Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
IV. ÚS 111/2019
PDF · 173.76 KB
No categories available
IV. ÚS 111/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2019
v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a
Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, zastúpeného JUDr. Igorom Ribárom, advokátska kancelária,
Námestie sv. Michala 11, Hlohovec, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa
čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu
v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 79/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca
2019 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len
„sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Igorom Ribárom, advokátska kancelária, Námestie
sv. Michala 11, Hlohovec, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46
ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum
ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len
„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období od
17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli prerozdelené
náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov medzi sudcov
menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi
spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola prejednaná
vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu),
Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).
3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného
súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 27 Tk 1/2016 z 22. marca 2018 uznaný
vinným zo spáchania skutku uvedeného v rozsudku a podľa § 172 Trestného zákona
s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 12
rokov. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol
rozsudkom sp. zn. 5 To 79/2018 z 19. júla 2018. Sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojich
základných práv podľa ústavy a práva podľa dohovoru (bod 1) tým, že rozsudok krajského
súdu mu bol doručený až 31. januára 2019.
4. Dňa 18. januára 2019 podal sťažovateľ predsedovi krajského súdu sťažnosť proti
porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorou namietal,
že rozsudok krajského súdu sp. zn. 5 To 79/2018 z 19. júla 2018 mu ku dňu podania
sťažnosti nebol doručený a až 2. novembra 2018 pri nazeraní do súdneho spisu sa jeho
právny zástupca dozvedel, že lehota na vyhotovenie rozsudku bola predsedom krajského
súdu predĺžená do 11. októbra 2018 z dôvodu práceneschopnosti a následne plánovanej
dovolenky sudkyne spravodajkyne v predmetnej trestnej veci. Predseda krajského súdu
v odpovedi na sťažnosť z 13. februára 2019 okrem iného uviedol, že predĺžil sudkyni
spravodajkyni lehotu na vyhotovenie rozsudku z dôvodu jej práceneschopnosti a následnej
plánovanej dovolenky do 11. októbra 2018 a rozhodnutie bolo 9. októbra 2018 vyhotovené
a 10. októbra 2018 expedované. Predseda krajského súdu priznal pochybenie krajského
súdu v tom, že sťažovateľ ani jeho právny zástupca neboli o predĺžení lehoty informovaní,
a zároveň sa za toto pochybenie ospravedlnil, pritom tiež poukázal na § 146 ods. 1 prvú vetu
vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom
a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd
a vojenské súdy v znení neskorších noviel, podľa ktorého rozhodnutie súdu druhého stupňa
v trestnom konaní doručuje súd prvého stupňa.
5. Za porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne
konanie považuje sťažovateľ stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzal od uplynutia
zákonnej lehoty na vyhotovenie rozsudku až do jeho doručenia 31. januára 2019, keď bola
jeho trestná vec síce ukončená, avšak tým, že mu nebol doručený rozsudok, nemohol
uplatniť ďalšie svoje procesné práva v súvislosti s podaním mimoriadneho opravného
prostriedku, keďže mu nebolo známe presné znenie odôvodnenia rozsudku. Sťažovateľ
uznáva, že práva na mimoriadny opravný prostriedok nebol zbavený, avšak tým, že nebol
upovedomený o predĺžení lehoty na vypracovanie rozsudku, bolo podľa jeho názoru
obmedzené nad akceptovateľnú mieru.
6. V súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní pred krajským súdom sťažovateľ
uvádza, že nemožno akceptovať argumentáciu jeho predsedu, že rozsudok mal doručovať
súd prvého stupňa a že rozhodnutie bolo vyhotovené 9. októbra 2018 a expedované
10. októbra 2018, pretože predmetný spis bol ešte 2. novembra 2018 na krajskom súde, kde
bol doň právny zástupca sťažovateľa nahliadať.
7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,
aby ústavný súd po prijatí jeho ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto
rozhodol:
„I. Základné právo Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa zaručené
v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a ako aj právo na spravodlivý
proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a výkladných slobôd
postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 5To/79/2018 porušené
bolo.
II. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €, ktoré je Krajský
súd v Trnave povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.
III. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia
v sume 346,26 € na účet jeho právneho zástupcu do 2 mesiacov od doručenia nálezu.“
II.
Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava
8. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu
ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho
prijatiu na ďalšie konanie.
9. Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Z § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného
súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne
neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 To 79/2018
11. Sťažovateľ namieta, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
5 To 79/2018 došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa
právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty
dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Na naplnenie
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy preto nestačí, aby štátne orgány vec
prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,
13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06)
sa ochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavným
súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva
označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať.
Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať
k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom krajského súdu,
ústavný súd ústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2
písm. g) zákona o ústavnom súde].
14. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,
že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí
smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv
sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto ústavná sťažnosť zohráva
významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa
v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05,
15. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej
sťažnosti zistil, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 79/2018 rozhodol
rozsudkom sp. zn. 5 To 79/2018 z 19. júla 2018, písomne vyhotoveným 9. októbra 2018
(po predĺžení lehoty predsedom krajského súdu), ktorý bol sťažovateľovi doručený
31. januára 2019. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému
súdu, teda 13. marca 2019, už krajský súd nemohol byť porušovateľom označeného
základného práva podľa ústavy a práva podľa dohovoru, keďže vo veci už rozhodol
a rozsudok bol doručený sťažovateľovi.
16. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
ako zjavne neopodstatnenú.
III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 To 79/2018
17. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti odôvodňuje porušenie základného práva
na súdnu ochranu podľa ústavy tým, že nebol upovedomený o predĺžení lehoty na písomné
vyhotovenie rozsudku (do 11. októbra 2018) predsedom krajského súdu a následne mu bol
rozsudok doručený až 31. januára 2019. V podstatnej časti je argumentácia sťažovateľa
vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu totožná
s odôvodnením namietaného porušenia čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru
a vo vzťahu k porušeniu čl. 46 ods. 1 ústavy je zdôraznená intenzita zásahu do základného
práva sťažovateľa.
18. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom sťažovateľa, že krajský súd pochybil tým,
že ho neupovedomil o predĺžení lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku, a preto sa
zameral na posúdenie napadnutého procesného postupu krajského súdu a skúmanie intenzity
porušenia označeného základného práva vo vzťahu k nemu. Ústavný súd pritom pripomína,
že už vo svojich skorších rozhodnutiach vyslovil názor, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj
v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr.
19. Ústavný súd vzal do úvahy skutočnosť, že krajský súd po predĺžení lehoty
na vyhotovenie rozsudku mohol konať plynulejšie a efektívnejšie v súvislosti
s doručovaním rozsudku sťažovateľovi prostredníctvom okresného súdu v súlade
s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky
č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,
Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, keďže až
právoplatným meritórnym rozhodnutím možno vo vzťahu k sťažovateľovi nastoliť stav
právnej istoty. V kontexte konkrétnych okolností prípadu vzal ústavný súd do úvahy časový
interval medzi písomným vyhotovením rozsudku a jeho faktickým doručením
sťažovateľovi, ako i skutočnosť, že právo domáhať sa ochrany svojich práv mimoriadnym
opravným prostriedkom ostalo sťažovateľovi zachované, a preto sa priklonil k záveru,
že pochybenie krajského súdu nedosahuje takú ústavnoprávnu intenzitu, že by na jeho
základe mohol po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne vysloviť
porušenie sťažovateľom označeného základného práva podľa ústavy. Vzhľadom na už
uvedené ústavnú sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
20. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez dôvodu zaoberať sa
ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2019
Miroslav Duriš predseda senátu