spore vykonávať dokazovanie ohľadne tvrdení, ktoré spotrebiteľ v spore nepredniesol; zjednodušene povedané ani v spotrebiteľskom spore nie je súd oprávnený ani povinný zisťovať skutočný stav veci; výnimočne môže súd v záujme ochrany spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami vykonať dokazovanie ohľadne ich existencie v spotrebiteľskej zmluve aj bez skutkových tvrdení spotrebiteľa o ich existencii (porovnaj Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kolektív : Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, str. 1029-1031); je však potrebné uviesť, že neprijateľné zmluvné podmienky v tomto zmysle nie je možné stotožňovať so skúmaním splnenia náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. (neprijateľné zmluvné podmienky sú v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, preto je pojmovo vylúčené, aby neprijateľnými zmluvnými podmienkami boli náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere stanovené zákonom); z hľadiska prejednávaného sporu je z odôvodnenia napadnutého rozsudku zrejmé, že súd prvej inštancie vyčítal žalobcovi nepreukázanie aj takých skutkových tvrdení, ktoré neboli medzi stranami sporné a ako také boli (bez dokazovania) súčasťou zisteného skutkového stavu veci, na základe ktorého bol súd prvej inštancie povinný rozhodnúť (napr. nesporné skutkové tvrdenie o nesplatenej sume úveru); tento nesprávny procesný postup súdu sám osebe spôsobuje porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), pretože súd zaťažil žalobcu dôkaznou povinnosťou tam, kde bola táto zákonným spôsobom nahradená nespornosťou skutkových tvrdení (§ 151 ods. 1 C.s.p.); pokiaľ mal súd prvej inštancie za to, že niektoré skutkové tvrdenia žalobcu sú neúplné a pre rozhodnutie vo veci je potrebné ich doplniť (napr. určenie výšky mesačnej splátky úveru zo strany veriteľa v súlade s každou zo sporných zmlúv, aby bolo možné posúdiť splnenie podmienok na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru alebo dôvodnosť započítania pohľadávky prednostného záložného veriteľa na výťažok dobrovoľnej dražby), mal postupom podľa § 150 ods. 2 C.s.p. žalobcu vyzvať na ich doplnenie a prípadne mu aj poskytnúť lehotu na ich preukázanie (§ 181 ods. 4 C.s.p.); uvedené nedostatky v procesnom postupe súdu prvej inštancie nie je (vzhľadom na zásadne opravný charakter odvolacieho konania) účelné napraviť v odvolacom konaní; na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
4.7.2 Na základe vyššie uvedeného nesprávneho procesného postupu (bod 4.7.1 odôvodnenia) nemôže byť právne posúdenie veci zo strany súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena na preukázanie niektorých tvrdení žalobcu správne (je zatiaľ predčasné). Odvolací súd dospel súčasne k záveru o nesprávnom právnom posúdení veci zo strany súdu prvej inštancie ohľadne splnenia podmienok na aplikáciu ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. v prejednávanom spore; súčasťou právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie bol záver o tom, že poskytnuté úvery na základe sporných zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z. z.) v dôsledku nesplnenia zákonných náležitostí (§ 9 ods. 2 písm. f/, j/, k/, y/ zákona č. 129/2010 Z. z.); aj keď súd prvej inštancie dospel k záveru, že sporné úvery nepredstavujú spotrebiteľské úvery (§ 1 ods. 3 písm. a/, b/ a c/ zákona č. 129/2010 Z. z.), v dôsledku aplikácie ustanovenia § 24 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. dospel k záveru, že sporné zmluvy mali mať náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., pretože podľa názoru súdu prvej inštancie úvery boli žalovaným poskytnuté zo strany tzv. iného veriteľa; nie je sporné, že právny predchodca žalobcu bol bankou (§ 2 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov); podľa § 2 písm. c) časť vety za bodkočiarkou zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia sporných zmlúv, na účely tohto zákona sa za iného veriteľa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska; z uvedeného vyplýva, že nakoľko právny predchodca žalobcu bol bankou, na účely zákona č. 129/2010 Z. z. ho nemožno považovať za tzv. iného veriteľa, preto aplikácia ustanovenia § 24 ods.
1 zákona č. 129/2010 Z. z. neprichádza v prejednávanom spore do úvahy; sporné zmluvy tak nemuseli spĺňať náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., preto nemožno dospieť k záveru o tom, že úvery poskytnuté žalovaným na základe sporných zmlúv sú bezúročné a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.; v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci ohľadne záveru, že poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov v spojení s nesprávnym procesným postupom (bod 4.7.1 odôvodnenia) nevykonal súd prvej inštancie úkony potrebné na zistenie skutkového stavu veci (vrátane dokazovania), keď tieto úkony nie je účelné vykonať zo strany odvolacieho súdu; aj na základe uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p.) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 C.s.p.).
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).
5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal.
6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).
6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil porušením jeho práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), nesprávnymi skutkovými zisteniami na základe vykonaných dôkazov (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Odvolacie námietky žalobcu ohľadne porušenia jeho práva na spravodlivý proces a nesprávneho právneho posúdenia veci vyhodnotil odvolací súd ako dôvodné (body 4.7.1 a 4.7.2 odôvodnenia).
7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd zrušil aj závislý výrok napadnutého rozsudku o trovách konania (§ 379 písm. a/ C.s.p.). Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 C.s.p.).
7.1 Podľa § 391 ods. 3 C.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať.
7.2 V ďalšom konaní bude súd prvej inštancie postupovať v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany (§ 149 a nasledujúce C.s.p.), resp. v súlade s ustanoveniami o dokazovaní (§ 185 a nasledujúce C.s.p.); pre účely ďalšieho konania je však potrebné súčasne uviesť, že na nastúpenie účinkov nesporného skutkového tvrdenia v dôsledku jeho nepopretia protistranou (§ 151 ods. 1 C.s.p.) musí byť skutkové tvrdenie strany úplné, t.j. vyhovujúce dispozícii príslušnej právnej normy, ktorej aplikácia prichádza do úvahy na zistený skutkový stav; na doplnenie neúplného skutkového tvrdenia strany slúži ustanovenie § 150 ods. 2 C.s.p.; v tomto smere (ako na to poukázal aj súd prvej inštancie) zo sporných zmlúv nevyplýva dojednanie o konkrétnej výške a splatnosti mesačnej splátky hypotekárneho úveru, resp. spotrebného úveru, v každej zo zmlúv bol len dojednaný spôsob ich určenia zo strany veriteľa po čerpaní úveru (článok V bod 2 zmluvy o hypotekárnom úvere zo dňa 03.01.2013, resp. článok V bod 2 zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 03.01.2013); na preukázanie splnenia podmienok na vyhlásenie predčasnej (mimoriadnej) splatnosti každého zo sporných úverov je však nevyhnutné tvrdiť (v prípade spornosti aj preukázať), že výška a splatnosť mesačných splátok úveru boli dohodnutým spôsobom určené a súčasne, s ktorou konkrétnou splátkou (splátkami) boli žalovaní kvalifikovaným spôsobom v omeškaní; na doplnenie týchto skutkových tvrdení je potrebné žalobcu vyzvať podľa § 150 ods. 2 C.s.p. a až následne vyhodnotiť splnenie podmienok na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti obidvoch úverov (vrátane splnenia podmienky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka); obdobne je potrebné žalobcu vyzvať aj na doplnenie skutkového tvrdenia o oprávnenosti započítania pohľadávky prednostného záložného veriteľa a jej výšky (tiež
ohľadne výšky nákladov dražby) oproti výťažku dobrovoľnej dražby, pretože bez toho sú skutkové tvrdenia žalobcu v žalobe neúplné; následne po doručení doplnených skutkových tvrdení žalobcu na vyjadrenie žalovaným súd prvej inštancie vyhodnotí spornosť skutkových tvrdení a rozhodne o vykonaní dokazovania na odstránenie ich prípadnej spornosti; svoje rozhodnutie súd prvej inštancie primeraným spôsobom odôvodní.
8. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).