Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 111/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2019

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a

Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, zastúpeného JUDr. Igorom Ribárom, advokátska kancelária,

Námestie sv. Michala 11, Hlohovec, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa

a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu

v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. marca

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len

„sťažovateľ“), zastúpeného JUDr. Igorom Ribárom, advokátska kancelária, Námestie

sv. Michala 11, Hlohovec, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“), ako aj práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

.

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum

ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období od

17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli prerozdelené

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov medzi sudcov

menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená sudcovi

spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola prejednaná

vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda senátu),

Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom Okresného

súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 22. marca 2018 uznaný

vinným zo spáchania skutku uvedeného v rozsudku a podľa

s použitím odsúdený na trest odňatia slobody v trvaní 12

rokov. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie, o ktorom krajský súd rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 19. júla 2018. Sťažovateľ odôvodňuje porušenie svojich

základných práv podľa a práva podľa dohovoru (bod 1) tým, že rozsudok krajského

súdu mu bol doručený až 31. januára 2019.

4. Dňa 18. januára 2019 podal sťažovateľ predsedovi krajského súdu sťažnosť proti

porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ktorou namietal,

že rozsudok krajského súdu sp. zn. z 19. júla 2018 mu ku dňu podania

sťažnosti nebol doručený a až 2. novembra 2018 pri nazeraní do súdneho spisu sa jeho

právny zástupca dozvedel, že lehota na vyhotovenie rozsudku bola predsedom krajského

súdu predĺžená do 11. októbra 2018 z dôvodu práceneschopnosti a následne plánovanej

dovolenky sudkyne spravodajkyne v predmetnej trestnej veci. Predseda krajského súdu

v odpovedi na sťažnosť z 13. februára 2019 okrem iného uviedol, že predĺžil sudkyni

spravodajkyni lehotu na vyhotovenie rozsudku z dôvodu jej práceneschopnosti a následnej

plánovanej dovolenky do 11. októbra 2018 a rozhodnutie bolo 9. októbra 2018 vyhotovené

a 10. októbra 2018 expedované. Predseda krajského súdu priznal pochybenie krajského

súdu v tom, že sťažovateľ ani jeho právny zástupca neboli o predĺžení lehoty informovaní,

a zároveň sa za toto pochybenie ospravedlnil, pritom tiež poukázal na § 146 ods. 1 prvú vetu

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o Spravovacom

a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špecializovaný trestný súd

a vojenské súdy v znení neskorších noviel, podľa ktorého rozhodnutie súdu druhého stupňa

v trestnom konaní doručuje súd prvého stupňa.

5. Za porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne

konanie považuje sťažovateľ stav právnej neistoty, v ktorom sa nachádzal od uplynutia

zákonnej lehoty na vyhotovenie rozsudku až do jeho doručenia 31. januára 2019, keď bola

jeho trestná vec síce ukončená, avšak tým, že mu nebol doručený rozsudok, nemohol

uplatniť ďalšie svoje procesné práva v súvislosti s podaním mimoriadneho opravného

prostriedku, keďže mu nebolo známe presné znenie odôvodnenia rozsudku. Sťažovateľ

uznáva, že práva na mimoriadny opravný prostriedok nebol zbavený, avšak tým, že nebol

upovedomený o predĺžení lehoty na vypracovanie rozsudku, bolo podľa jeho názoru

obmedzené nad akceptovateľnú mieru.

6. V súvislosti s namietanými prieťahmi v konaní pred krajským súdom sťažovateľ

uvádza, že nemožno akceptovať argumentáciu jeho predsedu, že rozsudok mal doručovať

súd prvého stupňa a že rozhodnutie bolo vyhotovené 9. októbra 2018 a expedované

10. októbra 2018, pretože predmetný spis bol ešte 2. novembra 2018 na krajskom súde, kde

bol doň právny zástupca sťažovateľa nahliadať.

7. Na základe argumentácie uvedenej v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje,

aby ústavný súd po prijatí jeho ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto

rozhodol:

„I. Základné právo Sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa zaručené

v a a ako aj právo na spravodlivý

proces zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a výkladných slobôd

postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

II. Sťažovateľovi priznáva finančné zadosťučinenie v sume 2.000 €, ktoré je Krajský

súd v Trnave povinný zaplatiť mu do dvoch mesiacov od doručenia nálezu.

III. Okresný súd Trnava je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho zastúpenia

v sume 346,26 € na účet jeho právneho zástupcu do 2 mesiacov od doručenia nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Z vyplýva, že úlohou ústavného

súdu pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , , , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

11. Sťažovateľ namieta, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

12. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty

dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Na naplnenie

základného práva podľa preto nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. ,

).

13. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , )

sa ochrana základnému právu podľa poskytuje v konaní pred ústavným

súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného práva

označenými orgánmi verejnej moci (v tomto prípade krajským súdom) ešte mohlo trvať.

Ak v čase, keď ústavná sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom krajského súdu,

ústavný súd ústavnú sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú [§ 56 ods. 2

písm. g) ].

14. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto ústavná sťažnosť zohráva

významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

).

15. Ústavný súd v súvislosti s prípravou predbežného prerokovania ústavnej

sťažnosti zistil, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. rozhodol

rozsudkom sp. zn. z 19. júla 2018, písomne vyhotoveným 9. októbra 2018

(po predĺžení lehoty predsedom krajského súdu), ktorý bol sťažovateľovi doručený

31. januára 2019. Z uvedeného vyplýva, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti ústavnému

súdu, teda 13. marca 2019, už krajský súd nemohol byť porušovateľom označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, keďže vo veci už rozhodol

a rozsudok bol doručený sťažovateľovi.

16. Na tomto základe ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

po predbežnom prerokovaní odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

III.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa

postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

17. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti odôvodňuje porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa tým, že nebol upovedomený o predĺžení lehoty na písomné

vyhotovenie rozsudku (do 11. októbra 2018) predsedom krajského súdu a následne mu bol

rozsudok doručený až 31. januára 2019. V podstatnej časti je argumentácia sťažovateľa

vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu totožná

s odôvodnením namietaného porušenia a dohovoru

a vo vzťahu k porušeniu je zdôraznená intenzita zásahu do základného

práva sťažovateľa.

18. Ústavný súd sa stotožňuje s názorom sťažovateľa, že krajský súd pochybil tým,

že ho neupovedomil o predĺžení lehoty na písomné vyhotovenie rozsudku, a preto sa

zameral na posúdenie napadnutého procesného postupu krajského súdu a skúmanie intenzity

porušenia označeného základného práva vo vzťahu k nemu. Ústavný súd pritom pripomína,

že už vo svojich skorších rozhodnutiach vyslovil názor, že ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj

v trvaní niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr.

).

19. Ústavný súd vzal do úvahy skutočnosť, že krajský súd po predĺžení lehoty

na vyhotovenie rozsudku mohol konať plynulejšie a efektívnejšie v súvislosti

s doručovaním rozsudku sťažovateľovi prostredníctvom okresného súdu v súlade

s príslušnými ustanoveniami vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy,

Špecializovaný trestný súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov, keďže až

právoplatným meritórnym rozhodnutím možno vo vzťahu k sťažovateľovi nastoliť stav

právnej istoty. V kontexte konkrétnych okolností prípadu vzal ústavný súd do úvahy časový

interval medzi písomným vyhotovením rozsudku a jeho faktickým doručením

sťažovateľovi, ako i skutočnosť, že právo domáhať sa ochrany svojich práv mimoriadnym

opravným prostriedkom ostalo sťažovateľovi zachované, a preto sa priklonil k záveru,

že pochybenie krajského súdu nedosahuje takú ústavnoprávnu intenzitu, že by na jeho

základe mohol po prípadnom prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie reálne vysloviť

porušenie sťažovateľom označeného základného práva podľa . Vzhľadom na už

uvedené ústavnú sťažnosť aj v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

20. Po odmietnutí ústavnej sťažnosti ako celku bolo už bez dôvodu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. novembra 2019

Miroslav Duriš predseda senátu