Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 102/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša (sudca spravodajca) a zo sudcov

Ladislava Duditša a Libora Duľu predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpeného Advokátskou

kanceláriou , v mene ktorej koná

konateľ a advokát , ktorou namieta porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 18. júla 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. septembra 2019 doručená ústavná sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

Advokátskou kanceláriou ,

v mene ktorej koná konateľ a advokát , ktorou namieta porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. júla 2019 (ďalej

len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ je stranou

v spore v procesnom postavení žalobcu, ktorý sa proti žalovanej (obchodná spoločnosť

) v konaní vedenom Okresným súdom Svidník (ďalej len „okresný súd“)

pod sp. zn. domáha zaplatenia sumy 1 332,68 € s príslušenstvom.

3. Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 25. októbra 2018 (ďalej len

„rozsudok pre zmeškanie z 25. októbra 2018“) rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť

sťažovateľovi sumu 1 303,82 € s úrokom z omeškania. Rozsudok pre zmeškanie

z 25. októbra 2018 okresný súd odôvodnil tým, že žalovaná sa nedostavila na pojednávanie

vo veci, a to aj napriek skutočnosti, že bola poučená o následku nedostavenia sa vrátane

možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť včas a vážnymi

okolnosťami neospravedlnila.

4. Žalovaná podala 14. decembra 2018 návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie

z 25. októbra 2018 z dôvodu, že pojednávanie vo veci zmeškala z ospravedlniteľných

dôvodov. O návrhu rozhodol okresný súd uznesením sp. zn. z 23. januára

2019 (ďalej len „uznesenie z 23. januára 2019“) tak, že ho zamietol.

5. O odvolaní proti uzneseniu okresného súdu z 23. januára 2019 rozhodol krajský

súd napadnutým uznesením tak, že citované uznesenie okresného súdu zmenil, zrušil

rozsudok pre zmeškanie z 25. októbra 2018 a vec vrátil okresnému súdu na nariadenie

nového pojednávania.

6. Sťažovateľ zdôrazňuje, že krajský súd „odignoroval ustanovenie § 92 ods. 2“

(ďalej aj „“), podľa ktorého splnomocnenie udelené

advokátovi nemožno obmedziť. Podľa sťažovateľa „pokyn žalovaného, že si výslovne želá

účasť na pojednávaní len novozvoleným advokátom neobstojí, pokiaľ doterajší zástupca má

platne udelené plnomocenstvo. V posudzovanej veci trvalo zastúpenie žalovaného

advokátom a ten sa pojednávania nezúčastnil a svoju neúčasť

neospravedlnil.“.

7. Krajský súd podľa sťažovateľa rovnako neuplatnil judikatúru ústavného súdu,

podľa ktorej kolízia dvoch pojednávaní toho istého účastníka v tom istom termíne

na rozdielnych súdoch nie je bez ďalšieho dôležitým dôvodom na odročenie pojednávania

(k tomu pozri aj ).

8. Podľa sťažovateľa je napadnuté uznesenie krajského súdu neodôvodnené

a arbitrárne, keďže je v rozpore s doterajšou judikatúrou všeobecných súdov, podľa ktorej

sa ospravedlniteľnými dôvodmi rozumejú len také okolnosti, ktoré znemožňovali

žalovanému, resp. jeho právnym zástupcom účasť na pojednávaní z objektívnych dôvodov

(choroba, úraz, úmrtie v rodine).

9. Nevyhnutným podľa sťažovateľa bolo, aby krajský súd odklon od doterajšej

rozhodovacej praxe odôvodnil. Povinnosťou krajského súdu bolo pri v napadnutom

uznesení uvádzanom rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

(ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. uviesť, v čom sa líši od nálezu ústavného

súdu sp. zn. .

10. K nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. z 23. februára

2016 (ďalej len „nález z 23. februára 2016“), na ktorý krajský súd v napadnutom uznesení

poukazuje, sťažovateľ uvádza, že rozhodujúcimi boli okolnosti, za ktorých bolo citované

rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky vydané. V tejto súvislosti zdôrazňuje,

že „zástupca žalovaného bol jediným právnym zástupcom žalovaného; po druhé súd často

odročoval v predmetnej veci pojednávania z dôvodu zlého zdravotného stavu zástupcu

žalovaného – onkologického pacienta a nakoniec neakceptoval jedno z ďalších jeho

ospravedlnení, pričom v tom ústavný súd spozoroval snahu súdu urýchlene skončiť ťahajúci

sa súdny spor.“. Na podklade uvedených skutočností sťažovateľ zdôrazňuje,

že v predmetnej veci nie je možné nekriticky preberať nálezy Ústavného súdu Českej

republiky, keď sú „takto závažné odlišnosti medzi posudzovanými prípadmi.“.

11. Podľa sťažovateľa odklonom od ustálenej rozhodovacej praxe a náležitým

nevysvetlením jeho rozhodnutia došlo napadnutým uznesením krajského súdu k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa , ako aj jeho práva podľa

ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ preto navrhuje, aby ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti

na ďalšie konanie o nej rozhodol nálezom tak, že vysloví porušenie základného práva podľa

a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením krajského

súdu, napadnuté uznesenie krajského súdu zruší a vec vráti krajskému súdu na ďalšie

konanie a sťažovateľovi prizná náhradu trov konania v sume 346,62 €.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. V súlade s podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

15. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

16. V súlade s ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou, f) ktorý

je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide

predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ pre nedostatok vzájomnej

príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom,

porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci

vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval

uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne

nepripúšťajú (m. m. , , , , ).

18. V súlade s a ústavná sťažnosť je

neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon

na ochranu jeho základných práv a slobôd (odsek 2). Ústavný súd neodmietne prijatie

ústavnej sťažnosti pre jej neprípustnosť, ak sťažovateľ preukáže, že nevyčerpal právne

prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd, z dôvodov

hodných osobitného zreteľa (odsek 3).

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

21. Pri prieskume ústavnej sťažnosti úlohou ústavného súdu v súlade s jeho

konštantnou judikatúrou nie je preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného

súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie práva

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách. Z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov v prípade,

ak v konaní, ktoré im predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody (m. m. , , ,

).

22. Rešpektujúc judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, ústavný súd vo svojej

ustálenej judikatúre pripomína, že jedným z kľúčových princípov spravodlivého súdneho

konania, ako ich garantuje čl. 6 ods. 1 dohovoru, je aj právo na náležité odôvodnenie

súdneho rozhodnutia. Jeho obsahom je právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré preskúmateľným spôsobom, jasne a zrozumiteľne dáva odpovede

na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

Princíp spravodlivosti („fairness“) pritom zaväzuje súdy, aby pre svoje rozhodnutia

poskytli dostatočné a relevantné dôvody (napr. , ,

). Potreba náležite odôvodniť súdne rozhodnutie je daná tiež vo verejnom

záujme, pretože je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny, neprehľadný

a že rozhodovanie súdu je kontrolovateľné verejnosťou ().

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

23. Sťažovateľ napáda nemeritórne rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým bolo

zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie – rozsudok pre zmeškanie a vec vrátená tomuto

súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ešte pred samotným vysporiadaním sa so všetkými

relevantnými námietkami sťažovateľa v kontexte ním namietaného porušenia práv

zaručených a dohovorom ústavný súd považoval za nevyhnutné vyjadriť sa k jeho

právomoci preskúmavať rozhodnutia všeobecného súdu predchádzajúce samotnému

meritórnemu rozhodnutiu. V rámci konania o ústavnej sťažnosti ústavný súd zásadne

preskúmava len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia,

ktorými sa konanie vo veci samej právoplatne skončilo. V zmysle uvedeného v konaní,

ktoré v čase predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti stále prebieha, nemožno

uvažovať o splnení tejto požiadavky ().

24. Ak ústavný súd v rámci svojej doterajšej rozhodovacej činnosti pripustil výnimky

z tejto zásady, išlo o prípady, keď ešte pred právoplatným skončením konania vo veci samej

bolo v konaní o ústavnej sťažnosti napadnuté právoplatné rozhodnutie, ktorým sa skončila

iba určitá časť konania alebo ktorým sa riešila iba určitá parciálna procesná otázka.

Podmienkou na pripustenie takejto výnimky však je, že v konkrétnom prípade musí ísť

o rozhodnutie spôsobilé výrazne a nezvratným spôsobom zasiahnuť do alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou garantovaných základných práv alebo slobôd

sťažovateľa, ako aj to, že námietka ich porušenia sa musí vzťahovať výlučne na dané

štádium konania a nemohla by už byť uplatnená neskôr (), prípadne by sa

tento negatívny dôsledok musel zároveň vzťahovať na výsledok konania a nebolo by ho

možné korigovať v ďalšom procesnom postupe alebo v opravných konaniach

().

25. V nadväznosti na uvedené právne názory ústavný súd konštatuje,

že v okolnostiach daného prípadu sú splnené predpoklady na výnimku z už spomenutej

zásady, podľa ktorej ústavný súd v rámci konania o ústavnej sťažnosti zásadne preskúmava

len právoplatné rozhodnutia, a to v tom zmysle, že musí ísť o rozhodnutia, ktorými sa

právoplatne skončilo konanie.

26. Predmetom preskúmania zo strany ústavného súdu sú námietky sťažovateľa

o neústavnosti rozhodnutia, ktorým odvolací súd rozhodol o zrušení rozsudku

pre zmeškanie a pokračovaní v prejednaní veci na podklade zistenia, že podmienky

pre vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené, resp. na podklade zistenia dôvodnosti

odvolacieho dôvodu predostretého žalovanou. Neústavnosť sťažovateľ vidí predovšetkým

v nedostatočnom odôvodnení napadnutého uznesenia krajského súdu (body 6 až 10 tohto

uznesenia).

27. Vzhľadom na skutočnosť, že krajský súd sa v napadnutom uznesení vyjadril

k otázke (ne)splnenia podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie s konečnou

platnosťou a relevantná právna úprava vylučuje, aby uvedená otázka bola predmetom

ďalšieho preskúmania všeobecnými súdmi v rámci následných štádií konania v predmetnej

právnej veci (vrátane konania o opravných prostriedkoch, pozn.), napadnuté uznesenie

krajského súdu je spôsobilé výrazným a nereparovateľným spôsobom zasiahnuť do sféry

a dohovorom zaručených práv sťažovateľa. Ústavný súd preto podrobil napadnuté

uznesenie krajského súdu ústavnému prieskumu z pohľadu možného porušenia

sťažovateľom označeného základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

28. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti stabilne judikuje, že nepripúšťa

námietky, ktoré sťažovateľ uplatňuje po prvýkrát až v konaní pred ním samým (napr. nález

ústavného súdu sp. zn. ). Z bodu 7 napadnutého uznesenia krajského súdu

pritom vyplýva, že sťažovateľ sa k odvolaniu žalovanej proti uzneseniu okresného súdu

z 23. januára 2019 v lehote stanovenej súdom nevyjadril. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti

netvrdí, tým menej preukazuje dôvody, pre ktoré sa k odvolaniu žalovanej v stanovenej

lehote nevyjadril. Možno teda ustáliť, že sťažovateľ sa v rámci odvolacieho konania,

ktorého ústavnosť je v tomto konaní preskúmavaná, v rozpore so všeobecne uznávanou

zásadou vigilantibus iura scripta sunt (právo patrí bdelým) a zanedbaním procesnej

povinnosti sám pozbavil možnosti využiť právny prostriedok na ochranu svojich práv.

Právnym prostriedkom ochrany práv sťažovateľa je totiž v prípade, že rozhodnutie súdu

prvej inštancie je v prospech sťažovateľa a druhá strana v spore využije svoje právo podať

proti nemu opravný prostriedok, aj vyjadrenie k opravnému prostriedku druhej strany

v spore v rámci konania o opravnom prostriedku.

29. Sťažovateľ mohol vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej na svoju obranu účinne

predkladať argumenty smerujúce proti tým, ktoré v odvolaní predostrela žalovaná.

Povinnosťou krajského súdu by následne bolo sa so všetkými podstatnými námietkami

predloženými v odvolacom konaní aj sťažovateľom náležitým spôsobom vysporiadať.

Vzhľadom na ničím neodôvodnenú absenciu predloženia argumentov k odvolaniu žalovanej

zo strany sťažovateľa je podľa názoru ústavného súdu, uplatňujúc prísne formalistický

prístup ochrany základných práv a slobôd, daný dôvod odmietnutia ústavnej sťažnosti

ako neprípustnej v súlade s .

30. Uplatňujúc materiálne chápanie ochrany základných práv a slobôd, ústavný súd

aj napriek už uvedenému pristúpil k preskúmaniu ústavnej udržateľnosti odôvodnenia

napadnutého uznesenia krajského súdu, a to na účely preskúmania zlučiteľnosti jeho obsahu

s limitmi sťažovateľom označených článkov a dohovoru, ktorých porušenie namieta.

Uvedený prieskum ústavný súd vykonal v medziach svojich právomocí, a teda posudzoval

kvalitu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a ústavnú súladnosť interpretácie právnej

úpravy, ktorú krajský súd vo veci sťažovateľa aplikoval, inými slovami, ústavnú

udržateľnosť napadnutého rozhodnutia.

31. Podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa

na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný

nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní

na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti

vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas

a vážnymi okolnosťami.

32. V súlade s ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal

pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh

žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie.

33. Krajský súd v podstatnej časti napadnutého uznesenia zdôraznil,

že s prihliadnutím na relevantný spisový materiál považoval za preukázané, že súd prvej

inštancie nariadil pojednávanie vo veci samej na 25. október 2018 o 10.30 h a žalovanú

predvolal 30. júla 2018. Právny zástupca žalovanej ( ) prevzal

predvolanie na pojednávanie 6. augusta 2018 a 23. októbra 2018 prevzal právne

zastupovanie žalovanej advokát , ktorý 24. októbra 2018

doručil súdu prvej inštancie oznámenie o prevzatí právneho zastúpenia,

ako aj ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a žiadosť o odročenie pojednávania

nariadeného na 25. október 2018 z dôvodu, aby mal dostatok času na prípravu v predmetnej

právnej veci, a zároveň aj z dôvodu, že v čase pojednávania mal na Okresnom súde

Humenné v konaní vedenom pod sp. zn. nariadené predbežné prejednanie

sporu. Súčasťou obsahu predmetného podania bolo zároveň aj oznámenie žalovanej o tom,

že nesúhlasí s tým, aby bola v predmetnom konaní zastúpená iným advokátom. V súlade

s žalovaná oznámila aj elektronickú adresu a telefónne číslo, na ktoré

žiadala, aby ju okresný súd upovedomil o rozhodnutí o odročení pojednávania. Predmetné

podanie žalovanej bolo okresnému súdu doručené 24. októbra 2018 o 17.44 h.

34. V ďalšej časti krajský súd v napadnutom uznesení zdôraznil, že spravodlivej

ochrane práv nezodpovedá taký postup súdu prvej inštancie, ktorý vyhodnotí zvolenie si

nového právneho zástupcu po takmer piatich rokoch za irelevantné pre posúdenie

ospravedlniteľného dôvodu na nedostavenie sa na pojednávanie, ak žalovaná trvá

na osobnej prítomnosti nového právneho zástupcu a tento má v čase nariadeného

pojednávania kolidujúce iné pojednávanie v inom konaní.

35. Krajský súd pri rozhodovaní o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu

z 23. januára 2019 prihliadol na priebeh celého konania, ktoré predchádzalo vydaniu

rozsudku pre zmeškanie z 25. októbra 2018 a dospel k záveru, že žalovaná bola v priebehu

celého konania aktívna a poskytovala súdu prvej inštancie potrebnú súčinnosť na to, aby vec

bola v primeranom čase prejednaná a rozhodnutá.

36. Na podporu svojho záveru krajský súd poukázal na uznesenie najvyššieho súdu

sp. zn. z 8. júla 2010, podľa záverov ktorého je v kontexte právnej úpravy

danej nevyhnutné k tomu, aby všeobecný súd

mohol vec prejednať v neprítomnosti účastníka alebo jeho zástupcu, splnenie dvoch

podmienok, a to riadne predvolanie a absencia žiadosti o odročenie pojednávania

z dôležitého dôvodu. Dôležitým dôvodom v prípade druhej podmienky je podľa názoru

najvyššieho súdu obsiahnutého v citovanom rozhodnutí aj kolízia s iným pojednávaním

zástupcu, ak nemožno od účastníka konania spravodlivo žiadať, aby si zvolil iného

zástupcu.

37. V kontexte nálezu z 23. februára 2016, na ktorý v napadnutom uznesení

poukázal, krajský súd konštatoval nevyhnutnosť postupovať pri posudzovaní naplnenia

kritérií ospravedlniteľného dôvodu podľa príslušného ustanovenia Civilného sporového

poriadku v súlade so zásadou spravodlivosti a s prihliadnutím na predchádzajúce konanie

sporových strán.

38. Z relevantnej časti nálezu z 23. februára 2016 vyplýva, že pri rozhodovaní

o (ne)vydaní kontumačného rozsudku je nevyhnutné rešpektovať nielen kritériá, ktoré sú

pre vydanie kontumačného rozsudku dané zákonom, ale rovnako aj základné procesné práva

účastníka konania, resp. strany v spore. V konkrétnom prípade dospel Ústavný súd Českej

republiky k záveru, že postup všeobecného súdu, ktorý vydal rozsudok pre zmeškanie

v situácii, keď boli síce splnené formálne podmienky pre jeho vydanie, avšak bez skúmania

hľadiska vhodnosti a nevyhnutnosti jeho použitia tak, ako to je stanovené v judikatúre

Ústavného súdu Českej republiky, nie je ústavne udržateľný.

39. Ústavný súd v tejto súvislosti vo svojej judikatúre konštantne zdôrazňuje,

že pri uplatňovaní svojej právomoci nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti

nemôže zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia

a aplikácia zákonov. Sú to teda všeobecné súdy, ktorým prislúcha chrániť princípy

spravodlivého procesu na zákonnej úrovni (napr. , ).

40. Skúmanie splnenia zákonných podmienok pre vydanie kontumačného rozsudku

a v tomto kontexte predovšetkým výklad pojmu „ospravedlnenie neprítomnosti vážnymi

okolnosťami“ v súlade s už uvedeným je v právomoci všeobecného súdu, v konkrétnych

okolnostiach veci krajského súdu, ktorý v posudzovanom prípade preskúmaval v rámci

odvolacieho konania názor súdu prvej inštancie.

41. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje materiálne poňatie

právneho štátu, ktoré spočíva okrem iného na interpretácii právnych predpisov z hľadiska

ich účelu a zmyslu, a pri riešení (rozhodovaní) konkrétnych prípadov sa nesmie opomínať,

že prijaté riešenie (rozhodnutie) musí byť akceptovateľné aj z hľadiska všeobecne

ponímanej spravodlivosti (m. m. , , , ,

).

42. Prípady, v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom

má za následok porušenie základných práv a slobôd, sú tie, v ktorých táto nesprávna

aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto práva,

prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža kolízia

ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej aplikácie

jednoduchého práva. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd

urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s právom na súdnu

ochranu a princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom

a v právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame či bez bližších

nerozpoznateľných kritérií (). O svojvôli (arbitrárnosti) pri výklade

a aplikácii zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade,

ak by sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel

ich účel a význam (). V konkrétne prejednávanej veci o takýto prípad nejde.

43. K námietke sťažovateľa uvedenej v bode 6 tohto uznesenia ústavný súd

zdôrazňuje, že z relevantných častí napadnutého uznesenia krajského súdu vyplýva

skutočnosť, podľa ktorej bol súd prvej inštancie o zvolení si nového právneho zástupcu včas

(pred samotným pojednávaním vo veci) informovaný. Sťažovateľ ani v ústavnej sťažnosti

nepredkladá argumentáciu, ktorou by spochybňoval odôvodnenie napadnutého uznesenia

krajského súdu v kontexte doručenia oznámenia o novom právnom zastúpení advokátom

, ktoré by bolo spôsobilé spochybniť zároveň ukončenie

predchádzajúceho právneho zastupovania advokátom . Bez spochybnenia

účinnosti samotnej zmeny právneho zastupovania je preto aplikácia

vo vzťahu k právnemu zastupovaniu advokátom , ktorý v čase vydania

rozsudku pre zmeškanie už nebol právnym zástupcom žalovanej, právne irelevantná.

44. Ani námietka obsiahnutá v bode 7 tohto uznesenia nie je podľa názoru ústavného

súdu v kontexte posúdenia ústavnosti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajského súdu

relevantná. Vážnosť okolností, ktorými žalovaná ospravedlňovala svoju neprítomnosť

na pojednávaní, nebola totiž daná len kolíziou pojednávania nového právneho zástupcu,

ale aj okolnosťou danou samotnou zmenou právneho zastupovania vykonanou

pred pojednávaním, pre ktorú sa nový právny zástupca nestihol s právnou vecou oboznámiť.

45. K samotnej zmene právneho zastupovania v kontexte vážnosti okolnosti, ktorou

žalovaná ospravedlňuje svoju neprítomnosť na pojednávaní, ústavný súd konštatuje,

že takáto zmena právneho zastupovania v krátkom čase pred pojednávaním môže mať sama

osebe charakter účelovosti. V záujme odstránenia pochybnosti o tom, či tento úkon

žalovanej bol alebo nebol úkonom účelovosti, bolo v záujme spravodlivého usporiadania

vzťahov medzi stranami sporu zo strany krajského súdu ústavne udržateľné prihliadať

na doterajšie správanie žalovanej ako strany v spore (bod 35 tohto uznesenia). Pokiaľ preto

krajský súd ustálil aj na podklade doterajšieho správania žalovanej v spore,

že spravodlivému usporiadaniu vzťahov oboch strán v spore nezodpovedá taký postup súdu

prvej inštancie, ktorý vyhodnotí zvolenie si nového právneho zástupcu po takmer piatich

rokoch za irelevantné, ústavný súd konštatuje, že krajský súd pri hodnotení vážnosti

okolností nevybočil z hraníc voľnej úvahy danej mu zákonom a jeho odôvodnenie je

ústavne udržateľné. Opačný záver by totiž znamenal upretie práva žalovanej na prístup

k súdu a k uplatňovaniu jej práv v konaní pred všeobecným súdom a v konečnom dôsledku

by viedol k neprípustnému zásahu do jej práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

46. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd po oboznámení sa s odôvodnením

napadnutého uznesenia krajského súdu dospel k názoru, že obsahuje dostatok skutkových

a právnych záverov, a nezistil, že by tieto závery krajského súdu boli svojvoľné alebo

zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká aplikácia príslušných ustanovení

všeobecne záväzných právnych predpisov (predovšetkým ), ktorá by bola

popretím ich podstaty a zmyslu. Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu,

aby sa spochybňovali závery napadnutého uznesenia krajského súdu, pretože sú dostatočne

a presvedčivo odôvodnené.

47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia, a ústavnú sťažnosť odmietol z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti podľa .

48. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších návrhoch

uplatnených v ústavnej sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. novembra 2019

Miroslav D U R I Š

predseda senátu