Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 169/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a sudcu Petra

Molnára (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

, , , zastúpenej

advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223, Zvolen, v mene ktorej koná

konateľ a advokát JUDr. Pavol Konečný, vo veci namietaného porušenia jej základných

práv podľa a 4, a , podľa

Listiny základných práv a slobôd a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 27. júna 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. novembra

2019 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti ,

(ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách

aj „sťažovateľ“), zastúpenej advokátskou kanceláriou LawService, s. r. o., Stráž 3/223,

Zvolen, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Pavol Konečný, ktorou namieta

porušenie svojich základných práv podľa a 4 a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 27. júna 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako kupujúca uzatvorila

17. júna 2015 s predávajúcou kúpnu zmluvu č. 2015/6/C16, predmetom ktorej bol pozemok

2

registra „C“, parc. č. , orná pôda s výmerou 624 m, v kat. území .

Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru (ďalej len „okresný úrad“)

č. V 5164/2015 z 23. júla 2015 došlo k povoleniu vkladu vlastníckeho práva k pozemku

z predmetnej zmluvy do katastra nehnuteľností. Okresná prokuratúra Nitra (ďalej

len „okresná prokuratúra“) podala 15. októbra 2015 proti rozhodnutiu okresného úradu

č. V 5164/2015 z 23. júla 2015 protest č. k. Pd 216/15/4403-2, odôvodnený tým, že došlo

k obídeniu predkupného práva, čo malo následne spôsobiť absolútnu neplatnosť kúpnej

zmluvy. Okresný úrad rozhodnutím č. -7 z 2. novembra 2015 protestu okresnej

prokuratúry vyhovel a napadnuté rozhodnutie okresného úradu č. V 5164/2015 z 23. júla

2015 o povolení vkladu zrušil. Proti tomuto rozhodnutiu podala sťažovateľka odvolanie,

ktoré okresný úrad, odbor opravných prostriedkov, referát katastra nehnuteľností

rozhodnutím č. -4/To, OU-NR-OOP-2016/003374-4 k: Pd 216/15/4403-2,

V 5164/2015 z 15. januára 2016 zamietol a potvrdil rozhodnutie č. -7

z 2. novembra 2015.

3. Sťažovateľka sa správnou žalobou podanou Krajskému súdu v Nitre

(ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania rozhodnutia okresného úradu

č. -4/To, OU-NR-OOP-2016/003374-4 k: Pd 216/15/4403-2, V 5164/2015

z 15. januára 2016. Krajský súd rozsudkom sp. zn. z 26. októbra 2017 žalobu

zamietol. Sťažovateľka napadla rozsudok krajského súdu kasačnou sťažnosťou, ktorú

odôvodnila tým, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci

a nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil

jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.

4. Najvyšší súd napadnutým rozsudkom kasačnú sťažnosť zamietol a účastníkom

nepriznal náhradu trov kasačného konania.

5. Sťažovateľka odôvodňuje ústavnú sťažnosť najmä arbitrárnosťou napadnutého

rozsudku najvyššieho súdu, pričom argumentuje:

„Správny orgán (v súlade s protestom prokurátora) spojil ust. § 3 ods. 5 Zákona

o niektorých opatreniach v znení účinného od 7. 7. 2015

(predkupné právo štátu k dotknutým nehnuteľnostiam vzniklo 8. 7. 2015 v zmysle uznesenia

vlády SR č. 401/2015 z 8. 7. 2015) s absolútnou neplatnosťou právneho úkonu (samotnej

kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti uzatvorenej dňa 17. 6. 2015), z čoho vyvodil záver,

že v zmysle ustanovenia § 31 ods. 1 sa jedná o skutkovú resp. právnu skutočnosť, ktorá

má vplyv na povolenie vkladu. Správny súd (bez akejkoľvek argumentácie) usúdil,

že porušenie predkupného práva možno podradiť pod ustanovenie § 31 ods. 1

Katastrálneho zákona. Porušovateľ dospel k záveru, že neprihliadnutie Okresného úradu

v konaní o povolenie vkladu na existenciu predkupného práva štátu podľa § 2 ods. 5 Zákona

o niektorých opatreniach obmedzuje zmluvnú voľnosť povinného z tohto predkupného práva

a je to skutočnosť, ktorá má vplyv na povolenie vkladu. I v prípade porušenia predkupného

práva spoluvlastníka ide v zmysle argumentácie Porušovateľa o obmedzenie zmluvnej

voľnosti ďalšieho spoluvlastníka, v takýchto prípadoch však správne orgány vklad

vlastníckeho práva povoľujú, pričom oprávnené osoby sa musia svojho práva domáhať

v zmysle ustanovení ...“

6. Podľa názoru sťažovateľky „... porušovateľ sa nevysporiadal s argumentáciou

Sťažovateľa, že príslušná právna úprava (Zákon o niektorých opatreniach) nespája

porušenie predkupného práva štátu s absolútnou neplatnosťou. Sankcia absolútnej

neplatnosti nevyplýva ani z dôvodovej správy k tomuto zákonu. Porušovateľ

sa nevysporiadal ani s argumentáciou Sťažovateľa ohľadom ustanovenia § 603 ods. 3

, z ktorého vyplývajú nároky spojené s prípadným porušením

predkupného práva. V posudzovanej veci ide práve o posúdenie následkov vyplývajúcich

z prípadného porušenia predkupného práva v spojitosti s ustanovením § 31 ods. 1

Katastrálneho zákona. Ak Porušovateľ na tieto podstatné otázky nedal odpoveď, jeho záver

o tom, že správny orgán má prihliadať na predkupné právo štátu nie je založený

na dostatočných (preskúmateľných) argumentoch.“.

7. Sťažovateľka tiež uvádza, že rozhodnutím správneho orgánu bola pozbavená

svojho majetku „nezákonným spôsobom“, keďže k zrušeniu rozhodnutia o vklade došlo

na základe vyhovenia protestu prokurátora, ktorý „zjavne vybočoval z rámca zákona“,

a preto navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom

vyslovil porušenie ňou označených práv podľa , listiny, dohovoru a dodatkového

protokolu (bod 1) napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu, toto rozhodnutie zrušil,

vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a priznal sťažovateľke náhradu trov právneho

zastúpenia.

II.

Relevantná právna úprava

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

11. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

12. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

15. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

16. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých (ďalej

len „“) ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje

na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje

inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

17. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

18. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

19. Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu,

ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo,

alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

).

20. Sťažovateľka namieta, že výrokom napadnutého rozsudku najvyššieho súdu,

ktorým zamietol jej kasačnú sťažnosť, došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu

ochranu podľa a podľa listiny, základného práva vlastniť

majetok podľa a 4 , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 1 dodatkového protokolu.

21. Zásadný právny problém, nastolený v ústavnej sťažnosti sťažovateľky, spočíva

v tom, že najvyšší súd subsumoval predkupné právo štátu podľa § 3 ods. 5 zákona

č. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií

a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov do kategórie skutkových

a právnych skutočností v zmysle § 31 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv

k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, ktoré by mohli mať

vplyv na povolenie vkladu. Sťažovateľka argumentuje, že najvyšší súd sa nezaoberal

otázkou, aké nároky vyplývajú z porušenia predkupného práva štátu a či vôbec

je následkom jeho porušenia absolútna alebo relatívna neplatnosť právneho úkonu, resp.

či sú s jeho porušením spojené iné následky.

22. Ústavný súd po preskúmaní ústavnej sťažnosti zistil, že sťažovateľka sa na neho

opakovane obracia so skutkovo a právne takmer identickými ústavnými sťažnosťami,

o ktorých už viackrát rozhodol, pričom formuloval k nim jednoznačné právne závery

(pozri m. m. , , ).

23. Z takmer identickej argumentácie sťažovateľky uvedenej v ústavnej sťažnosti,

ktorá je predmetom predbežného prerokovania, možno vyvodiť, že odôvodnenie

napadnutých rozsudkov najvyššieho súdu obsahovalo, čo sa týka skutkových zistení

a právneho posúdenia vecí najvyšším súdom, obdobné závery, ako v iných jej veciach,

ktoré už ústavným súdom boli preskúmané a rozhodnuté.

24. Podľa ak ústavný súd návrh na začatie

konania podľa § 42 ods. 2 písm. f) odmietne podľa odseku 2 a ten istý navrhovateľ podá

ústavnému súdu ďalší návrh na začatie konania v inej veci v podstatnej časti zhodný

s predchádzajúcim návrhom, ktorý možno odmietnuť z rovnakého dôvodu, rozhodnutie

o jeho odmietnutí môže obsahovať zjednodušené odôvodnenie, v ktorom ústavný súd

iba poukáže na skoršie rozhodnutie o predchádzajúcom návrhu na začatie konania.

25. S poukazom na uvedené skutočnosti sa ústavný súd v rámci predbežného

prerokovania tejto ústavnej sťažnosti plne stotožňuje s dôvodmi uvedenými vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach (napr. uznesenia ústavného súdu sp. zn.

zo 16. novembra 2018, sp. zn. z 9. januára 2019, sp. zn.

zo 16. januára 2019, sp. zn. z 27. júna 2019, sp. zn.

z 12. mája 2020) týkajúcich sa takmer rovnakých ústavných sťažností sťažovateľky, ktoré

boli ústavným súdom odmietnuté z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti vzhľadom na ústavnú

udržateľnosť záverov najvyššieho súdu.

26. Ústavný súd vzhľadom na už citované ústavnú sťažnosť bez nevyhnutnosti

podrobnejšieho odôvodňovania svojich právnych záverov odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti podľa 56 ods. 2 písm. f) .

27. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd už o ďalších

návrhoch sťažovateľky v nej uplatnených nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu