Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 477/2019
PDF · 146.88 KB
No categories available
I. ÚS 477/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra
2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľky ,
, , zastúpenej JUDr. Silviou
Bartkovou, Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko – JUDr. Silvia Bartková,
Piaristická 6667, Trenčín, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č. k. 19 CoP 22/2019-245
z 3. júla 2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola
21. augusta 2019 doručená ústavná sťažnosť ,
, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci
namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len
„krajský súd“) č. k. 19 CoP 22/2019-245 z 3. júla 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného
súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení
dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019
pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5
rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana
Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.
3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že bývalý manžel sťažovateľky
sa rodičovskou dohodou schválenou rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 34 P 106/2016 z 21. apríla 2017 zaviazal prispievať na výživu
maloletej dcéry sumou 3 000 € mesačne s tým, že sumu 2 000 € mesačne ako bežné výživné
bude poukazovať k rukám matky maloletej a sumu 1 000 € mesačne bude poukazovať
na osobitný účet maloletej na účel tvorby úspor.
4. Manžel sťažovateľky sa následne návrhom z 31. januára 2018 na okresnom súde
domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti na maloletú na sumu 300 € z dôvodu zmeny
pracovnej pozície, zvýšenia daní v Spojených arabských emirátoch a zavedenia povinnosti
platiť daň z príjmu.
5. Okresný súd Partizánske rozsudkom č. k. 1 P 62/2018-186 z 18. februára 2019
zmenil rozsudok Okresného súdu Trenčín sp. zn. 34 P 106/2016 z 21. apríla 2017 vo výroku
o výživnom tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú zo sumy 3 000 €
mesačne na sumu 500 € mesačne. Poukázal na nie výraznú zmenu pomerov na strane
maloletej, na zmenu pomerov na strane matky, u ktorej došlo k zvýšeniu jej príjmu
a predovšetkým na zmenu pomerov na strane otca v súvislosti s preradením na inú pracovnú
pozíciu od 1. augusta 2018.
6. Proti označenému rozsudku podali odvolanie sťažovateľka ako matka maloletej
a jej bývalý manžel ako otec maloletej.
7. Krajský súd napadnutým rozsudkom označený rozsudok zmenil tak, že
s účinnosťou od 1. augusta 2018 znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú Sophiu
zo sumy 3 000 € mesačne na sumu 300 € mesačne, čím sa zmenil rozsudok okresného súdu
sp. zn. 34 P 106/2016 z 21. apríla 2017 v časti rozsahu vyživovacej povinnosti.
8. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta, že napadnutý rozsudok je svojvoľný
a arbitrárny, porušujúci princíp právnej istoty.
9. Sťažovateľka pred ústavným súdom tvrdí, že vo veci starostlivosti o maloleté deti
sa súd musí riadiť vyšetrovacou zásadou a je súd povinný vykonať aj dôkazy,
ktoré účastníci konania nenavrhli a ktoré sú potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
Sťažovateľka pred všeobecnými súdmi poukázala na to, že podľa jej informácií otec
maloletej stále pracuje ako pilot a že ním predložené doklady (výplatné pásky, hodnotenie
zamestnanca, potvrdenie o zamestnaní a ďalšie) sú falzifikáty, pričom požiadala,
aby okresný súd vykonal dokazovanie dopytom na zamestnávateľa otca maloletej, aby otca
maloletej vyzval na predloženie jeho pracovnej zmluvy a jej dodatkov s prekladom
do úradného jazyka, aby od zamestnávateľa otca maloletej vyžiadal potvrdenie o zárobku
otca za posledných 12 mesiacov s rozpísaním všetkých zložiek jeho príjmu a aby vyžiadal
od zamestnávateľa otca zoznam benefitov, ktoré sú mu poskytované. Okresný súd však
na tieto požiadavky sťažovateľky nereagoval a uspokojil sa iba s tvrdeniami otca
o jeho príjme, resp. o jeho bývaní.
10. Sťažovateľka ďalej napáda závery všeobecných súdov o vzdaní sa príjmu
z predaja nehnuteľnosti vo výške 39 000 €, keď túto finančnú čiastku otec maloletej vrátil
svojmu otcovi, ktorý mu mal poskytnúť pôžičku na dofinancovanie leteckého výcviku.
Za letecký výcvik (kapitánske skúšky) sa však podľa názoru sťažovateľky neplatí a tieto
skúšky piloti absolvujú v rámci možného povýšenia vo firme.
11. Sťažovateľka považuje napadnutý rozsudok za prekvapivé rozhodnutie,
ktoré na základe zisteného skutkového stavu nebolo možné predvídať, a to z dôvodu
zásadnej zmeny právneho názoru odvolacieho súdu.
12. Sťažovateľka uzatvára, že napadnutý rozsudok je zjavným prejavom arbitrárnosti
v rozhodovacom procese súdu, ktorý sa pri výklade práva natoľko odchýlil od znenia
zákona, že tým zásadne poprel jeho význam a účel.
13. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol: „I. Základné právo sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie vyplývajúce
z čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a z čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/22/2019-245
zo dňa 03.07.2019 porušené bolo.
II. Rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. 19CoP/22/2019-245 zo dňa 03.07.2019
zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Trenčíne na ďalšie konanie.
III. Krajský súd v Trenčíne je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania...“
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
15. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
17. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
18. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
19. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
20. Sťažovateľka pred ústavným súdom namieta porušenie svojich práv
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom.
21. Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľka proti napadnutému rozsudku
podala 20. augusta 2019 okrem tejto ústavnej sťažnosti aj dovolanie a v súčasnosti sa tak
súdny spis nachádza na Najvyššom súde Slovenskej republiky na účel rozhodnutia
o sťažovateľkou podanom dovolaní.
22. Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na princíp subsidiarity,
na ktorom je založená jeho právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy
(... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd). Zmysel a účel subsidiárneho
postavenia ústavného súdu pri ochrane základných práv a slobôd spočíva v tom, že ochrana
ústavnosti nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu,
ale úlohou všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Právomoc
ústavného súdu predstavuje z tohto hľadiska inštitucionálny mechanizmus, ktorého
uplatnenie nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci,
ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu
subsidiarity právomoci ústavného súdu (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, III. ÚS 133/05,
23. Z § 55 písm. d) v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva,
že ústavná sťažnosť je neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu
priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd.
24. Postup sťažovateľky spočívajúci v súčasnom podaní opravného prostriedku
na všeobecnom súde a sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ústavnom súde v zmysle ustálenej
judikatúry (m. m. I. ÚS 84/2010, III. ÚS 114/2010, IV. ÚS 142/2010, IV. ÚS 467/2013)
zakladá dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako neprípustnej (predčasne podanej)
podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde.
25. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. d)
v spojení s § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako neprípustnú (podobne I. ÚS 319/2019,
I. ÚS 377/2019, II. ÚS 152/2019).
26. Ústavný súd nad rámec uvedeného dáva do pozornosti sťažovateľky skutočnosť
vyplývajúcu z § 124 zákona o ústavnom súde, a to, že ak bol vo veci podaný mimoriadny
opravný prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré
bolo mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia
rozhodnutia o mimoriadnom opravnom prostriedku.
27. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi
v nej uvedenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. novembra 2019
Jana Baricová
predsedníčka senátu