Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 82/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu

Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom

Kahancom, Vajanského 33, Prešov, pre namietané porušenie základného práva na osobnú

slobodu podľa , 2 a 5 a práva na slobodu

a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -441 z 13. novembra 2018

takto

rozhodol:

1. Základné právo na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

a právo na slobodu a bezpečnosť podľa , 3 a 4

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu

v Prešove č. k. -441 z 13. novembra 2018 p o r u š e n é b o l i .

2. Krajský súd v Prešove j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 498,55 € (slovom štyristodeväťdesiatosem eur a päťdesiatpäť centov)

na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Branislava Kahanca, Vajanského 33, Prešov,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 6. decembra

2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na osobnú slobodu podľa , 2 a 5 (ďalej len

,,ústava“) a práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Prešove (ďalej len ,,krajský súd“) č. k. -441 z 13. novembra 2018 (ďalej

len ,,napadnuté uznesenie krajského súdu“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ

bol uznesením sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Prešov (ďalej len ,,okresný

súd“) zo 16. mája 2018 podľa Trestný

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) vzatý do väzby

pre zločin ublíženia na zdraví podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,“) v súbehu s prečinom výtržníctva

podľa spáchaného formou spolupáchateľstva podľa

. Následne sťažovateľ prostredníctvom ustanoveného obhajcu

11. októbra 2018 podal na Okresnej prokuratúre Prešov (ďalej len ,,okresná prokuratúra“)

žiadosť o prepustenie z výkonu väzby (ďalej len ,,žiadosť“) a pre prípad pretrvávania

niektorého z väzobných dôvodov navrhol väzbu nahradiť niektorým z prostriedkov

nahrádzajúcich väzbu, najmä písomným sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného

úradníka. Žiadosti nebolo zo strany prokurátora okresnej prokuratúry vyhovené a spolu

s obžalobou bola 22. októbra 2018 doručená okresnému súdu. Senát okresného súdu

o žiadosti a o ďalšom trvaní väzby rozhodol uznesením sp. zn. zo 7. novembra

2018 (ďalej len ,,uznesenie okresného súdu“) tak, že sťažovateľa ponechal vo väzbe

a neprijal ani písomný sľub sťažovateľa ako náhradu za väzbu. Proti tomuto uzneseniu

okresného súdu, proti všetkým jeho výrokom, podali sťažovateľ a jeho ustanovený obhajca

priamo do zápisnice sťažnosť, ktorej bližšie dôvody uviedol sťažovateľ prostredníctvom

ustanoveného obhajcu v písomných dôvodoch okresnému súdu doručených 12. novembra

2018.

3. V ďalšej časti sťažovateľ uviedol, že krajský súd napadnutým uznesením

na neverejnom zasadnutí podľa zamietol

sťažovateľovu sťažnosť proti uzneseniu okresného súdu. Sťažovateľ vo vzťahu

k napadnutému uzneseniu krajského súdu uvádza, že k porušeniu ním označených

základných práv podľa , 2 a 5 a práv podľa , 3 a 4 dohovoru

malo dôjsť z dvoch podstatných dôvodov, a to:

,,I. Krajský súd v Prešove sa pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného

súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 07.11.2018 vôbec nevysporiadal s dôvodmi

sťažnosti zo dňa 12.11.2018, a teda sa nezaoberal podstatným obsahom sťažovateľom

podaného opravného prostriedku,

II. Krajský súd v Prešove vo výrokovej časti ústavnou sťažnosťou napadnutého

uznesenia nerozhodol (absencia výroku) o alternatívnom návrhu sťažovateľa nahradiť jeho

väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa ustanovenia § 80 ods. 1 písm.

c) .“

4. Sťažovateľ k prvej uvedenej námietke ďalej uviedol, že po tom, ako hneď

po vyhlásení uznesenia okresného súdu proti nemu spolu s ustanoveným obhajcom podali

sťažnosť, keďže boli okresným súdom poučení, že proti výroku o ponechaní sťažovateľa

vo väzbe môžu podať sťažnosť len hneď po jeho vyhlásení a proti ostatným výrokom

do troch pracovných dní, uznesenie okresného súdu napadli tzv. ,,bianco sťažnosťou“,

teda sťažnosťou neobsahujúcou žiadne odôvodnenie. Ďalej uviedol: «Odôvodnenie

sťažnosti, tzv. dôvody sťažnosti doručil ustanovený obhajca sťažovateľa prostriedkami

elektronického doručovania Okresnému súdu Prešov dňa 12.11.2018... V tejto súvislosti

sťažovateľ uvádza, že súdny spis vedený na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.

bol Krajskému súdu Prešov predložený už dňa 08.11.2018 s tým, že o sťažnosti obvineného

(sťažovateľa) rozhodol Krajský súd na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.11.2018.

Krajský súd v Prešove v ústavnou sťažnosťou napadnutom uznesení výslovne uviedol:

,,Proti tomuto uzneseniu podal obvinený sťažnosť ihneď po jeho vyhlásení,

dôvody ktorej sťažnostnému súdu predložené neboli.“ Sťažovateľ má za to, že uznesením

Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 13.11.2018, ktorým sťažnostný súd

prehlásil, že dôvody sťažnosti sťažovateľa mu neboli predložené, čim posúdil takúto

sťažnosť ako “bianco sťažnosť,“ a to aj napriek tomu, že tieto dôvody boli deň pred

konaním neverejného zasadnutia Krajského súdu predložené Okresnému súdu Prešov, došlo

ku porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa, a to práva podľa čl. 17 ods. 1, 2 a 5

SR a , 3 a 4 Dohovoru, pretože sa Krajský súd v Prešove vôbec

nezaoberal obsahom sťažovateľovho opravného prostriedku.» Dodal, že z písomných

dôvodov sťažnosti, ako aj z elektronickej doručenky vyplýva, že písomné dôvody boli

okresnému súdu doručené 12. novembra 2018 o 17.48 h, a preto je v rozpore

so skutočnosťou tvrdenie uvedené v napadnutom uznesení krajského súdu, že išlo iba o

tzv ,,bianco sťažnosť“, ktorej dôvody neboli doručené.

5. K druhej uvedenej námietke sťažovateľ dodal, že už v podanej žiadosti, ktorú

adresoval okresnej prokuratúre, výslovne uviedol a zvýraznil návrhy na nahradenie väzby

niektorým z prostriedkov nahrádzajúcich väzbu, konkrétne písomným sľubom alebo

dohľadom probačného a mediačného úradníka. Výrok, ako bolo o tejto otázke rozhodnuté,

však absentoval v uznesení okresného súdu, na čo okrem iného poukazoval aj v písomných

dôvodoch sťažnosti proti nemu, ktoré boli okresnému súdu doručené 12. novembra 2018.

Podľa názoru sťažovateľa bolo v rámci prieskumnej a rozhodovacej činnosti krajského súdu

v jeho právomoci tento nedostatok odstrániť. Pretože aj v napadnutom uznesení krajského

súdu absentuje výrok o alternatívnom nahradení väzby, čiže nedošlo k odstráneniu tohto

nedostatku, je podľa názoru sťažovateľa potrebné napadnuté uznesenie krajského súdu

považovať za nevyhovujúce požiadavkám podľa , 2 a 5 a , 3

a 4 dohovoru.

6. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci na

ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

,,1. Základné práva sťažovateľa podľa , 2 a 5 Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. -441 zo dňa 13.11.2018

porušené boli.

2. Uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. -441 zo dňa 13.11.2018

sa zrušuje a vec sa Krajskému súdu v Prešove vracia na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Prešove je povinný zaplatiť sťažovateľovi primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 000,- Eur (slovom tisíc eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

4. Krajský súd v Prešove je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania na účet

právneho zástupcu sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

7. Uznesením č. k. -12 z 13. marca 2019 ústavný súd prijal ústavnú

sťažnosť sťažovateľa na ďalšie konanie. Vec bola prijatá na ďalšie konanie v súlade

s čl. II bodom 2 písm. b) Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej

republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019 v období od 17. februára 2019

do prijatia nového rozvrhu práce, podľa ktorého pri predkladaní veci do senátu Mojmírom

Mamojkom (sudca spravodajca) pracuje prvý senát ústavného súdu v zložení Jana Baricová

(predsedníčka senátu), Jana Laššáková a Mojmír Mamojka a v tomto zložení senátu bola

aj prerokovaná a rozhodnutá v súlade s čl. X bodom 4 Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v období

od 17. februára 2019.

8. Krajský súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 21. marca 2019 vyjadril

k ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. Spr 168/19 z 9. apríla 2019, ktorý bol doručený

12. apríla 2019, v ktorom okrem iného uviedol:

,,Vzhľadom na to, že okresný súd v prejednávanej veci rozhodoval o ponechaní

obvineného vo väzbe po podaní obžaloby podľa , sťažnosť proti tomuto

uzneseniu bolo možné vychádzajúc z ust. stranami v konaní vrátane

obvineného a jeho obhajcu podať len ihneď po jeho vyhlásení.

Na tomto závere nič nemení ani skutočnosť, že rozhodnutím zo dňa 07. novembra

2018 okresný súd zároveň rozhodol o zamietnutí žiadosti obvineného (sťažovateľa)

o prepustenie z väzby na slobodu a o nenahradení väzby písomným sľubom obvineného,

pretože ak sa rozhoduje o väzbe postupom podľa alebo 4 (teda aj

v situácii uvedenej v ), lehota na podanie sťažnosti sa vždy riadi

ustanovením (len ihneď po vyhlásení rozhodnutia), ktoré je vo vzťahu

k ustanoveniu ustanovením špeciálnym, a to aj keď súd zároveň

rozhoduje o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, alebo na podklade

takejto žiadosti (primerane R 10/2013). To potom znamená, že aj proti výrokom

o zamietnutí žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu a nenahradení väzby písomným

sľubom bolo možné podať sťažnosť len ihneď po vyhlásení rozhodnutia, nie v lehote troch

pracovných dní.

V súlade s... okresný súd uznesenie sp.zn. zo dňa

07. novembra 2018 v plnom znení s odôvodnením a poučením uviedol v zápisnici o úkone...

v súlade s... okresný súd spis sp. zn. predložil krajskému

súdu nasledujúci pracovný deň, teda 08. novembra 2018.

Nemožno preto súhlasiť s názorom, že by situácia v prejednávanej veci bola obdobná

ako vo veci, ktorej sa týka Nález ústavného súdu sp. zn. zo dňa 24. januára

2018, pretože vo veci naposledy spomínaného nálezu okresný súd rozhodoval o žiadosti

obžalovaného o prepustenie z väzby na slobodu, pritom proti rozhodnutiu o takejto žiadosti

je prípustná sťažnosť v lehote troch pracovných dní (teda nie len ihneď po jeho vyhlásení)

a okresný súd nemá povinnosť predkladať spis krajskému súdu nasledujúci pracovný deň.

Krajský súd ako súd sťažnostný rozhodol o sťažnosti... po piatich kalendárnych

a troch pracovných dňoch, teda dňa 13. novembra 2018 pred 12.00 hod., pričom do tohto

okamihu mu neboli predložené dôvody sťažnosti, ktoré obhajca sťažovateľa podal až dňa

12. novembra 2018 o 16.04 hod. s tým, že okresnému súdu boli doručené toho istého dňa

o 17.48 hod., pričom toto podanie bolo na okresnom súde vytlačené dňa 20. novembra 2018

a zviazané do spisu.

Obhajca ako osoba práva znalá, napriek nesprávnemu poučeniu okresného súdu

o možnosti podania sťažnosti proti výroku o zamietnutí žiadosti a nenahradení väzby, vedel,

že okresný súd predloží spis nadriadenému súdu na rozhodnutie o sťažnosti sťažovateľa

nasledujúceho dňa, t.j. 08. novembra 2018 v zmysle , a keďže

procesný predpis ukladá aj súdom konať vo väzobných veciach prednostne a urýchlene,

vedel aj o tom, že nadriadený súd má povinnosť rozhodnúť vo veci v krátkej lehote

po predložení spisu. Aj napriek tejto vedomosti obhajca písomné dôvody sťažnosti zaslal

elektronicky na okresný súd až dňa 12. novembra 2018 po skončení pracovnej doby, teda

v tretí pracovný a piaty kalendárny deň po rozhodnutí o väzbe. Sťažnostný súd nezistil

dôvody, pre ktoré by nemohol rozhodnúť vo veci dňa 13. novembra 2018, ak ani po uplynutí

troch pracovných dní mu neboli doručené dôvody sťažnosti obvineného ,

pritom obhajoba u druhého obvineného... dôvody sťažnosti predložila už 09. novembra

2018.

Napokon býva zvykom, že obhajcovia súc si vedomí predloženia spisu krajskému

súdu, predkladajú dôvody sťažnosti, ak tak konajú s už určitým časovým odstupom, priamo

krajskému súdu v záujme umožnenia urýchleného rozhodovania o väzbe klienta.

Sťažovateľ návrh na nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka predložil v žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu z 11. októbra 2018, na tomto

návrhu však nezotrval, pretože ho prostredníctvom svojho obhajcu na neverejnom zasadnutí

dňa 07. novembra 2018 v konečnom návrhu pred rozhodnutím okresného súdu o väzbe

po podaní obžaloby upravil tak, že navrhol, aby bol prepustený z väzby na slobodu, alebo

aby väzba bola nahradená písomným sľubom, ktorý súčasne predložil. Sťažnostný súd,

keďže išlo o konečný návrh obhajcu v mene sťažovateľa, tento rešpektoval tak ako

aj okresný súd, ktorý tak isto o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného

úradníka nerozhodoval, pretože bol prednesený neskôr ako písomný návrh. Podľa názoru

krajského súdu prednesený návrh procesnou stranou v krátkej dobe pred rozhodnutím súdu

o väzbe v rámci konečného návrhu, ktorým má ovplyvniť rozhodnutie súdu, a ktorý nie je

totožný s jeho pôvodným návrhom, je potrebné považovať za legitímnu dispozíciu

s pôvodným návrhom. Ide teda o konečný prejav vôle procesnej strany, ktorým môže zmeniť

svoj postoj k návrhu (primerane R 116/2014). Vzhľadom na to, že sťažovateľ sa nedomáhal

v konečnom návrhu nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka,

okresný súd nemal povinnosť rozhodnúť samostatným výrokom o nahradení väzby

obvineného týmto zákonným opatrením.“

Súčasne predsedníčka krajského súdu oznámila, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania.

9. Ústavný súd 12. apríla 2019 zaslal vyjadrenie krajského súdu právnemu zástupcovi

sťažovateľa s možnosťou zaujatia stanoviska v lehote 14 dní od doručenia prípisu. Právny

zástupca sťažovateľa sa k stanovisku krajského súdu vyjadril podaním doručeným

ústavnému súdu 30. apríla 2019, v ktorom uviedol, že nesúhlasí s písomným vyjadrením

krajského súdu a ďalej v podstatnom okrem iného uviedol:

,,Už v ústavnej sťažnosti sťažovateľ konštatoval, že pokiaľ Krajský súd v Prešove

pri rozhodovaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu v Prešove sp. zn.

zo dňa 07.11.2018 sa vôbec nevysporiadal s dôvodmi sťažnosti sťažovateľa, ktoré boli deň

pred konaním neverejného zasadnutia Krajského súdu v Prešove riadne doručené

Okresnému súdu Prešov, tak tým porušil základné práva sťažovateľa podľa

SR a čl. 5 Dohovoru, pretože sa vôbec nezaoberal obsahom sťažovateľovho opravného

prostriedku... Ak by aj argumentácia Krajského súdu v Prešove... a síce že ustanovenie § 83

ods. 2 (lehota na podanie sťažnosti – len ihneď po vyhlásení

rozhodnutia) je vo vzťahu k ustanoveniu (lehota 3

pracovných dní) ustanovením špeciálnym, a to aj v prípade, keď súd zároveň rozhoduje

o žiadosti obvineného o prepustenie z väzby na slobodu, tak súd prvého stupňa potom

v rámci poučení, zrejme, nesprávne poučil sťažovateľa o lehote na podanie sťažnosti... Toto

nesprávne poučenie Okresného súdu Prešov o možnosti podania sťažnosti proti výroku

o zamietnutí žiadosti a nenahradení väzby konštatoval Krajský súd v Prešove

až v samotnom vyjadrení k ústavnej sťažnosti... Ak súd prvého stupňa nepoučil sťažovateľa

o možnosti podať opravný prostriedok správne, tak Krajský súd v Prešove nepostupoval

podľa sťažovateľa v predmetnej veci správne, pretože uvedený nesprávny postup súdu

prvého stupňa mal možnosť napraviť tak, že by v deň konania neverejného zasadnutia

(13.11.2018) zisťoval u okresného súdu, či tomuto neboli doručené v uvedenej lehote

3 pracovných dní, resp. pred konaním neverejného zasadnutia písomné dôvody sťažnosti.

Uvedeným postupom by podľa názoru sťažovateľa Krajský súd v Prešove chybu Okresného

súdu Prešov o možnosti podať opravný prostriedok napravil a tým dal základným právam

a slobodám sťažovateľa zadosť. Aby došlo k zachovaniu všetkých základných práv

sťažovateľa, bolo podľa jeho názoru povinnosťou Krajského súdu v Prešove zachovať

a riadiť sa aj nesprávnym poučením, ktoré bolo sťažovateľovi dané súdom prvého stupňa...

Aj keď Krajský súd v Prešove vo svojom vyjadrení k ústavnej sťažnosti poukazuje na to,

že obhajca je osoba znalá práva, tak sťažovateľ na tomto mieste uvádza, že len súd pozná

právo, čo vyjadruje aj zásada iura novit curia... Nemožno preto pričítať sťažovateľovi

na ťarchu tú skutočnosť, že ich zaslal prostriedkami elektronického doručovania na

Okresný súd v Prešove, a to obzvlášť v prípade, keď okresnému súdu boli doručené deň

pred konaním predmetného neverejného zasadnutia Krajského súdu v Prešove... Vo vzťahu

k sťažnostnej námietke sťažovateľa, že Krajský súd v Prešove vo výrokovej časti ústavnou

sťažnosťou napadnutého uznesenia nerozhodol o alternatívnom návrhu sťažovateľa

nahradiť jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa ustanovenia § 80

ods. 1 písm. c) ... Podľa názoru sťažovateľa obdobne ako v prípade

späťvzatia sťažnosti podľa ustanovenia aj v prípade

späťvzatia (čiastočné) návrhu, môže byť tento vzatý späť len s výslovným súhlasom

obvineného. V tomto smere sťažovateľ pri svojom výsluchu v rámci rozhodovania o väzbe

uviedol, že trvá na podanej žiadosti o prepustenie z väzby. Vzhľadom na vyššie uvedené

nebol ustanovený obhajca oprávnený k príslušnej dispozícii bez výslovného súhlasu

obvineného. Tento súhlas obvinený nedal, a tak podľa jeho názoru mal súd prvého stupňa

rozhodnúť aj o nahradení väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka, resp.

krajský súd, ako sťažnostný súd, mal uvedený nedostatok v rámci prieskumnej

a rozhodovacej činnosti konvalidovať. Aj nad rámec vyššie uvedené ale sťažovateľ

nesúhlasí s tvrdením krajského súdu o tom, že ustanovený obhajca v rámci konečného

návrhu realizoval dispozíciu pôvodného návrhu, keďže v rámci záverečného prednesu

obhajca zotrval na žiadosti o prepustenie a dôvodoch v nej uvedených v celom rozsahu.

Podľa názoru sťažovateľa to, že obhajca pri záverečnom prednese navrhol nahradenie

väzby sťažovateľa len písomným sľubom, nie je dostačujúce na prijatie konštatácie, že

sťažovateľ už nahradenie väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka

nenavrhoval.“

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

12. Na zasadnutí pléna ústavného súdu 25. apríla 2019 bol schválený Rozvrh práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

(ďalej len ,,rozvrh práce“), ktorý nadobudol účinnosť 26. apríla 2019.

V súlade s čl. X bodom 4 rozvrhu práce veci, na ktorých prerokovanie bol

k 25. aprílu 2019 príslušný prvý senát ústavného súdu v zložení platnom v období

od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 a v ktorých bolo k 25. aprílu 2019 vydané

rozhodnutie o prijatí návrhu na ďalšie konanie, prerokuje tento senát v pôvodnom zložení

(platnom v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019).

V súlade s čl. II bodom 2 písm. b) Dodatku č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 1. marca 2018 do 28. februára 2019, ktorým bola

predĺžená doba platnosti rozvrhu práce do prijatia nového rozvrhu práce plénom ústavného

súdu kreovaným na základe vymenovania a ujatia sa funkcie nových sudcov ústavného súdu

vymenovaných namiesto sudcov ústavného súdu, ktorých funkčné obdobie skončilo

16. februára 2019, mal ústavný súd jeden senát, ktorý pri predkladaní pridelených vecí

do senátu sudcom spravodajcom Mojmírom Mamojkom pracoval v zložení Jana Baricová

(predsedníčka senátu), Jana Laššáková a Mojmír Mamojka. Vzhľadom na uvedené prvý

senát ústavného súdu rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn.

v zložení tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto nálezu.

II.

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah...

16. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

17. Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

18. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

19. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

20. Podľa čl. 5 ods. 1 dohovoru každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť.

Nikoho nemožno pozbaviť slobody okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane

na základe postupu stanoveného zákonom:

a) zákonné pozbavenie slobody osoby po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody z dôvodu nesplnenia rozhodnutia

vydaného súdom v súlade so zákonom alebo s cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti

stanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný

súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne

považované za potrebné, za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po

jeho spáchaní;

d) pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia za účelom

výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán;

e) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby,

alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo

jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie

o vypovedaní alebo vydaní.

21. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody

v súlade s ustanovením odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený

pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má

právo, aby jeho vec bola prejednaná v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas

konania. Prepustenie sa môže podmieniť zárukou, že sa takáto osoba dostaví

na pojednávanie.

22. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody,

má právo podať návrh na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti

pozbavenia jeho slobody a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

III.

23. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení

základných práv podľa , 2 a 5 a práv podľa , 3 a 4 dohovoru.

K ich porušeniu malo zo strany krajského súdu dôjsť tým, že krajský súd napadnutým

uznesením krajského súdu rozhodol o sťažovateľovej sťažnosti proti uzneseniu okresného

súdu o jeho ponechaní vo väzbe bez toho, aby mu bolo doručené sťažovateľom doplnené

písomné odôvodnenie sťažnosti, ktoré sťažovateľ okresnému súdu doručil 12. novembra

2018, pričom krajský súd spisový materiál postúpil krajskému súdu 8. novembra 2018,

a tým, že krajský súd v napadnutom uznesení krajského súdu, resp. v jeho výrokovej časti,

nerozhodol o alternatívnom návrhu sťažovateľa nahradiť jeho väzbu písomným sľubom

alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka.

24. Z obsahu ústavnej sťažnosti, ako aj príloh k nej pripojených vyplýva, že písomné

odôvodnenie sťažnosti sťažovateľa, ktorým doplnil podanú tzv. ,,bianco sťažnosť“, ktorú

podal priamo na verejnom zasadnutí 7. novembra hneď po vyhlásení uznesenia okresného

súdu, bolo okresnému súdu prostriedkami elektronickej komunikácie doručené

12. novembra 2018 o 17.48 h, teda preukázateľne pred vydaním napadnutého uznesenia

krajského súdu. Z obsahu spisu krajského súdu, ako aj z obsahu napadnutého uznesenia

krajského súdu je zrejmé, že v čase rozhodovania krajský súd nemal písomné doplnenie

sťažnosti sťažovateľa k dispozícii, a teda pred vydaním napadnutého uznesenia krajského

súdu nebol oboznámený s argumentáciou sťažovateľa. Zároveň z obsahu spisu nevyplýva

ani skutočnosť, že by krajský súd vykonal pred vydaním napadnutého uznesenia krajského

súdu zisťovanie na okresnom súde, či sťažnosť sťažovateľa nebola doplnená o jej dôvody.

25. Podľa opravným prostriedkom proti uzneseniu

je sťažnosť.

26. Podľa sťažnosť sa podáva orgánu, proti ktorého

uzneseniu smeruje, a to do troch pracovných dní od oznámenia uznesenia, s výnimkou

sťažnosti proti uzneseniam podľa .

27. Podľa proti uzneseniu o nevzatí do väzby alebo

uzneseniu o prepustení zatknutého obvineného na slobodu môže prokurátor podať sťažnosť

len ihneď po vyhlásení uznesenia; to platí aj pre podanie sťažnosti obvineným, obhajcom

mladistvého obvineného alebo prokurátorom proti rozhodnutiu o väzbe, ak súd alebo sudca

pre prípravné konanie rozhodoval podľa alebo 4 .

28. Súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním o zákonnosti väzby musí poskytovať

určité garancie procesnej povahy, ktoré sú vyjadrené v čl. 6 dohovoru. So zreteľom na to,

že čl. 6 sa nevzťahuje na konanie a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky tu uvedené

nemožno bez ďalšieho uplatniť aj v prípade čl. 5 ods. 4, no určité základné procesné záruky

sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4, i keď nemusia byť nutne rovnaké

ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 (, ).

29. Právo obvineného na obhajobu ako súčasť práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru treba považovať nepochybne aj za súčasť konania

o väzbe. Treba ho teda považovať za súčasť procesných práv obvineného aj podľa čl. 5

ods. 4 dohovoru, resp. . Povinnosťou všeobecných súdov je umožniť

obvinenému uplatnenie práva na obhajobu tak, aby sa zachoval jeho reálny obsah a zmysel.

Inak by totiž toto právo nebolo možné považovať za reálne, ale iba za teoretické, resp.

iluzórne. Výklad príslušných ustanovení dotknutých právnych predpisov musí byť preto

taký, aby uplatnenie práva na obhajobu v konaní o väzbe sa obvinenému reálne umožnilo

(, ).

30. Z práva na spravodlivý proces vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne

námietkami, argumentmi a dôkazovými návrhmi strán s výhradou, že majú význam

pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993).

31. Osoba vo väzbe musí mať v každom prípade možnosť predložiť súdu argumenty

a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe a vyjadriť sa ku všetkým okolnostiam

týkajúcim sa jej dôvodnosti a zákonnosti (, , ).

32. Na základe uvedeného možno konštatovať, že z práva na spravodlivé súdne

konanie (v rozsahu jeho aplikovateľnosti na konanie o osobnej slobode) a z toho

vyplývajúcich práv na obhajobu a na povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami strán

možno vyvodiť, že rozhodnutím krajského súdu o sťažnosti sťažovateľa bez toho, aby mal

krajský súd k dispozícii písomné doplnenie odôvodnenia sťažnosti, došlo k porušeniu

sťažovateľom označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru.

33. K druhej námietke sťažovateľa, že krajský súd vo výrokovej časti napadnutého

uznesenia krajského súdu nerozhodol o alternatívnom návrhu sťažovateľa nahradiť jeho

väzbu písomným sľubom alebo dohľadom probačného a mediačného úradníka, ústavný súd

poznamenáva, že z napadnutého uznesenia krajského súdu zistil, že neobsahuje výrok

o neprijatí návrhu sťažovateľa na nahradenie väzby písomným sľubom obvineného podľa

alebo dohľadom probačného a mediačného

úradníka podľa .

34. V odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu sa k tejto otázke krajský

súd vyjadril takto: ,,... Aj sťažnostný súd si osvojil argumentáciu, že spôsob spáchania

skutku, ktorý zvyšuje závažnosť protiprávneho konania obvineného, najmä za sústavného

porušovania právnych noriem, spochybňuje písomný sľub obvineného, že povedie riadny

život. Spáchanie 16 priestupkov za dobu jedného roka poukazuje na to, že obvinený

sa opakovane v krátkych časových reláciách dostáva do rozporu so spoločenskými normami

a nerešpektuje ich a to až do takej miery, že sa začalo proti nemu trestné konanie

za závažnú trestnú činnosť. Požitie alkoholu pred spáchaním skutku nie je okolnosťou, ktorá

by obvinenému poľahčovala, naopak, na požívanie alkoholu možno prihliadať ako

na okolnosť, ktorá reálne zvyšuje riziko páchania trestnej činnosti násilnej povahy, ktorej

sa mal obvinený v teraz posudzovanom dopustiť. Aj z tohto dôvodu považoval sťažnostný

súd záver konajúceho súdu ohľadne nenahradenia väzby písomným sľubom za vecne

správny a zákonu zodpovedajúci.“

35. Ústavný súd uvádza, že podstatnou pre rozhodnutie tejto časti ústavnej sťažnosti

sťažovateľa je posúdenie otázky, či je postačujúce a z ústavnoprávneho hľadiska komfortné,

ak sa krajský súd s návrhom sťažovateľa na nahradenie jeho väzby niektorým z inštitútov

nahrádzajúcich väzbu vysporiadal len v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia

krajského súdu bez toho, aby o tom rozhodol samostatne vo výrokovej časti.

36. Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry zaujal názor, že je potrebné

individualizovať výrokovú časť rozhodnutia súdu o väzbe, resp. jej ďalšom trvaní, ktorým

sa zasahuje do práva na osobnú slobodu zaručeného i dohovorom, tak aby z nej

zjavne vyplývalo, že súd rozhodol o všetkých návrhoch obvineného (sťažovateľa), ktorá

vyplýva zo záujmu na zachovaní právnej istoty, ako jedného z atribútov právneho štátu

v zmysle ().

37. Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol, že napadnutým uznesením

krajského súdu boli porušené základné práva sťažovateľa podľa , 2 a 5 ,

ako aj práva podľa čl. 5 ods. 1, 3 a 4 dohovoru.

IV.

38. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah.

39. Ústavný súd však nerozhodol o zrušení napadnutého uznesenia krajského súdu

ani o vrátení veci na ďalšie konanie, keďže z vyjadrenia krajského súdu k ústavnej

sťažnosti, podaného prípisom sp. zn. Spr 168/19 z 9. apríla 2019, vyplýva, že sťažovateľ

bol prepustený z väzby na slobodu. V súčasnosti teda sťažovateľ už nie je vo väzbe,

preto už nemožno posudzovať dôvodnosť jeho väzby v minulosti a ani rozhodnúť

o jeho prepustení z väzby. O väzbe možno totiž rozhodovať vždy iba s účinkami pro futuro

(, , , ) (bod 1 výroku nálezu).

40. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

41. Sťažovateľ požadoval finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € z dôvodov

uvedených vo svojej ústavnej sťažnosti. Ústavný súd však finančné zadosťučinenie

sťažovateľovi nepriznal, pretože samotné vyslovenie porušenia označených základných

práv podľa a práv podľa dohovoru sťažovateľa je v okolnostiach danej veci

dostatočnou satisfakciou (bod 3 výroku nálezu).

42. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

43. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal jednak

z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý

polrok 2017, ktorá bola 921 €, keďže v prípade prevzatia a prípravy zastúpenia a spísania

ústavnej sťažnosti ide o úkony právnej služby vykonané v roku 2018, ako aj z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok 2018, ktorá

bola 980 €, keďže v prípade zaslania písomného stanoviska k vyjadreniu krajského súdu

ide o úkon právnej služby vykonaný v roku 2019. Náhradu trov konania priznal ústavný súd

za všetky tri uvedené úkony právnej služby. Odmena za jeden úkon právnych služieb za rok

2018 v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,vyhláška“) predstavuje sumu 153,50 € a za rok

2019 predstavuje sumu 163,33 €. Takto stanovená odmena spolu s režijným paušálom

za rok 2018 v sume 9,21 € a za rok 2019 v sume 9,80 € (§ 16 ods. 3 vyhlášky) predstavuje

sumu 498, 55 € za vykonané úkony právnej služby (bod 2 výroku nálezu).

44. Náhradu trov konania je najvyšší súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 62 zákona

o ústavnom súde v spojení s ).

45. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2019