Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 82/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. mája 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Laššákovej (sudkyňa spravodajkyňa) a sudcov Petra

Molnára a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpenej advokátom JUDr. Jánom

Škrabom, Sovietskych Hrdinov 200, Svidník, vo veci namietaného porušenia základných

práv podľa a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 29. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie základných

práv podľa a (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 29. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

Ústavnému súdu bolo 22. marca 2019 doručené podanie

(ďalej len „žalovaný“), ktorým sa vyjadril k obsahu ústavnej sťažnosti.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola stranou sporu v konaní

o zaplatenie sumy 91 216,89 € s príslušenstvom vedenom Okresným súdom Košice I

(ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. .

Okresný súd rozhodol medzitýmnym rozsudkom č. k. -56

z 19. novembra 2013 (ďalej len „medzitýmny rozsudok“) o vznesenej námietke premlčania

zo strany žalovaného tak, že nárok sťažovateľky nie je premlčaný.

Proti výroku medzitýmneho rozsudku podal žalovaný odvolanie, o ktorom krajský

súd rozhodol uznesením č. k. -74 zo 7. októbra 2014 tak, že medzitýmny

rozsudok zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Okresný súd rozhodol rozsudkom č. k. -171 z 28. júna 2016 (ďalej len

„rozsudok vo veci samej“) tak, že žalovaný je povinný zaplatiť sťažovateľke sumu

91 216,89 € s 8,75 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 91 216,89 € od 12. septembra

2012 do zaplatenia.

Proti rozsudku vo veci samej podal žalovaný odvolanie, o ktorom krajský súd

napadnutým uznesením rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu vo veci samej zrušil

a vec vrátil na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti vo vzťahu k porušeniu ňou označených práv

uviedla: „K naplneniu poskytnutia práva na súdnu ochranu dochádza až konečným

právoplatným rozhodnutím. Prijatím novej zákonnej úpravy bol nastolený stav, že odvolací

súd môže zrušiť rozhodnutie súdu prvej inštancie iba raz.“

4. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej ústavnej sťažnosti rozhodol nálezom:

„I. Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo dňa 28.11.2018 porušené boli.

II. Uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 28.11.2018

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. Základné práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

boli.

IV. Sťažovateľovi sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 3.000,- eur...

V. Krajský súd v Košiciach je povinný uhradiť , trovy konania v sume

1.231,22 eur...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až ,

až , až , a . V zmysle a sa

tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom.

Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

10. Podľa je ústavný súd viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania.

11. Podľa § 123 ods. 1 písm. d) ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných

náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať aj konkrétne skutkové a právne

dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

12. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

15. Jadrom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľky o procesnom pochybení

krajského súdu, ktorý neaplikoval relevantnú procesnú normu, a to § 390 Civilného

sporového poriadku.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu

16. Ústavnú sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, o zjavnej neopodstatnenosti ústavnej sťažnosti (návrhu) možno

hovoriť predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne

nepripúšťajú (, , , , ).

K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,

nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných

pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. ).

17. Podľa názoru ústavného súdu je vhodné v okolnostiach danej veci poukázať

na dôvody, pre ktoré krajský súd napadnutým uznesením zrušil rozsudok okresného súdu

vo veci samej a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v relevantnej

časti napadnutého uznesenia uviedol: „Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že

súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal z nesprávneho právneho názoru, ak

pri rozhodovaní nezohľadnil námietky žalovaného ohľadom existencie a výšky žalobkyňou

uplatnenej pohľadávky a náležíte sa nevyporiadal ani s tvrdeniami žalovaného ohľadom

uplatnenej námietky premlčania.

... súd prvej inštancie vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru nevykonal

dokazovanie za účelom zistenia dôvodnosti žalobkyňou uplatnenej pohľadávky

pozostávajúcej z bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako predbežnej otázky,

ale iba prebral skutkové a právne závery súdu prvej inštancie vo veci , ktorý

pre žalovaného nie je záväzný. Takýmto nesprávnym procesným postupom porušil práva

účastníka na spravodlivý proces, ak nevykonal dokazovanie na žalobkyňou tvrdenú

skutočnosť a v tejto súvislosti sa nezaoberal ani dôvodnosťou opodstatnenosti námietok

žalovaného. Uvedený záver súdu prvej inštancie ohľadom dôvodnosti a výšky uplatnenej

pohľadávky možno považovať za predčasný a teda aj nesprávny.

Za dôvodnú považuje odvolací súd aj námietku žalovaného vo vzťahu k vznesenej

námietke premlčania, ak súd prvej inštancie pri jej posudzovaní neprihliadol na všetky

žalovaným tvrdené rozhodujúce skutočnosti.

V tejto súvislosti treba uviesť, že odvolací súd síce vo svojom zrušujúcom uznesení

zo dňa 7.10.2014 síce vyslovil názor, že v danom prípade začala premlčacia doba plynúť

právoplatnosťou zamietajúceho rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 15.1.2009,

avšak pri vyslovení tohto názoru vychádzal zo skutkového stavu veci, ktoré boli v tom čase

nesporné a zistené súdom prvej inštancie. V konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré

nasledovalo po vydaní tohto zrušujúceho uznesenia došlo k zmene skutkového stavu

v tom zmysle, že žalovaný poukázal na iné skutkové okolnosti, ktoré by mohli byť významné

pre posúdenie otázky začatia plynutia premlčania a ktoré ku dňu rozhodnutia odvolacieho

súdu neboli predmetom dokazovania.“

18. Ústavný súd konštatuje, že medzitýmny rozsudok (ktorý bol krajským súdom

zrušený s odôvodnením, že neboli splnené podmienky pre jeho vydanie) sa zaoberal

výlučne otázkou premlčania. O uplatnenom nároku sťažovateľky rozhodol okresný súd až

rozsudkom vo veci samej.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti dospel k záveru,

že medzi obsahom základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu a práva na spravodlivé

súdne konanie ( a dohovoru) a napadnutým uznesením krajského súdu

neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by po prípadnom prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol rozhodnúť o porušení sťažovateľkou označených

práv. V tomto smere ústavný súd konštatuje, že závery krajského súdu nemožno považovať

za svojvoľné či neodôvodnené a ani za také, ktoré by popierali účel a zmysel zákona.

19. Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry, ústavný súd poukazuje na to,

že základné právo na súdnu ochranu, ako aj právo na spravodlivé súdne konanie

„je výsledkové“, to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť,

či napadnuté konanie ako celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania

a rozhodnutia všeobecných súdov (m. m. , , ,

, ).

20. Zároveň ústavný súd pripomína, že jeho prvoradou úlohou je ochrana ústavnosti,

a nie ochrana zákonnosti, čo je prejavom doktríny, že všeobecný súd pozná právo

(„iura novit curia“). Je v právomoci všeobecného súdu vykladať a aplikovať zákony.

Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, ústavný súd nemá príčinu

doň zasahovať (m. m. , , ). Do sféry pôsobnosti

všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo

rozhodovanie bolo zjavne nedôvodné alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by malo za následok porušenie niektorého

základného práva alebo slobody (m. m. , , atď.).

21. V závere ústavný súd zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou perfekcionisticky

„prerábať“ konanie pred všeobecnými súdmi, a to aj v prípade výhrad k nimi urobeným

čiastkovým procesným úkonom. Úlohou ústavného súdu je ochraňovať ústavnosť

(nie „obyčajnú“ zákonnosť) konania pred všeobecnými súdmi, a preto je povinnosťou

ústavného súdu rozlišovať medzi prípadmi, keď procesný postup priečiaci sa zákonu

zároveň vyústi do protiústavnosti a nespravodlivosti konania ako celku, a prípady, keď

určitý procesný postup – hoci by ho aj bolo možné osamotene (inkontextuálne) hodnotiť,

a to výlučne z formálneho pohľadu, ako postup contra legem – protiústavnosť konania

nezaloží ().

K namietanému porušeniu základného práva podľa

napadnutým uznesením krajského súdu

22. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva podľa

ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek právnemu zastúpeniu

sťažovateľky jej ústavná sťažnosť nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v a .

Závažným nedostatkom ústavnej sťažnosti je úplná absencia právne relevantného

odôvodnenia návrhu vo vzťahu k označenému základnému právu, vyslovenia porušenia

ktorého sa sťažovateľka v petite ústavnej sťažnosti domáha.

23. Ústavný súd v konaní podľa nemá ex offo prieskumnú

právomoc, t. j. nemá oprávnenie bez námietky sťažovateľky en bloc preskúmavať napádané

rozhodnutie a iniciatívne vyhľadávať prípadné ústavne neudržateľné pochybenia.

Inými slovami, tvrdenie sťažovateľky bez jeho konkretizácie v interakcii s napádaným

rozhodnutím, opatrením, prípadne iným zásahom nepostačuje na meritórne konštatovanie

o porušení sťažovateľkou označených práv a slobôd ().

24. Vzhľadom na už uvedené závery ústavný súd konštatuje, že ústavnú sťažnosť

sťažovateľky je v tejto časti potrebné odmietnuť pre nesplnenie zákonom ustanovených

náležitostí v zmysle .

25. Keďže ústavný súd vzhľadom na uvedené nezistil žiadnu možnosť porušenia

sťažovateľkou označených práv dospel k záveru, že ústavnú sťažnosť je potrebné z dôvodu

podľa a odmietnuť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2019