Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 338/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. februára 2019 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Sergeja Kohuta o prijatej sťažnosti

zastúpenej advokátskou kanceláriou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o.,

Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Juraj Bizoň,

LL.M., vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky, základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv

a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. -207 z 29. januára 2018 takto

rozhodol:

1. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. -207 z 29. januára 2018

p o r u š i l základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Krajského súdu v Nitre č. k. -207 z 29. januára 2018

z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 585,75 €

(slovom päťstoosemdesiatpäť eur a sedemdesiatpäť centov), ktorú j e Krajský súd v Nitre

p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátskej kancelárie BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o.,

Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -11 zo 4. júla 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. -207 z 29. januára 2018 (ďalej len

„napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka podala na Okresnom súde Nitra

(ďalej len „okresný súd“) žalobu o určenie vlastníctva k parcele č. , reg. CKN, orná

2

pôda s výmerou 903 m, v katastrálnom území ,

zapísanej na liste vlastníctva (ďalej len „pozemok“), vedenej v katastri

nehnuteľností Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (ďalej len „okresný úrad“).

Odporkyňou v konaní o určenie vlastníckeho práva k pozemku na okresnom súde

bola obchodná spoločnosť (ďalej aj „Poľnohospodárska

Pôda“ alebo „odporkyňa“). V priebehu konania na okresnom súde podala prokurátorka

Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „prokurátorka“) protest proti rozhodnutiu okresného

úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva Poľnohospodárskej Pôdy k pozemku.

Na základe rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu

katastra nehnuteľností č. k. -4/To z 25. januára 2016 bolo rozhodnutie

okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva Poľnohospodárskej Pôdy k pozemku

zrušené z dôvodu porušenia zákonného predkupného práva štátu, resp. neplatnosti kúpnej

zmluvy uzatvorenej medzi sťažovateľkou a Poľnohospodárskou Pôdou.

3. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka vzhľadom na vyhovenie protestu

prokurátorky vzala 14. októbra 2016 žalobu v celom rozsahu späť. Okresný súd uznesením

č. k. -152 z 10. februára 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“)

konanie zastavil a priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celom rozsahu.

Proti uzneseniu okresného súdu v časti týkajúcej sa trov konania podala

Poľnohospodárska Pôda odvolanie, o ktorom krajský súd napadnutým uznesením rozhodol

tak, že zmenil uznesenie okresného súdu a nárok na náhradu trov konania priznal

Poľnohospodárskej Pôde ako odporkyni.

4. Podľa názoru sťažovateľky došlo k porušeniu jej základných práv najmä tým, že

„... Krajský súd v Nitre v Napadnutom rozhodnutí v celom rozsahu odchýlil od svojho

právneho záveru, ktorý vyslovil vo svojom skoršom uznesení zo dňa 30.3.2017,

č. k. -312, bez akéhokoľvek presvedčivého a relevantného odôvodnenia.

Som presvedčená, že odchýlenie sa Krajského súdu v Nitre od svojej predchádzajúcej

rozhodovacej činnosti v skutkovo totožnej veci, bez náležitého a presvedčivého odôvodnenia

skutočností, ktoré viedli Krajský súd k podstatnej zmene svojho právneho záveru, má

za následok nepreskúmateľnosť Napadnutého rozhodnutia.

Nakoľko zavinenie za zastavenie súdneho konania spočíva výlučne v povahe

na strane , priznanie náhrady trov konania

považujem za nezákonné a formalistické.“.

5. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľky ...

- na súdnu ochranu podľa ) ;

- na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 36 ods. 1) Listiny základných práv

a slobôd;

- na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd,

uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.1.2018, č. k. -207,

porušené boli.

Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.1.2018, č. k. -207 sa zrušuje

a vec sa vracia na ďalšie konanie.

Krajský súd v Nitre je povinný zaplatiť sťažovateľke ... náhradu trov

právneho zastúpenia...“

II.

6. Ústavný súd podľa predložil prijatú sťažnosť

účastníkom konania na vyjadrenie a podľa účastníkov

konania vyzval na oznámenie, či v prejednávanej veci súhlasia s upustením od ústneho

pojednávania.

7. Krajský súd predložil ústavnému súdu vyjadrenie sp. zn. Spr 797/18 zo 17. augusta

2018, v ktorom prostredníctvom predsedu krajského súdu JUDr. Jána Vanka uviedol:

„Vychádzajúc z ust. v spojení s , ako i z obsahu uznesenia

krajského súdu je zrejmé, že odôvodnenie sťažnosťou napadnutého rozhodnutia odvolacieho

súdu jasným a zrozumiteľným spôsobom sa vysporiadalo so všetkými okolnosťami, ktoré

majú pre vec podstatný význam a ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia, z ktorého dôvodu ho nemožno považovať za nepreskúmateľné. Z odôvodnenia

rozhodnutia plynie, ako sa odvolací súd vyporiadal s procesným zavinením sťažovateľky

na potrebe vziať žalobu späť, ktorého dôsledkom bolo zastavenie konania, ako i ozrejmil

okolnosti, v ktorých vzhliadol dôvod pre aplikáciu v danom prípade.

V postupe odvolacieho súdu nemožno vzhliadnuť ani porušenie práva sťažovateľky

na spravodlivý proces tým, že ju v intenciách nevyzval na vyjadrenie sa

k možnému použitiu pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania,

ktoré pri doterajšom rozhodovaní nebolo použité a je pre rozhodnutie rozhodujúce.

Judikatúra Najvyššieho súdu SR totiž už dospela k záveru, že postup odvolacieho súdu

podľa ( znenie totožné, ako podľa ) neprichádzajú do úvahy

pri rozhodovaní o trovách konania a procesné rozhodnutie odvolacieho súdu o trovách

konania nemôže mať preto atribúty tzv. prekvapivého rozhodnutia, napr. R 134/2014,

uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

Nenáležitý je i poukaz sťažovateľky na okolnosť, že odvolací súd sa odchýlil

vo svojom rozhodnutí od právneho záveru vysloveného Krajským súdom v Nitre v identickej

veci uznesením zo dňa 30. 03. 2017 č.k. -132, ktorým potvrdil rozhodnutie

prvoinštančného súdu priznávajúce žalobcovi náhradu trov konania, čím porušil princíp

právnej istoty. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že označené rozhodnutie odvolacieho

súdu je na Krajskom súde v Nitre doposiaľ jediné, v ktorom bol vyslovený právny názor, že

žalobcovi vzniklo právo na náhradu trov konania, pričom nálezom Ústavného súdu SR

zo dňa 20. 03. 2018, sp. zn. -48 bolo uznesenie Krajského súdu v Nitre

zo dňa 30. 03. 2017 č.k. -132 zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie

konanie.

S ohľadom na vyššie uvedenú argumentáciu navrhujem sťažnosti sťažovateľky

nevyhovieť...“

V závere vyjadrenia krajský súd uviedol, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania.

8. Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu 2. októbra 2018 doručila

ústavnému súdu stanovisko k vyjadreniu krajského súdu, v ktorom k argumentu

o procesnom excese odvolacieho súdu uviedla: «Krajský súd sa vo svojom vyjadrení k (jemu

známym) záverom Ústavného súdu o povinnosti vytvoriť „procesný priestor” nevyjadril, ale

len formálne konštatoval, že sa v prípade Napadnutého rozhodnutia (vydaného v rozpore

so závermi Nálezu č. 2), „jedná o zákonný postup, v ktorom nemožno vzhliadnuť ani

porušenie práva sťažovateľky na spravodlivý proces.“

Práve presvedčenie krajského súdu o zákonnosti rozhodovacieho postupu (v rozpore

s ustanovením ), ktorý bol Nálezom č. 2 v obdobnej veci

jednoznačne vyhodnotený ako protiústavný, odôvodňuje naliehavosť potreby každé

rozhodnutie, ktoré je výsledkom a priori protiústavného postupu odvolacieho súdu, označiť

ako opakujúci sa procesný exces s perspektívou budúcich opakovaní.

Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým priznal náhradu trov konania

žalovanej strane, malo bez ďalšieho atribúty tzv. neústavného, prekvapivého rozhodnutia,

keď som nebola explicitne vyzvaná, aby som k prípadnej aplikácii § 256 ods. 1 Civilného

sporového poriadku v prospech žalovanej strany vyjadrila svoje stanovisko.

Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane vyhodnotil rozhodnutia Krajského súdu

v Nitre o aplikácii ustanovenia o nepriznaní náhrady

trov konania žiadnej strane ako procesný exces, ktorý založil zjavný rozpor s princípmi

spravodlivého konania a takýmto rozhodnutím konštatoval porušenie základných práv

Poľnohospodárskej Pôdy, s.r.o. rozhodnutím odvolacieho súdu, ktorým rozhodol o odvolaní

Poľnohospodárskej Pôdy, s.r.o. proti uzneseniu o priznaní náhrady trov konania v rozsahu

100% mne (žalobkyni).

O to naliehavejšia je potreba Napadnuté rozhodnutie krajského súdu vyhodnotiť ako

procesný exces, ktorý zakladá zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania,

keď ho namieta práve strana, ktorej bolo v pôvodnom (odvolaním napadnutom rozhodnutí)

priznané právo na náhradu trov konania v plnej výške, materiálnej pravdy (úspechu) sa

domohla v inom (katastrálnom) konaní nezávislom od jej vôle a rozhodnutie krajského súdu

jej toto právo na náhradu trov konania nielenže nezákonne právoplatne odňalo, ale

dokonca jej bola uložená povinnosť okrem vlastných trov, znášať aj trovy konania žalovanej

strany.

Rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. R 134/2014, na ktoré krajský

súd poukázal, ako na relevantný dôkaz o zákonnosti postupu krajského súdu v rozhodovaní

o trovách, vychádzalo z pôvodnej koncepcie , podľa ktorej

rozhodnutie o trovách konania „je vnútorne jednotnou procesnoprávnou otázkou, pri ktorej

nemožno samostatne hovoriť na jednej strane o ustanoveniach upravujúcich náhradu trov

konania podľa zásady úspechu, resp. výsledku konania a na druhej strane o odlišných

ustanoveniach (v zmysle ustanovenie ) tieto princípy modifikujúcich.“

Dodal, že tento názor je ovplyvnený názormi prezentovanými v odbornej literatúre -

napr. v komentári k (Števček/Ficová). Toto rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR je neaplikovateľné pre aktuálne platnú zákonnú úpravu koncepcie

náhrady trov konania, a preukázateľne bolo prekonané citovaným Nálezom č. 2.

Okresný súd Nitra vecne správne, konzistentne a v súlade s ustálenou 50-ročnou

aplikačnou praxou usmerňovanou krajským súdom (teda v súlade s názorom ústavného

súdu vyjadreným v citovanom Náleze č. 1) rozhodoval o priznaní náhrady trov osobám

poškodeným podvodným správaním Poľnohospodárskej Pôdy, s.r.o. po späťvzatí žaloby,

a to v konaniach Okresného súdu Nitra vedenými pod sp. zn. , ,

, , , , , ,

, , , , ,

, , , , , ,

, . Práve v Napadnutom rozhodnutí sa krajský súd sám

„prekvapivo“ kategoricky odchýlil bez náležitého odôvodnenia odklonu od skoršej

dlhoročnej praxe.»

K nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sťažovateľka v stanovisku

uviedla: «Krajský súd (bod 13. Napadnutého rozhodnutia) iba stručne a bez náležitého

odôvodnenia konštatuje, že „z dôvodu procesného zavinenia zastavania konania

žalobkyňou je potrebné výrok o náhrade trov konania zmeniť tak, že žalovaná má nárok na

náhradu trov konania.“

Výsledok konania, keby došlo k prejednaniu sporu už akoby prejudikoval aj

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 18.05.2018, sp. zn.

(konanie o kasačnej sťažnosti Poľnohospodárskej pôdy, s.r.o. proti rozsudku Krajského

súdu v Nitre č.k. -120 zo dňa 23.10.2017), v ktorom kasačný súd v bode 65

konštatuje, že hoci predkupné právo štátu vzniklo až po uzavretí kúpnej zmluvy, okresný

úrad je povinný skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali

skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. To znamená, že nemalo dôjsť k povoleniu vkladu vlastníckeho práva do

katastra, a v dôsledku tohto nezákonného postupu orgánu verejnej správy som bola nútená

obrátiť sa so žalobou na ochranu svojho vlastníckeho práva na súd.

Ústavný súd v skutkovo obdobnej veci jednoznačne konštatoval (bod 23. Nálezu č. 1),

že v čase podania určovacej žaloby žalobca nemal inú právnu možnosť domôcť sa ochrany

svojich práv, a preto treba z procesného aspektu urobiť záver, že žaloba bola podané

dôvodne (to sa samozrejme môže, ale nemusí vzťahovať na hmotnoprávnu dôvodnosť

žaloby, ktorá .sa však v takomto prípade neskúma a neposudzuje).

Orgány štátu tvoria koherentný celok a mám zato, že rozhodnutie vydané v prospech

mňa v jednom (katastrálnom) konaní mi nemôže byť na ujmu v druhom konaní, a to aj

v súlade s princípom právneho štátu, vyjadreným v .»

V závere stanoviska sťažovateľka uviedla: „Napadnuté rozhodnutie mení ustálenú

rozhodovaciu prax všeobecných súdov v rozpore s princípom práva na spravodlivé súdne

konania, keď súd túto ojedinelú zmenu náležité nezdôvodnil. Ústavný súd v skutkovo

obdobnej veci rozhodol o zrušení ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia Krajského

súdu v Nitre (viď bod 3. tohto podania). Táto vec doposiaľ nie je rozhodnutá v súlade

s právnymi názormi Ústavného súdu, nakoľko krajský súd si danú vec rozhoduje svojvoľne,

argumentujúc, že právny názor Ústavného súdu nemusí rešpektovať, lebo jeho rozhodnutia

nemajú pre Krajský súd v Nitre precedenčný charakter (rozpor svojho názoru s

ustanovením nezdôvodňuje).

V súvislosti s posudzovaným procesným excesom treba zohľadňovať aj skutočnosť, že

Najvyšším súdom Slovenskej republiky je právoplatne rozhodnuté (viď bod 26. tohto

podania) o neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou bolo porušené predkupné právo štátu

špekulantmi parazitujúcimi na dôverčivosti starých ľudí a Krajský súd v Nitre predstiera, že

toto rozhodnutie nevidí a preto nevie v rozhodnutí o náhrade trov konania posúdiť procesnú

vinu na zastavení konania, nakoľko nevie, ako by predmetné konania hmotnoprávne

skončilo.“

Sťažovateľka v podanom stanovisku súhlasila s upustením od ústneho pojednávania

vo veci.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných

práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody

podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho

práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o akomkoľvek trestnom čine, z ktorého je obvinený.

12. Podľa (ďalej len „“) ak strana

procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

13. Podľa ak niektorý z účastníkov

konania zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však

pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy

konania odporca.

14. Sťažovateľka je presvedčená, že napadnuté uznesenie trpí nedostatkom

„náležitého a presvedčivého odôvodnenia skutočností, ktoré viedli Krajský súd k podstatnej

zmene svojho právneho záveru, má za následok nepreskúmateľnosť Napadnutého

rozhodnutia“.

Sťažovateľka je tiež presvedčená, že späťvzatie žaloby nezavinila, a preto považuje

priznanie náhrady trov konania odporkyni za nezákonné a formalistické.

15. Predseda krajského súdu zdôrazňuje, že napadnuté uznesenie sa dostatočne

a jasne vysporiadalo so všetkými podstatnými okolnosťami, postup krajského súdu

pri aplikácii považuje za správny a tiež poukazuje na iné konanie vedené

proti odporkyni v skutkovo a právne obdobnej veci, v ktorej napokon ústavný súd rozhodol

nálezom sp. zn. z 20. marca 2018.

16. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na príslušnom súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktoré tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonávajú (

v spojení s ). Do obsahu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí

aj právo každého na to, aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy,

ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých

medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika ratifikovala, a bola vyhlásená

spôsobom, ktorý predpisuje zákon (). Súčasne má každý právo na to, aby sa

v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá

použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený stav veci

(m. m. ).

17. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je

nepochybne aj nárok na náhradu trov konania ().

18. Obsahom práva na súdnu ochranu podľa je ratione materiae

aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade trov konania v súlade

so zákonom (, Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).

19. Rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi prislúcha zásadne

týmto súdom. Ústavný súd preto iba celkom výnimočne preskúmava rozhodnutie

všeobecných súdov o trovách konania. Problematika náhrady trov konania by mohla

dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho vybočenia z pravidiel

upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe takej interpretácie

a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle

().

20. Ústavný súd pri aplikovaní uvedených všeobecne formulovaných zásad na daný

prípad predovšetkým konštatuje z právneho hľadiska, že (na základe

ktorého všeobecné súdy otázku náhrady trov posudzovali) je z obsahového hľadiska

v podstate zhodný so skorším , ktorý stratil

účinnosť 30. júna 2016. Niet preto dôvodu neaplikovať ustálenú judikatúru všeobecných

súdov, ktorá sa týka .

21. Všeobecný súd musí vykladať a používať ustanovenia na vec sa vzťahujúcich

zákonných predpisov v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu. Aplikáciou

a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné základné práva obmedziť spôsobom

zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu. Z tohto hľadiska musí všeobecný súd pri výklade

a aplikácii príslušných právnych predpisov prihliadať na spravodlivú rovnováhu

pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania

(obdobne napr. , ). Princíp spravodlivosti a požiadavka

materiálnej ochrany práv sú totiž v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu

podstatnými a neopomenuteľnými atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej).

22. V okolnostiach danej veci je podľa názoru ústavného súdu nevyhnutné zaoberať

sa tromi líniami argumentov. Prvú líniu predstavuje vyriešenie otázky miery zavinenia

na späťvzatí žaloby, ďalším smerom je nutnosť vysporiadať sa s existujúcou judikatúrou

ústavného súdu (na ktorú poukázal krajský súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti

a sťažovateľka v podanom stanovisku) a napokon je nevyhnutné vysporiadať sa s tvrdením

o nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia.

23. Z pohľadu ústavného súdu treba súhlasiť so sťažovateľkou v tom, že v čase

podania určovacej žaloby naozaj nemala inú právnu možnosť domôcť sa ochrany svojich

práv, a preto treba z procesného aspektu urobiť záver, že žaloba bola podaná dôvodne (to sa

samozrejme môže, ale nemusí vzťahovať na hmotnoprávnu dôvodnosť žaloby, ktorá sa však

v takomto prípade neskúma a neposudzuje). Naproti tomu z argumentácie krajského súdu

vôbec nevyplýva, akým správaním (čím) mala sťažovateľka procesne zaviniť potrebu

späťvzatia žaloby a následného zastavenia konania. Krajský súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia vyzdvihol ako nosný, resp. jediný dôvod tvoriaci základ jeho rozhodnutia časový

úsek od rozhodnutia okresného úradu, ktorým sa vyhovelo protestu prokurátorky až

po späťvzatie žaloby (takmer 9 mesiacov).

Naproti tomu okresný súd v odôvodnení svojho uznesenia správne konštatoval, že

k zastaveniu konania došlo vplyvom konania prokurátorky a správnych orgánov, na ktoré

sťažovateľka nemala žiadny vplyv, a podanie žaloby bolo jedinou možnosťou

pre sťažovateľku ako ochrániť svoje právo.

24. Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd sa k otázke vyriešenia miery zavinenia

na späťvzatí žaloby postavil prísne formalisticky, keď zavinenie bez hlbšieho

a dôslednejšieho skúmania (napr. z akých dôvodov bola žaloba podaná, aká aktivita bola

vyvíjaná jednotlivými stranami sporu v priebehu konania) pripísal na ťarchu strany, ktorá

úkon späťvzatia vykonala.

25. Pozornosti ústavného súdu neunikla skutočnosť, že na okresnom súde, ale aj

na krajskom súde bolo vedených niekoľko konaní, v ktorých ako žalovaná vystupuje

Poľnohospodárska Pôda. V daných súvislostiach ústavný súd poukazuje na rozdielnu

rozhodovaciu prax okresného súdu, resp. krajského súdu v otázke priznania náhrady trov

konania v prípade späťvzatia žaloby.

26. Pokiaľ sa predseda krajského súdu odvoláva na nález ústavného súdu

sp. zn. z 20. marca 2018, ktorým sa vyhovelo sťažnosti, ktorú podala

Poľnohospodárska Pôda v skutkovo a právne takmer totožnej veci, treba uviesť, že v danom

prípade bolo rozhodnutiu krajského súdu (ktorým nepriznal trovy konania odporkyni)

vytýkané práve nedostatočné odôvodnenie zmeny právneho názoru krajského súdu, a teda

rozhodnutie krajského súdu o trovách konania bolo zrušené a vrátené na ďalšie konanie.

27. Nemožno však súhlasiť ani s tvrdením sťažovateľky o porušení označených

základných práv, pokiaľ nebola krajským súdom explicitne vyzvaná na vyjadrenie sa

k aplikácii . Sťažovateľka odvíja porušenie základných práv v tomto smere

od nálezu ústavného súdu sp. zn. III. 98/2018 z 2. mája 2018. V uvedenom prípade síce

ústavný súd konštatoval arbitrárnosť rozhodnutia, pretože krajský súd nevytvoril procesný

priestor umožňujúci strane sporu vyjadriť svoje stanovisko k prípadnému použitiu tohto

ustanovenia (v danom prípade ), avšak išlo o odlišnú procesnú situáciu oproti

situácii týkajúcej sa sťažovateľky. V už uvedenom prípade rozhodol krajský súd tak, že

zmenil rozhodnutie okresného súdu a aplikoval , teda nepriznal trovy konania

žiadnej zo strán sporu.

28. V tejto súvislosti ústavný súd už v minulosti vyslovil, že aj keď právne závery

všeobecných súdov obsiahnuté v rozhodnutiach vo veci samej nemajú charakter precedensu,

ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť

identicky, protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú

k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne

konanie (). Pokiaľ súd rieši právnu otázku (tú istú alebo analogickú), ktorá už

bola právoplatne vyriešená podstatne odlišným spôsobom, bez toho, aby sa argumentačne

vyrovnal so skoršími súdnymi rozhodnutiami, nekoná v súlade s princípom právnej istoty

v zmysle a môže tým porušiť aj právo účastníka súdneho konania

na súdnu ochranu podľa (). Potreba vysporiadať sa

so známym rozhodnutím súdu v obdobnej veci (osobitne, ak ide o rozhodnutie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky) z hľadiska jeho dôvodov, pokiaľ príslušný súd dospeje následne

k opačnému názoru, je súčasťou požiadavky na dostatočné odôvodnenie súdneho

rozhodnutia (). Právna istota spolu s požiadavkou ochrany legitímnych

očakávaní principiálne neznamená právo účastníka konania na rovnaké právne posúdenie

jeho veci. Nesporne však znamená právo na vysvetlenie dôvodov, pre ktoré sa konajúci

orgán verejnej moci od stabilného, doteraz zastávaného právneho názoru odchyľuje

().

29. Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť krajského súdu o tej istej právnej

otázke je ústavne neudržateľná. V súčasnosti nie je úlohou ústavného súdu určiť (vzhľadom

na princíp subsidiarity), ktorý z odlišných právnych názorov je správny, pretože riešenie

tohto problému a zjednotenie rozhodovania je v pôsobnosti krajského súdu. Ústavný súd

svojím rozhodnutím iba otvára cestu na riešenie problému v rámci odvolacieho konania.

30. Vzhľadom na to, že posudzovaný prípad je z hľadiska osoby sťažovateľky, ako aj

okolností uzatvorenia kúpnej zmluvy medzi sťažovateľkou a Poľnohospodárskou Pôdou

plný emócií, pokúsil sa ústavný súd vniesť do prípadu istú dávku pragmatizmu a posúdenie

tvrdenej nespravodlivosti viazal na konkrétne okolnosti prípadu.

Z pohľadu ústavného súdu prichodí v tejto súvislosti konštatovať, že zmena právneho

názoru v obdobnej veci bez akéhokoľvek vysvetlenia zo strany súdu, prečo k zmene došlo,

sa javí ako arbitrárnosť (svojvôľa) a je zásahom do princípu právnej istoty ako súčasti

právneho štátu, keďže tento princíp predpokladá, že skutkovo obdobné veci budú obdobne

právne posudzované.

31. Vychádzajúc zo všetkých uvedených skutočností, došlo preto k porušeniu čl. 46

ods. 1 , listiny a dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

32. Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie,

v náleze vysloví, ktoré základné právo alebo sloboda a ktoré ustanovenie , ústavného

zákona alebo medzinárodnej zmluvy sa porušili, a akým právoplatným rozhodnutím,

opatrením alebo iným zásahom sa základné právo alebo sloboda porušili.

33. Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Ústavný súd zruší aj iný zásah, ktorým sa porušilo základné právo alebo sloboda, ak to

pripúšťa povaha tohto iného zásahu.

34. Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

35. V danom prípade bolo na ochranu základného práva sťažovateľky potrebné

napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť krajskému súdu na ďalšie konanie (bod 2 výroku

tohto nálezu). V ďalšom konaní je krajský súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto rozhodnutí ( ). Krajský súd je tiež

viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením

( ).

36. Úlohou krajského súdu preto bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobkyne

(sťažovateľky), majúc na zreteli, že spravodlivosť, ktorá je osobitne zvýraznená v

(ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru), je kritériom ukladajúcim každému všeobecnému súdu

povinnosť hľadať také riešenie ním prejednávanej veci, ktoré nebude možné vyhodnotiť ako

popierajúce zmysel a účel príslušných zákonných ustanovení.

IV.

37. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

38. Ústavný súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením napokon rozhodol aj

o náhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia

pred ústavným súdom.

39. Sťažovateľke vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom

za tri úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie sťažnosti,

podanie písomného stanoviska z 30. augusta 2018). Za tri úkony vykonané v roku 2018

patrí odmena v sume trikrát po 153,50 € a režijný paušál v sume trikrát po 9,21 €

(v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov).

Na základe uvedeného preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú

sumu 488,13 €. K uvedenej sume bolo treba pripočítať 20 % DPH, teda sumu 97,62 €,

a preto celkové trovy právneho zastúpenia sťažovateľky predstavujú sumu 585,75 € (bod 3

výroku tohto rozhodnutia).

40. Priznanú náhradu trov konania je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľky ( v spojení s ).

41. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. februára 2018