Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 57/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. januára 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, a obchodnej spoločnosti

, , zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária

JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., Pred poľom 1652, Trenčín, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Dušan Ažaltovič, vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Trenčíne č. k. -160 z 28. septembra 2018

a takto

rozhodol:

Sťažnosť a obchodnej spoločnosti

, o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. decembra 2018 doručená sťažnosť ,

, a obchodnej spoločnosti ,

(ďalej aj „sťažovatelia“), zastúpených spoločnosťou Advokátska kancelária

JUDr. AŽALTOVIČ & PARTNERS s. r. o., Pred poľom 1652, Trenčín, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Dušan Ažaltovič, vo veci namietaného porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“)

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -160 z 28. septembra 2018 (ďalej aj „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Z obsahu podanej sťažnosti a jej príloh vyplýva: «Spoločnosť

v procesnom postavení intervenienta podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,

obsahom ktorého malo byť uloženie povinnosti sťažovateľovi 1/ spočívajúcej v zabezpečení

nerušeného prechodu a prejazdu cez niektoré pozemky vo vlastníctve sťažovateľa

1/. Účelom a cieľom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia malo byť

zabezpečenie pokojného a nerušeného výkonu práva z vecného bremena (spočívajúceho

v práve prechodu a prejazdu) zaťažujúceho vlastníka pozemkov - - zastavané plochy

2

a nádvoria o výmere 398 m, - zastavané plochy a nádvoria o výmere

2

3 213 m, evidované na , k. ú. (ďalej označené aj ako „slúžiaca

nehnuteľnosť“).

Intervenient si nárokoval na využitie práva prechodu a prejazdu cez zaťažené

pozemky, pričom tento svoj nárok odvodzoval od práva žalovaného - spol.

ako oprávneného z vecného bremena. Žalovaný bol totiž titulom vlastníctva

nehnuteľnosti - pozemku - parcela - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

2

131 m(ďalej označené aj ako „panujúca nehnuteľnosť“) oprávneným z vecného bremena -

právo prechodu peši, právo prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými vozidlami,

všetkými druhmi vlečných povozov, mechanizmov a strojov cez pozemky registra C KN

parcelné číslo . Z dôvodu uzatvorenia Zmluvy o finančnom leasingu

nehnuteľností č. 16679 zo dňa 07.09.2016 medzi intervenientom ako lízingovým nájomcom

nehnuteľností a žalovaným ako lízingovým prenajímateľom nehnuteľností, ktorá zmluva sa

týkala aj „panujúcej nehnuteľnosti,“ teda pozemku v prospech využitia ktorého bolo

zriadené vecné bremeno, sa intervenient (lízingový nájomca) domáhal oprávnení z vecného

bremena.

Dôvodmi podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zo strany

intervenienta bola potreba „upraviť pomery nevyhnutné pre zamedzenie bránenia výkonu

práva intervenienta a zároveň žalovaného k vecnému bremenu,“ nakoľko podľa jeho

tvrdení, vlastník zaťaženej nehnuteľnosti - sťažovateľ 1/ umiestnil na hranici pozemku -

2

parcela KN-C - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 398 m, k. ú. ,

zapísaného na dve elektrické uzamykacie rampy, ktoré bránia intervenientovi

a žalovanému vo výkone svojho práva zodpovedajúce oprávneniu z vecného bremena,

a teda znemožňujú im prístup k nehnuteľnostiam žalovaného cez zaťažené nehnuteľnosti.

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.04.2018. sp. zn. -74 bolo

nariadené neodkladné opatrenie a uložená povinnosť sťažovateľovi 1/ ako tretej osobe

umožniť intervenientovi nerušený prechod peši, prechod a prejazd motorovými

i nemotorovými vozidlami, všetkými druhmi vlečných povozov, mechanizmov a strojov cez

2

pozemky - - zastavané plochy a nádvoria o výmere 398 m, -

2

zastavané plochy a nádvoria o výmere 3 213 mevidované na , k. ú. , ako

aj zdržať sa konania, ktorým by intervenientovi bránil v prechode cez uvedené pozemky, a

to až „do právoplatnosti konania“ vo veci vedenej na Okresnom súde Trenčín, sp. zn.

.

Navrhovateľom v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bola spoločnosť

(ďalej iba ako „navrhovateľ neodkladného opatrenia“), ktorá v štádiu

konania pred súdom prvého stupňa vystupovala v postavení intervenienta a v konaní pred

odvolacím súdom nadobudla postavenie žalovaného skrz procesný nástroj podľa v § 80

., t. j. zmenou subjektu na strane pôvodného žalovaného.»

3. V sťažnosti sa ďalej uvádza: «Nie je pravdivé tvrdenie navrhovateľa

neodkladného opatrenia, že sťažovateľ 1/ vybudoval parkovací systém vo forme

automatickej rampy. Tento parkovací systém nevybudoval sťažovateľ 1/, ktorý je vlastníkom

„slúžiacich nehnuteľností“ (t. j. zaťažených vecným bremenom), ale nájomca „slúžiacich

nehnuteľností“, ktorý na týchto prevádzkuje parkovisko. Nie je pravdivé tvrdenie

navrhovateľa neodkladného opatrenia, že elektrické uzamykacie rampy bránili, či bránia

navrhovateľovi neodkladného opatrenia v prechode a prejazde cez „slúžiace

nehnuteľnosti.“ Prevádzkovateľ parkoviska odovzdal navrhovateľovi neodkladného

opatrenia 12 kusov parkovacích kariet oprávňujúcich prechádzať motorovými vozidlami

navrhovateľa neodkladného opatrenia cez parkovací systém prevádzkovateľa, a to bez

úhrady parkovného.

Sťažovateľ 1/ z postavenia povinného a zaviazaného subjektu neodkladným

opatrením, ako aj sťažovateľ 2/ z postavenia žalobcu podali odvolanie voči Uzneseniu

Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.04.2018. sp. zn. -74, nakoľko ho považovali

za vecne a právne nesprávne.

Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.09.2018, č. k. -160

bolo potvrdené Uznesenie Okresného súdu Trenčín o nariadenom neodkladnom opatrení

s tým, že povinnosť ním uložená bude trvať do právoplatnosti skončenia konania vo veci

samej vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ...

V smere uvedeného musia sťažovatelia pripomenúť všeobecne platnú zásadu, a to že

hranice práva jednotlivca končia tam, kde začínajú hranice práva iného subjektu.

Pri zriadenom vecnom bremene dochádza ku kolízii dvoch vecných práv, a to vecného

práva k cudzej veci oproti vlastníckemu právu ako najúplnejšiemu vecnému právu a tiež ku

kolízii práva oprávneného z vecného bremena proti právu povinného z vecného bremena.

Samotný navrhovateľ neodkladného opatrenia vo svojom písomnom vyjadrení uviedol a

potvrdil skutočnosť, že prevádzkovateľ parkoviska mu poskytol 12 bezplatných parkovacích

kariet. No zároveň dodal, že uvedené je pre navrhovateľa neodkladného opatrenia

obmedzujúce, nakoľko princíp týchto kariet funguje tak, že pokiaľ chce zamestnanec

navrhovateľa neodkladného opatrenia vpustiť návštevu, tento zamestnanec je v tomto čase

povinný vyjsť zo sídla, priložiť parkovaciu kartu k parkovaciemu systému a pri odchode

návštevy opakovane tento úkon vykonať, z čoho vyplýva, že nie je zabezpečený nerušený

a neobmedzujúci prechod a prejazd navrhovateľa neodkladného opatrenia a jeho návštev

cez nehnuteľnosti.»

4. Sťažovatelia v rámci svojej argumentácie vyjadrili svoje presvedčenie, že

„Je zrejmé, že neboli naplnené všetky podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie

neodkladného opatrenia, pretože tu nevznikla potreba neodkladnej úpravy pomerov

a ochrany práv či právom chránených záujmov navrhovateľa neodkladného opatrenia.“.

5. Sťažovatelia zastávajú názor, že „Odvolací súd vo svojom potvrdzujúcom

rozhodnutí na žiadnom mieste nevysvetlil dôvody, pre ktoré bolo vyhovené návrhu aj

napriek tomu, že navrhovateľ neodkladného opatrenia disponuje dostatočným počtom

parkovacích kariet a nie je mu bránené v prechode a prejazde cez pozemky.“, a preto

napadnuté rozhodnutie považujú za nepreskúmateľné a zjavne neodôvodnené. V dôsledku

toho došlo k porušeniu ich označených práv.

6. Sťažovatelia v petite podanej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1) Základné právo sťažovateľa 1/ na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces

zaručené v a v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

28.09.2018, č. k. -160, ktorým bolo potvrdené Uznesenie Okresného súdu

Trenčín zo dňa 27.04.2018, č. k. -74, porušené bolo.

2) Základné právo sťažovateľa 2/ na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces

zaručené v a v Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa

28.09.2018, č. k. -160, ktorým bolo potvrdené Uznesenie Okresného súdu

Trenčín zo dňa 27.04.2018, č. k. -74, porušené bolo.

3) Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.09.2018, č. k. 27Co/170/2018-

160, ktorým bolo potvrdené Uznesenie Okresného súdu Trenčín zo dňa 27.04.2018, č. k.

-7 sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie

a rozhodnutie.

4) Sťažovateľovi 1/ sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 206,30 €

s DPH.

5) Sťažovateľovi 2/ sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia v sume 206,30 €

s DPH.“

II.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

je preto možné považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

12. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, v ktorej opakovane

uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie právnych a faktických garancií

na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich nositeľov, t. j. fyzických osôb

a právnických osôb. Ak je na uplatnenie alebo ochranu základného práva alebo slobody

potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci, úloha štátu spočíva

v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné bez akejkoľvek

diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia týchto konaní

musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a preto ich

imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou takýchto

konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním základných práv

a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej moci, pred ktorým

sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle a s využitím všetkých

zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých procesných postupov.

Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého postupu orgánu

verejnej moci (, ). Len objektívnym postupom sa v rozhodovacom

procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci.

Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití všetkých

dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že takéto

rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto objektívnych

postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

13. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

15. Účelom je zaručiť každému prístup k súdnej ochrane, k súdu

alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné právo zaručené

umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov ustanovených zákonom

účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej

efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými

oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú.

16. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si

osvojil aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo

na prístup k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie

obmedzení však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej

miere, že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto

obmedzenia sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé

súdne konanie, len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi

použitými prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

17. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. ,

, ) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo

každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže

mať základ v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných

zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý

predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne

súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu

súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne

interpretovaná platná a účinná právna norma ().

18. Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

19. Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že súdy majú povinnosť odôvodniť

svoje rozhodnutia, ale nemožno to chápať tak, že sa vyžaduje, aby na každý argument strany

bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy

rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, možno posúdiť

len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby

na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná

odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie

rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija

c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12.

1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2.

1998).

20. Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky

a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého sa

možno domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov,

ktoré toto ustanovenie vykonávajú ().

21. Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní

o namietanej veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného

prerokovania sťažnosti posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,

ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať

záver, či sťažnosť nie je zjavne neopodstatnená.

22. Z hľadiska sťažovateľmi uplatnenej argumentácie ústavný súd považoval

za potrebné zdôrazniť, že posudzovanie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia je

predovšetkým vecou všeobecných súdov ( ). Ústavný súd ako nezávislý súdny

orgán ochrany ústavnosti ( ) pristupuje k preskúmavaniu sťažností, v ktorých

sťažovatelia namietajú porušenie svojich práv neodkladným opatrením, veľmi zdržanlivo,

vychádzajúc z právneho názoru, podľa ktorého zásadne nie je oprávnený zasahovať

do rozhodnutí všeobecných súdov, ktorými nariaďujú neodkladné opatrenia, a to nielen

preto, že nie je opravnou inštanciou v rámci sústavy všeobecných súdov, ale aj preto, že ide

o také súdne rozhodnutia, ktorými sa do práv a povinností účastníkov konania nezasahuje

konečným spôsobom (). Ústavný súd meritórne posudzuje neodkladné

opatrenia zásadne iba v ojedinelých prípadoch a k zrušeniu napadnutého rozhodnutia

o nariadení neodkladného opatrenia alebo o zamietnutí návrhu na jeho vydanie pristupuje

len za celkom výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí

všeobecných súdov o neodkladných opatreniach iba za predpokladu, že by rozhodnutím

všeobecného súdu došlo k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého procesu. Ústavný súd podotýka, že nespúšťa zo zreteľa rozdielnosť bývalej

právnej úpravy predbežných opatrení a súčasnej právnej úpravy neodkladných opatrení

(nariadených aj podľa osobitných ustanovení ), najmä

oslabenie dočasnosti a provizórnosti neodkladného opatrenia, keďže jeho vydanie nemusí

obligatórne nadväzovať na konanie vo veci samej ().

23. Bez ohľadu na uvedené ústavný súd opakovane zdôrazňuje, že aj v konaní

o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia musia byť rešpektované minimálne

požiadavky, ktoré tvoria podstatu základného práva na súdnu ochranu, resp. práva

na spravodlivé súdne konanie. Rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

musí mať predovšetkým rovnako ako iné rozhodnutia zákonný podklad, musí byť vydané

príslušným orgánom a nemôže byť prejavom svojvôle, teda musí byť primeraným

spôsobom odôvodnené ().

24. Sťažovatelia v sťažnosti predovšetkým namietajú, že krajský súd v napadnutom

uznesení č. k. -160 z 28. septembra 2018 rozhodol arbitrárne, keď potvrdil

uznesenie súdu prvej inštancie s tým, že povinnosť ním uložená bude trvať

do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trenčín

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. . Okresný súd ako súd prvej inštancie

uznesením č. k. -74 z 27. apríla 2018 rozhodol tak, že je

povinný umožniť intervenientovi nerušený prechod peši, prechod a prejazd motorovými

a nemotorovými vozidlami, všetkými druhmi vlečných povozov, mechanizmov a strojov

2

cez pozemky – zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 398 ma –

2

zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 3 213 mpre k. ú. zapísané na

a zdržať sa konania, ktorým by intervenientovi bránil v prechode cez pozemky

2

– zastavaná plocha a nádvorie s výmerou 398 ma – zastavaná plocha

2

a nádvorie s výmerou 3 123 mpre k. ú. zapísané na až do

právoplatnosti konania vo veci vedenej na okresnom súde sp. zn.

a v zostávajúcej časti návrh zamietol.

25. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia č. k.

160 z 28. septembra 2018 krajský súd uviedol:

«... 5. Z obsahu spisu v danej veci vyplýva, že žalobca podal vo veci samej žalobu,

ktorou sa domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam špecifikovaným v podanej

žalobe, ktorých výlučným vlastníkom bol v čase podania žaloby žalovaný. V priebehu

odvolacieho konania došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú

predmetom konania a ich vlastníkom je ,

, ktorý vystupoval v konaní popri pôvodnom žalovanom ako

intervenient. O uvedenej právnej skutočnosti žalobca predložil odvolaciemu súdu dôkaz

v podobe Okresného úradu v Trenčíne, katastrálny odbor pre k. ú.

. Odvolací súd mal za preukázané, že k tejto právnej skutočnosti došlo po začatí

konania (ako právne významnej skutočnosti pre zmenu žalovaného v konaní), preto

odvolací súd v intenciách ustanovenia ,, vyhovel návrhu žalobcu na

zmenu strany sporu tak, aby do konania na strane žalovaného na miesto spoločnosti

vstúpila spoločnosť , ,

, a to uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 22.augusta 2018,

č. k. -154, ktoré uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.09.2018...

9. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebné

bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Keďže

súd rozhoduje v pomerne krátkej lehote podľa a spravidla bez nariadenia

pojednávania, bez výsluchu a bez vyjadrenia protistrany, z procesného hľadiska je

zásadným determinantom obsah samotného návrhu. Splnenie aspoň jedného zo zákonných

predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia musí teda súd primáme vyhodnotiť na

základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa navrhovateľa odôvodňujú

potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Požiadavka

odôvodnenosti bezprostredne súvisí s vecnou argumentáciou a netýka sa dokazovania

v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má povahu osvedčovania.

Rozhodujúce skutočnosti musí navrhovateľ náležitým spôsobom osvedčiť, čo

z kvalitatívneho hľadiska nedosahuje intenzitu plnohodnotného dokazovania v zmysle § 185

a nasl. . Takýto procesný postup je zákonom aprobovaný a typický iba pri zisťovaní

relevantných skutočností v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

alebo zabezpečovacieho opatrenia. Právne pomery a ich relevanciu posudzuje súd vždy

v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Potreba ich úpravy musí byť bezodkladná,

čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.

10. V posudzovanej veci z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalovaný (pôvodne

intervenient) sa prostredníctvom využitia inštitútu neodkladného opatrenia domáhal

v zmysle podaného návrhu uloženia povinnosti umožniť nerušený

prechod peši, prechod a prejazd motorovými a nemotorovými vozidlami, všetkými druhmi

vlečných povozov, mechanizmov a strojov cez pozemky - zastavaná plocha

2

a nádvorie o výmere 398 ma - zastavaná plocha a nádvorie o výmere

2

3 213 mpre k. ú. zapísaných na a zdržať sa konania, ktorým by

intervenientovi bránil v prechode cez pozemky - zastavaná plocha a nádvorie

2 2

o výmere 398 ma - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 123 m, pre

k. ú. zapísanej na , dôvodiac, že predmetom žaloby vo veci samej je

určenie, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností žalovaného. V prospech vlastníka

nehnuteľností - žalovaného je zriadené vecné bremeno zapísané pod na

spočívajúce v práve prechodu peši, prechodu a prejazdu motorovými

a nemotorovými vozidlami, všetkými druhmi vlečných povozov, mechanizmov a strojov, a to

2

cez pozemky - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 398 ma -

2

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 213 mpre k. ú. . Výlučným vlastníkom

zaťažených nehnuteľností je , ktorý umiestnil na hranici pozemkov

evidovaných v „C“ registri katastrálnej mapy ako - zastavaná plocha

2

a nádvorie o výmere 398 mpre k. ú. zapísaných na dve elektrické

uzamykacie rampy, ktoré bránia pôvodnému intervenientovi a žalovanému vo výkone svojho

práva, zodpovedajúceho vecnému bremenu, čo preukázal aj priloženou fotodokumentáciou

a teda znemožňuje im prístup k nehnuteľnostiam žalovaného cez zaťažené nehnuteľnosti.

Dôvodil, že účelom a cieľom podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je

zabezpečenie pokojného a nerušeného výkonu práva žalovaného z vecného bremena

i intervenienta zodpovedajúce odvodenému právu z vecného bremena, ktoré je nevyhnutné

z dôvodu riadneho užívania nehnuteľností žalovaného.

11. V danej veci pripojenými listinnými dôkazmi aj podľa názoru odvolacieho súdu

žalovaný osvedčil základné skutočnosti potrebné pre záver o potrebe bezodkladnej úpravy

pomerov podľa . Listinnými dôkazmi bolo dokázané, že žalovaný

je vedený ako výlučný vlastník parciel reg. „C“ evidovaných na katastrálnej mape ako

2

pozemok - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 131 m, pozemok

2

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 44 ma pozemok -

2

zastavaná plocha a nádvorie o výmere 3 m. V časti C v k. ú. , kde sú

sporné parcely t. č. evidované, je zriadené vecné bremeno zapísané pod

spočívajúce v práve prechodu peši, prechodu a prejazdu motorovými a nemotorovými

vozidlami, všetkými druhmi vlečných povozov, mechanizmov a strojov, a to cez pozemky

a v prospech vlastníka nehnuteľností pozemku C KN

na základe zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 14.11.2011 a výlučným

vlastníkom zaťažených nehnuteľností je . Z priloženej dokumentácie

a listinných dokladov mal odvolací súd za osvedčené, že na zaťaženej nehnuteľnosti boli

umiestnené na hranici pozemkov evidovaných v „C“ registri katastrálnej mapy ako

2

- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 398 mpre k. ú. , zapísaných na

dve elektrické uzamykacie rampy, ktoré bránia žalovanému vo výkone svojho práva

zodpovedajúceho vecnému bremenu a teda mu je znemožnený prístup k nehnuteľnostiam cez

zaťažené nehnuteľnosti. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti aj podľa názoru

odvolacieho súdu, žalovaný osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov nariadením

neodkladného opatrenia, nakoľko osvedčil, že jemu patriace nehnuteľnosti nemôže riadne

užívať, nemá zabezpečený nerušený a neobmedzujúci prechod a prejazd cez predmetné

nehnuteľnosti, na ktorej skutočnosti nemení nič ani poskytnutie parkovacích kariet

prevádzkovateľom el. rámp žalovanému. Súd prvej inštancie postupoval správne, keď

neodkladným opatrením uložil povinnosť vlastníkovi nehnuteľností, ktorých sa aj predmetné

vecné bremeno (právo prechodu a prejazdu) týka, a na ktorom sa el. rampy nachádzajú.

Žalovaný tak v dostatočnej miere osvedčil svoj nárok a potrebu bezodkladne upraviť

pomery medzi stranami sporu v zmysle . Osvedčil existenciu právneho

vzťahu medzi sporovými stranami a ním tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú aj

podľa názoru odvolacieho súdu potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a to do

právoplatného skončenia konania vo veci samej.

12. Pokiaľ ide o žalobcom vytýkané nedoručenie návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, súd prvej inštancie síce pochybil, keď nedoručil žalobcovi uvedený návrh, tento

zrejme nedopatrením doručil navrhovateľovi neodkladného opatrenia, nesprávnosť tohto

postupu však nemôže z materiálneho hľadiska opodstatňovať záver o takom jeho procesné

nesprávnom postupe, ktorý by svojimi procesnými dopadmi dosahoval intenzitu vady

konania odnímajúcej žalobcovi možnosť pred súdom konať (uznesenie NS SR sp. zn.

).

13. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie je v napadnutom výroku správne, preto ho podľa potvrdil

s tým, že považoval za potrebné pre jednoznačnosť priamo vo výroku upresniť, resp.

zdôrazniť, že povinnosť uložená napadnutým uznesením súdom prvej inštancie bude trvať

do právoplatného rozhodnutia konania vo veci samej vedenej na Okresnom súde Trenčín

pod sp. zn. ...»

26. Vzhľadom na to, že sťažovatelia namietali nedostatky v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia, ústavný súd pristúpil aj k preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v kontexte

týchto námietok. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia

krajského súdu dospel k záveru, že tento svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, predmetné

rozhodnutie obsahuje dostatok skutkových a právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil,

že by jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich

ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá

by bola popretím ich podstaty a zmyslu.

27. Skutočnosť, že sťažovatelia sa s právnym názorom krajského súdu nestotožňujú,

nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať

s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade

so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov a námietok.

V zmysle svojej judikatúry považuje ústavný súd za protiústavné aj arbitrárne tie

rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej alebo aj extrémne

nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti (,

).

28. Ústavný súd už v minulosti judikoval, že zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných

súdov o predbežných opatreniach (neodkladných opatreniach podľa Civilného sporového

poriadku) môže iba za predpokladu, že by takýmto rozhodnutím všeobecného súdu došlo

k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého procesu

majúci charakter svojvôle (obdobne , ). Ústavný súd je toho

názoru, že sťažovateľmi namietané rozhodnutie krajského súdu takéto známky zjavnej

svojvôle nejaví, pretože jeho závery vychádzajú z logickej úvahy opierajúcej sa

o dostatočne náležité odôvodnenie, čo opodstatňuje odmietnutie sťažnosti pre zjavnú

neopodstatnenosť.

29. Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom

uznesení č. k. -160 z 28. septembra 2018 zaoberal a ústavne

akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s relevantnými námietkami sťažovateľov,

s ktorými sa nestotožnil, a preto potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie s tým, že povinnosť

ním uložená bude trvať do právoplatnosti skončenia konania vo veci samej vedenej

na okresnom súde pod sp. zn. . Napadnuté rozhodnutie krajského súdu

nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani

za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu

v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných

ustanovení právnych predpisov.

30. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením

krajského súdu č. k. -160 z 28. septembra 2018 a právami, ktorých

porušenie sťažovatelia namietajú, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by

ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru

o ich porušení. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť

sťažovateľov, ktorou namietali porušenie svojich práv uznesením krajského súdu č. k.

-160 z 28. septembra 2018 podľa ako

zjavne neopodstatnenú.

31. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať

o ďalších návrhoch sťažovateľov uplatnených v petite sťažnosti (zrušenie uznesenia

krajského súdu č. k. -160 z 28. septembra 2018, vrátenie veci na ďalšie

konanie a priznanie náhrady trov konania).

32. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2019