Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 307/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. augusta 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť neziskovej organizácie

zastúpenej advokátom JUDr. Ľubomírom Hlbočanom,

Vajnorská 131/20, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa

a , ako aj práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 ods. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 21. novembra 2018, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť neziskovej organizácie

o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. marca

2019 elektronicky doručená sťažnosť neziskovej organizácie

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

jej základných práv podľa a (ďalej

len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dodatkový

protokol“) rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 21. novembra 2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“).

2. Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že žalobou podanou na Okresnom súde Galanta

(ďalej len „okresný súd“) sa domáhala, aby okresný súd zaviazal obec (ďalej len

„žalovaný“) zaplatiť jej sumu 50 866,46 € s príslušenstvom a trovy konania z titulu vydania

bezdôvodného obohatenia, ktoré zodpovedá investícii sťažovateľky do nehnuteľnosti

žalovaného, ktorá jej bola prenajatá na základe zmluvy o nájme a predkupnom práve

nehnuteľností z 1. marca 2006 (ďalej len „nájomná zmluva“) uzatvorenej na dobu určitú

do 31. decembra 2006.

3. V čl. I ods. 1.1 nájomnej zmluvy sa sťažovateľka ako nájomca zaviazala

investovať vlastné finančné prostriedky na prestavbu predmetnej budovy a využívať

ju výlučne pre účely sociálnej pomoci a poskytovanie zdravotníckej starostlivosti.

Dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve bol nájom nehnuteľnosti predĺžený do 31. decembra

2007 a súčasne bolo dohodnuté, že „V prípade zrušenia tejto zmluvy o nájme a predkupnom

práve nehnuteľnosti sa prenajímateľ zaväzuje uhradiť nájomcovi všetky finančné náklady

účelne vynaložené na prestavbu zariadenia poskytujúceho sociálne a zdravotnícke služby,

ktoré prenajímateľovi dostatočne preukáže a podloží faktúrami a príslušnou

dokumentáciou, vrátane zvýšenej hodnoty diela, určenej znaleckým posudkom.

Prenajímateľ je povinný uhradiť nájomcovi účelne vynaložené náklady na prestavbu

nehnuteľnosti v lehote do 30 dní od zrušenia zmluvy, inak je prenajímateľ povinný zaplatiť

počnúc 31. dňom omeškania zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlhovanej sumy za každý

deň omeškania, čim nie je dotknutý nárok na náhradu škody .“.

4. Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom sp. zn. zo 14. júna 2017

(ďalej len „rozsudok okresného súdu“) tak, že žalobu v celom rozsahu zamietol

s odôvodnením, že nájom na základe nájomnej zmluvy v znení dodatku skončil uplynutím

doby nájmu, teda 31. decembra 2007, a preto sťažovateľke nevzniklo z dojednania

uvedeného v bode 5.3 dodatku právo na úhradu účelne vynaložených finančných nákladov,

pretože v tomto ustanovení zmluvné strany mali na mysli, že pod zrušením zmluvy

sa nerozumie uplynutie dojednanej doby nájmu (ale jej zrušenie právnym úkonom

urobeným zo strany žalovaného odstúpením) a na základe tohto ustanovenia sťažovateľke

nemohlo vzniknúť právo na zaplatenie účelne vynaložených finančných prostriedkov.

Druhý dôvod, ktorým súd I. inštancie odôvodnil zamietnutie žaloby, bolo nepreukázanie

účelnosti vynaložených nákladov na rekonštrukciu.

5. Rozsudok okresného súdu napadla sťažovateľka odvolaním z dôvodu nesprávneho

právneho posúdenia veci. Krajský súd napadnutým rozhodnutím potvrdil rozsudok

okresného súdu a svoje rozhodnutie založil na stotožnení sa s rozhodnutím súdu I. inštancie,

teda že sťažovateľka nepreukázala účelnosť vynaložených financií na prestavbu

nehnuteľností, pričom už (oproti súdu I. inštancie) už poukazoval na konkrétne dôkazy,

o ktoré začal opierať svoje úvahy a ktoré v tomto smere prvýkrát vyslovil. Napokon

odvolací súd v uviedol, že dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie prvotne zamietol žalobu

(výklad zmluvne dohodnutého pojmu zrušenia zmluvy), sa nebude zaoberať z dôvodu

nepreukázania účelnosti vynaloženia finančných prostriedkov na prestavbu nehnuteľnosti

sťažovateľkou.

6. Sťažovateľka ďalej obsiahlo poukázala na konkrétne výpovede svedkov, z ktorých

malo vyplynúť, že vynaloženie finančných prostriedkov sťažovateľkou na prestavbu

a rekonštrukciu prenajatých nehnuteľností bolo nevyhnutné a jednoznačne účelné a tiež na

znalecký posudok vypracovaný znalcom z odboru stavebníctva, odhadu hodnoty

nehnuteľností ‒ odhad hodnoty stavebných prác, zktorého vyplynula výška ceny

stavebných prác, ako aj ich účelnosť.

7. Odvolací súd podľa názoru sťažovateľky svoje rozhodnutie založil len na tom,

že sťažovateľka nepreukázala účelné vynaloženie finančných prostriedkov, pretože nebola

odborne a úplne dokončená strecha a do budovy zatekalo. Uvedené však podľa

sťažovateľky nezakladá aj neúčelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na práce

súvisiace s výmenou podlahy, práce na sadrokartónových priečkach a stropoch, práce

na vnútorných rozvodoch, na odkanalizovaní vnútorných priestorov, na kanalizačnej

prípojke, na vykurovacích rozvodoch, na elektroinštalácii, výkopové práce, búracie práce

atď., čo už odvolací súd v rozhodnutí nevysvetľuje, a preto jeho rozhodnutie je možné

označiť za arbitrárne, svojvoľné, nepresvedčivé, nelogické a snažiace sa vyvracať zistený

skutkový stav veci, čím bolo porušené základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu

a právo na spravodlivý súdny proces.

8. Sťažovateľka tiež namietala, že právne závery krajského súdu sú v príkrom

nesúlade so zisteným skutkovým stavom a jeho odôvodnenie je nezlučiteľné so základnými

ústavnými právami na súdnu ochranu a právom vlastniť majetok, so základným právom

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj s právom podľa čl. 1 ods. 1

dodatkového protokolu. Krajský súd totiž jednostranne prihliadal len na tie výpovede

svedkov, v ktorých sa svedkovia vyjadrovali k neodbornému a nedostatočnému vykonaniu

opravy strechy.

9. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a vyniesol tento nález:

„1. Základné práva sťažovateľa

vlastniť majetok podľa čl. 20

ods. 1 , na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky, právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a právo podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd právoplatným rozsudkom

Krajského súdu v Trnave, sp. zn. -566 zo dňa 21.11.2018 porušené bolo.

2. Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. -566 zo dňa 21.11.2018

sa zrušuje a vec sa v r a c i a Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľovi :

, sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie

vo výške 3.000,- Eur (slovom tritisíc Eur), ktoré je Krajský súd v Trnave povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Trnave je povinný uhradiť sťažovateľovi

, trovy

právneho zastúpenia v sume 1.270,30 € (slovom tisícdvestosedemdesiat Eur a tridsať

centov) na účet advokáta JUDr. Ľubomíra Hlbočana, vedený vo VÚB, a.s., číslo účtu

v tvare IBAN: SK98 0200 0000 0011 4659 3958, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.“

II.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

12. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa

.

13. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

14. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

15. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka

sa domáha vyslovenia porušenia označených práv rozsudkom krajského súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok okresného súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľky, ktorou sa domáhala

zaplatenia sumy 50 866,46 € s príslušenstvom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia.

Sťažovateľka namieta najmä nesprávne právne posúdenie jej právnej veci krajským súdom,

napadnutý rozsudok považuje za svojvoľné, arbitrárne, nedostatočne odôvodnené

rozhodnutie a v ňom vyslovené právne závery za nekorešpondujúce so zisteným skutkovým

stavom. Súčasne sťažovateľka uviedla, že vzhľadom na skutočnosť, že nesprávne právne

posúdenie veci nezakladá dovolací dôvod ani podľa

(ďalej len ,,CSP“) ani podľa , domáha sa preto ochrany svojich práv podaním

ústavnej sťažnosti.

16. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľky poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj , ,

, ).

17. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu.

Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť

tejto ochrany, a pred tým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán

verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu

(). Sťažovatelia nemajú podľa ,

a stabilizovanej judikatúry ústavného súdu na výber, ktorý z oboch ústavne existujúcich

systémov súdnej ochrany využijú, ale sú povinní postupovať od súdnej ochrany

poskytovanej všeobecnými súdmi k súdnej ochrane, na ktorú je kompetentný ústavný súd.

Toto „poradie“ sa nedá sťažovateľmi ovplyvniť a jeho vnútorná logika vychádza z toho,

že aj všeobecné súdnictvo je zodpovedné za ochranu základných práv a slobôd na úrovni

jeho právomocí ( v spojení s ). Iba za predpokladu,

že sťažovatelia vyčerpajú všetky im dostupné právne prostriedky súdnej a inej právnej

ochrany svojho základného práva alebo slobody a pri ich uplatnení nie sú úspešní, môžu sa

uchádzať o ochranu tohto základného práva alebo slobody sťažnosťou podanou ústavnému

súdu podľa (m. m. , ,

, ).

18. Podľa ústavná sťažnosť nie je prípustná,

ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho

základných práv a slobôd.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie

sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne prostriedky,

ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov hodných

osobitného zreteľa.

19. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,

ak to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu,

ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) ktorá je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

20. Citovaná právna úprava (účinná od 1. júla 2016) presunula ťažisko tvrdenia

a preukazovania vád zmätočnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na dovolateľa, ktorý limity

posúdenia prípustnosti dovolania určuje obsahom podaného dovolania.

21. Z obsahu sťažnosti je zrejmé, že sťažovateľka považuje právne posúdenie ňou

uplatneného nároku – vydania bezdôvodného obohatenia krajským súdom za nesprávne.

Ďalej je presvedčená, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostačujúce z hľadiska

jej základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Z uvedeného

je tiež zrejmé, že sťažovateľka sa ochrany svojich práv mohla domôcť prostredníctvom

dovolania, ak konanie ako celok nevykazovalo znaky zákonnosti a spravodlivosti.

22. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť

dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla

intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. Pod porušením práva na spravodlivý

proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré

sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak

zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením

súdnej ochrany práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti

strany sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne

odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán

v konaní, na relevantné konanie súdu spojené zo zákazom svojvoľného postupu

a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio iustitiae

(odmietnutia spravodlivosti) [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 25. októbra 2017].

23. V tejto súvislosti ústavný súd už v minulosti judikoval, že v prípadoch uplatnenia

dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku spôsobilého zabezpečiť ochranu práv

sťažovateľa, následne však odmietnutého dovolacím súdom pre neprípustnosť je lehota

pre podanie sťažnosti ustanovená § 53 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov v zásade

zachovaná aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu všeobecného súdu

(m. m. , pozri aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. 11.

2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, body 51, 53

a 54). Tento princíp sa napokon premietol i do ustanovenia § 124 poslednej vety zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný prostriedok,

lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo mimoriadnym

opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku.

24. Keďže sťažovateľka nepreukázala, že dovolanie nepodala z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, v okolnostiach jej prípadu neprichádzal do úvahy prípadný postup

ústavného súdu v zmysle .

25. Na základe uvedeného ústavný súd podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom

súde sťažnosť ako neprípustnú odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2019