Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 266/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra

Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou Perhács s. r. o., Jelenec 353, Jelenec, v mene ktorej koná advokát a konateľ

Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol, že «... týmto podľa čl. 127

podáva sťažnosť proti porušeniu základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie svojej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého sa mal dopustiť orgán

verejnej moci - Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice (ďalej len „krajský

súd“ alebo „správny súd“), sp. zn. , tým, že o sťažnosti sťažovateľa, datovanej

16.01.2018 a evidovanej na krajskom súde 19.01.2018, proti uzneseniu správneho súdu

vydaného súdnym úradníkom dňa 27.11.2017, správny súd do dnešného dňa (07.09.2018)

nerozhodol, hoci ide o právne mimoriadne jednoduchú vec, v ktorej sa spravidla rozhoduje

bez nariadenia pojednávania. Navyše, správny súd, presnejšie predseda senátu, je v danej

veci absolútne nečinný. Inými slovami, v danej veci nevykonal žiadne úkony, pričom

základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý

čo najskôr odstráni stav právnej neistoty. Správny súd vo veci sťažovateľa ignoruje

aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“)

z 21. septembra 2017 vo veci proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 12927/16,

ktorý rozhodol v prospech sťažovateľa v otázkach prieťahov konania, ktoré boli zapríčinené

správnym súdom v konaní vedenom pod sp. zn. a vo veci sa dopúšťa ďalších

zbytočných prieťahov.».

3. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti uviedol: «Uznesením krajského súdu zo dňa

27.11.2017 sp. zn. (ďalej len „uznesenie“) bola sťažovateľovi priznaná náhrada

trov konania v sume 1 904,19 Eur. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené dňa 02.01.2018.

Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

v zákonnej lehote podal sťažnosť datovanú 16.01.2018 evidovanú na krajskom súde dňa

19.01.2018. Sťažnosť bola podaná, pretože sťažovateľ uznesenie považuje za nesprávne,

najmä z dôvodu, že predmetné uznesenie nie je podľa jeho názoru dostatočne odôvodnené,

pričom má za to, že Krajský súd v Košiciach vec nesprávne právne posúdil a v procese

interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) zo strany správneho súdu bol obsiahnutý prvok

svojvôle a z týchto dôvodov je uznesenie nepreskúmateľné.

Krajský súd v napadnutom uznesení priznal sťažovateľovi náhradu trov konania

v sume 1 904,19 Eur.»

4. Sťažovateľ taktiež poukázal na to, že «Krajský súd sťažovateľovi nepriznal ani

náhradu cestovného pri účasti právneho zástupcu sťažovateľa na pojednávaniach konaných

v dňoch 04.02.2015 a 21.06.2017 na krajskom súde, keďže právny zástupca sťažovateľa

nepredložil súdu technický preukaz použitého motorového vozidla, ktorý je nevyhnutný

na preukázanie spotreby pohonných látok ( o cestovných

náhradách).

K nepriznanej náhrade trov konania sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vyčíslené trovy

konania sú všetky preukázateľné, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli

v konaní v súvislosti s bránením práva sťažovateľa. Všetky výdavky majú priamu súvislosť

s uplatňovaním alebo bránením práva sťažovateľa.

Nepriznanie náhrady cestovného pri účasti právneho zástupcu sťažovateľa

na pojednávaniach konaných v dňoch 04.02.2015 a 21.06.2017 na krajskom súde, krajský

súd odôvodnil nepredložením technického preukazu použitého motorového vozidla, ktorý

je nevyhnutný na preukázanie spotreby pohonných látok (

o cestovných náhradách).

Pokiaľ ide o nepriznanie cestovného pri účasti právneho zástupcu sťažovateľa

na pojednávaniach konaných v dňoch 04.02.2015 a 21.06.2017 na krajskom súde,

sťažovateľ argumentoval, že v podaní zo dňa 21.06.2017 označenom ako „Vyčíslenie trov

konania sp. zn. “ právny zástupca sťažovateľa si uplatnil náhradu trov konania,

vrátane vyčíslenia a prepočtu cestovných náhrad. V prepočte bola uvedená dĺžka cesty

Bratislava - Košice a späť, bola uvedená priemerná spotreba podľa technického preukazu

osobných motorových vozidiel, ktorými boli cesty vykonané, doba trvania cesty potrebná na

vyčíslenie náhrady za stratu času a aj cena pohonných hmôt. Je pravdou, že neboli

doložené technické preukazy motorových vozidiel, ktorými boli cesty na pojednávania

vykonané. Je však nesporné, že vykázané cesty boli v skutočnosti vykonané, napokon to

dokazuje účasť právneho zástupcu na pojednávaniach konaných v dňoch 04.02.2015 a

21.06.2017 na krajskom súde a súd priznal aj náhradu za stratu času. Aj v prípade, že

neboli doložené technické preukazy motorových vozidiel, náhrada cestovného a náhrada

pohonných hmôt boli vyčíslené podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a tieto

nepochybne zohľadniť mal, keďže boli riadne uplatnené. Sťažovateľovi právo na náhradu

trov konania vzniká zo zákona a nemožno mu ho uprieť ani vtedy, ak by si ho neuplatnil. Z

uvedeného potom vyplýva, že sťažovateľ nebol povinný ani predkladať technické preukazy

motorových vozidiel. Nad rámec treba uviesť, že ak mal súd pochybnosť o tom, že právny

zástupca sťažovateľa na presun z Bratislavy do Košíc nepotreboval motorové vozidlo, resp.

mal pochybnosť o tom. že na pojednávania sa dostavil deklarovanými motorovými

vozidlami, mal vyzvať sťažovateľa na doloženie technických preukazov, a to o to viac, že

mal na to dostatok času, pretože sťažovateľ vyčíslenie trov konania zaslal súdu ešte dňa

21.06.2017 a napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 27.11.2017 a právnemu zástupcovi

sťažovateľa doručené dňa 02.01.2018.“

5. Na základe uvedených tvrdení sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice,

sp. zn. porušené bolo.

Krajskému súdu v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice, sp. zn.

prikazuje v právnej veci sťažovateľa konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi za prieťahy v konaní priznáva finančne zadosťučinenie v sume 5 000

Eur (slovom päťtisíc eur), ktoré je povinný Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, 041 51

Košice, sp. zn. vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu SK58 0200 0000 0039

9351 3153, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Košiciach,

Štúrova 29, 041 51 Košice, sp. zn. povinný vyplatiť na účet jeho právneho

zástupcu 9351 3153, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

II.

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

8. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom

je uplatnenie nároku sťažovateľa na ochranu pred postupom krajského súdu, ktorým malo

byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru.

11. Ústavný súd pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa , resp. dohovoru odmieta ústavnú sťažnosť

ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania

pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “ (m. m.

), resp. ak „argumenty v ústavnej sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase

podania ústavnej sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola

ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (m. m. , ).

12. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (

dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta

v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá

tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. ,

, ), a ďalej vyslovil, že „... nie každý prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa “ (napr. ).

13. Ústavný súd vo svojej judikatúre už taktiež uviedol, že „aj na súdne konanie

v časti týkajúcej sa iba náhrady trov konania sa vzťahuje základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa “ ().

14. Ústavný súd konštatuje, že argumenty obsiahnuté v ústavnej sťažnosti, ktoré

poukazujú, resp. namietajú postup a rozhodovanie krajského súdu o trovách konania

(svojvoľnosť, nesprávnu interpretáciu a aplikáciu, nedostatočné odôvodnenie,

nepreskúmateľnosť), sú vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv irelevantné.

15. Ústavný súd v súvislosti s týmito argumentmi, resp. tvrdeniami poukazuje na to,

že boli už podrobne preskúmané v rámci konania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn.

, keď ústavná sťažnosť sťažovateľa namietajúca porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa a podľa Listiny základných práv

a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bola uznesením

zo 7. februára 2019 odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť.

16. Pokiaľ sa týka námietky porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a podľa dohovoru

v súvislosti s tým, že o sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu vydanému vyšším súdnym

úradníkom 27. novembra 2017, podanej 18. januára 2018, nebolo do uplatnenia sťažnosti

na ústavnom súde (7. september 2018) rozhodnuté, ústavný súd konštatuje, že uvedená

skutočnosť signalizuje, že došlo k prieťahom v konaní, no nie v takej intenzite,

že by v jej dôsledku boli porušené označené práva sťažovateľa.

17. Ústavný súd navyše poznamenáva, že o predmetnej sťažnosti proti uzneseniu

krajského súdu z 27. novembra 2017 vydanému vyšším súdnym úradníkom bolo uznesením

krajského súdu zo 17. decembra 2018 rozhodnuté tak, že sťažnosť bola zamietnutá.

18. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval,

že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí

zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , ) a že nie každý zistený

prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

, , ).

19. V tejto súvislosti ústavný súd, prihliadajúc aj na judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva, konkrétne na jeho rozsudok v prípade Čičmanec proti Slovenskej

republike (rozsudok z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11), ktorým Európsky súd pre ľudské

práva okrem iného konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne

konania týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania

nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa teda aj fázu konania týkajúcu sa trov)

boli rozhodnuté v primeranej lehote, konštatuje, že postup krajského súdu v napadnutom

konaní vedenom pod sp. zn. týkajúci sa rozhodovania o výške trov konania

sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako zbytočné prieťahy v zmysle a dohovoru.

20. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou

činnosťou v okolnostiach danej veci preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol

postup krajského súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť

sťažovateľa odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

21. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júna 2019