Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 152/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. júna 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej advokátskou

kanceláriou PUCHALLA, SLÁVIK & partners s. r. o., Kmeťova 24, Košice, v mene

ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Dušan Slávik, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

zo 7. marca 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť

o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“)

bola 27. mája 2019 doručená ústavná sťažnosť

, ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. Co 46/2018 zo 7. marca 2019

(ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka je stranou v konaní

(ako žalobca, pozn.) o vydanie bezdôvodného obohatenia z titulu užívania nehnuteľností

bez právneho dôvodu v konaní vedenom pod sp. zn. pred Okresným súdom

Rožňava (ďalej len „okresný súd“). Uvádza, že „rozsudkom Okresného súdu Rožňava

zo dňa 06. 10. 2017 sp. zn. bola žaloba zamietnutá. Proti rozsudku súdu prvej

inštancie podal sťažovateľ odvolanie. Krajský súd v Košiciach rozsudkom

sp. zn. zo dňa 07. 03. 2019 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil... Proti

rozhodnutiu odvolacieho súdu podal sťažovateľ dovolanie, o ktorom Najvyšší súd SR zatiaľ

nerozhodol.“.

3. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutým rozsudkom krajského

súdu boli porušené jej označené práva, pretože „v predmetnej právnej veci všeobecné súdy

vybočili z ústavne akceptovateľných hraníc výkladu a aplikácie právnych noriem

a princípov ochrany dobrej viery a dobromyseľnej držby“. V tejto súvislosti poukazuje

na rozhodné skutkové okolnosti prípadu a tvrdí, že okresný súd a následne aj krajský súd

neposkytli ochranu jej právam v dôsledku neakceptovateľných právnych názorov v rozpore

s judikatúrou vyšších súdnych autorít. Inými slovami, sťažovateľka považuje napadnutý

rozsudok krajského súdu za arbitrárny v tej miere, že porušuje jej označené práva.

4. V závere svojej sťažnosti sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí

jej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

2

„I. Základné práva sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 ,

právo na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1, boli rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach zo dňa 07. 03. 2019 sp. zn. porušené.

II. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 07. 03. 2019 sp. zn.

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3

III. Sťažovateľ má nárok na náhradu trov konania vo výške 415,51 EUR,

ktoré je Krajský súd v Košiciach povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu

do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrh, ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia a ústavný súd nevyhovel

žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu, návrhy, ktoré nemajú náležitosti

predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť uvádzanú sťažovateľkou, že podala

dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu, o ktorom Najvyšší súd Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) dosiaľ nerozhodol.

10. Z princípu subsidiarity ako jedného zo základných pojmových znakov právomoci

ústavného súdu podľa vyplýva, že ochranu pred ústavným súdom

nemožno využiť súčasne alebo pred inými prostriedkami nápravy, ktoré má sťažovateľ

k dispozícii, ale že sťažnosť je prípustná iba vtedy, ak napriek vyčerpaniu všetkých

prípustných právnych možností nápravy naďalej dochádza k porušovaniu základných práv

alebo slobôd sťažovateľa (m. m. ).

11. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa

ktorého vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov,

ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom ().

12. Z ustanovenia v spojení s

vyplýva, že ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky,

ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

13. Sťažovateľkou uvádzaná skutočnosť podania dovolania proti napadnutému

rozsudku krajského súdu vzhľadom na princíp subsidiarity vyplývajúci z čl. 127

ods. 1 vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať

o uplatnených námietkach porušenia označených práv, ak je zrejmé, že sťažovateľka podala

4

dovolanie, pričom v čase rozhodovania ústavného súdu nie je dovolacie konanie skončené.

Sťažnosť musela byť preto odmietnutá pre jej predčasnosť, pretože o ochrane označených

práv, ktorých porušenie namieta, bude vo vzťahu ku krajskému súdu rozhodovať najvyšší

súd ako súd dovolací.

14. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu,

keď uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 132

ods. 2 , podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv

a slobôd.

15. Ústavný súd preto zaujal názor (podobne napr. , ,

), že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania)

a súbežne podanej sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú

až po rozhodnutí o dovolaní.

16. Ústavný súd sa však v daných okolnostiach musel zaoberať aj úvahou,

aké dôsledky bude mať pre sťažovateľku prípadné posúdenie jej dovolania najvyšším

súdom ako dovolania neprípustného. Pre tento prípad ústavný súd, majúc na zreteli účel

základného práva na súdnu ochranu zaručeného , konštatuje,

že v prípade procesného rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní bude lehota na podanie

sťažnosti ústavnému súdu považovaná za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu

právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu.

17. A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľka k dispozícii už iba podanie sťažnosti ústavnému

súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

18. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa ústavný súd podanou ústavnou sťažnosťou

smerujúcou proti rozsudku krajského súdu meritórne nezaoberal, ale podľa zásady ratio

temporis ju odmietol ako neprípustnú podľa § 56 ods. 2 písm. d) v spojení s § 132

ods. 2 .

19. Keďže došlo k odmietnutiu ústavnej sťažnosti ako celku, ústavný súd

sa nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd

sťažnosti vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. júna 2019

6