Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 266/2019
PDF · 176.63 KB
No categories available
I. ÚS 266/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2019 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej, zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra
Mamojku (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,
, , zastúpeného Advokátskou
kanceláriou Perhács s. r. o., Jelenec 353, Jelenec, v mene ktorej koná advokát a konateľ
Mgr. JUDr. Zoltán Perhács, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 80/2009, a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra
2018 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 S 80/2009 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol, že «... týmto podľa čl. 127
ústavy podáva sťažnosť proti porušeniu základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorého sa mal dopustiť orgán
verejnej moci - Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice (ďalej len „krajský
súd“ alebo „správny súd“), sp. zn. 6S/80/2009, tým, že o sťažnosti sťažovateľa, datovanej
16.01.2018 a evidovanej na krajskom súde 19.01.2018, proti uzneseniu správneho súdu
vydaného súdnym úradníkom dňa 27.11.2017, správny súd do dnešného dňa (07.09.2018)
nerozhodol, hoci ide o právne mimoriadne jednoduchú vec, v ktorej sa spravidla rozhoduje
bez nariadenia pojednávania. Navyše, správny súd, presnejšie predseda senátu, je v danej
veci absolútne nečinný. Inými slovami, v danej veci nevykonal žiadne úkony, pričom
základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý
čo najskôr odstráni stav právnej neistoty. Správny súd vo veci sťažovateľa ignoruje
aj rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (ďalej len „ESĽP“)
z 21. septembra 2017 vo veci proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 12927/16,
ktorý rozhodol v prospech sťažovateľa v otázkach prieťahov konania, ktoré boli zapríčinené
správnym súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 6S/80/2009 a vo veci sa dopúšťa ďalších
zbytočných prieťahov.».
3. Sťažovateľ ďalej v ústavnej sťažnosti uviedol: «Uznesením krajského súdu zo dňa
27.11.2017 sp. zn. 6S/80/2009 (ďalej len „uznesenie“) bola sťažovateľovi priznaná náhrada
trov konania v sume 1 904,19 Eur. Uznesenie bolo sťažovateľovi doručené dňa 02.01.2018.
Proti tomuto uzneseniu sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu
v zákonnej lehote podal sťažnosť datovanú 16.01.2018 evidovanú na krajskom súde dňa
19.01.2018. Sťažnosť bola podaná, pretože sťažovateľ uznesenie považuje za nesprávne,
najmä z dôvodu, že predmetné uznesenie nie je podľa jeho názoru dostatočne odôvodnené,
pričom má za to, že Krajský súd v Košiciach vec nesprávne právne posúdil a v procese
interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb (ďalej len „vyhláška“) zo strany správneho súdu bol obsiahnutý prvok
svojvôle a z týchto dôvodov je uznesenie nepreskúmateľné.
Krajský súd v napadnutom uznesení priznal sťažovateľovi náhradu trov konania
v sume 1 904,19 Eur.»
4. Sťažovateľ taktiež poukázal na to, že «Krajský súd sťažovateľovi nepriznal ani
náhradu cestovného pri účasti právneho zástupcu sťažovateľa na pojednávaniach konaných
v dňoch 04.02.2015 a 21.06.2017 na krajskom súde, keďže právny zástupca sťažovateľa
nepredložil súdu technický preukaz použitého motorového vozidla, ktorý je nevyhnutný
na preukázanie spotreby pohonných látok (§ 7 zákona č. 283/2002 Z. z. o cestovných
náhradách).
K nepriznanej náhrade trov konania sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že vyčíslené trovy
konania sú všetky preukázateľné, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vznikli
v konaní v súvislosti s bránením práva sťažovateľa. Všetky výdavky majú priamu súvislosť
s uplatňovaním alebo bránením práva sťažovateľa.
Nepriznanie náhrady cestovného pri účasti právneho zástupcu sťažovateľa
na pojednávaniach konaných v dňoch 04.02.2015 a 21.06.2017 na krajskom súde, krajský
súd odôvodnil nepredložením technického preukazu použitého motorového vozidla, ktorý
je nevyhnutný na preukázanie spotreby pohonných látok (§ 7 zákona č. 283/2002 Z. z.
o cestovných náhradách).
Pokiaľ ide o nepriznanie cestovného pri účasti právneho zástupcu sťažovateľa
na pojednávaniach konaných v dňoch 04.02.2015 a 21.06.2017 na krajskom súde,
sťažovateľ argumentoval, že v podaní zo dňa 21.06.2017 označenom ako „Vyčíslenie trov
konania sp. zn. 6S/80/2009“ právny zástupca sťažovateľa si uplatnil náhradu trov konania,
vrátane vyčíslenia a prepočtu cestovných náhrad. V prepočte bola uvedená dĺžka cesty
Bratislava - Košice a späť, bola uvedená priemerná spotreba podľa technického preukazu
osobných motorových vozidiel, ktorými boli cesty vykonané, doba trvania cesty potrebná na
vyčíslenie náhrady za stratu času a aj cena pohonných hmôt. Je pravdou, že neboli
doložené technické preukazy motorových vozidiel, ktorými boli cesty na pojednávania
vykonané. Je však nesporné, že vykázané cesty boli v skutočnosti vykonané, napokon to
dokazuje účasť právneho zástupcu na pojednávaniach konaných v dňoch 04.02.2015 a
21.06.2017 na krajskom súde a súd priznal aj náhradu za stratu času. Aj v prípade, že
neboli doložené technické preukazy motorových vozidiel, náhrada cestovného a náhrada
pohonných hmôt boli vyčíslené podľa všeobecne záväzných právnych predpisov a tieto
nepochybne zohľadniť mal, keďže boli riadne uplatnené. Sťažovateľovi právo na náhradu
trov konania vzniká zo zákona a nemožno mu ho uprieť ani vtedy, ak by si ho neuplatnil. Z
uvedeného potom vyplýva, že sťažovateľ nebol povinný ani predkladať technické preukazy
motorových vozidiel. Nad rámec treba uviesť, že ak mal súd pochybnosť o tom, že právny
zástupca sťažovateľa na presun z Bratislavy do Košíc nepotreboval motorové vozidlo, resp.
mal pochybnosť o tom. že na pojednávania sa dostavil deklarovanými motorovými
vozidlami, mal vyzvať sťažovateľa na doloženie technických preukazov, a to o to viac, že
mal na to dostatok času, pretože sťažovateľ vyčíslenie trov konania zaslal súdu ešte dňa
21.06.2017 a napadnuté rozhodnutie bolo vydané dňa 27.11.2017 a právnemu zástupcovi
sťažovateľa doručené dňa 02.01.2018.“
5. Na základe uvedených tvrdení sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol:
„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru v konaní vedenom pred Krajským súdom v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice,
sp. zn. 6S/80/2009 porušené bolo.
Krajskému súdu v Košiciach, Štúrova 29, 041 51 Košice, sp. zn. 6S/80/2009
prikazuje v právnej veci sťažovateľa konať bez zbytočných prieťahov.
Sťažovateľovi za prieťahy v konaní priznáva finančne zadosťučinenie v sume 5 000
Eur (slovom päťtisíc eur), ktoré je povinný Krajský súd v Košiciach, Štúrova 29, 041 51
Košice, sp. zn. 6S/80/2009 vyplatiť na účet jeho právneho zástupcu SK58 0200 0000 0039
9351 3153, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.
Sťažovateľovi priznáva trovy právneho zastúpenia, ktoré je Krajský súd v Košiciach,
Štúrova 29, 041 51 Košice, sp. zn. 6S/80/2009 povinný vyplatiť na účet jeho právneho
zástupcu SK58 0200 0000 0039 9351 3153, do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.“
II.
6. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“) v čl. I § 1 až § 13
a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona
o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom
právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd každý návrh na začatie
konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd
zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu
na ďalšie konanie.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podstatou ústavnej sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom
je uplatnenie nároku sťažovateľa na ochranu pred postupom krajského súdu, ktorým malo
byť porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Ústavný súd pri ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru odmieta ústavnú sťažnosť
ako zjavne neopodstatnenú, ak „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania
pred súdom, ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných
prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (m. m.
II. ÚS 109/03), resp. ak „argumenty v ústavnej sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase
podania ústavnej sťažnosti takú intenzitu porušenia označeného základného práva, aby bola
ústavná sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (m. m. II. ÚS 93/03, II. ÚS 177/04).
12. Ústavný súd už vo svojej predchádzajúcej judikatúre vyslovil, že zjavná
neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1
dohovoru) môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta
v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá
tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04,
III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014), a ďalej vyslovil, že „... nie každý prieťah v súdnom konaní
má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (napr. III. ÚS 59/05).
13. Ústavný súd vo svojej judikatúre už taktiež uviedol, že „aj na súdne konanie
v časti týkajúcej sa iba náhrady trov konania sa vzťahuje základné právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (III. ÚS 145/02).
14. Ústavný súd konštatuje, že argumenty obsiahnuté v ústavnej sťažnosti, ktoré
poukazujú, resp. namietajú postup a rozhodovanie krajského súdu o trovách konania
(svojvoľnosť, nesprávnu interpretáciu a aplikáciu, nedostatočné odôvodnenie,
nepreskúmateľnosť), sú vo vzťahu k namietanému porušeniu označených práv irelevantné.
15. Ústavný súd v súvislosti s týmito argumentmi, resp. tvrdeniami poukazuje na to,
že boli už podrobne preskúmané v rámci konania vedeného na ústavnom súde pod sp. zn.
IV. ÚS 77/2019, keď ústavná sťažnosť sťažovateľa namietajúca porušenie základného práva
na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru bola uznesením
zo 7. februára 2019 odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť.
16. Pokiaľ sa týka námietky porušenia základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
v súvislosti s tým, že o sťažnosti proti uzneseniu krajského súdu vydanému vyšším súdnym
úradníkom 27. novembra 2017, podanej 18. januára 2018, nebolo do uplatnenia sťažnosti
na ústavnom súde (7. september 2018) rozhodnuté, ústavný súd konštatuje, že uvedená
skutočnosť signalizuje, že došlo k prieťahom v konaní, no nie v takej intenzite,
že by v jej dôsledku boli porušené označené práva sťažovateľa.
17. Ústavný súd navyše poznamenáva, že o predmetnej sťažnosti proti uzneseniu
krajského súdu z 27. novembra 2017 vydanému vyšším súdnym úradníkom bolo uznesením
krajského súdu zo 17. decembra 2018 rozhodnuté tak, že sťažnosť bola zamietnutá.
18. Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach judikoval,
že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí
zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. I. ÚS 42/01, III. ÚS 91/04, II. ÚS 129/06) a že nie každý zistený
prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
I. ÚS 149/02, III. ÚS 92/03, II. ÚS 118/2014).
19. V tejto súvislosti ústavný súd, prihliadajúc aj na judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva, konkrétne na jeho rozsudok v prípade Čičmanec proti Slovenskej
republike (rozsudok z 28. 6. 2016 k sťažnosti č. 65302/11), ktorým Európsky súd pre ľudské
práva okrem iného konštatoval, že čl. 6 ods. 1 dohovoru vyžaduje, aby všetky stupne
konania týkajúce sa rozhodovania o občianskych právach a záväzkoch vrátane konania
nasledujúceho po rozsudku v merite veci (čo zahŕňa teda aj fázu konania týkajúcu sa trov)
boli rozhodnuté v primeranej lehote, konštatuje, že postup krajského súdu v napadnutom
konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 80/2009 týkajúci sa rozhodovania o výške trov konania
sa zjavne nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
20. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade so svojou doterajšou rozhodovacou
činnosťou v okolnostiach danej veci preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd mohol
postup krajského súdu v napadnutom konaní po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti
na ďalšie konanie kvalifikovať ako porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného
v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavnú sťažnosť
sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
21. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2019