Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 6 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (15)Rozsudok_5To-79-2018.pdf
PDF · 213.96 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/79/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci obžalovaných B. A. a spol. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. i) Trestného zákona a iné, o odvolaní prokurátora, obžalovaných B. A. a W. L. proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22.3.2018, č. k. 24Tk/1/2016-5171, na verejnom zasadnutí konanom dňa 19. júla 2018, takto
rozhodol:
I.
Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Trestného poriadku súd z r u š u j e napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu ohľadom obžalovaných K. K., X. G., Z. I. a A. A..
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovaný
K. K., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom O. I., prechodne bytom bez prihlásenia Y., Z. č. XX, t.č. vo výkone väzby od 13.10.2015, odsudzuje:
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to finančnej hotovosti vo výške 255 /dvestopäťdesiatpäť/ Eur.
X. G., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., ul. W. D. XXXX/XX, prechodne bytom bez prihlásenia J., Z. XX/A, t.č. vo výkone väzby od 13.10.2015, odsudzuje:
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to:
- 1ks plastové vrecko
- 1ks plastový dávkovač na lieky
- 1ks plastové vrecko
- 1ks papierová skladačka
Z. I., nar. XX.XX.XXXX,v J., trvale bytom J., ul. S. XXXX/XX, t.č. vo výkone väzby od 13.10.2015,
odsudzuje:
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
A. A., nar. XX.XX.XXXX v J., trvale bytom J., ul. I. XXXX/X, t.č. vo výkone väzby od 13.10.2015,
odsudzuje:
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 4 /štyroch/ rokov.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to:
- 2ks zatavená plastová striekačka
- 1ks sklenená nádoba
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to finančnej hotovosti vo výške 62,67 /šesťdesiatdva eur a šesťdesiatsedem centov/ Eur.
II.
Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolania obžalovaných B. A., nar. XX.XX.XXXX a W. L. nar. X.X.XXXX, z a m i e t a j ú.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava dňa 22.03.2018 sp. zn. 24Tk/1/2016 rozhodol tak, že obžalovaných B. A., S. M., W. L., K. K., X. G., Z. I. a A. A. uznal vinnými a to
1./ obžalovaného B. A.
z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods.2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona,
2./ obžalovaného S. M.
z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b), písm. c), písm. d), ods.2 písm. a) Trestného zákona,
3./ obžalovaného W. L.
z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods.2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona, 4./ obžalovaného K. K.
zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona,
5./ obžalovaného X. G.
zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona,
6./ obžalovaného Z. I.
zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona,
7./ obžalovaný A. A.
zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d) Trestného zákona
teda
1./ obžalovaný B. A.
neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamné a psychotropné látky, pričom taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, pričom už bol za taký trestný čin odsúdený,
2./ obžalovaný S. M.
neoprávnene predal, zadovážil, dal prepraviť a prechovával po akúkoľvek dobu omamné a psychotropné látky, pričom už bol za taký trestný čin odsúdený,
3./ obžalovaný W. L.
neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamné a psychotropné látky, pričom taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách,
4./ obžalovaný K. K.
neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamné a psychotropné látky,
5./ obžalovaný X. G.
neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamné a psychotropné látky,
6./ obžalovaný Z. I.
neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamné a psychotropné látky
7./ obžalovaný A. A.
neoprávnene zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamné a psychotropné látky,
na tom skutkovom základe, že
1./ obžalovaný B. A.
od presne nezisteného obdobia najmenej odo dňa 10.07.2015 si doposiaľ presne nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil, následne prechovával v byte, ktorý obýva v J. na ul. G. č. XXXX/XX, vo vozidle Kia Sorento, EČ: TT 383CI, ako i na iných rôznych miestach, iným predával a zadovažoval rastliny rodu Cannabis a kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu a to najmenej W. Y., nar. XX.XX.XXXX, O. Y. nar. XX.XX.XXXX, O. K., nar. XX.XX.XXXX, spoluobžalovaným X. G., Z. I., a to až do jeho zadržania dňa 13.10.2015, kedy na základe príkazov Okresného súdu v Trnave mu bola vykonaná domová prehliadka a prehliadka iných priestorov, počas ktorej boli zaistené omamné a psychotropné látky, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ pod číslom PPZ- KEU-BA-EXP-2015/15371 zo dňa 18.12.2015, ide v prípade látok zaistených u:
- B. A. v byte, ktorý obýva v J. na ul. G. č. XXXX/XX, 317 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 66,4 % hmotnostných, obsahujúci 210 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 5 až 21 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote 14,26 €,
- o konope s hmotnosťou 80 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 16,2 % hmotnostného, obsahujúce 13 mg THC, čo zodpovedá minimálne 1 bežnej jednotlivej dávke drogy v hodnote 0,80 €,
- ďalej o 29 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 62,0 % hmotnostných, obsahujúci 18 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 1 bežnej jednotlivej dávke drogy v hodnote 1,30 €,
- ďalej o 21 mg metamfetamínu s koncentráciou účinnej látky 65,3 % hmotnostných, obsahujúci 14 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 1 bežnej jednotlivej dávke drogy v hodnote 0,94 €,
- ďalej o konope s hmotnosťou 474 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 9,5 % hmotnostného, obsahujúce 45 mg THC, čo zodpovedá 2 až 5 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote 4,74 €,
- ďalej o konope s hmotnosťou 1263 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 7,1 % hmotnostného, obsahujúce 90 mg THC, čo zodpovedá 3 až 9 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote 12,63 €,
- ďalej o konope s hmotnosťou 345 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 1,4 % hmotnostného, obsahujúce 5 mg THC, čo zodpovedá minimálne 1 bežnej jednotlivej dávke drogy v hodnote 3,45 €,
- a o konope s hmotnosťou 753 mg s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 6,5 % hmotnostného, obsahujúce 49 mg THC, čo zodpovedá 2 až 5 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote 7,53 €,
- ďalej vo vozidle Kia Sorento, EČ:TT383CI, 8 ks striekačiek s obsahom metamfetamínu s prímesou dimetylsulfónu ( MSM ) s celkovou hmotnosťou 14091 mg, s priemernou koncentráciou účinnej látky 50,0 % hmotnostných, obsahujúci 7046 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 176 až 705 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote 634,09 €,
- tohto skutku sa dopustil i napriek tomu, že už bol rozsudkom Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 30T 38/13 právoplatným a vykonateľným dňa 19.11.2013 právoplatne odsúdený za zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), Tr. zákona, pričom rastliny rodu Cannabis ( konopa) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v účinnom znení do II. skupiny psychotropných látok.
2./ obžalovaný S. M.,
od presne nezisteného obdobia najmenej odo dňa 31.08.2015 do jeho zadržania dňa 13.10.2015 si doposiaľ presne nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil, následne prechovával v byte, ktorý obýva v Y. - Z. č. XX, taktiež dal prepraviť prostredníctvom K. I., nar. XX.XX.XXXX, iným predával a zadovažoval v obci Y. kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu a to najmenej J. W., nar. XX.XX.XXXX a spoluobžalovanému Z. I. a
- tohto skutku sa dopustil i napriek tomu, že už bol rozsudkom Okresného súdu v Trnave pod sp. zn. 7T 73/06 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 To 53/2007 právoplatným a vykonateľným dňa 4.3.2008 právoplatne odsúdený za trestný čin nedovolenej výroby a držby omamnej látky, psychotropnej látky, jedu a prekurzora a obchodovanie s nimi podľa § 187 ods. 1 písm. b), písm. d), Tr. zákona č. 140/1961 Zb., pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v účinnom znení do II. skupiny psychotropných látok.
3./ obžalovaný W. L.,
od presne nezisteného obdobia najmenej odo dňa 16.07.2015 do jeho zadržania dňa 13.10.2015 si doposiaľ presne nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil, následne prechovával na rôznych miestach, iným predával a zadovažoval v meste J. ako i na iných rôznych miestach rastliny rodu Cannabis a kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu a to najmenej Y. G., nar. XX.XX.XXXX, X. A., nar. XX.XX.XXXX, O. Z. nar. XX.XX.XXXX, X. S., nar. XX.XX.XXXX, pričom rastliny rodu Cannabis ( konopa) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v účinnom znení do II. skupiny psychotropných látok.
4./ obžalovaný K. K.
od presne nezisteného obdobia najmenej odo dňa 05.08.2015 si doposiaľ presne nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil, následne prechovával v byte, ktorý obýva v Y. Z. č. XX a na iných rôznych miestach, iným predával v obci Y. kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu a to najmenej spoluobžalovanému W. L., a to až do jeho zadržania dňa 13.10.2015, kedy na základe príkazov Okresného súdu v Trnave mu bola vykonaná domová prehliadka, počas ktorej boli zaistené omamné a psychotropné látky, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ pod číslom PPZ-KEU-BA-EXP-2015/15371 zo dňa 18.12.2015, ide v prípade látok zaistených u:
- K. K. v byte, ktorý obýva v Y. Z. č. XX, o 30 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 65,0 % hmotnostných, obsahujúci 20 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 1 bežnej jednotlivej dávke drogy v hodnote 1,35 €, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v účinnom znení do II. skupiny psychotropných látok.
5./ obžalovaný X. G.
od presne nezisteného obdobia najmenej odo dňa 29.09.2015 si doposiaľ presne nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil, následne prechovával v byte, ktorý obýva v J. na ul. Z. č. XX/A a na iných rôznych miestach, iným zadovažoval v meste J. ako i na iných rôznych miestach rastliny rodu Cannabis a kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu a to najmenej X. A., nar.XX.XX.XXXX a to až do jeho zadržania dňa 13.10.2015, kedy na základe príkazov Okresného súdu v Trnave mu bola vykonaná domová prehliadka, počas ktorej boli zaistené omamné a psychotropné látky, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ pod číslom PPZ-KEU-BA-EXP-2015/15371 zo dňa 18.12.2015, ide v prípade látok zaistených u:
- X. G. v byte, ktorý obýva v J. na ul. Z. č. XX/A,
- o konope s hmotnosťou 289 mg s koncentráciou tetrahydrokanabinolu 12,0 % hmotnostného, obsahujúce 35 mg THC, čo zodpovedá 1 až 4 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote 2,89 €,
- ďalej o 303 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 74,5 % hmotnostných, obsahujúci 226 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 6 až 23 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote 13,63 €, pričom rastliny rodu Cannabis ( konopa) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v účinnom znení do II. skupiny psychotropných látok.
6./ obžalovaný Z. I.,
od presne nezisteného obdobia najmenej odo dňa 20.06.2015 do jeho zadržania dňa 13.10.2015 si doposiaľ presne nezisteným spôsobom neoprávnene zadovažoval, následne prechovával na rôznych miestach, iným zadovažoval v meste J. ako i na iných rôznych miestach kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu a to najmenej spoluobžalovanému X. G., pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v účinnom znení do II. skupiny psychotropných látok.
7./ obžalovaný A. A.
od presne nezisteného obdobia najmenej od dňa 17.07.2015 si doposiaľ presne nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil, následne prechovával v byte v mieste trvalého bydliska v J. ul. I. XXXX/X ako i na iných rôznych miestach, iným predával a zadovažoval rastliny rodu Cannabis a kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu a to najmenej P. X., nar. XX.XX.XXXX a to až do jeho zadržania dňa 13.10.2015, kedy na základe príkazov Okresného súdu v Trnave mu bola vykonaná domová prehliadka, počas ktorej boli zaistené omamné a psychotropné látky, pričom podľa znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ pod číslom PPZ-KEU-BA-EXP-2015/15371 zo dňa 18.12.2015, ide v prípade látok zaistených u:
- A. A. v byte v mieste trvalého bydliska v J. ul. I. XXXX/X, o konope s hmotnosťou 32,9g s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 8,1% hmotnostného, obsahujúce 2665 mg THC, čo zodpovedá 89 až 267 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote 329,00 €,
- ďalej o 2 ks plastových vreciek s obsahom konope s hmotnosťou 775 mg, s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 7,8% hmotnostného, obsahujúce 60 mg THC, čo zodpovedá 2 až 6 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote 7,75 €,
- ďalej o konope s hmotnosťou 666 mg, s priemernou koncentráciou tetrahydrokanabinolu 10,5% hmotnostného, obsahujúce 70 mg THC, čo zodpovedá 2 až 7 bežným jednotlivým dávkam v hodnote 6,66 €,
- ďalej o 187 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 75,1 % hmotnostných, obsahujúci 140 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá 4 až 14 bežným jednotlivým dávkam drogy v hodnote 8,41 €, pričom rastliny rodu Cannabis ( konopa) sú zaradené v zmysle zákona NR SR č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov do I. skupiny omamných látok, metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných a psychotropných látkach a prípravkoch v účinnom znení do II. skupiny psychotropných látok.
Za to boli odsúdený takto:
1./Obžalovaný B. A.
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods.1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 /dva/ roky. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to:
- 1ks krabička od digitálnej váhy
- 2 ks igelitových sáčkov
- 1ks tabatierka so sáčkom
- 1 ks striekačka so zataveným koncom
- 1ks čierne textilné púzdro, 1ks striekačky so zataveným koncom, 3 ks plastových tyčiniek, 2 ks plastových kariet, 1ks ihly
- 1 ks striekačka so zataveným koncom
- 1ks čierne puzdro, 12 ks zatavených striekačiek, 1 ks trubička zelenej farby
- 1ks fajka
- 1ks igelitový sáčok
- 1ks igelitový sáčok
2./Obžalovaný S. M.
Podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods.1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 /dva/ roky.
3./ Obžalovaný W. L.
Podľa § 172 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 4, § 37 písm. m) Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 11 (jedenásť) rokov a 8 (osem) mesiacov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods.1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad v trvaní 2 /dva/ roky.
4./ Obžalovaný K. K.
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom obmedzenie spočívajúce v zákaze:
- požívať návykové látky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g), písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom povinnosti spočívajúce v príkaze:
- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom, alebo iným odborníkom sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to finančnej hotovosti vo výške 255 /dvestopäťdesiatpäť/ Eur.
5./ Obžalovaný X. G.
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom obmedzenie spočívajúce v zákaze:
- požívať návykové látky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g), písm. j) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom povinnosti spočívajúce v príkaze:
- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom, alebo iným odborníkom sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu,
- zamestnať sa v skúšobnej dobe alebo uchádzať sa preukázateľne o zamestnanie. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to:
- 1ks plastové vrecko
- 1ks plastový dávkovač na lieky
- 1ks plastové vrecko
- 1ks papierová skladačka
6./ Obžalovaný Z. I.
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky. Podľa § 51 ods. 1 s poukazom na § 49 ods. 1 písm. a), § 51 ods. 2 Trestného zákona súd obžalovanému výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 3 (tri) roky a zároveň sa mu ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe. Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom obmedzenie spočívajúce v zákaze:
- požívať návykové látky. Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. g) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá v skúšobnej dobe podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody s probačným dohľadom povinnosti spočívajúce v príkaze:
- podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom, alebo iným odborníkom sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
7./ Obžalovaný A. A.
Podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 Trestného zákona k trestu odňatia slobody v trvaní 3 /troch/ rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého trestu zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 73 ods. 2 písm. d) Trestného zákona súd obžalovanému ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to:
- 2ks zatavená plastová striekačka
- 1ks sklenená nádoba
Podľa § 60 ods. 1 písm. c) Trestného zákona súd ukladá obžalovanému trest prepadnutia veci a to finančnej hotovosti vo výške 62,67 /šesťdesiatdva eur a šesťdesiatsedem centov/ Eur.
Proti tomuto rozsudku podal ihneď podal ihneď po jeho vyhlásení odvolanie obžalovaní B. A. a W. L., tak proti výroku o vine ako aj proti výroku o treste, S. M. proti výroku o treste. Zároveň hneď po jeho vyhlásení podal odvolanie prokurátor proti výroku o vine ako aj proti výroku o treste ohľadne obžalovaných B. A., S. M., W. L., K. K., X. G., Z. I. a A. A..
Prokurátor vo svojom odvolaní namietal, že aj keď konanie predchádzajúce vydaniu rozsudku považuje za zákonné, nesúhlasí s vyhodnotením dôkazov a s následným rozhodnutím súdu v časti, v ktorej tento nevzhliadol v konaní obžalovaných existenciu organizovanej skupiny.
Prokurátor namietal, že išlo o spoluprácu siedmich obžalovaných osôb na páchaní drogovej trestnej činnosti, obžalovaní medzi sebou spolupracovali tak pri zabezpečení drog, ich predaji ako aj aplikácii, všetci vedeli akou trestnou činnosťou sa zaoberajú, aké konanie sa od nich očakáva. Deľba úloh v skupine znamená, že členovia majú minimálne vo všeobecných črtách určené úlohy. Nevyžaduje sa sústavnosť, ani vnútorná organizačná štruktúra, nemusí mať trvalejší charakter. Prvky organizovanej skupiny možno usudzovať zo samotného skutkového deja, nie je potrebné aby predchádzala výslovná dohoda, postačuje rámcová predstava o spoločnom spáchaní trestného činu, dohoda sa nemusí vzťahovať ani na všetky konkrétne okolnosti vykonania činu. Podľa prokurátora obvinení M. a K. skupinu zásobovali pervitínom, L. a I. tento pervitín zo Y. (miesta bydliska M. a K.) prevážali do J., kde L. ho odniesol A. a s týmto ho upravili do formy umožňujúcej odpredaj ďalším osobám medzi inými aj G. a A., ktorí ho opätovne po čiastočnej vlastnej spotrebe postupne posúvajú ďalším priamym konzumentom.
Zároveň poukázal na nasledovné skutočnosti: a) Obžalovaní vo svojich výpovediach síce pripúšťajú manipuláciu s psychotropnými látkami, či ich užívanie, ale v prevažnej časti každý z nich poukazuje na to, že ich zabezpečoval výlučne pre seba. Takto vypovedá obžalovaný A., G., A., L., K. a aj obžalovaný I.. Pokiaľ ide obžalovaného - I., jeho výpoveď sa však zo všetkých výpovedí z pohľadu ostatných vykonaných dôkazov javí byť najautentickejšia aj keď samozrejme so snahou minimalizovať svoj podiel zodpovednosti na predmetnej trestnej činnosti. O samotnej manipulácii obvinených s drogami mimo ich výpovedí bezpochyby svedčí aj znalecké dokazovanie KEU PZ z odboru biológie a genetiky, ktoré okrem iného ustálilo, že na steroch rúk všetkých obvinených sa nachádzajú stopy po metamfetamíne a ďalších drogách. Ďalej je daná skutočnosť dokázaná aj výsledkami domových prehliadok resp. prehliadok iných priestorov pri ktorých boli tieto látky aj reálne nájdené v rozsahu od jednej až po niekoľko stovák jednotlivých dávok resp. na ďalších zaistených dôkazoch boli nájdené stopové pozostatky drog - čo jednoznačne svedčí o manipulácii obžalovaných s týmito látkami.
b) Mimo to sa tiež obžalovaní vzájomne čiastočne usvedčujú, keď napr. A. poukazuje na protiprávne konanie I., I. na M., L. na A., G. na A. resp. G. na A.. Už tieto samotné výpovede jasne naznačujú vzájomnú prepojenosť jednotlivých obvinených, čo už je prvotným znakom organizovanej spolupráce. I napriek tomu však všetci uni sono vylučujú možnosť existencie organizovanej skupiny, ako vyššej formy spolčenia páchateľov, ktorá by sa podieľala na distribúcii omamných a psychotropných látok. Všetci takisto popierajú predaj týchto látok tretím osobám. Čo sa týka látky MSM, ako už vyplynulo z rozsiahleho reťazca odposluchov obžalovaných, ktoré boli na hlavnom pojednávaní podrobne vykonané, je zjavné, že skupina ako celok sa snažila zvýšiť profit pri predaji pervitínu pridávaním ďalšej látky (riedením pervitínu) a v tomto prípade znalecké dokazovanie KEU PZ preukázalo, že sa táto okolnosť riešila práve pridávaním látky MSM do pervitínu (napr. stopa č. 14 - v predloženej zatavenej zrezanej plastovej striekačke bola skúmaním zistená prítomnosť stôp metamfetamínu a MSM). Odposluchy taktiež zmonitorovali predajné postupy, ktoré využívali obžalovaní a to či už s dohodami o cene, čase nákupu, spôsobe dopravy, dohody „o posunutí drog“ konkrétnemu obžalovanému resp. mieste odberov.
c) Pokiaľ ide o druhú skupinu dôkazov táto zahŕňa výsluchy svedkov, ktorí mali bezprostredný osobný kontakt a poznanie jednotlivých obžalovaných ako napr. svedkyňa Y. G., P. X., X. A., J. S., X. S., J. W. a ďalší, ktorí či už kúpili od jednotlivých obžalovaných drogy, alebo disponovali inými relevantnými informáciami napr. o identite toho ktorého obžalovaného. Práve v súvislosti s posledným uvedeným svedkom W. je možné uviesť, že v komunikáciách obžalovaných spomínaná káva a alkohol mali skrytý
význam v podobe drog. Títo svedkovia tak v podstate opätovne preukázali, že jednotliví obžalovaní drogy zabezpečovali resp. predávali ich. Pokiaľ ide o čítanú svedeckú výpoveď O. Z., táto je z pohľadu preukázania existencie organizovanej skupiny podstatná - popisuje formovanie a úlohy jednotlivých obvinených v tomto spolčení. Z pohľadu dôkaznej hodnoty pri posudzovaní kvalifikačného momentu „organizovanej skupiny“ sa ako dôležitá javí aj svedecká výpoveď K. I..
Prokurátor ako najdôležitejšiu časť dôkazov označil skupinu dôkazov založenú na znaleckom posudku Doc. Mokrého a na vykonaných odposluchoch účastníckych telefónnych staníc a záznamoch o sledovaní obvinených osôb. Z odposluchov účastníckych telefónnych staníc a znaleckého posudku vyplýva koordinovanosť medzi jednotlivými monitorovanými osobami a ich vzájomné plánovité konanie (dohodovanie množstva, ceny, termínov nákupov a predaja, konkrétnych miest k odberom, vyhnutie sa policajným zložkám a pod.). Využívanie vlastných konšpiračných - heslovitých formúl v komunikácii je ďalším znakom dôsledného vzájomného (skupinového) prepojenia, kde iba členovia tejto danej skupiny využívajú nimi ustálenú formu komunikácie - víno, burka a pod. Aj z vykonaných sledovaní vyplynula úzka spolupráca jednotlivých obvinených ako napr. A. s L.. Vyššie uvedeným dokazovaním bolo preukázané aj prepojenie I., G., A. a A. ktorí boli naviazaní na dodávky drog od M. a K.. (Obdobný skutkový a právny stav bol napr. v dovolacom konaní riešený NS SR pod sp.zn. 4 Tdo 55/2015).
Ďalej prokurátor poukázal na konkrétne prepisy odposluchov v jednotlivých častiach odvolania. Má z nich byť zrejmé:
- zákonom predpokladaný znak organizovanej skupiny, koordinovanosť a plánovitosť
- špecifický typ utajenej komunikácie s osobitými výrazmi používanými výlučne členmi skupiny vzájomne prepojených osôb
- vzájomné koordinovanie
- vedomosť člena komunity o konkrétnych aktivitách ďalšieho člena
- komunikácia preukazujúca prednostné riešenie skupinových potrieb pred osobným prospechom
- vzájomné skupinové informovanie sa
- zmienka o reálnom fyzickom dojednaní, t.j. o najčistejšej forme spolčenia
- ďalšie vzájomné prepojenia jednotlivých obžalovaných v telefonickej rovine aj rovine osobných stretnutí Zo znalecky skúmaných telefónov vyplývajú vzájomné prepojenia obžalovaných, ktorí mali na seba telefónne kontakty a následne medzi sebou aj týmto spôsobom komunikovali. Na záver prokurátor uviedol, že už len samotný charakter trestnej činnosti, ktorá celosvetovo patrí k najorganizovanejším, pre ktorú sa toto konanie vedie napovedá tomu, že páchatelia drogovej trestnej činnosti túto páchajú vo vyššej forme kooperácie - organizovanosti (ide o špecifický druh trestnej činnosti kde obchodovanie z drogami je prísne organizované na každom stupni štruktúry tohto zločinu). Uvedený všeobecný záver v tomto prípade však nie je len hypotetická úvaha bez reálnej opory, ale táto korešponduje s výsledkami dokazovania a to predovšetkým ako bolo uvedené vyššie s vykonanými ITP (v predmetnej veci je toto možné vidieť najmä v inštruktážach smerujúcich k zvýšeniu zisku - vzájomné informovanie o odberateľoch, plánovanie rozširovania spoločnej trestnej činnosti, návody k obchádzaniu odhalenia tohto konania). Vyžadovanie prísnejších kritérií na posúdenie spoločného skupinového konania páchateľov (či už v štruktúre týchto osôb resp. v stálosti či dodržiavaní rigidných pravidiel) ako zrejme predpokladal pri svojom vyhodnocovaní prvostupňový súd by už hraničilo s požiadavkami kladenými na najvyššiu formu skupiny osôb páchajúcich trestnú činnosť - zločineckú skupinu čo však obžalovaným kladené za vinu nie je. Nakoľko považuje výroky o vine všetkých obžalovaných za nesprávne, nemôže sa stotožniť ani s následne uloženými trestami týmto obžalovaným.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti preto prokurátor navrhol podľa § 321 ods.1 písm. d) Trestného poriadku zrušiť napadnutý rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn. 24Tk/1/2016 zo dňa 22.3.2018 vo výroku o vine obžalovaných B. A., Z. I., W. L., S. M., K. K., X. G. a A. A. a podľa § 322 odsek 1 Trestného poriadku vrátil vec príslušnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Obžalovaný W. L. svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V rozsiahlych písomných dôvodoch odvolania namietal, že
a) Prokurátor počas prípravného konania ani počas súdneho konania nenavrhol a nežiadal voči žiadnemu obžalovanému upraviť skutok ani ho inak právne kvalifikovať, predsedníčka senátu obžalobu
posúdila tak, že ju nie je potrebné predbežne prejednať, a týmto smerom, teda podľa právnej kvalifikácie uvedenej v obžalobe sa vykonávalo aj samotné hlavné pojednávanie.
b) Namietal, že okresný súd rozhodol v nezákonnom zložení. Svoje tvrdenie o nezákonnom zložení súd odôvodnil tými skutočnosťami, že po podaní obžaloby na prvostupňový súd bola vec pridelená na rozhodnutie senátu v zložení JUDr. Katarína Batisová, predsedníčka senátu, Z. D. a W. M. ako členovia senátu. Náhradným predsedom senátu bol JUDr. Ladislav Réves a náhradnými členmi senátu boli Z. Z. a Mgr. J. O.. Napadnutým rozsudkom však rozhodol senát v celkom novom nezákonnom zložení, a preto zastáva názor, že ak došlo k zmene v zložení senátu, malo sa vykonať celé hlavné pojednávanie a dokazovanie od samotného začiatku, lebo k zloženiu senátu ktorý vyhlásil odsudzujúci rozsudok sa prišlo nezákonným spôsobom. Namietal, že na hlavom pojednávaní konanom dňa 22.6.2017 sa už nezúčastnila riadna členka senátu Z. D.. Predsedníčka senátu v tomto prípade nekonala podľa § 246 ods. 2 Trestného poriadku a formou uznesenia nerozhodla kto na jej miesto vstúpi z náhradných prísediacich a súčasne v zápisnici z hlavného pojednávania nie je uvedený ani dôvod jej neúčasti. Prvostupňový súd hlavné pojednávanie dňa 22.06.2017 napriek tomu vykonal v nekompletnom zložení a to v zložení JUDr. Katarína Batisová, predsedníčka senátu a W. M. ako riadna členka senátu. Len ako prítomní boli protokolovaní náhradný predseda senátu JUDr. Ladislav Réves a náhradný prísediaci Z. Z., pričom tento však do konania už nenastúpil. Z vyššie uvedeného podľa názoru obžalovaného vyplýva, že hlavné pojednávanie konané dňa 22.06.2017 bolo uskutočnené len za prítomnosti JUDr. Kataríny Batisovej, predsedníčky senátu a W. M. ako riadnej členky senátu, teda v nekompletnom zložení senátu a teda senát nemohol riadne pojednávať a hlavné pojednávanie malo byť odročené na iný termín. Z vyššie uvedeného dôvodu preto hlavné pojednávanie vykonané dňa 22.06.2017 bolo vykonané nezákonným spôsobom spôsobom a všetky rozhodnutia, ktoré sa vykonali na tomto hlavnom pojednávaní boli a sú nezákonné a nie je možné ich konvalidovať. Zároveň namietal, že senát okresného súdu postupoval v rozpore s Trestným poriadkom keď bez predpísanej formy uznesenia a naviac pred pokračovaním hlavného pojednávania a nie na hlavnom pojednávaní rozhodol o zmene právnej kvalifikácie žaloby podľa § 284 ods. 2 Trestného poriadku u všetkých siedmych obžalovaných (zmena právnej kvalifikácie spočívala v tom, že sa obžaloba sprísnila o kvalifikačný znak uvedený v § 138 písm. j) Trestného zákona), pričom ale v čase keď sa rozhodlo o zemne právanej kvalifikácie už podľa názoru obžalovaného už bolo okresnému súdu zrejmé, že tento kvalifikačný znak sa bude týkať len obžalovaného W. L.. V tejto súvislosti poukázal na to, že napriek vyššie uvedeným skutočnostiam už sa predmetná prísnejšia zmena právnej kvalifikácie premietla len u obžalovaného W. L. a teda ostatných šesť spoluobžalovaných nebolo v súlade s prísnejšou právnou kvalifikáciou odsúdených, ale práve naopak, u všetkých šiestich spoluobžalovaných bola práve zmena tejto právnej kvalifikácie vypustená, pričom takýto postup okresného súdu nie je v súlade s postupom § 284 ods. 2 Trestného poriadku. V napadnutom rozsudku sa touto skutočnosťou a úvahami, prečo tak okresný súd konal vôbec nezaoberal a toto svoje konanie vôbec nezdôvodnil ani neuviedol svoje právne úvahy ktorými sa spravoval. Obžalovaný rovnako tak namietal, že aj hlavné pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 11.07.2017 ako aj dňa 17.08.2017 vykonal senát v nezákonnom zložení nakoľko predseda senátu neodôvodnil prečo miesto zákonného prísediaceho Z. Z. bola členkou senátu Z. D..
c) Tiež namietal, že okresný súd nepostupoval v súlade s § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku a písomné odôvodnenie rozsudku neobsahuje náležitosti stanovené § 168 ods. 1 Tr. por., a preto je nepreskúmateľné a arbitrárne. Arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť rozsudku odôvodňoval tým, že okresný súd nezdôvodnil prečo uznal obžalovaného W. L. vinného z toho, že si odo dňa od 16.07.2015 do dňa 13.10.2015 si doposiaľ presne nezisteným spôsobom neoprávnene zadovážil rastliny rodu cannabis alebo kryštalický materiál s obsahom metamfetamínu, namietal že výpoveď svedkyne G. nie je pravdivá a dôveryhodná, rovnako ako aj výpoveď svedka A., aj Z., pričom poukázal na výpoveď svedka Z. I. a X. G., namietal odmietnutie vykonania dôkazu-výsluchu svedka S.. Poukázal na nesystematické odôvodnenie viny obžalovaného, na nepreskúmateľnosť určitých tvrdení súdu.
d) Taktiež namietal, že nezákonnosť vykonaných dôkazov, pričom nezákonnosť vykonaných dôkazov spočíva v nezákonnosti a nekompletnosti zvukových záznamov, nakoľko v predmetnej trestnej posudzovanej veci z prepisu zápisníc o hlavnom pojednávaní nevyplýva, ako prvostupňový súd verifikoval zákonnosť vydania súdnych príkazov na vyhotovovanie zvukových záznamov, ako boli povereným príslušníkom policajného zboru vykonané. Zároveň namieta, že nezákonnosť vykonaného dôkazu, ktorý mal byť vykonaný podľa § 268 ods. 2 Tr. poriadku a to oboznámením znaleckého posudku č. 5/2016 vypracovaného znalcom Doc. Ing. Miroslavom Mokrým, Csc. formou jeho prečítania zo strany
prokurátora, nakoľko predmetný znalecký posudok v konkrétnom prípade nebol prečítaný zo strany prokurátora v súlade s § 268 ods. 2 Tr. por.. Namieta, že prokurátor nesystematicky podľa svojho uváženia a svojvoľne čítal len vybrané časti predmetného znaleckého posudku bez vysvetlenia účelu prečo tak koná a bez uvedenia a zdôvodnenia skutočnosti, čo prečítanými vytrhnutými časťami zo znaleckého posudku preukazoval, resp. čo chcel dokázať. Vzhľadom na vyššie uvedené preto znalecký posudok nebol riadne zákonným spôsobom na hlavnom pojednávaní vykonaný, nebol prečítaný a v tomto smere poukázal na samotný audiozáznam z hlavného pojednávania zo dňa 17.02.2017. Tiež namietal aj zákonnosť zabezpečenia znaleckého znaleckého posudku č. 5/2016 vypracovaného znalcom Doc. Ing. Miroslavom Mokrým, Csc. pri ktorom sa postupovalo podľa § 90 ods. 1 Tr. por., pričom takýto postup pri zásahu do súkromia je nepostačujúci.
e) Namietal tiež porušenie práva na spravodlivé prejednanie veci, ktoré spočíva najmä v tom, že okresný súd bližšie nerozviedol na základe akého vykonaného dokazovania mal preukázané, že sa stal skutok, ktorý je uvedený vo výroku rozsudku a že ho spáchal obžalovaný bez toho, aby súd bližšie rozviedol na základe akých konkrétnych skutočností dospel k takémuto záveru. Okresný súd sa vôbec nezaoberal komplexným zhodnotením výpovedí svedkov Y. G., Z., A., kde poukázal na viaceré veľmi závažné rozporuplné tvrdenia týchto svedkov. Taktiež namietal, že pri domovej prehliadke u W. L., neboli nájdené nájdené žiadne drogy, omamné látky ani psychotropné látky, čo je zarážajúce vzhľadom k činnosti a úlohám ktoré mal podľa obsahu obžaloby vykonávať.
V závere vyslovil názor, že po zhodnotení všetkých dôkazov získaných zákonným spôsobom, podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu, jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, kto ich obstaral (či procesné strany alebo súd), prvostupňový súd mal dospieť k záveru, že nebolo bez najmenších pochybností dokázané, že stíhaný skutok sa vôbec stal.
W. L. následne písomne doplnil svoje odvolanie, pričom rozsiahlo ho odôvodnil - odvolací súd toto doplnenie v skrátenej podobe oboznamuje podľa jednotlivých napádaných skutočností. Obžalovaný namieta použiteľnosť usvedčujúcich svedeckých výpovedí (svedkovia G., Z., A., S.), namieta nesprávne právne posúdenie skutku ( jednak podľa § 172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona, jednak podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona ). Ďalej namieta zmeny právneho posúdenia skutku (sprísnenie právnej kvalifikácie skutku závažnejším spôsobom konania na viacerých osobách), namieta vierohodnosť kľúčových usvedčujúcich drogovo závislých osôb ( G., A., Z. a S.) a spravodlivosť súdneho konania a výrok o treste. Trest považuje za exemplárny, pretože za posledné roky nebol odsúdený (naposledy v roku 2015 za skutok v roku 2008, preto mal súd aplikovať možnosť neprihliadnuť na okolnosť predchádzajúceho odsúdenia), osoby uvedené v záznamoch NAKA sú rozpracované, ale o ňom v nich nebola ani zmienka, tie ostatné podozrivé osoby nie sú ani len obvinené, ani sa u neho nenašli drogy, ani peniaze pochádzajúce z drog.
Obžalovaný B. A. svoje odvolanie odôvodnil sám, aj prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania namietal, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by neoprávnene zadovážil, prechovával omamnú a psychotropnú látku a že by čin spáchal na viacerých osobách. Namietal, že drogy nájdené v jeho byte, nepatrili jemu, vedomosť o nich mala D. O., namietal aj zákonnosť vykonanej domovej prehliadky, on sa na nej zúčastnil až neskôr, a drogy, ktoré mala v kabelke, už predtým vydala dobrovoľne O., vedela aj kde sa nachádzajú drogy v byte. Nebola zabezpečená prítomnosť osoby, ktorá je členom domácnosti, obžalovaného priviedli k domovej prehliadke nezákonne. Nebolo ani preukázané, že drogy nájdené v aute patrili jemu. Takisto poukázal na nepravdivú výpoveď svedka G., na rozpor s výpoveďou svedka T., a na to, že výpovede svedkov K., Y. a Z. boli ovplyvnené príslušníkmi polície. Namietal spôsob, akým súd upozornil na zmenu právnej kvalifikácie, ako aj postup súdu pri vykonaní hlavného pojednávania pri neúčasti jednej z prísediacich. Záverom uviedol, že trest považuje za neprimerane prísny. Vo svojom podaní ďalej uviedol, že sa nedokázalo, že drogy prechovával a predal, nebol chytený s drogou, nik nepovedal že zaistená droga patrila jemu. Namietal postup pri zákroku na vozidlo, aj to, že drogy nájdené v byte nepatrili jemu ale D. O. a rovnako namietal postup pri samotnej domovej prehliadke. Spochybnil vierohodnosť svedkov, ktorí proti nemu vypovedali. Nedokázalo sa, že by bol členom organizovanej skupiny. Rozsudok má obsahovať iba váhu drog a cenu v eurách.
Obžalovaný S. M. svoje odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu. V písomných dôvodoch odvolania namietal len uložený trest, s tým že sa domáha uloženia trestu miernejšieho, tak ako to navrhoval aj prokurátor v záverečnej reči, vzhľadom na okolnosť prípadu, ktorou má byť skutočnosť, že chcel ako jediný uzatvoriť dohodu o vine a treste. Súd ale tento návrh prokurátora na zníženie trestu neakceptoval s odôvodnením, že v prípravnom konaní ani na hlavnom pojednávaní nevypovedal. On však len využil svoje zákonné právo, nebol si vedomý „spolčenia sa“. V záverečnej reči oľutoval trestnú činnosť, ktorej sa dopustil. Má 50 rokov, je ženatý a má dve maloleté deti. Prosí o uloženie trestu ako ho navrhol prokurátor-6 rokov a 8 mesiacov.
Na verejnom zasadnutí nariadenom na rozhodnutie o podaných odvolaniach, odvolací súd podľa § 21 ods. 1 Trestného poriadku vylúčil trestnú vec obžalovaného S. M., nar. X.X.XXXX zo spoločného konania.
Ďalej tak odvolací súd rozhodoval len o podaných odvolaniach prokurátora, obžalovaných A. a L., pričom všetci uvedení zotrvali na podaných odvolaniach. Obžalovaní K., G., I. a A. navrhli odvolanie prokurátora zamietnuť ako nedôvodné.
Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 ods. 1, ods. 3 Trestného poriadku: 1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné. 3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že a) súd rozhodol v nezákonnom zložení, b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 319 Trestného poriadku odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby, b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie, c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy, d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona, e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba urobiť vo veci nové rozhodnutie, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol, len vtedy, ak by doplnenie konania odvolacím súdom bolo spojené s neprimeranými ťažkosťami alebo by mohlo viesť k iným skutkovým záverom.
Podľa § 322 ods. 2 Trestného poriadku ak napadnutý rozsudok je chybný len v tom, že niektorý výrok v ňom chýba alebo je neúplný, môže odvolací súd bez zrušenia napadnutého rozsudku vec súdu prvého stupňa vrátiť s nariadením, aby o chýbajúcom výroku rozhodol alebo neúplný výrok doplnil.
Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 322 ods. 4 Trestného poriadku odvolací súd nemôže sám a) uznať obžalovaného za vinného zo skutku, pre ktorý bol napadnutým rozsudkom oslobodený,
b) uznať obžalovaného za vinného z ťažšieho trestného činu, než z akého ho mohol v napadnutom rozsudku uznať za vinného súd prvého stupňa.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods. 1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku. Odvolanie podali obžalovaní a prokurátor ako oprávnené osoby, v zákonnej lehote a proti výroku o vine a treste, proti ktorým je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a tak dospel k nasledovným zisteniam a záverom.
V prvom rade je potrebné uviesť, že v trestnej veci vyššie uvedených obžalovaných už bolo rozhodnuté okresným súdom a to rozsudkom zo dňa 22.8.2017. Voči rozhodnutiu súdu boli podané odvolania zo strany krajského prokurátora, ako aj obžalovaných B. A., S. M. a W. L.. O podaných odvolaniach rozhodoval krajský súd ako súd odvolací a to dňa 11.1.2018, pričom podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Okresný súd pri prvom rozhodnutí na rozdiel od podanej obžaloby dospel k záveru, že nemožno za daného stavu, teda po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyvodiť spoľahlivý záver, že v posudzovanom prípade išlo o spolčenie najmenej troch osôb v zmysle spiknutia, spojenia, spolupráce alebo zlúčenia na účely spáchania trestnej činnosti, ktoré by mali aspoň rámcovú predstavu o spoločnom spáchaní trestnej činnosti. Vykonaným dokazovaním podľa okresného súdu boli preukázané len vzájomné kontakty medzi obžalovanými, avšak nie samotné spáchanie trestného činu organizovanou skupinou či existenciu organizovanej skupiny. Nebolo podľa okresného súdu preukázané, že by sa obžalovaní spolčili s úmyslom koordinovaného obchodovania a prechovávania omamných a psychotropných látok a to predovšetkým marihuany (rastliny rodu Cannabis) a metamfetamínu v regióne mesta J. a jeho okolia, takým spôsobom, ako im to kladie obžaloba za vinu. Keďže s takým záverom okresného súdu sa nestotožnil prokurátor krajskej prokuratúry, ktorý síce považoval konanie za zákonné, a súhlasil aj s väčšou časťou odôvodnenia, ale nesúhlasil s vyhodnotením dôkazov v časti, kde okresný súd nevzhliadol v konaní obžalovaných existenciu organizovanej skupiny, odvolací súd konštatoval, že je potrebné sa s touto odvolacou námietkou prokurátora sa vysporiadať dostatočne, nielen v rovine konštatovania, že z vykonaných dôkazov nevyplynula existencia organizovanej skupiny. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nebolo možno zistiť, na základe akých skutočností k dospel k uvedenému záveru. Okresný súd neobjasnil v dostatočnom rozsahu, prečo zo zistených skutočností nevplývajú závery tak ako na to poukazuje obžaloba. Úlohou prvostupňového súdu bolo po vrátení veci vysporiadať sa so zistenými skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na úvahy súdu o existencii organizovanej skupiny, a to jasným, zrozumiteľným a dostatočným spôsobom, ktorý premietne aj do odôvodnenia svojho rozhodnutia tak, aby toto bolo preskúmateľné pre jednotlivé strany trestného konania a v prípade podania odvolania aj pre odvolací súd. Ďalej odvolací súd uložil okresnému súdu, aby sa aj v prípade úpravy skutku a kvalifikácie konania obžalovaného L., opätovne vysporiadal so zistenými skutočnosti, ktoré ho viedli k záverom o spáchaní trestnej činnosti jednotlivými obžalovanými a tieto jasným, zrozumiteľným a dostatočným spôsobom premietol aj do odôvodnenia svojho rozhodnutia. Najmä aby bolo zrejmé, prečo dospel k záveru, že obžalovaný L. omamné a psychotropné látky nielen predával, ale aj zadovážil a prechovával, a že tými
látkami bol nielen pervitín, ale aj marihuana. Rovnako bolo potrebné zdôvodniť aj časové ohraničenie skutku (v zmysle kedy bol dokončený) a to u obžalovaných M., L. a I.. Ohľadom obžalovaného A. sa mal okresný súd vysporiadať dostatočným spôsobom so záverom, že obžalovaný A. omamné a psychotropné látky nielen zadovážil, predával, ale aj prechovával v byte, teda aby sa vysporiadal s obhajobou obžalovaného v tom smere, že obžalovaný už pred súdom poukazoval na nezákonný priebeh domovej prehliadky (neúčasť osôb v civile, tak ako to namieta svedkyňa O., neprítomnosť člena domácnosti-podľa obhajoby účasť D. O. na domovej prehliadke bola zabezpečená až neskôr, tá však nebola členkou domácnosti, prítomnosť obžalovaného A. na domovej prehliadke až po niekoľkých hodinách, pričom mal byť privedený nezákonne), poukazoval na to, že do bytu chodilo veľa iných ľudí, ktorí užívali drogy. Súd sa mal vysporiadať s okolnosťami, že určité zaistené drogy mali patriť svedkyni O., ktoré mala táto vydať, resp. ktoré drogy sa mali nájsť v jej kabelke, rovnako s tým, že drogy nájdené v aute, že nemali byť jeho, nakoľko sa viezli v aute ďalšie osoby, drogovo závislé, ktoré polícia nezaistila. Bolo tiež povinnosťou okresného súdu v prípade, že vzhliadne opätovne obžalovaného, resp. obžalovaných vinnými z trestných činov tak, ako ich kvalifikoval v zrušenom rozsudku, vyhodnotiť - v prípade právnej kvalifikácie v zmysle §172 ods. 2 písm. a) Trestného zákona (kvalifikačný moment, že už bol ten ktorý páchateľ za taký trestný čin odsúdený) - či ku dňu vyhlásenia prípadného rozsudku a ukladania trestu, nedošlo k zahladeniu predchádzajúceho odsúdenia. Okresný súd sa mal vyvarovať v skutkových vetách uvedenia toho, že ten ktorý obžalovaný mal zadovažovať, prechovávať, predávať drogy nielen konkrétnym vymenovaným osobám, ale aj „iným doposiaľ neustáleným drogovo závislým osobám a konzumentom“, bez toho, aby táto skutočnosť bola aj preukázaná. Ohľadom uložených trestov sa mal dôsledne vysporiadať aj s tou okolnosťou, či v prípade uznania obžalovaného, resp. obžalovaných za vinných, teda či v prípade usvedčenia z rôznych foriem manipulácie s drogami vrátane tzv. dílerstva podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, sú splnené podmienky k podmienečnému odloženiu výkonu trestu odňatia slobody s poukazom na osobu páchateľa a na okolnosti prípadu. Krajský súd teda po opätovnom rozhodnutí okresného súdu a po podaní vyššie uvedených odvolaní zistil, že okresný súd po vrátení veci na nové konanie, vyhlásil vo veci rozsudok, ktorým uznal obžalovaných vinných tak ako je hore uvedené. Väčšinu záverov o vine a treste obžalovaných okresný súd prevzal z predchádzajúceho rozhodnutia vo veci samej (rozsudku zo dňa 22.8.2017). Odvolací súd v ďalšom sumarizuje, akým spôsobom sa okresný súd vysporiadal s právnym názorom odvolacieho súdu, vysloveným pri zrušení rozsudku a vrátení veci na opätovné prejednanie:
K otázke organizovanej skupiny dospel okresný súd k záveru, že boli preukázané len vzájomné kontakty medzi obžalovanými, avšak nie samotné spáchanie trestného činu organizovanou skupinou či existenciu organizovanej skupiny. Zo všetkých vykonaných dôkazov v ich súhrne a vzájomných súvislostiach podľa názoru okresného súdu síce vyplynula trestná činnosť drogového charakteru u každého z obžalovaných, no nie spolčenie najmenej troch osôb /obžalovaných/ na účel spáchania tejto trestnej činnosti, s určitou deľbou určených úloh medzi jednotlivými členmi skupiny, vyznačená plánovitosťou a koordinovanosťou. Poukázal na výpoveď svedka B. T., výpoveď obžalovaného I. k financovaniu tejto trestnej činnosti obžalovaným I. a dospel k záveru, že tento nedisponoval žiadnou väčšou finančnou hotovosťou, ktorou by mohol zabezpečiť financie na nákup väčšieho množstva drog.
Rovnako nebolo preukázané, že by obžalovaný A. zabezpečoval drogy od obžalovaných K. i M., a tiež ani to , že by tieto drogy zabezpečené týmto spôsobom ďalej delil, balil a následne predával obžalovaný L.. Rovnako zo žiadnych skutočností resp. dôkazov nevyplýva, že by obž. Z. I. po zaobstaraní drogy od S. M. alebo B. A. tieto odovzdával X. G. a A. A. k následnému odpredaju konečným spotrebiteľom.
Okresný súd konštatoval, že v danom prípade z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní nebolo jednoznačne preukázané, že by charakteristické rysy organizovanej skupiny v pravom slova zmysle niesla činnosť obžalovaných, ktorí, ako bolo preukázané, každý jeden určitým spôsobom páchal drogovú trestnú činnosť tým, že kupovali, resp. zadovažovali omamné látky , ktoré použili čiastočne i pre vlastnú potrebu, resp. niektorý z nich so ziskom predali rôznym osobám, niektoré z nich ich zadovažovali iným. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli však žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že sa trestnej činnosti dopustili obžalovaní ako členovia organizovanej skupiny.
Z okolností prípadu síce vyplýva, že mohlo ísť o činnosť či už dlhšie trvajúcu a do istej miery u niektorých obžalovaných aj plánovitú, jednalo sa však o klasické dealerstvo v zmysle nákupu drogy od jednej osoby a jej predaj resp. zaobstaranie inej osobe či osobám dalším (napr. W. L. kúpil drogy od K. K. a tieto z časti použil pre vlastnú potrebu a časť z nich predal ďalej, čo vyplýva z výpovede svedka O. Z., a zisk z ich predaja požil na nákup i iných drog- heroínu, od ktorého bol závislý), teda o činnosť, ktorá je typická pre väčšinu aktivít spojených s neoprávneným nakladaním s omamnými a psychotropními látkami.
Organizovaná skupina však vyžaduje sofistikovanějšie a koordinovanějšie spôsoby spolupráce, užšie spojenie jednotlivých osôb a rozdelenie úloh mezi nimi. Z oboznámených odposluchov je zrejmé, že obžalovaní B. A. a W. L. mohli mať v určitom období spoločné aktivity, o čom svedčia náznaky vo vzájomnej telefonickej komunikácii ( prepisy hovorov č. 212, 216, 217, 836), či však aj reálne došlo k nejakému faktickému nelegálnemu obchodu resp. spolupráci v tejto súvislosti tak, aby bola i z iných dôkazov preukázateľná táto vzájomná koordinovaná spolupráca jasné nie je . Z nijakého dôkazu totižto nevyplynulo, že by tieto omamné a psychotropné látky W. L. A. dovážal ( nie je absolútne preukázané odkiaľ ich mal zabezpečiť, kedy ich mal zabezpečiť, od koho , kedy približne malo dôjsť k predaniu od L. A. atď, pričom to, že si ich obaja zabezpečili na neznámych miestach a predávali ďalším osobám pritom preukázané bolo), tento ich vzápätí predávkoval a odovzdal W. L..
Z oboznámených odposluchov i výpovedí svedkov je skôr zrejmé, že si obžalovaný A. tieto zabezpečoval od iných osôb, ktoré v konaní ustálené jednoznačne neboli, pričom rovnako zo žiadnych dôkazov nevyplynulo, že by mali byť tieto zabezpečované od obžalovaných S. M. a K. K. takým spôsobom, ako to uvádza obžaloba. Žiadny zo svedkov vypočutých na hlavnom pojednávaní túto skutočnosť nepotvrdil a ani z iných nepriamych dôkazov ( nie jedného, ale viacerých ) vo svojom súhrne toto nevyplýva.
Rovnako nie je podľa okresného súdu preukázané, že by mali spolupracovať obžalovaní A. s obžalovaným I. na financovaní drog( svedčí o tom nielen nepriaznivá sociálna situácia I., ktorý vyplýva z vykonaných dôkazov), pričom väčšina vzájomnej komunikácie I. a A. naznačujúca vzájomnú prepojenosť nelegálnymi aktivitami bola oboma obžalovanými zväčša logicky zdôvodnená, či už sprostredkovaním tabliet na erekciu príp. obsahom rozhovorov, nemajúci súvis s predmetnou trestnou činnosťou.
Pokiaľ ide o látku MSM, ktorú mal obž. I. zabezpečiť A., v tomto smere okresný súd poukázal na to, že síce táto látka mohla byť použitá za účelom riedenia a koncentrovania omamných a psychotropných látok, no takouto látkou na riedenie drog môžu byť použité aj rôzne iné legálne držané substancie, ktorých držba nie je zákonom žiadnym spôsobom obmedzená.
K ustáleniu viny u obžalovaného A. sa okresný súd v kontexte odôvodnenia predchádzajúceho rozhodnutia vo veci samej (rozsudku zo dňa 22.8.2017) naviac vysporiadal aj s námietkou obhajoby ohľadom zákonnosti domovej prehliadky. Poukázal na prítomnosť osoby užívajúcej nehnuteľnosť (D. O.) a nezúčastnenej osoby pri výkone domovej prehliadky.
Dospel tiež k záveru, že pokiaľ ide o 29 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 62,0 % hmotnostných, obsahujúci 18 mg absolútneho metamfetamínu, čo zodpovedá minimálne 1 bežnej jednotlivej dávke drogy v hodnote 1,30 €, zaistenej počas domovej prehliadke u D. O. ako stopa č. 1 spolu ostatnými vecami - plastové karty, čierne textilné púzdro s obsahom 3 tyčiniek, čiernej, červenej a zo skla atď., je možné súhlasiť s námietkou obžalovaného, že predmetné drogové látky patrili D. O., a preto ich nemožno pripisovať jemu, nakoľko boli súčasťou obsahu dámskej kabelky, ktorý (obsah) D. O. dobrovoľne vydala. Túto skutočnosť súd zohľadnil v prospech obžalovaného tým, že v tejto časti súd vypustil zo skutkovej vety uvedenej v obžalobe časť týkajúcu sa zaistených 29 mg metamfetamínu s priemernou koncentráciou účinnej látky 62,0 %. Zároveň však uviedol, že táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na právnu kvalifikáciu uvedeného skutku.
Okresný súd tiež vyložil, na základe akých úvah možno dospieť k záveru, že všetky ostatné zaistené omamné a psychotropné látky v byte obžalovaného A. patrili jemu a že i u drog zaistených u svedkyni D. O. je možné predpokladať, že boli zadovážené od obžalovaného A. (vzhľadom na spôsob zaistenia však túto skutočnosť vyhodnotil v prospech obžalovaného). Poukázal na výpovede svedkov, spoluobžalovaných, ktorý si zabezpečovali drogy od obžalovaného A., oboznámené odposluchy. Vyložil, prečo nie je možné uveriť tvrdeniam svedkyne O., prečo považuje tvrdenia obžalovaného A. za účelové,
urobené v snahe vyhnúť sa trestnej zodpovednosti, poukázal na protichodnosť jeho tvrdení ku D. O., ako osobe, ktorá s ním podľa jeho tvrdenia neužívala predmetný byt, na druhej strane však mala vedieť a ukazovať pri prehliadke, kde sa majú drogy nachádzať.
Okresný súd tiež uviedol, čo ho viedlo k záveru, že nemožno s istotou tvrdiť o spolupáchateľstve D. O. ani obžalovaných L. a A..
Potom dospel k záveru, že obžalovaný B. A. neoprávnene predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamné a psychotropné látky, pričom taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, a taktiež už bol za taký trestný čin odsúdený, o čom svedčí jeho predchádzajúce odsúdenie na základe rozsudku OS Trnava, sp. zn. 30T/38/2013 zo dňa 19.11.2013, podľa § 172 ods.1 písm. c) Trestného zákona, k trestu odňatia slobody v trvaní 2 roky so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Za zadováženie drogy pre iného je nutné považovať mimo iného aj poskytnutie drogy iným osobám tak, že sa s nimi o drogu páchateľ podelí. Pojem zadováženie totiž vyjadruje zadováženie predmetných látok akýmkoľvek iným spôsobom, než aký je osobitne popísaný v ust. § 172 ods. 1 Trestného zákona a ktorého účelom je umožniť inému dostať sa nielen k držbe takejto látky, ale aj umožniť inému ju užiť. Naplnil tým pojmové znaky zločinu podľa §172 ods. 1 písm. c), d) Trestného zákona.
Čo sa týka otázky preukázania viny u obžalovaného L., rovnako ako pri predchádzajúcom rozhodnutí dospel k záveru, že neoprávnene tento predal, zadovážil a prechovával po akúkoľvek dobu omamné a psychotropné látky, pričom taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách, čím spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods.2 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. j) Trestného zákona.
Okresný súd sa naviac vysporiadal aj s námietkou obhajoby ohľadom zaistených vecí pri domovej prehliadke u O. E., vyložil, aké úvahy ho viedli k záveru o tom, že obžalovaný L. musel manipulovať s drogou a umožňuje tak dospieť aj k záveru, že nie je vylúčené zadovažovanie si drogy od obžalovaného inými osobami.
Okresný súd tiež vyslovil právny názor, že je prinajmenšom logické, že ak niekto predáva alebo zabezpečuje iným omamné a psychotropné látky, tak ich musí i prechovávať, pričom nesúhlasí s akýmikoľvek špekuláciami a výkladmi daného ustanovenia v tom zmysle, že ak neboli u páchateľa takéhoto trestného činu zadržané drogy, nemohol ich mať preto v držbe resp. nebola preukázané ich držba, pričom v prípade tzv. dealerstva sa ani nedá iným spôsobom stotožniť predaná droga, nakoľko táto (už odpredaná droga) je totižto vo väčšine prípadov už konzumentom spotrebovaná. Okresný súd mal za to, že táto forma spáchania trestnej činnosti je aj v zmysle ustálenej súdnej praxe dostatočne objektivizovaná na základe výpovedí svedkov. Poukázal aj na vykonané prepisy hovorov, z ktorých má vyplývať i konkrétna osoba zadovažujúca si od tzv. dealera drogu. Vysporiadal sa s otázkou dôveryhodnosti svedkov, aj s opakovanými námietkami k Y. G. k jej vedomosti o tom, či sa v danej látke jedná o pervitín, aj k nereálnosti varianty, že by obžalovaný L. klamal svedkyňu, prípadne iných užívateľov a predával im namiesto drogy i iné látky, pretože v takom prípade by sa nemohol obžalovaný takýmto spôsobom venovať predaju drog a neboli by v súvislosti s touto trestnou činnosťou obžalovaného zabezpečené i ďalšie, vyššie uvedené dôkazy preukazujúce páchanie trestnej činnosti.
Okresný súd tiež objasnil, z čoho vychádzal pri časovom ohraničení skutku ( u všetkých obžalovaných ), keď poukázal na skutočnosti vyplývajúce zo záznamov telekomunikačnej prevádzky. Vysporiadal sa aj s námietkou právnej kvalifikácie v súvislosti s kvalifikačným znakom „na viacerých osobách“. Nie je možné súhlasiť s názorom obžalovaného, že aby bol čin spáchaný na viacerých osobách musí byť spáchaný na viacerých poškodených osobách, ktoré musia spĺňať definíciu poškodeného podľa §46 ods. 1 Tr. poriadku. Pojmy poškodený v trestnom konaní a osoba, na ktorej bol spáchaný trestný čin, totiž nie sú totožné pojmy, nemajú rovnaký obsah a rozdielny zmysel im priznáva aj právna úprava. Pojem viaceré osoby je pojem hmotnoprávny, ktorý spolu s ďalšími kategóriami osôb (ako dieťa, osoba blízka veku mladistvých, osoba vyššieho veku blízka osoba, chorá osoba, odkázaná osoba a ďalšie), ktoré chcel zákonodarca zvlášť vymedziť, je upravený v ustanoveniach § 127 Trestného zákona. Pojem viacerých osôb je v ustanovení § 127 ods. 12 Trestného zákona definovaný tak, že sa nimi na účely tohto zákona rozumejú najmenej tri osoby. Ide o presnú zákonnú definíciu, ktorej rozširovanie o ďalšie
kritériá, dokonca v rozpore s jej výslovným znením, nie je prípustné. Pokiaľ by totiž bolo úmyslom zákonodarcu viazať k všeobecnému pojmu osoby nejaké ďalšie kritérium (napríklad že by malo ísť o osobu poškodenú), bol by tak urobil a vymedzil by toto kritérium v ustanovení § 127 alebo priamo v ustanovení § 172 ods. 2 písm. c) Trestného zákona ( poukázal v danej súvislosti viď. napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 7. augusta 2014 sp. zn. 6 Tdo 45/2014 a na to nadväzujúce rozhodnutie ÚS SR pod č. I. ÚS 90/2015).
V otázke viny u obžalovaných K., G., I. a A. okresný súd dospel k rovnakému záveru, ako v predchádzajúcom prvostupňovom rozhodnutí a uznal ich vinným na tom skutkovom a právnom základe ako je uvedené v rozsudku.
Okresný súd po vrátení veci na nové konanie doplnil dokazovanie aktualizovaním správ o povesti u obžalovaných, vrátane aktualizácie odpisov z registra trestov a hodnotení správania obžalovaných vo výkone väzby a oboznámením spisového materiálu 6Nt/111/2017.
K otázke uložených trestov okresný súd u obžalovaného A., M. a I. objasnil, z akého dôvodu neaplikoval ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu a to napriek návrhu prokurátora.
Krajský súd konštatuje, že v postupe okresného súdu neboli zistené chyby, ktoré by mohli spôsobiť nesprávnosť niektorého výroku rozsudku. Okresný súd skutok opísaný v obžalobnom návrhu prejednal v celej šírke v súlade s ustanovením § 278 Trestného poriadku a z vykonaných dôkazov po ich vecnom vyhodnotení vyvodil skutkové závery, ktoré z nich vyplývajú, a skutok posúdil podľa znakov trestných činov, z ktorých uznal obžalovaných za vinných. Súd prvého stupňa v súlade s požiadavkou zákonodarcu v písomnom odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne a veľmi podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Z odôvodnenia je taktiež zrejmé, akými právnymi úvahami sa okresný súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a tiež ako sa vyrovnal s obhajobou obžalovaných. Všetky vo veci vykonané dôkazy okresný súd v dôvodoch napadnutého rozsudku veľmi podrobne rozoberá, tak ako je uvedené vyššie, preto krajský súd v podrobnostiach na tieto dôkazy len poukazuje.
Možno totiž konštatovať, že okresný súd postupoval v kontexte predchádzajúceho rozhodnutia krajského súdu v danej veci a riadil sa právnym názorom, ktorý vyslovil krajský súd pri predchádzajúcom rozhodovaní o odvolaní proti prvému rozsudku okresného súdu vydanému v tejto trestnej veci.
Po vrátení veci súd prvého stupňa opätovne posúdil dôkaznú situáciu, dôkazy náležite vyhodnotil a dospel k úplným a správnym skutkovým zisteniam a záverom, ktoré zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania.
Svoje úvahy premietol aj do odôvodnenia rozhodnutia, kde aj vyložil, z akého dôvodu dospel k rozhodnutiu, že nebolo preukázané samotné spáchanie trestného činu organizovanou skupinou či existencia organizovanej skupiny. Dôsledne sa vysporiadal s objasnením prečo zo zabezpečených dôkazov nevyplývajú závery tak, ako bola v tejto otázke podaná obžaloba, a to jasným, zrozumiteľným a dostatočným spôsobom.
Vzhľadom na to môže odvolací súd k odvolacej námietke prokurátora k tejto otázke konštatovať, že je nedôvodná. A to aj napriek tomu, že prokurátor v podanom odvolaní podrobne a konkrétne poukázal na jednotlivé dôkazy, ktoré podľa neho preukazujú existenciu organizovanej skupiny, a to výpovede obžalovaných, odposluchy, výsluchy svedkov, ktoré v súhrne majú poukazovať na koordinovanosť medzi jednotlivými monitorovanými osobami a ich vzájomné plánovité konanie (svedčiť tomu má špecifický typ utajenej komunikácie s osobitými výrazmi používanými výlučne členmi skupiny vzájomne prepojených osôb, vedomosť člena komunity o konkrétnych aktivitách ďalšieho člena, komunikácia preukazujúca prednostné riešenie skupinových potrieb pred osobným prospechom, vzájomné skupinové informovanie sa, zmienka o reálnom fyzickom dojednaní, t.j. o najčistejšej forme spolčenia, ďalšie vzájomné prepojenia jednotlivých obžalovaných v telefonickej rovine aj rovine osobných stretnutí, vzájomné prepojenia obžalovaných, ktorí mali na seba telefónne kontakty).
So závermi okresného súdu a vyhodnotením uvedených dôkazov, ako je uvedené vyššie, sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje.
Čo sa týka odvolacích námietok obžalovaných L., A., odvolací súd musí konštatovať, že tieto sú v plnej miere totožné s odvolacími námietkami podanými voči predchádzajúcemu rozsudku okresného súdu. Odvolací súd nebude opakovať predchádzajúce úvahy, ktoré ho viedli k záveru o ich nedôvodnosti, s čím sa vysporiadal v predchádzajúcom uznesení, ktorým rozhodol o podanom odvolaní, a ktorým bola vec vrátená na nové prejednanie.
Týka sa to námietok obžalovaného L. k úprave skutku, právnej kvalifikácii, k nezákonnosti rozhodovania okresného súdu spočívajúcej v rozhodovaní v nezákonnom zložení súdu, v nezákonnom upozornení na zmenu právnej kvalifikácie, aj námietok k nedôveryhodnosti svedkov, k nezákonnosti vykonaných dôkazov-zvukových záznamov a k otázke možného spáchania trestného činu formou konania - manipulácie s drogami - ich predajom, bez nevyhnutnosti, aby ich mal páchateľa zároveň aj v držbe.
Rovnako u obžalovaného A. sa odvolací súd vysporiadal vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí s odvolacou námietkou ohľadom nedôveryhodnosti a nepoužiteľnosti svedeckých výpovedí, s námietkou nezákonnosti upozornenia na zmenu právnej kvalifikácie, aj k nezákonnosti rozhodnutia z dôvodu nezákonného zloženia senátu.
Na závere krajského súdu o nedôvodnosti uvedených námietok sa nič nemení, súd nedopĺňal dokazovanie v tomto smere (ani mu to nebolo uložené) a preto sa neobjavili a neboli preukázané iné skutočnosti, ktoré by mohli zvrátiť závery odvolacieho súdu o nedôvodných odvolacích námietkach.
Čo sa týka ďalšej skupiny odvolacích námietok, tieto sú rovnako zhodné s námietkami uplatnenými voči prvému rozsudku okresného súdu. Na zákonné vysporiadanie sa s nimi bola vec vrátená okresnému súdu, ktorý - ako je uvedené vyššie - sa s nimi dôsledne vysporiadal a odvolací súd sa so závermi okresného súdu stotožňuje, bez potreby ich opakovania.
Ide o námietky o nezákonnosti domovej prehliadky u obžalovaného A., k námietke k časti zaistených látok s tým, že tieto nemali patriť obžalovanému ale D. O., k otázke preukázania, že obžalovaný A. neoprávnene zadovážil, prechovával a predal omamnú a psychotropnú látku a čin spáchal na viacerých osobách. Správne sa vysporiadal aj s ďalšou otázkou a to či v danom prípade možno vravieť o spolupáchateľstve osôb obžalovaných z uvedených trestných činov. Okresný súd sa rovnako správnym spôsobom vysporiadal už vo svojom rozhodnutí ( a jeho odôvodnení) s námietkou obžalovaného L. k pochybnosti o použiteľnosti zaistených vecí u O. E., vysporiadal sa aj s časovým ohraničením skutkov u všetkých obžalovaných a s námietkou ohľadom právnej kvalifikácie aj použitia kvalifikačného znaku na viacerých osobách. Rovnako správne boli aj úvahy súdu o neexistencii skutočností, ktoré by ho oprávňovali k použitiu ustanovenia o mimoriadnom znížení trestu u obžalovaného A..
Odvolací súd sa nestotožňuje len s jednou právnou úvahou okresného súdu a to, že je logické, ak niekto predáva alebo zabezpečuje iným omamné a psychotropné látky, tak ich musí aj prechovávať, teda že aj keď neboli u páchateľa takého trestného činu zadržané drogy, nemohol ich mať v držbe, resp. nebola preukázaná držba, pričom v prípade dílerstva sa nedá iným spôsobom stotožniť predaná droga, nakoľko táto je vo väčšine prípadov už konzumentom spotrebovaná.
Podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné konštatovať spáchanie inkriminovanej trestnej činnosti obžalovaným W. L. aj vo forme prechovávania omamnej, resp. psychotropnej látky, ktorú (formu konania) tiež zahrnul do príslušného trestnoprávneho postihu obžalovaného okresný súd. Prechovávaním omamnej, resp. psychotropnej látky v zmysle príslušných (hmotnoprávnych ustanovení trestného práva) je akýkoľvek spôsob držby uvedených látok, pričom páchateľ nemusí mať takúto látku priamo pri sebe, ale môže ju mať ukrytú na nejakom mieste, alebo uloženú u známej osoby a podobne. Príslušnú skutkovú podstatu trestného činu uvedeného v § 172 ods. 1 Trestného zákona je možné naplniť konaním alternatívnym tým, že páchateľ napríklad kúpi, predá, vymení, zadováži omamnú, resp. psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, prípadne prechováva po akúkoľvek dobu. Nevyžaduje sa pritom pre naplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty naplnenie všetkých prejavov v tomto ustanovení odcitovaných. S takýmto vymedzením sa stotožňuje aj súd odvolací, avšak súčasne konštatuje, že pre to, aby konajúci
okresný súd posúdil konanie páchateľa aj formou prechovávania omamnej, resp. psychotropnej látky je potrebné, aby boli splnené príslušné zákonné podmienky. Zo samej definície prechovávania omamnej, resp. psychotropnej látky je zrejmé, že predpokladá faktickú existenciu takejto látky u páchateľa, resp. existenciu na inom mieste s uistením, že sa jedná o vec priamo patriacu páchateľovi trestného činu. Pre príslušný (trestnoprávny postih) sa vyžaduje okrem nájdenia takejto omamnej, resp. psychotropnej látky u páchateľa, resp. veci v jeho priamej dispozícii aj to, že spĺňa príslušné kvalitatívno-kvantitatívne ukazovatele. Týmito sú práve charakteristiky viažuce sa na omamné a psychotropné látky. Nie každá zaistená psychotropná a omamná látka bez príslušnej kvalitatívno-kvantitatívnej charakteristiky napĺňa pojmové znaky samotnej omamnej, resp. psychotropnej látky. Musí ísť o také minimálne množstvo, ktoré je spôsobilé jednak negatívnym spôsobom ovplyvniť vyvolať návyk, resp. fyzickú a psychickú závislosť v prípade omamných látok, resp. spôsobilosť ovplyvniť stav ľudskej psychicky v prípade psychotropných látok. Bez toho, aby zaistené drogové látky majúce charakter omamnej, resp. psychotropnej látky boli podrobené príslušnému (expertíznemu skúmaniu) na zistenie uvedených kvalitatívno-kvantitatívnych parametrov nie je možné vyvodiť spoľahlivý záver, že páchateľ v konkrétnom prípade jednak prechovával omamné, resp. psychotropné látky, resp. je vôbec diskutabilné, či sa o omamné a psychotropné látky v zmysle trestnoprávneho posúdenia jednalo.
Aj samotný okresný súd v odôvodnení konštatuje, že prechovávanie omamnej a psychotropnej látky v zmysle § 172 ods. 1 písmeno d/ Trestného zákona je samostatnou základnou skutkovou podstatou, pričom súčasne zo samotnej výrokovej časti viažucej sa na výrok o vine je zrejmé, že konanie obžalovaného bolo posúdené aj v zmysle tejto samotne skutkovej podstaty, o čom nasvedčuje samotná právna veta rozsudku uvádzajúca, že mal páchateľ obžalovaný W. L. prechovávať po akúkoľvek dobu omamnú látku, resp. psychotropnú látku. K takémuto záveru, podľa názoru odvolacieho súdu, nebolo realizované dokazovanie v smere ustaľujúcom takúto formu spáchania skutku obžalovaným W. L.Pre takýto záver ( o prechovávaní drogy ) nenasvedčuje ani skutočnosť, že obžalovanému bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že sa dopustil inej formy manipulácie s drogou - zadováženie a predaj, o naplnení ktorej skutkovej podstaty trestného činu podľa § 172 ods. 1 písm. c), ods. 2 písm. c) Trestného zákona nemá odvolací súd vzhľadom na vyššieuvedené žiadne pochybnosti (s poukazom najmä na právne úvahy týkajúce sa preukázania predaja drog a to na základe vykonaného dokazovania - svedecké výpovede, odposluchy - bez ohľadu na absenciu zaistenia drogy, teda držby drogy u obžalovaného).
Keďže však úprava skutku a následne aj úprava právnej vety a kvalifikácie v tomto smere by nemala žiaden vplyv na konštatovanie viny obžalovaného ohľadom spáchania trestného činu v zmysle § 172 ods. 1 a 2 Trestného zákona, a teda ani na výšku trestnej sadzby v rámci ktorej by bol súd oprávnený a povinný ukladať trest obžalovanému, odvolací súd odôvodnenosť tejto odvolacej námietky len konštatuje v odôvodnení svojho rozhodnutia bez premietnutia do meritórnej zmeny rozsudku okresného súdu.
Odvolací súd však pokiaľ ide o samotný výrok o treste u obžalovaných K. K., X. G. Z. I. a A. A. konštatuje, že okresný súd pri ukladaní trestu sa dôsledne neriadil príslušnými ustanoveniami zákona. Pochybenie okresného súdu krajský súd vzhliadal v tej podobe, keď okresný súd mylne dospel k záveru o účinnosti hrozby trestu, resp. trestu uloženého na spodnej hranici trestnej sadzby a to u páchateľov závažnej trestnej činnosti drogového charakteru.
Okresný súd uviedol, že prihliadol na osoby páchateľov, ich pomery a možnosť nápravy, ako aj doterajší spôsob života obžalovaných, u obžalovaného A. prihliadol aj na množstvo zaistených drog. U obžalovaného I. zohľadnil aj prístup k trestnému stíhaniu a príspevok k odhaleniu trestnej činnosti spoluobžalovaných. V záujme ochrany spoločnosti pred opakovaním obdobného konania a v záujme dostatočného obdobia na dosiahnutie prevýchovy ukladal aj dohľad probačného a mediačného úradníka nad obžalovanými v skúšobnej dobe.
Odvolací súd sa však s takýmto názorom okresného súdu nestotožňuje.
Podľa § 49 ods. 1 Trestného zákona súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody neprevyšujúceho dva roky, ak a) vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný, alebo
b) prijme záruku za nápravu páchateľa a ak vzhľadom na výchovný vplyv toho, kto záruku ponúkol, má za to, že výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
V danom prípade práve okolnosťami prípadu je skutočnosť, že ide o trestný čin s vysokou závažnosťou. Stupeň spoločenskej nebezpečnosti spáchaného trestného činu je vysoký práve s ohľadom na vysoké riziko pri vývoji spoločnosti, s ohľadom na dôsledky zneužívania drog dopadajúce na čoraz širší okruh osôb, pričom sa jedná o problém, ktorý zahŕňa sociálne, zdravotné, psychické i finančné riziká. S drogami je spojená široká škála trestnej činnosti, pričom okrem hlavných tzv. drogových deliktov spočívajúcich v nelegálnej výrobe, zadovažovaní, distribúcii, predaji drog sem patria tiež trestné činy páchané pod vplyvom drogy alebo v súvislosti s ich zneužívaním, páchané za účelom získať drogu alebo spojené s uplatnením nelegálne získaných finančných prostriedkov z drogovej trestnej činnosti. Preto nemožno dôvodne urobiť záver, že na dosiahnutie zákonom ustanoveného účelu trestu postačí len hrozba výkonu trestu odňatia slobody u obžalovaných K. G. a I., resp. trest uložený na dolnej hranici trestnej sadzby u obžalovaného A.Z uvedeného dôvodu preto krajský súd reparoval rozsudok okresného súdu a zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu ohľadom obžalovaných K. K. X. G., Z. I. a A. A. Pri konfrontácii poľahčujúcich okolností u všetkých obžalovaných v súlade s rozhodnutím okresného súdu je nepochybné, že u obžalovaných nebolo potrebné v zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona znížiť ani zvýšiť dolnú či hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zákonom ustanovená trestná sadzba je 3 roky až 10rokov, a bolo preto potrebné ukladať obžalovaným trest v uvedenom rozmedzí. Odvolací súd opakuje, že je nepochybné, že s ohľadom na charakter spáchanej trestnej činnosti bude svoju funkciu, represívnu ale najmä výchovnú u obžalovaných splní len nepodmienečný trest odňatia slobody, a to u všetkých obžalovaných v dolnej polovici trestnej sadzby ustanovenej zákonom. Uložené tresty odňatia slobody vo výmere 4 roky, budú trestom primeraným a budú zodpovedať požiadavkám zákona.
Krajský súd obžalovaných pre výkon trestu odňatia slobody v súlade s ustanovením § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaní v posledných 10-tich rokoch neboli vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin. Zároveň odvolací súd rozhodol aj o uložení trestu prepadnutia veci u obžalovaných K. G. a A. K nedotknutým výrokom odvolací súd už len dodáva, že okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou ukladania ochranného protitoxikomanického liečenia u obžalovaného A.K zákonnosti uložených trestov u obžalovaných B. A. a W. L. sa odvolací súd už vyjadril vyššie, keď konštatoval, že okresný súd sa zákonne konformným spôsobom vysporiadal s námietkami k výške uložených trestov, k existencii okolností umožňujúcich prípadné mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody u obžalovaných. Okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou poľahčujúcich a priťažujúcich okolností ako okolností, na ktoré je povinný prihliadať pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, s ďalšími okolnosťami ako účel trestu, teda odradenie iných od páchania trestných činov a morálne odsúdenie páchateľa. Trest uložený u B. A. v dolnej polovici, v strede trestnej sadzby je aj podľa názoru odvolacieho súdu trestom primeraným, zákonným a spravodlivým. Za taký považuje aj trest uložený na spodnej hranici zvýšenej trestnej sadzby u obžalovaného W. L.V tomto smere je správne aj rozhodnutie okresného súdu o uložení ochranného dohľadu o oboch vyššie menovaných a trestu prepadnutia veci u obžalovaného A.. Keďže krajský súd nezistil žiadne dôvody pre zmenu prvostupňového rozhodnutia s ohľadom podaných odvolaní obžalovaných B. A. a W. L. tieto v zmysle § 319 Trestného poriadku zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný prostriedok.