Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 141/2019
PDF · 163.32 KB
No categories available
I. ÚS 141/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu
Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Vajdom,
Hviezdoslavovo námestie 201, Námestovo, pre namietané porušenie jeho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní
vedenom pod sp. zn. 14 C 485/2015 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. augusta
2018 doručená ústavná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ,
pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 485/2015 (ďalej aj „napadnuté
konanie“).
2. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol:
„Na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 14 C 485/2015 odo dňa 28.10.2015
do súčasnosti prebieha konanie v právnej veci žalobcu: , , trvalé
bytom zast. JUDr. Ján Vajda, advokát Advokátska kancelária Námestovo,
Hviezdoslavovo námestie č. 201 proti žalovanej: ,
, trvalé bytom zast. . advokát Advokátska
kancelária Trnava o zaplatenie sumy 5.975.81 EUR s prísl.
I napriek skutočnosti, že odo dňa začatia tohto súdneho konania do súčasnosti
uplynuli už 2 roky a 9 mesiacov, nie je toto konanie právoplatne skončené. Do dnešného
dňa nebolo vydané meritórne rozhodnutie vo veci samej.
V tomto konaní sa uskutočnili iba 4 pojednávania - dňa 19.5.2017, dňa 2.8.2017, dňa
23.10.2017 a dňa 23.1.2018, na ktorých som sa zúčastnil spolu s mojím advokátom
JUDr. Jánom Vajdom. Od pojednávania konaného dňa 23.1.2018 do dnešného dňa t.j.
už 6 mesiacov sa vo veci bezdôvodne nekoná. Dňa 29.5.2018 sa malo uskutočniť
pojednávanie, ktoré bolo dňa 28.5.2018 telefonicky bezdôvodne zrušené. Do dnešného dňa
nebol vo veci nariadený nový termín pojednávania.
Pojednávania konané dňa 19.5.2017 a dňa 2.8.2017 uskutočnila
, zastupujúca zákonná sudkyňa. zákonná sudkyňa
v tejto veci na pojednávaniach konaných dňa 23.10.2017 a dňa 23.1.2018 bezdôvodne
opakovala dokazovanie, ktoré vykonala , hoci to nežiadala žiadna
procesná strana. Takýmto postupom pri vykonávaní dokazovania došlo k vzniku ďalších
zbytočných prieťahov v tomto konaní.
Na pojednávanie konané dňa 23.10.2017 sa dostavili predvolaní svedkovia:
ml. a rod. , ktorí neboli vypočutí a súd ani nezaprotokoloval
ich prítomnosť pred pojednávacou miestnosťou a nezisťoval či si uplatňujú nárok
na svedočné.
Odporca do dnešného dňa nevykonal dokazovanie, ktoré som navrhol v mojich
písomných podaniach.
Obávam sa že konanie v tejto veci bude trvať veľmi dlhú dobu rovnako ako konanie
vo veci Okresného súdu Trnava č.k. 17 C 2/2000 v právnej veci žalobcu: ,
, bytom proti žalovanej: ,
, bytom o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ktoré prebieha odo dňa 30.12.1999 do súčasnosti.
Vo veci odporca začal konať až potom, ako som podaním zo dňa 11.9.2016 podal
ústavnú sťažnosť, o ktorej na Ústavnom súde Slovenskej republiky v Košiciach prebehlo
konanie pod č.k. I. ÚS 648/2016. Uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky
v Košiciach sp.zn. I. ÚS 648/2016-11 zo dňa 12.10.2016 bola táto moja ústavná sťažnosť
odmietnutá “
3. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne skončené, sťažovateľ
navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:
„Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp.zn. 14 C 485/2015
porušené bolo.
Okresnému súdu Trnava prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.zn. 14 C 485/2015
konal bez zbytočných prieťahov.
priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,-EUR, ktoré mu je
Okresný súd Trnava povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
Okresný súd Trnava je povinný zaplatiť trovy konania v sume
325,42 EUR na účet advokáta JUDr. Jána Vajdu č.ú. SK4183605207004202131971
v BRE Bank SA, pobočka zahraničnej banky mBank v Slovenskej republike, Bratislava
do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
6. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
7. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný sú môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom
je uplatnenie nároku sťažovateľa na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo
byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
9. Ústavný súd pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta ústavnú sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom,
ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov,
a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (m. m. II. ÚS 109/03),
resp. ak „argumenty v ústavnej sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania ústavnej
sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola ústavná sťažnosť
prijatá na ďalšie konanie“ (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
10. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že zjavná
neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1
dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta
v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá
tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04,
III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014), a ďalej vyslovil, že „... nie každý prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. III. ÚS 59/05).
11. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh a z predloženého súdneho spisu okresného súdu
vyplýva, že doterajší priebeh napadnutého konania bol takýto:
- 26. október 2015 – okresnému súdu bola doručená žaloba sťažovateľa, ktorou
sa domáha zaplatenia sumy 3 525,81 € s príslušenstvom,
- 19. apríl 2016 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 13. máj 2016, pričom
od právneho zástupcu sťažovateľa sa zásielka s predvolaním na pojednávanie pre chybu
v doručovaní vrátila ako nedoručená,
- 12. máj 2016 – okresnému súdu bola doručená žiadosť o odročenie pojednávania
nariadeného na 13. máj 2016 spolu s plnomocenstvom od nového právneho zástupcu
sťažovateľa,
- 16. jún 2016 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým
sa dožadoval zmeny žaloby,
- 2. september 2016 – okresný súd nariadil termín pojednávania na 16. november
2016,
- 7. november 2016 – okresný súd zrušil nariadený termín pojednávania z dôvodu
práceneschopnosti zákonnej sudkyne,
- 9. december 2016 – predmetná vec bola pridelená z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti zákonnej sudkyne zastupujúcej sudkyni,
- 24. február 2017 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým
opätovne žiadal o zmenu žaloby,
- 6. marec 2017 – okresnému súdu bolo doručené podanie sťažovateľa, ktorým žiadal
o priznanie úplného oslobodenia od súdnych poplatkov,
- 25. apríl 2017 – predmetná vec bola pridelená z dôvodu dlhodobej
práceneschopnosti zákonnej sudkyne ďalšej zastupujúcej sudkyni,
- 18. máj 2017 – okresný súd uzneseniami pripustil zmenu žaloby a priznal
sťažovateľovi čiastočné oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 75 % poplatkovej
povinnosti,
- 19. máj 2017 – uskutočnilo sa pojednávanie vo veci a bolo odročené na 2. august
2017,
- 5. jún 2017 – okresný súd uznesením pripustil ďalšiu zmenu žaloby,
- 2. august 2017 – uskutočnilo sa pojednávanie vo veci a bolo odročené pre účely
ďalšieho dokazovania na 23. október 2017,
- 23. október 2017 – uskutočnilo sa pojednávanie vo veci, ktoré po ukončení
práceneschopnosti viedla zákonná sudkyňa, pričom pojednávanie bolo odročené
na 23. január 2018,
- 23. január 2018 – uskutočnilo sa pojednávanie vo veci a pre účely ďalšieho
dokazovania bolo odročené na 29. máj 2018 a následne na 29. november 2018, resp.
27. november 2018,
- 27. november 2018 – uskutočnilo sa pojednávanie vo veci a pre účely ďalšieho
dokazovania bolo odročené na 7. február 2019, ktoré sa taktiež uskutočnilo a bolo odročené
na 18. apríl 2019.
12. Na základe vyhodnotenia priebehu napadnutého konania ústavný súd konštatuje,
že postup okresného súdu nebol optimálny ani dostatočne efektívny, no na druhej strane,
berúc do úvahy doterajšiu dĺžku konania a nepochybný podiel sťažovateľa na predlžení
priebehu konania opakovaným uplatňovaním zmien žaloby a všetky okolnosti danej veci,
ústavný súd dospel k záveru, že prieťahy v napadnutom konaní nedosiahli takú intenzitu,
žeby v ich dôsledku došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V tejto súvislosti dáva ústavný súd
do pozornosti ustanovenia § 149 až § 154 Civilného sporového poriadku v spojení s § 470
Civilného sporového poriadku s tým, že osobitne od účinnosti nových procesných
predpisov, t. j. od 1. júla 2016, je v sporovom konaní výlučne vecou sporových strán uviesť
pravdivo a úplne, ako aj riadne a včas všetky podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia
týkajúce sa sporu.
13. V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevysloví porušenie základného
práva zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď
nevyhovie (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietne ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súd
aj pri predbežnom prerokovaní tejto ústavnej sťažnosti.
14. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť podľa § 56 ods. 2
písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
15. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľa na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
16. Ústavný súd v závere pripomína, že ak by napadnuté konanie okresného súdu
pokračovalo a v jeho ďalšom priebehu by dochádzalo k neospravedlniteľným prieťahom,
sťažovateľ môže podať na ústavnom súde novú ústavnú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. apríla 2019