Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 158/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. júna 2019 v senáte

zloženom z predsedníčky Jany Laššákovej a zo sudcov Petra Molnára (sudca spravodajca)

a Ľuboša Szigetiho predbežne prerokoval ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti

Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138 369, zastúpenej

advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Pavol Konečný, vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a 4 a , podľa

Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 24. októbra 2018, sp. zn. zo 4. decembra 2018

a sp. zn. z 13. decembra 2018 a takto

rozhodol:

1. Ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o. vedené

pod sp. zn. , sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné

konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti Poľnohospodárska Pôda s. r. o.

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 15. januára

2019, 1. marca 2019 a 22. marca 2019 doručené ústavné sťažnosti obchodnej spoločnosti

Poľnohospodárska Pôda s. r. o., Sibírska 55, Bratislava, IČO 44 138 369 (ďalej len

„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátskou kanceláriou

LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Pavol

Konečný, ktorými namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4

a (ďalej len „“), podľa Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dodatkový protokol“) rozsudkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) sp. zn. z 24. októbra 2018, sp. zn.

zo 4. decembra 2018 a sp. zn. z 13. decembra 2018 (ďalej len „napadnuté

rozsudky“).

2. Z ústavných sťažností a ich príloh vyplýva, že sťažovateľka ako kupujúca

uzatvorila kúpne zmluvy, predmetom ktorých boli pozemky v katastrálnom území

. Rozhodnutiami Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (ďalej len „okresný

úrad“) došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k pozemkom z predmetných zmlúv

do katastra nehnuteľností. Okresná prokuratúra Nitra (ďalej len „okresná prokuratúra“)

podala proti jednotlivým rozhodnutiam okresného úradu protesty odôvodnené tým, že došlo

k obídeniu predkupného práva, čo malo následne spôsobiť absolútnu neplatnosť kúpnych

zmlúv. Okresný úrad následnými rozhodnutiami protestom okresnej prokuratúry vyhovel

a napadnuté rozhodnutia okresného úradu o povolení vkladu zrušil. Proti týmto

rozhodnutiam sťažovateľka podala odvolania, ktoré okresný úrad, odbor opravných

prostriedkov, referát katastra nehnuteľností zamietol a potvrdil rozhodnutia, ktorými bolo

zrušené povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.

3. Sťažovateľka sa správnymi žalobami podanými Krajskému súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) domáhala preskúmania konečných rozhodnutí okresného úradu. Krajský súd

rozsudkami sp. zn. z 12. júla 2017, sp. zn. zo 4. júla 2017

a sp. zn. z 8. novembra 2017 žaloby zamietol. Sťažovateľka napadla rozsudky

krajského súdu kasačnými sťažnosťami, ktoré odôvodnila tým, že krajský súd rozhodol

na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnym procesným postupom

znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

4. Najvyšší súd napadnutými rozsudkami kasačné sťažnosti zamietol a účastníkom

nepriznal náhradu trov kasačného konania.

5. Sťažovateľka odôvodňuje ústavné sťažnosti najmä arbitrárnosťou napadnutých

rozsudkov najvyššieho súdu, pričom argumentuje:

„Správny orgán (v súlade s protestom prokurátora) spojil ust. § 3 ods. 5 Zákona

o niektorých opatreniach v znení účinného od 7. 7. 2015

(predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo 8. 7. 2015 v zmysle uznesenia

vlády SR č. 401/2015 z 8. 7. 2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej

kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 17. 6. 2015), z čoho vyvodil záver,

že v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 sa jedná o skutkovú resp. právnu skutočnosť, ktorá má

vplyv na povolenie vkladu. Správny súd (bez akejkoľvek argumentácie) usúdil, že porušenie

predkupného práva možno podradiť pod ustanovenie § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona.

Porušovateľ dospel k záveru, že neprihliadnutie Okresného úradu v konaní o povolenie

vkladu na existenciu predkupného práva štátu podľa § 2 ods. 5 Zákona o niektorých

opatreniach obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva a je to

skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu... I v prípade porušenia predkupného práva

spoluvlastníka ide v zmysle argumentácie Porušovateľa o obmedzenie zmluvnej voľnosti

ďalšieho spoluvlastníka, v takýchto prípadoch však správne orgány vklad vlastníckeho

práva povoľujú, pričom oprávnené osoby sa musia svojho práva domáhať v zmysle

ustanovení ...“

6. Podľa názoru sťažovateľky „... porušovateľ sa nevysporiadal s argumentáciou

Sťažovateľa, že príslušná právna úprava (Zákon o niektorých opatreniach) nespája

porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou. Sankcia absolútnej

neplatnosti nevyplýva ani z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Porušovateľ sa

nevysporiadal ani s argumentáciou Sťažovateľa ohľadom ustanovenia § 603 ods. 3

, z ktorého vyplývajú nároky spojené s prípadným porušením

predkupného práva. V posudzovanej veci ide práve o posúdenie následkov vyplývajúcich

z prípadného porušenia predkupného práva v spojitosti s ustanovením § 31 ods. 1

Katastrálneho zákona. Ak Porušovateľ na tieto podstatné otázky nedal odpoveď, jeho záver

o tom, že správny orgán má prihliadať na predkupné právo štátu nie je založený

na dostatočných (preskúmateľných) argumentoch.“.

7. Sťažovateľka tiež uvádza, že rozhodnutiami správneho orgánu bola pozbavená

svojho majetku „nezákonným spôsobom“, keďže k zrušeniu rozhodnutí o vklade došlo

na základe vyhovenia protestom prokurátora, ktoré(ý) „zjavne vybočoval z rámca zákona“,

a preto navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej ústavných sťažností na ďalšie konanie

nálezmi vyslovil porušenie ňou označených základných práv podľa , listiny a práv

podľa dohovoru a dodatkového protokolu (bod 1) napadnutými rozsudkami najvyššieho

súdu, tieto rozhodnutia zrušil, veci vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal

sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13 a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

11. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

II.1 K spoločnému prerokovaniu vecí

13. Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej

časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane .

14. V zmysle prvej vety Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) v záujme hospodárnosti konania

súd spojí na spoločné konanie také konania, ktoré sa pred ním začali a skutkovo spolu

súvisia alebo sa týkajú tých istých strán. nemá osobitné ustanovenie

o spojení vecí, avšak v súlade s možno v konaní o ústavnej

sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane prvú

vetu .

15. S prihliadnutím na obsah ústavných sťažností, ktoré sú predmetom tohto

prerokovania pred ústavným súdom, a z ich obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a skutočnosť, že všetky

sťažnosti smerujú proti rozsudkom najvyššieho súdu vydaným v kasačnom konaní, ústavný

súd rozhodol, aplikujúc označené právne normy, tak, že predmetné ústavné sťažnosti spojil

na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K namietanému porušeniu základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46

ods. 1 , listiny a práv podľa dohovoru a podľa

protokolu napadnutými rozsudkami najvyššieho súdu

16. Sťažovateľka namieta, že výrokom napadnutých rozsudkov najvyššieho súdu,

ktorými zamietol jej kasačné sťažnosti, došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a podľa listiny, základného práva vlastniť

majetok podľa a 4 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu.

17. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

18. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , , ).

19. Zásadný právny problém nastolený v ústavných sťažnostiach sťažovateľky

spočíva v tom, že najvyšší súd subsumoval predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona

č. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií

a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do kategórie skutkových

a právnych skutočností v zmysle § 31 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré by mohli mať

vplyv na povolenie vkladu. Sťažovateľka argumentuje, že najvyšší súd sa nezaoberal

otázkou, aké nároky vyplývajú z porušenia predkupného práva štátu a či vôbec je

následkom jeho porušenia absolútna alebo relatívna neplatnosť právneho úkonu, resp. či sú

s jeho porušením spojené iné následky.

20. Ústavný súd po preskúmaní ústavných sťažností zistil, že sťažovateľka sa

na neho opakovane obracia so skutkovo a právne takmer identickými ústavnými

sťažnosťami, o ktorých už viackrát rozhodol, pričom formuloval k nim jednoznačné právne

závery (pozri m. m. , , , ,

, ).

21. Z takmer identickej argumentácie sťažovateľky uvedenej v ústavných

sťažnostiach, ktorá je predmetom predbežného prerokovania, možno vyvodiť, že

odôvodnenie napadnutých rozsudkov najvyššieho súdu obsahovalo, čo sa týka skutkových

zistení a právneho posúdenia vecí najvyšším súdom, obdobné závery, ako v iných jej

veciach, ktoré už ústavným súdom boli preskúmané a rozhodnuté.

22. Podľa ak ústavný súd návrh na začatie

konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá

ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný

s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie

o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd iba

poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.

23. S poukazom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd v rámci predbežného

prerokovania tejto ústavnej sťažnosti plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn.

zo 16. novembra 2018, sp. zn. z 9. januára 2019, sp. zn.

zo 16. januára 2019, sp. zn. z 3. apríla 2019, sp. zn.

z 30. apríla 2019, sp. zn. z 13. mája 2019) týkajúcich sa takmer rovnakých

ústavných sťažností sťažovateľky, ktoré boli ústavným súdom odmietnuté z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti vzhľadom na ústavnú udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.

24. Ústavný súd vzhľadom na už citované ústavné sťažnosti bez nevyhnutnosti

podrobnejšieho odôvodňovania svojich právnych záverov odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

25. Keďže ústavné sťažnosti boli odmietnuté ako celok, ústavný súd už o ďalších

návrhoch sťažovateľky v nich uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. júna 2019