Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 471/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. marca 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Baricovej, zo sudcu Mojmíra Mamojku a sudcu Miroslava

Duriša v konaní o sťažnosti , zastúpeného

advokátkou Mgr. Vandou Durbákovou, advokátska kancelária, Krivá 23, Košice, vo veci

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 €

(slovom dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Trnava p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Trnava j e p o v i n n ý uhradiť trovy konania

v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho právnej

zástupkyne Mgr. Vandy Durbákovej, Krivá 23, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

zo 4. decembra 2018 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov na ďalšie

konanie sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ( ďalej

aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 29. decembra 2014 podal na okresnom

súde žalobu, ktorou sa domáha ochrany svojho práva na ochranu pred diskrimináciou

v prístupe k zamestnaniu podľa o rovnakom zaobchádzaní

v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (antidiskriminačný zákon) v platnom znení (ďalej len „antidiskriminačný zákon“).

Podľa jeho tvrdenia okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci až po takmer štyroch

rokoch od podania žaloby, pričom napadnuté konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že nečinnosťou okresného súdu je dĺžka napadnutého konania

vzhľadom na predmet konania neakceptovateľná a nemožno ju považovať za primeranú.

3. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým

vysloví, že jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo podľa dohovoru v konaní na okresnom súde pod sp. zn.

porušené boli. Súčasne sa domáhal priznania finančného zadosťučinenia

v sume 4 000 € a úhrady trov konania.

4. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí sťažnosti sťažovateľa na ďalšie

konanie a výzvou ústavného súdu na vyjadrenie sa k tejto sťažnosti okresný súd zaujal svoje

stanovisko podaním sp. zn.1 z 24. januára 2019. Po uvedení úkonov súdu

v ich chronologickom poradí predseda okresného súdu konštatoval, že „... súd vo veci konal

v rámci svojich možností priebežne, s vynaložením úsilia o skončenie veci - vzhľadom

ku skutočnosti, že Okresný súd Trnava je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený

(na čo jednotliví sudcovia pravidelne upozorňujú), naviac v priebehu konania bolo potrebné

viackrát pristúpiť z objektívnych príčin (práceneschopnosť sudkyne, odchod sudkyne

z Okresného súdu Trnava) k prerozdeleniu spisu, sa môže zdať doba medzi vykonávaním

jednotlivých úkonov dlhá, čo však nie je možné pripísať na vrub konajúceho súdu; dĺžka

konania je teda spôsobená objektívnym stavom...

... Sťažnosť nepovažujem za dôvodnú, nezistil som prieťahy v konaní ktoré by boli

spôsobené sudcom alebo pracovníkom tunajšieho súdu...“.

Predseda okresného súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania

sťažnosti.

5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne

nezaujal stanovisko a v stanovenej lehote ústavnému súdu neoznámil, či trvá na konaní

verejného ústneho pojednávania, hoci mu výzva ústavného súdu (č. k. -15

z 30. januára 2019, pozn.) bola 4. februára 2019 riadne doručená. V zmysle § 62 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) účinného od 1. marca 2019 v spojení s

(ďalej len „“) mohol preto ústavný súd dôvodne

predpokladať, že nemá námietky.

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde, ktorý sa pri zachovaní právnych účinkov úkonov, ktoré v konaní nastali

do 28. februára 2019, použije aj na konania začaté do 28. februára 2019 (§ 246 ods. 1 a 2

), upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po

oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom

spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

7. V súlade s čl. II bod 2 písm. a) Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v období

od 17. februára 2019 do prijatia nového rozvrhu práce pri predkladaní veci do senátu Janou

Baricovou (sudkyňa spravodajkyňa) pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana

Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka. Vzhľadom na uvedené

senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti v zložení tak,

ako je to uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

8. Z obsahu sťažnosti a predloženého spisu okresného súdu vedeného pod sp. zn.

ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehu napadnutého

konania:

- 29. decembra 2014 sťažovateľ ako žalobca podal na okresnom súde žalobu

podľa antidiskriminačného zákona súčasne s návrhom na oslobodenie od súdnych

poplatkov,

- 27. marca 2015 okresný súd pre neúplnosť návrhu na oslobodenie od súdnych

poplatkov vyzval žalobcu na doplnenie dokladov (doklady okresnému súdu doručené

18. mája 2015, pozn.),

- 29. októbra 2015 okresný súd požiadal žalobcu o ďalšie doplnenie dokladov

potrebných k rozhodnutiu o návrhu na oslobodenie od súdneho poplatku (doklady

okresnému súdu doručované 25. novembra 2015 a 15. decembra 2015),

- 9. decembra 2016 bol v zmysle Dodatku k Rozvrhu práce okresného súdu spis

pridelený sudkyni Mgr. Lucii Mizerovej z dôvodu práceneschopnosti pôvodnej zákonnej

sudkyne,

- 25. apríla 2017 bol spis Dodatkom k Rozvrhu práce okresného súdu pre rok 2017

pridelený sudkyni JUDr. Evelyn Csémyovej,

- 23. mája 2017 bolo uznesením č. k. -69 rozhodnuté o pokračovaní

v konaní s právnym nástupcom žalovaného v dôsledku zániku pôvodne žalovaného

zlúčením s inou spoločnosťou,

- 23. mája 2017 bolo vydané uznesenie č. k. -70 o priznaní

oslobodenia od súdneho poplatku žalobcovi,

- 21. septembra 2017 bol súdny spis vrátený pôvodnej zákonnej sudkyni Mgr. Andrei

Tomašovičovej po ukončení jej práceneschopnosti,

- 9. novembra 2017 bol doručený súdu návrh na zmenu žaloby a čiastočné späťvzatie

žaloby,

- 10. mája 2018 okresný súd uznesením č. k. -93 čiastočne konanie

zastavil a pripustil zmenu žaloby v zmysle návrhu žalobcu,

- 18. septembra 2018 bolo riadne nariadené pojednávanie odročené na účel doplnenia

dokazovania (overenie tvrdenia žalobcu, že na majetok žalovaného bol vyhlásený konkurz,

pozn.),

- 21. novembra 2018 žalobca oznámil okresnému súdu, že na podanej žalobe trvá,

- 22. novembra 2018 okresný súd nariadené pojednávania odročil na účel zistenia

stavu konkurzného konania na strane žalovaného (sp. zn. ),

- 2. januára 2019 bol vykonaný záznam v súdnom spise o stave konkurzného

konania na strane žalovaného (sp. zn. ), z ktorého vyplýva, že aktuálne prebieha

speňažovanie majetku žalovaného.

III.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného

práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

11. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

12. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

13. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

14. Pokiaľ ústavný súd v ďalšom texte poukazuje na

(ďalej len „OSP“), ide o platné znenie do 1. júla 2016.

15. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu vyplývala z , ktorý súdom prikazoval, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , v zmysle ktorej len čo sa konanie

začalo, postupoval v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá.

17. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

19. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že aj keď rozhodovanie vo veciach súvisiacich s porušením zásady

rovnakého zaobchádzania netvorí bežnú agendu všeobecných súdov, nemožno považovať

predmet napadnutého konania za skutočnosť, ktorá by vykazovala črty mimoriadnej

zložitosti, zakladajúcej dôvod na výrazné predĺženie napadnutého konania. Samotná

skutková zložitosť veci by mohla byť ústavným súdom potenciálne konštatovaná vzhľadom

na predmet sporu (kde sa črtá náročné dokazovanie najmä výsluchom strán sporu

a svedkov), avšak v samotnom priebehu napadnutého konania k nariadeniu pojednávania

s relevantným dokazovaním zo strany okresného súdu ani nedošlo.

20. V konaní o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj to, akým

spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala sťažnosť vo veci porušenia

jej základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

V danom prípade sťažovateľ svojím správaním v napadnutom konaní pred okresným súdom

neovplyvnil podstatnejším spôsobom jeho dĺžku tak, aby jej bolo možné pričítať podiel

na stave, v akom sa vec nachádzala v čase podania sťažnosti ústavnému súdu. Ústavný súd

konštatuje, že sťažovateľ v napadnutom konaní vystupoval aktívne aj formou opakovaných

podaní adresovaných predsedovi okresného súdu, ktorými žiadal o nariadenie pojednávania

a upozorňoval na prieťahy v konaní (žiadosť o nariadenie pojednávania z júna 2016,

sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní z roku 2017, pozn.).

21. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

22. Okresný súd v napadnutom konaní po podaní žaloby obmedzil svoju aktivitu

na vykonávanie procesných úkonov vedúcich k získaniu podkladov pre rozhodnutie

o oslobodení od súdnych poplatkov žalobcu a následne k rozhodnutiam vyvolaných

procesným nástupníctvom na strane žalovaného, avšak táto činnosť okresného súdu nijakým

spôsobom nesmerovala k meritórnemu rozhodnutiu vo veci. Predseda okresného súdu

vo vyjadrení sp. zn. z 24. januára 2019 ďalej uviedol, že „... súd vo veci

konal v rámci svojich možností priebežne, s vynaložením úsilia o skončenie veci - vzhľadom

ku skutočnosti, že Okresný súd Trnava je dlhodobo personálne nedostatočne obsadený (na

čo jednotliví sudcovia pravidelne upozorňujú)...“.

22.1 K uvedenej obrane okresného súdu ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej v súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania dohovoru

platí, že personálne problémy justičného systému nezbavujú štát zodpovednosti za zbytočné

prieťahy v súdnom konaní (). Námietka personálnych komplikácií nemá

povahu okolnosti, ktorá by vylučovala alebo znižovala zodpovednosť súdu za rozhodnutie

vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

23. Ústavný súd konštatuje, že nečinnosťou okresného súdu (prvé pojednávanie sa

uskutočnilo po 3 rokoch a 8 mesiacoch od podania žaloby, pozn.) je napadnuté konanie

v štádiu, keď muselo byť prerušené v dôsledku prebiehajúceho konkurzného konania

na majetok žalovaného, t. j. úpadcu (konkurz na majetok žalovaného bol vyhlásený

7. augusta 2018, sp. zn. , pozn.).

23.1 Podľa o konkurze a reštrukturalizácii

a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o konkurze a reštrukturalizácii“) „... ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením

konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho

konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas

prerušenia týchto konaní neplynú...“.

23.2. Podľa § 47 ods. 3 a 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii „... v konaniach

prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním

návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu...“. Účinky

prerušenia konania nastávajú momentom vyhlásenia konkurzu, priamo zo zákona, nie je naň

potrebné žiadne procesné rozhodnutie súdu, ktorý vedie konanie, vyhlásenie konkurzu sa

súdom, ktoré vedú uvedené konania, konkurzným súdom neoznamuje a súd, ktorý vedie

konanie, je povinný prihliadať na prerušenie konania z úradnej povinnosti.

24. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

25. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

26. Napriek tomu, že sťažovateľ o prikázanie okresnému súdu konať vo veci nežiadal

a konanie je zo zákona prerušené, dáva ústavný súd okresnému súdu do pozornosti, aby

v ďalšom pokračovaní konania v súlade s postupoval striktne podľa

až , a to aj s využitím prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany

a koncentrácie konania ( až ), tam, kde to povaha antidiskriminačného sporu

pripúšťa ( ).

IV.

27. V zmysle a

ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva

podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie, ak o to požiadal.

28. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

29. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €

z dôvodov, ako je neprimeraná dlhá doba konania a charakter spôsobených prieťahov, ktoré

vznikli nekonaním okresného súdu. Zdôraznil aj tú skutočnosť, že v napadnutom konaní sa

„... domáha ochrany pred diskriminačným konaním, preto je namieste, aby mu bola

poskytnutá ochrana jeho práv v čase primeranom a bez zbytočných prieťahov...“.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma

požadovaná sťažovateľom nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

31. S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku konania okresného súdu vedeného pod sp. zn.

a vzhľadom na špecifickú povahu sporu ústavný súd považoval priznanie

sumy 2 000 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom

súde.

V.

32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom

advokátkou Mgr. Vandou Durbákovou. Podľa ústavný

súd môže v odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému

účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

33. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2017, ktorá bola 921 €.

34. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia,

podanie sťažnosti) v súlade § 11 ods. 3 a § 13 a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Úhrada za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2018 (2x 153,50 €) spolu s režijným paušálom (2x 9,21 €)

predstavuje sumu trov konania celkom 325,42 €.

35. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

36. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. marca 2019