Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 112/2019

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-47

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. augusta 2019

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša (sudca

spravodajca) a Mojmíra Mamojku prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného Advokátskou kanceláriou

JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Peter Rybár, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 27. februára 2018 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd druhým výrokom uznesenia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 27. februára 2018 p o r u š e n é

b o l i .

2. Druhý výrok uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 27. februára 2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a v rozsahu

zrušenia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov) do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho právneho zástupcu Advokátskej

kancelárie JUDr. Peter Rybár, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice.

O d ô v o d n e n i e :

I.

I.A Ústavná sťažnosť a argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. júna

2018 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter

Rybár, s. r. o., ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 27. februára 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ v procesnom

postavení žalobcu sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 11 856 € s príslušenstvom. Okresný

súd Nitra (ďalej len „okresný súd“) rozsudkom pre zmeškanie zo 4. októbra 2016 podanej

žalobe v celom rozsahu vyhovel. Rozsudok pre zmeškanie napadol žalovaný odvolaním,

o ktorom rozhodol Krajský súd v Nitre tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil. Následne

podal žalovaný aj dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým uznesením odmietol, a pritom

náhradu trov dovolacieho konania sťažovateľovi ako úspešnej strane v konaní nepriznal.

3. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti poukázal na judikatúru ústavného súdu,

podľa ktorej je rozhodovanie o náhrade trov konania súčasťou súdneho konania, a preto

všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže postupom,

ktorý nie je v súlade so zákonom, porušiť základné právo účastníka konania na súdnu

ochranu (obdobne ). Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade

trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).

4. Sťažovateľ preto tvrdil, že napadnutým uznesením najvyššieho súdu a postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu ochranu

podľa , základného práva na právnu pomoc podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

5. Na základe už uvedeného sťažovateľ navrhoval, aby ústavný súd po prijatí

ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľa , trvalé bytom:

, občan SR na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods.

1), práva na právnu pomoc podľa ) a práva na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1) Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.02.2018

vydaným, pod sp. zn.: porušené bolo.

2. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky sa prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

priznať žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť trovy konania vo výške

390,50 EUR s DPH na účet právneho zástupcu sťažovateľa, Advokátska kancelária JUDr.

Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

I.B Procesný postup ústavného súdu, vyjadrenia odporcu, zúčastnenej osoby

a replika sťažovateľa

6. Na odstránenie protirečenia medzi tvrdením v ústavnej sťažnosti a v napadnutom

uznesení ústavný súd ešte pred predbežným prerokovaním vyzval okresný súd, aby sa

vyjadril k okolnostiam doručenia elektronického podania s názvom „vyjadrenie k dovolaniu

– .zep“, ktoré malo byť okresnému súdu doručené 28. septembra 2017. Okresný súd

v odpovedi doručenej ústavnému súdu 14. marca 2019 okrem iného uviedol, že predmetné

podanie bolo doručené elektronicky 28. septembra 2017 do elektronickej schránky,

ale nebolo vytlačené a založené do príslušného súdneho spisu. Následne bol súdny spis

predložený najvyššiemu súdu bez tohto podania. Najvyšší súd preto pri rozhodovaní

v dovolacom konaní nemal vedomosť, že sťažovateľ sa vyjadril k podanému dovolaniu,

a teda, že si trovy konania uplatnil a vyúčtoval oprávnene.

7. Ústavný súd ústavnú sťažnosť predbežne prerokoval a uznesením

č. k. -18 z 3. apríla 2019 ju v časti namietaného porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením

najvyššieho súdu podľa a o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) prijal na ďalšie konanie.

8. Podaním z 15. apríla 2019 upovedomil ústavný súd o prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie zúčastnenú osobu podľa , ktorou bola

v tomto prípade obchodná spoločnosť PROFI CREDIT Slovakia s. r. o., Pribinova 25,

Bratislava, IČO 35792752. Zároveň túto zúčastnenú osobu vyzval, aby sa k ústavnej

sťažnosti vyjadrila, ak by to považovala za potrebné. Vo svojom vyjadrení doručenom

ústavnému súdu 24. apríla 2019 zúčastnená osoba uviedla, že pochybenia sa v predmetnom

konaní dopustil iba okresný súd v rámci úkonov pred predložením veci dovolaciemu súdu.

Podľa názoru zúčastnenej osoby preto najvyšší súd nemožno považovať v tomto prípade

za porušovateľa práva. Zúčastnená osoba teda navrhovala, aby ústavný súd ústavnej

sťažnosti nevyhovel.

9. Ústavný súd 15. apríla 2019 vyzval najvyšší súd, aby sa vyjadril k ústavnej

sťažnosti a možnému upusteniu od ústneho pojednávania vo veci. V podaní doručenom

ústavnému súdu 4. júla 2019 predsedníčka najvyššieho súdu uviedla, že v predmetnej veci

ponecháva rozhodnutie o ústavnej sťažnosti ústavnému súdu, a zároveň súhlasila

s upustením od ústneho pojednávania.

10. Ústavný súd zaslal sťažovateľovi vyjadrenie okresného súdu, vyjadrenie

zúčastnenej osoby a vyjadrenie najvyššieho súdu a vyzval ho, aby k nim zaujal stanovisko,

ak to bude považovať za potrebné, a zároveň, aby sa vyjadril k možnému upusteniu

od ústneho pojednávania vo veci. Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu

podaním doručeným ústavnému súdu 10. júla 2019 uviedol, že v celom rozsahu zotrváva

na svojej ústavnej sťažnosti, a zároveň súhlasil s upustením od ústneho pojednávania

v predmetnom konaní.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa

odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Do 28. februára 2018 upravoval konanie pred ústavným súdom zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.

Dňa 1. marca 2019 nadobudol účinnosť v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251.

15. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

16. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

17. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) dovolanie doručí súd prvej inštancie protistrane,

vyzve ju, aby sa k dovolaniu vyjadrila a určí na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní.

Na neskôr podané vyjadrenie sa neprihliada.

Podľa ak sa protistrana vyjadrí k dovolaniu v lehote podľa odseku

3, vyjadrenie sa doručí dovolateľovi.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

18. Sťažovateľ tvrdí, že v dovolacom konaní si riadne uplatnil právo na náhradu trov

konania a jeho vyčíslenie predmetných trov bolo v čase rozhodovania o tomto nároku

najvyšším súdom súčasťou súdneho spisu. Skutočnosť, že najvyšší súd jeho podanie

doslova ignoroval, preto považuje za porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

a svojho práva na spravodlivý súdny proces.

19. Ústavný súd pri svojom rozhodovaní, vychádzajúc z písomných podaní

účastníkov a predloženého spisu okresného súdu sp. zn. , preskúmal

sťažovateľove námietky a zistil, že jeho ústavná sťažnosť je dôvodná.

20. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru už uviedol,

že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom právnom predpise

Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu ochranu s právnym

režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného dôvodu preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

21. Podstata základného práva na súdnu ochranu podľa spočíva

v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Do obsahu základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu patrí aj právo každého na to, aby sa v jeho veci

rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom

poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská

republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon ().

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy, ktorý predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej

platnej a účinnej normy na zistený stav veci. Všeobecný súd musí vykladať a používať

ustanovenia na vec sa vzťahujúcich zákonných predpisov v súlade s účelom základného

práva na súdnu ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno toto ani iné

základné práva obmedziť spôsobom zasahujúcim do ich podstaty a zmyslu.

22. Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby určenej v čl. 46

ods. 1 inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje

zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu. Právo na súdnu a inú právnu ochranu

poskytuje každému právu, ktoré je v právnom poriadku Slovenskej republiky

upravené a ktorého sa zákonom ustanoveným postupom možno domáhať na súdnom alebo

inom orgáne Slovenskej republiky. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu nespočíva

len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho

uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných

orgánov. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je

porušením zaručeného práva na súdnu alebo inú právnu ochranu ().

23. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa je

aj právo na prístup k súdu. Slovenská republika, ako aj všetky jej orgány verejnej moci majú

pozitívny záväzok aktívnym spôsobom zabezpečiť, aby práva a slobody garantované jej

právnym poriadkom neboli oprávneným subjektom pod jej jurisdikciou len formálne

garantované, ale aby tieto práva a slobody boli „prakticky a efektívne“ dosiahnuteľné.

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že do obsahu základného práva na súdnu

ochranu podľa patrí aj ochrana, ktorá sa strane súdneho konania

poskytuje v konaní o opravných prostriedkoch. Ak účastník konania splní predpoklady

vyžadované zákonom pre poskytnutie ochrany v opravnom konaní, všeobecný súd mu túto

ochranu musí poskytnúť (napr. , ). Právo na prístup k súdu, hoci

nie je absolútne, musí byť efektívne a nesmie byť obmedzované či redukované spôsobom

porušujúcim jeho samotnú podstatu, lebo zaujíma v každej demokratickej spoločnosti jedno

z najvýznamnejších miest (porov. rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva Delcourt

v. Belgicko, 1970, Airey v. Írsko, 1979, Kreuz. V. Poľsko, 2001 či Kozlowski v. Poľsko,

2007 atď.).

24. Z judikatúry ústavného súdu (, ) vyplýva,

že rozhodovanie o trovách konania pred všeobecnými súdmi je zásadne výsadou týchto

súdov, pri ktorej sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania.

Vo všeobecnosti platí, že spor o náhradu nákladov konania nedosahuje spravidla sám osebe

intenzitu predstavujúcu možnosť porušenia základných práv a slobôd, akokoľvek sa môže

účastníka konania citeľne dotknúť. Ústavný súd pri posudzovaní problematiky nákladov

konania, t. j. problematiky vo vzťahu k predmetu konania pred všeobecnými súdmi

vedľajšej, postupuje nanajvýš zdržanlivo a ku zrušeniu napádaného výroku o nákladoch

konania sa uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že došlo k porušeniu práva na súdnu

ochranu (spravodlivý proces) extrémnym vybočením z pravidiel upravujúcich toto konanie

alebo že bolo zasiahnuté aj iné základné právo.

25. Z postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutie

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, m. m. , , , ).

26. Vzhľadom na vyjadrenie okresného súdu (bod 6) je zrejmé, že v tomto prípade

došlo k ľudskému pochybeniu, ktoré nastalo v rámci úkonov súdu prvej inštancie

pred predložením veci dovolaciemu súdu. V každom prípade, výsledkom tohto pochybenia

bolo de facto ignorovanie podania sťažovateľa zo strany najvyššieho súdu rozhodujúceho

v dovolacom konaní. Ústavný súd konštatuje, že faktické ignorovanie relevantného podania

strany súdneho konania predstavuje zásah do základného práva na súdnu ochranu v takej

intenzite, ktorá odôvodňuje ingerenciu ústavného súdu aj vo sfére „menej významného“

sporu o náhradu trov konania.

27. S tvrdením zúčastnenej osoby, že pochybenie v predmetnom prípade nemožno

pripočítať najvyššiemu súdu, pretože sa ho „dopustil“ okresný súd, sa ústavný súd nemôže

stotožniť. Podľa sa dovolanie podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Úkony súdu prvej inštancie po podaní dovolania upravujú

a , podľa ktorých ak má dovolanie vady podľa a dovolateľ nebol

riadne o povinnosti podľa § 429 poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie vyzve

dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.

Po odstránení vád podľa odseku 1 súd prvej inštancie rozhodne o vyrubení súdneho

poplatku za podané dovolanie a o návrhoch na oslobodenie od súdneho poplatku. Dovolanie

doručí súd prvej inštancie protistrane, vyzve ju, aby sa k dovolaniu vyjadrila a určí

na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní. Na neskôr podané vyjadrenie sa neprihliada.

Ak sa protistrana vyjadrí k dovolaniu v lehote podľa odseku 3, vyjadrenie sa doručí

dovolateľovi. Po uplynutí lehôt podľa § 436 ods. 3 predloží súd prvej inštancie bezodkladne

vec dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní. Z uvedeného vyplýva, že všetky

relevantné podklady pre rozhodnutie najvyššieho súdu o dovolaní pripravuje súd prvej

inštancie, ale samotné rozhodnutie najvyššieho súdu o dovolaní je aj vyústením procesných

úkonov súdu prvej inštancie, a preto ak sa v rámci týchto predbežných procesných úkonov

súd prvej inštancie dopustil pochybenia (hoci aj len svojou nepozornosťou či

nedbanlivosťou), ktoré malo za následok porušenie základného práva sťažovateľa, napraviť

ho možno práve zrušením relevantného výroku rozhodnutia dovolacieho súdu.

28. Závažné procesné pochybenie zo strany okresného súdu viedlo v predmetnom

prípade k vydaniu súdneho rozhodnutia, ktorým bolo vo výroku o náhrade trov konania

rozhodnuté o trovách konania v rozpore s objektívnym skutkovým stavom. Takýto postup,

resp. pochybenie možno podľa ústavného súdu považovať za extrémne vybočenie

z procesných pravidiel upravujúcich rozhodovanie o trovách konania. Ústavný súd je preto

toho názoru, že takéto extrémne vybočenie predstavuje porušenie základného práva

sťažovateľa na súdnu ochranu podľa a jeho práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

IV.

Právny následok nálezu ústavného súdu

29. V zmysle ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

30. V zmysle a ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, v náleze uvedie, ktoré základné práva a slobody boli porušené, ktoré

ustanovenia , ústavného zákona alebo medzinárodnej zmluvy boli porušené a akým

právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva

a slobody. Ústavný súd zruší rozhodnutie alebo opatrenie, ktorým boli porušené základné

práva a slobody sťažovateľa.

31. Podľa ak ústavný súd sťažnosti

vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

32. Podľa ak ústavný súd zruší právoplatné

rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah a vec vráti na ďalšie konanie, ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie, rozhodol o opatrení alebo vykonal iný zásah, je povinný vec znova prerokovať

a rozhodnúť. V tomto konaní alebo postupe je viazaný právnym názorom ústavného súdu.

33. V zmysle ten, kto vo veci vydal

rozhodnutie je viazaný rozhodnutím ústavného súdu podľa § 133 ods. 3 písm. b); toto

rozhodnutie ústavného súdu je vykonateľné doručením.

34. Pretože ústavný súd rozhodol, že druhým výrokom napadnutého uznesenia

najvyššieho súdu bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa

a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo potrebné zároveň v zmysle čl. 127 ods. 2

a rozhodnúť o jeho zrušení a v záujme

efektívnej ochrany práv sťažovateľa aj vrátiť vec v zmysle § 133 ods. 3 písm. b) zákona

o ústavnom súde najvyššiemu súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie (bod 2 výroku nálezu).

Po vrátení veci najvyššiemu súdu bude jeho povinnosťou znovu rozhodnúť o náhrade trov

dovolacieho konania s prihliadnutím na všetky relevantné podania strán v predmetnom

konaní.

V.

Náhrada trov konania

35. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

36. Sťažovateľ požadoval náhradu trov právneho zastúpenia, ktorých výšku vyčíslil

iba ku dňu podania ústavnej sťažnosti (vo výške 390,50 €).

37. Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2018 je vo výške 153,50 € a hodnota režijného paušálu je vo výške

9,21 €.

38. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z dvoch úkonov právnej služby v roku

2018 (prevzatie zastupovania vrátane prvej porady s klientom, podanie ústavnej sťažnosti).

Spolu s daňou z pridanej hodnoty vo výške 20 % ide o sumu 390,50 €, ktorú je najvyšší súd

povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (bod 3 výroku nálezu).

39. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. augusta 2019