Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 107/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. novembra 2019

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť , ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Borisom Štanglovičom,

Jarmočná 2264/3, Šaľa, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 a 2 , porušenia ,

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd rozhodnutím obce Kráľová nad Váhom č. 1/2017-003/Ga

z 24. apríla 2017, rozhodnutím Okresného úradu Nitra č. OU-NR-OVBP2-2017/029966-002

z 18. augusta 2017, rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 21. mája 2018 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 19. júna 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

ustanovených náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

7. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva podľa a 2 (ďalej

len „ústava“), porušenia , a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím obce

Kráľová nad Váhom (ďalej len „obec“) č. 1/2017-003/Ga z 24. apríla 2017 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie obce“), rozhodnutím Okresného úradu Nitra (ďalej len „okresný

úrad“) č. OU-NR-OVBP2-2017/029966-002 z 18. augusta 2017 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie okresného úradu“), rozsudkom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 21. mája 2018 (ďalej len „napadnutý rozsudok krajského

súdu“) a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 19. júna 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok najvyššieho

súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti vyplýva, že obec ako stavebný úrad napadnutým rozhodnutím

z 24. apríla 2017 uznala sťažovateľa vinným zo spáchania priestupku a uložila mu sankciu

vo výške 10 000 €. Sťažovateľ proti uvedenému rozhodnutiu podal odvolanie, o ktorom

rozhodol okresný úrad napadnutým rozhodnutím z 18. augusta 2017 tak, že ho zamietol

a rozhodnutie obce potvrdil. Sťažovateľ následne podal správnu žalobu podľa ustanovení

v znení neskorších predpisov, o ktorej

rozhodol krajský súd napadnutým rozsudkom z 21. mája 2018 tak, že ju zamietol.

Sťažovateľ napokon podal proti rozsudku krajského súdu kasačnú sťažnosť, o ktorej

rozhodol najvyšší súd napadnutým rozsudkom z 19. júna 2019 tak, že ju zamietol.

3. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti poukazuje na judikatúru ústavného súdu, podľa

ktorej aspektom princípu právnej istoty je aj to, že na určitú právne relevantnú otázku sa

pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď, a poukazuje tiež

na potrebu konzistentného rozhodovania všeobecných súdov o tej istej právnej otázke

za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie. Sťažovateľ cituje právne závery

najvyššieho súdu v rozsudku sp. zn. z 30. mája 2012 týkajúce sa riadneho

odôvodnenia uloženej sankcie v určitej výške správnym orgánom. Uvádza, že obsahom

základného práva podľa a 2 , prípadne práva podľa dohovoru

je právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, a tiež zdôrazňuje potrebu ústavne súladného

výkladu a aplikácie zákona vyplývajúcu z . V ústavnej sťažnosti

špecificky ďalej uvádza:

„Mám za to, že postupom žalovaných boli porušené základné pravidlá konania

v zmysle správneho poriadku a to najmä § 3 ods. 5 ako aj § 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 4

správneho poriadku...

Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodnutí o skutkovo zhodných alebo podobných

prípadoch nevznikli neodôvodnené rozdiely. Dávam pri tom do pozornosti obsah spisu,

z ktorého vyplývajú výšky udelených sankcií za obdobné priestupky, pričom tieto sú

neporovnateľne nižšie, čo je v rozpore s uvedenou zásadou, pričom poukazujem na

skutočnosť, že Krajský súd Trnava ani Najvyšší súd SR sa nezaoberali disproporciou výšky

pokuty udelenej sťažovateľovi a pokút udelených tým istým stavebným úradom iným

subjektom za totožné priestupky. Absurdná argumentácia žalovaných založená na statuse

sťažovateľa ako poslanca mestského zastupiteľstva odôvodňujúca uloženie šikanózne

vysokej pokuty je zjavným porušením SR nakoľko zo žiadneho zákonného

ustanovenia právneho poriadku SR nevyplýva povinnosť ani možnosť postihnúť poslanca

mestského zastupiteľstva tvrdšie ako bežného občana.“

4. Sťažovateľ formuluje petit ústavnej sťažnosti takto:

„Navrhujem, aby Ústavný súd SR odložil vykonateľnosť rozhodnutia Obce Kráľová

nad Váhom č.1/2017-003/Ga zo dňa 24. 4. 2017 do skončenia konania vo veci samej.

Navrhujem, aby Ústavný súd SR svojím rozhodnutím vyslovil, že rozhodnutím Obce

Kráľová nad Váhom č.1/2017-003/Ga zo dňa 24. 4. 2017, rozhodnutím Okresného úradu

Nitra č. OU-NR-OVBP2-2017/029966-002 zo dňa 18. 8. 2017, Rozsudkom KS Trnava

sp. zn. -54 zo dňa 21. 5. 2018 a Rozsudkom Najvyššieho súdu SR

sp. zn. zo dňa 19. 6. 2019 boli porušené základné práva, a to podľa čl. 1

ods. 1, a 2 SR Dohovoru o ochrane základných

práv a ľudských slobôd, sťažovateľa a následne zrušil dodatočný platobný

výmer Daňového úradu Nové Zámky č. /Md zo dňa 12. 10. 2011,

rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1020504/1/501856/2012

zo dňa 20. 4. 2012, Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn.

zo dňa 12. 02. 2013, Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

zo dňa 29. 01. 2015.“

5. Návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia obce z 24. apríla 2017

odôvodňuje „poukazom na šikanóznu výšku uloženej pokuty, pričom jej okamžité vymáhanie

by spôsobilo sťažovateľovi výrazné finančné ťažkosti.“.

II.

Právomoc ústavného súdu, relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

6. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

na začatie konania ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom

súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. V súlade s ak má návrh na začatie konania

uvedený v § 42 ods. 2 písm. f) odstrániteľné nedostatky, môže ústavný súd vyzvať

navrhovateľa, aby v určenej lehote tieto nedostatky odstránil. Ak účastník konania v určenej

lehote nedostatky neodstráni, ústavný súd návrh na začatie konania odmietne.

11. Podľa podanie, ktorým sa začína konanie

pred ústavným súdom, je návrhom na začatie konania.

12. Podľa návrhom na začatie konania

je sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

13. Podľa návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

14. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem

všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

15. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

16. Viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje

predovšetkým vo viazanosti petitom, teda tou časťou ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ

špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha, čím zároveň vymedzí

predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej

ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej ústavnej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , , ,

, ). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ

zastúpený zvoleným advokátom. Zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom teda je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu

rozhodnutia (petitu), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, t. j. takým

spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

17. V petite ústavnej sťažnosti sa sťažovateľ domáha vyslovenia toho,

že napadnutým rozhodnutím obce, napadnutým rozhodnutím okresného úradu, napadnutým

rozsudkom krajského súdu a napadnutým rozsudkom najvyššieho súdu boli porušené

základné právo podľa a 2 v spojení s porušením ,

a právo podľa dohovoru „sťažovateľa “. Sťažovateľ

následne navrhuje, aby ústavný súd zrušil „dodatočný platobný výmer Daňového úradu

Nové Zámky č. /Md zo dňa 12. 10. 2011, rozhodnutie Finančného

riaditeľstva Slovenskej republiky č. 1020504/1/501856/2012 zo dňa 20. 4. 2012, Rozsudok

Krajského súdu Nitra sp. zn. zo dňa 12. 02. 2013, Rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. 01. 2015.“.

18. Z petitu ústavnej sťažnosti takto vyplýva, že sťažovateľ sa domáha vyslovenia

porušenia označených práv a článkov a dohovoru inej osoby, ako je on sám, a táto

osoba zjavne nebola účastníkom konaní, v ktorých boli vydané napadnuté rozhodnutia, resp.

napadnuté rozsudky. Rovnako tak žiada zrušiť iné rozhodnutia, ktoré v odôvodnení ústavnej

sťažnosti nie sú nijak vymedzené a ktoré nekorešpondujú s napadnutými rozhodnutiami,

ktorými mali byť porušené označené práva a články podľa a dohovoru. Takto

sformulovaný petit je nezrozumiteľný, vnútorne si protirečiaci, nekorešponduje

s odôvodnením ústavnej sťažnosti a nie je vykonateľný.

19. Ústavný súd preto po preskúmaní ústavnej sťažnosti konštatuje, že napriek

právnemu zastúpeniu sťažovateľa jeho ústavná sťažnosť v časti, v ktorej formuluje návrh

rozhodnutia, akého sa domáha (petit), nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom ustanovené v . Podľa

názoru ústavného súdu za danej situácie neprichádzala do úvahy výzva na odstránenie tohto

nedostatku návrhu podľa vzhľadom na jeho kľúčovú

(esenciálnu) povahu. Označené ustanovenie zákona slúži na odstraňovanie najmä

formálnych nedostatkov návrhu, avšak nie samotnej podstaty návrhu (m. m. ,

, ).

20. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že označený nedostatok zákonom

ustanovených náležitostí nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup

slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom.

21. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom

ustanovené predpoklady.

22. Ústavný súd vzhľadom na uvedené ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2

písm. c) pre nesplnenie zákonom ustanovených náležitostí.

23. Pretože ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, bolo

bez právneho významu zaoberať sa ďalšími jeho požiadavkami uvedenými v petite ústavnej

sťažnosti, t. j. predovšetkým rozhodovať o návrhu na odklad vykonateľnosti

špecifikovaného rozhodnutia.

24. Nad rámec veci považuje ústavný súd za vhodné uviesť, že aj pri splnení

zákonom ustanovených náležitostí by bolo potrebné ústavnú sťažnosť v časti, v ktorej

sťažovateľ namieta porušenie označených práv a článkov a dohovoru napadnutým

rozhodnutím obce, napadnutým rozhodnutím okresného úradu a napadnutým rozsudkom

krajského súdu, odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie

[ v spojení s ]. Ani vo zvyšnej časti

sa nejaví, že by ústavná sťažnosť bola dôvodná, keďže ústavný súd po oboznámení sa

s priloženými napadnutými rozhodnutiami nezistil opodstatnenosť argumentácie

sťažovateľa uvedenej v stručnom a relatívne všeobecnom odôvodnení ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2019

Miroslav DURIŠ predseda senátu