Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 477/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra

2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky ,

, , zastúpenej JUDr. Silviou

Bartkovou, Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková,

Piaristická 6667, Trenčín, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. -245

z 3. júla 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola

21. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci

namietaného porušenia základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -245 z 3. júla 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019

pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5

rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana

Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že bývalý manžel sťažovateľky

sa rodičovskou dohodou schválenou rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 21. apríla 2017 zaviazal prispievať na výživu

maloletej dcéry sumou 3 000 € mesačne s tým, že sumu 2 000 € mesačne ako bežné výživné

bude poukazovať k rukám matky maloletej a sumu 1 000 € mesačne bude poukazovať

na osobitný účet maloletej na účel tvorby úspor.

4. Manžel sťažovateľky sa následne návrhom z 31. januára 2018 na okresnom súde

domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na maloletú na sumu 300 € z dôvodu zmeny

pracovnej pozície, zvýšenia daní v Spojených arabských emirátoch a zavedenia povinnosti

platiť daň z príjmu.

5. Okresný súd Partizánske rozsudkom č. k. -186 z 18. februára 2019

zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. z 21. apríla 2017 vo výroku

o výživnom tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 3 000 €

mesačne na sumu 500 € mesačne. Poukázal na nie výraznú zmenu pomerov na strane

maloletej, na zmenu pomerov na strane matky, u ktorej došlo k zvýšeniu jej príjmu

a predovšetkým na zmenu pomerov na strane otca v súvislosti s preradením na inú pracovnú

pozíciu od 1. augusta 2018.

6. Proti označenému rozsudku podali odvolanie sťažovateľka ako matka maloletej

a jej bývalý manžel ako otec maloletej.

7. Krajský súd napadnutým rozsudkom označený rozsudok zmenil tak, že

s účinnosťou od 1. augusta 2018 znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Sophiu

zo sumy 3 000 € mesačne na sumu 300 € mesačne, čím sa zmenil rozsudok okresného súdu

sp. zn. z 21. apríla 2017 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti.

8. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že napadnutý rozsudok je svojvoľný

a arbitrárny, porušujúci princíp právnej istoty.

9. Sťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že vo veci starostlivosti o maloleté deti

sa súd musí riadiť vyšetrovacou zásadou a je súd povinný vykonať aj dôkazy,

ktoré účastníci konania nenavrhli a ktoré sú potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

Sťažovateľka pred všeobecnými súdmi poukázala na to, že podľa jej informácií otec

maloletej stále pracuje ako pilot a že ním predložené doklady (výplatné pásky, hodnotenie

zamestnanca, potvrdenie o zamestnaní a ďalšie) sú falzifikáty, pričom požiadala,

aby okresný súd vykonal dokazovanie dopytom na zamestnávateľa otca maloletej, aby otca

maloletej vyzval na predloženie jeho pracovnej zmluvy a jej dodatkov s prekladom

do úradného jazyka, aby od zamestnávateľa otca maloletej vyžiadal potvrdenie o zárobku

otca za posledných 12 mesiacov s rozpísaním všetkých zložiek jeho príjmu a aby vyžiadal

od zamestnávateľa otca zoznam benefitov, ktoré sú mu poskytované. Okresný súd však

na tieto požiadavky sťažovateľky nereagoval a uspokojil sa iba s tvrdeniami otca

o jeho príjme, resp. o jeho bývaní.

10. Sťažovateľka ďalej napáda závery všeobecných súdov o vzdaní sa príjmu

z predaja nehnuteľnosti vo výške 39 000 €, keď túto finančnú čiastku otec maloletej vrátil

svojmu otcovi, ktorý mu mal poskytnúť pôžičku na dofinancovanie leteckého výcviku.

Za letecký výcvik (kapitánske skúšky) sa však podľa názoru sťažovateľky neplatí a tieto

skúšky piloti absolvujú v rámci možného povýšenia vo firme.

11. Sťažovateľka považuje napadnutý rozsudok za prekvapivé rozhodnutie,

ktoré na základe zisteného skutkového stavu nebolo možné predvídať, a to z dôvodu

zásadnej zmeny právneho názoru odvolacieho súdu.

12. Sťažovateľka uzatvára, že napadnutý rozsudok je zjavným prejavom arbitrárnosti

v rozhodovacom procese súdu, ktorý sa pri výklade práva natoľko odchýlil od znenia

zákona, že tým zásadne poprel jeho význam a účel.

13. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol: „I. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce

z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 46 ods. 1

rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. -245

zo dňa 03.07.2019 porušené bolo.

II. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -245 zo dňa 03.07.2019

zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

14. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“).

17. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

18. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

19. Podľa ústavná sťažnosť je neprípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

20. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv

podľa a dohovoru napadnutým rozsudkom.

21. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka proti napadnutému rozsudku

podala 20. augusta 2019 okrem tejto ústavnej sťažnosti aj dovolanie a v súčasnosti sa tak

súdny spis nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky na účel rozhodnutia

o sťažovateľkou podanom dovolaní.

22. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na princíp subsidiarity,

na ktorom je založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa

(... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd). Zmysel a účel subsidiárneho

postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd spočíva v tom, že ochrana

ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,

ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Právomoc

ústavného súdu predstavuje z tohto hľadiska inštitucionálny mechanizmus, ktorého

uplatnenie nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci,

ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu

subsidiarity právomoci ústavného súdu (, , ,

).

23. Z v spojení s vyplýva,

že ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu

priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.

24. Postup sťažovateľky spočívajúci v súčasnom podaní opravného prostriedku

na všeobecnom súde a sťažnosti podľa na ústavnom súde v zmysle ustálenej

judikatúry (m. m. , , , )

zakladá dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako neprípustnej (predčasne podanej)

podľa .

25. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d)

v spojení s ako neprípustnú (podobne ,

, ).

26. Ústavný súd nad rámec uvedeného dáva do pozornosti sťažovateľky skutočnosť

vyplývajúcu z , a to, že ak bol vo veci podaný mimoriadny

opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré

bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia

rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.

27. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi

v nej uvedenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu