Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 471/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. novembra

2019 predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa ,

, , vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17

ods. 1, a , ako aj práv podľa

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Okresného súdu Košice I sp. zn. z 26. mája 2016, rozsudkom Krajského súdu

v Košiciach sp. zn. z 25. januára 2018 a uznesením Okresného súdu

Košice I sp. zn. z 15. februára 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

6. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len ,,sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základných práv

podľa , a (ďalej len

,,ústava“), ako aj práv podľa čl. 5 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej

len ,,okresný súd“) sp. zn. z 26. mája 2016 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok

okresného súdu“), rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len ,,krajský súd“) sp. zn.

z 25. januára 2018 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok krajského súdu“)

a uznesením okresného súdu sp. zn. z 15. februára 2019 (ďalej len ,,napadnuté

uznesenie okresného súdu“).

2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) prerozdelená

náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená

17. októbra 2019 sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3

a 5 rozvrhu práce bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana

Baricová (predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa podanou

žalobou z 15. apríla 2007 domáhal voči žalovanej zaplatenia sumy vo výške 9 219,25 €

s príslušenstvom, ako aj trov konania. Podstatou sporu bolo tvrdenie sťažovateľa, že medzi

ním a žalovanou bola ústne uzavretá zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie

stavebných prác na rodinnom dome v obci . Podľa tvrdenia sťažovateľa mu žalovaná

mala zaplatiť len časť z dohodnutej sumy, na ktorú jej vystavil faktúru, pričom zvyšnú časť

mu nemala uhradiť ani po písomnej výzve. Okresný súd následne vo veci samej vydal

napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým konanie v časti 100 € s prísl. zastavil,

v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a protinávrh žalovanej z 9. septembra 2008 vylúčil

na samostatné konanie.

4. Sťažovateľ ďalej vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu

uviedol: ,,... proti jeho prvým dvom výrokom som podal... odvolanie a navrhol som, aby

odvolací súd – Krajský súd Košice napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, že rozsudok

Okresného súdu Košice I, sp. zn.: 26.5.2016 zrušuje a vec vracia na nové

konanie.“ Dodal, že odvolacie dôvody videl v ustanovení § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f)

v znení neskorších predpisov.

5. V ďalšej časti ústavnej sťažnosti sťažovateľ namietal skutkové závery okresného

súdu, ktoré nekorešpondujú s jeho verziou skutkového stavu. Namietal, že okresný súd

nevykonal dôkazy, ktoré sťažovateľ navrhol a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam

v dôsledku svojej neodbornosti v rámci problematiky, ktorá bola podstatou sporu.

6. Ďalej sťažovateľ uviedol, že následne krajský súd napadnutým rozsudkom

krajského súdu potvrdil napadnutý rozsudok okresného súdu. Zároveň namietal vysoký

počet pojednávaní, ktoré podľa sťažovateľa zbytočne predlžovali konanie vo veci samej

a navyšovali trovy, ktoré mal následne uhradiť.

7. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí veci

na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Košice I rozsudkom Okresného súdu Košice I sp. zn.:

z 26.5.2016 a Krajského súdu v Košiciach 25.1.2018 sp.zn. potvrdil rozsudok

Okresného súdu Košice I a na nich nadväzujúcim UZNESENÍM uvedeného súdu sp.zn.:

z 15.2.2019. uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn.:

z 15.2.2019, porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 17 ods. 1

a a 48 ods.2, , podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn.: z 15.2.2019 sa zrušuje.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

9. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

11. Podľa ústavný súd každý návrh na začatie

konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd

zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

na ďalšie konanie.

12. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podľa navrhovateľ musí byť v celom konaní

zastúpený advokátom, ak odsek 2 alebo § 35 neustanovuje inak.

14. Podľa k návrhu na začatie konania

podanému navrhovateľom, ktorý musí byť v celom konaní zastúpený advokátom, musí byť

pripojené plnomocenstvo na zastupovanie navrhovateľa advokátom. V plnomocenstve

sa musí výslovne uviesť, že navrhovateľ udeľuje zvolenému advokátovi splnomocnenie

na zastupovanie pred ústavným súdom.

15. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

16. Podľa ústavnú sťažnosť možno podať do dvoch

mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu...

17. Podľa osobná sloboda sa zaručuje.

18. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

19. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

20. Podľa čl. 5 dohovoru, ktorý sa venuje právu na slobodu a bezpečnosť sa uvádza,

že 1. každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť. Nikoho nemožno pozbaviť slobody

okrem nasledujúcich prípadov, pokiaľ sa tak stane na základe postupu stanového zákonom:

a) zákonné pozbavenie slobody osoby po odsúdení príslušným súdom;

b) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody z dôvodu nesplnenia rozhodnutia

vydaného súdom v súlade so zákonom alebo s cieľom zabezpečiť splnenie povinnosti

stanovenej zákonom;

c) zákonné zatknutie alebo pozbavenie slobody za účelom predvedenia pred príslušný

súdny orgán pre dôvodné podozrenie zo spáchania trestného činu, alebo ak je to dôvodne

považované za potrebné za účelom zabránenia spáchaniu trestného činu alebo úteku po jeho

spáchaní;

d) pozbavenie slobody maloletého na základe zákonného rozhodnutia za účelom

výchovného dohľadu alebo jeho zákonné pozbavenie slobody za účelom predvedenia

pred príslušný súdny orgán;

e) zákonné pozbavenie slobody osôb, aby sa zabránilo šíreniu nákazlivej choroby,

alebo duševne chorých osôb, alkoholikov, narkomanov alebo tulákov;

f) zákonné zatknutie alebo iné pozbavenie slobody osoby, aby sa zabránilo

jej nepovolenému vstupu na územie štátu, alebo osoby, proti ktorej sa vedie konanie

o vypovedaní alebo vydaní.

2. Každý, kto je zatknutý, musí byť bez meškania a v jazyku, ktorému rozumie,

oboznámený s dôvodmi svojho zatknutia a s každým obvinením proti nemu.

3. Každý, kto je zatknutý alebo pozbavený slobody v súlade s ustanovením odseku 1

písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený pred sudcu alebo inú úradnú osobu

splnomocnenú zákonom na výkon súdnej moci a má právo, aby jeho vec bola prejednaná

v primeranej lehote, alebo byť prepustený počas konania. Prepustenie sa môže podmieniť

zárukou, že sa takáto osoba dostaví na pojednávanie.

4. Každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody, má právo podať návrh

na začatie konania, v ktorom súd urýchlene rozhodne o zákonnosti pozbavenia jeho slobody

a nariadi prepustenie, ak je pozbavenie slobody nezákonné.

5. Každý, kto bol zatknutý alebo pozbavený slobody v rozpore s ustanoveniami tohto

článku, má nárok na odškodnenie.

21. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený...

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Podstata ústavnej sťažnosti sťažovateľa spočíva v namietanom porušení

základných práv podľa , a , ako aj práv podľa

čl. 5 a čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu, napadnutým

rozsudkom krajského súdu, ako aj napadnutým uznesením okresného súdu.

23. Na začiatok ústavný súd považuje za vhodné uviesť, že jeho pozornosti neuniklo,

že zo strany sťažovateľa nebola naplnená zákonná podmienka uvedená v § 34 zákona

o ústavnom súde vyžadujúca povinné právne zastúpenie sťažovateľa v konaní

pred ústavným súdom, pričom sťažovateľ ani nepožiadal o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

III.1 K námietke porušenia základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu

24. Systém ochrany základných práv a slobôd zaručených a ľudských práv

a základných slobôd vyplývajúcich zo záväznej medzinárodnej zmluvy je založený

na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní

ochrany základným právam a slobodám, resp. ľudským právam a základným slobodám

vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( a ), a to tak,

že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj za

dodržiavanie základných práv a slobôd, resp. ľudských práv a základných slobôd (čl. 144

ods. 1 a 2 a ). Všeobecné súdy sú tak povolané chrániť nielen

zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje

až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov ().

25. Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o ústavnej sťažnosti preskúmavané (m. m. ).

26. Z ústavnej sťažnosti a príloh k nej priložených vyplýva, že sťažovateľ využil

svoje právo podať proti napadnutému rozsudku okresného súdu odvolanie, o ktorom bol

oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd, ktorý tak aj urobil vydaním napadnutého

rozsudku krajského súdu. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd vo vzťahu k napadnutému

rozsudku okresného súdu konštatuje existenciu procesnej prekážky brániacej prerokovaniu

ústavnej sťažnosti, ktorou je nedostatok právomoci ústavného súdu.

27. S poukazom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti

napadnutému rozsudku okresného súdu v súlade s § 56 ods. 2 písm. a) zákona o ústavnom

súde odmietol pre nedostatok právomoci ústavného súdu na jej prerokovanie.

III.2 K námietke porušenia základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým rozsudkom krajského súdu

28. Vykonaným šetrením ústavného súdu bolo zistené, že keďže proti napadnutému

rozsudku krajského súdu sťažovateľ nepodal dovolanie, ten nadobudol právoplatnosť

21. marca 2018, teda takmer rok pred podaním ústavnej sťažnosti. Ako však vyplýva

z , ústavnú sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov

od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktoré sťažovateľ podanou ústavnou

sťažnosťou napáda.

29. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti opakovane vyslovil právny

názor, že sťažnosť podľa nemožno považovať za časovo neobmedzený

právny prostriedok ochrany základných práv alebo slobôd (napr. , ,

, ). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie

konanie je jej podanie v zákonom ustanovenej lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti

rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv

alebo slobôd sťažovateľa ().

30. V tejto súvislosti ústavný súd zároveň konštatuje, že ustanovenie týkajúce

sa lehoty na podanie ústavnej sťažnosti je ustanovením kogentným, to znamená, že ústavný

súd nemôže zmeškanie tejto lehoty odpustiť alebo ju predĺžiť (m. m. ).

31. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť v časti smerujúcej proti

napadnutému rozsudku krajského súdu v súlade s § 56 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom

súde odmietol ako podanú oneskorene.

32. Nad rámec uvedeného ústavný súd dáva do pozornosti, že v uvedenom prípade,

keďže sťažovateľ proti napadnutému rozsudku krajského súdu nepodal mimoriadny

opravný prostriedok – dovolanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len

,,najvyšší súd“), neprichádzalo do úvahy ani riešenie prípadnej otázky týkajúcej sa

zachovania lehoty na podanie ústavnej sťažnosti v zmysle § 124 poslednej vety zákona

o ústavnom súde. Navyše, podanie dovolania na najvyššom súde proti napadnutému

rozsudku krajského súdu sťažovateľom by mohlo zakladať aj ďalší dôvod na odmietnutie

ústavnej sťažnosti v tejto časti, a to z dôvodu neprípustnosti ústavnej sťažnosti podľa § 56

ods. 2 písm. d) .

III.3 K námietke porušenia základného práva podľa ,

ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

33. V podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľ namieta porušenie ním uvedeného

základného práva podľa a práv podľa dohovoru aj napadnutým uznesením okresného

súdu. Uvedené uznesenie však nebolo súčasťou sťažovateľom doručených príloh k ústavnej

sťažnosti a vykonaným šetrením ústavného súdu bolo navyše zistené, že okresný súd

neeviduje žiadne rozhodnutie, ktorého spisová značka a dátum vydania by sa zhodovali

s údajmi uvedenými sťažovateľom, pokiaľ ide o predmetné napadnuté uznesenie okresného

súdu. Keďže však sťažovateľ uvádza napadnuté uznesenie okresného súdu v celej ústavnej

sťažnosti, a predovšetkým vrátane jej petitu, nie je možné dôjsť k záveru, že ide len o chybu

v písaní alebo inú zrejmú nesprávnosť.

34. Z vyplýva viazanosť ústavného súdu petitom

podanej ústavnej sťažnosti. Až na zákonom presne definované výnimky je ústavný súd

viazaný návrhom na začatie konania, pričom viazanosť ústavného súdu návrhom

sa vzťahuje zvlášť na návrh výroku rozhodnutia, ktorého sa sťažovateľ domáha. Ústavný

súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej ústavnej

sťažnosti ().

35. Keďže sťažovateľ vzhľadom na už uvedené skutočnosti nesplnil zákonnú

požiadavku vyjadrenú v , podľa ktorej musí

ústavná sťažnosť okrem všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43

obsahovať aj označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým

podľa sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody, ústavný súd ústavnú

sťažnosť v časti smerujúcej proti napadnutému uzneseniu okresného súdu v súlade s § 56

ods. 2 písm. c) odmietol pre nesplnenie náležitostí ustanovených

zákonom.

III.4 K námietke porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru napadnutým rozsudkom okresného súdu,

napadnutým rozsudkom krajského súdu a napadnutým uznesením okresného súdu

36. Sťažovateľ v podanej ústavnej sťažnosti zároveň namietal porušenie základných

práv podľa a , ako aj práva podľa dohovoru. V ústavnej

sťažnosti však absentuje odôvodnenie toho, v čom malo spočívať porušenie týchto

základných práv podľa , resp. práva podľa dohovoru vo vzťahu k napadnutým

rozhodnutiam.

37. Ústavný súd v tejto časti za závažný nedostatok ústavnej sťažnosti pokladá

absenciu ústavnoprávne relevantného odôvodnenia, t. j. logického, kompaktného

a dostatočne určitého odôvodnenia vo vzťahu k základným právam podľa a právu

podľa dohovoru, vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľ v petite ústavnej sťažnosti

domáhal. Inak povedané, v tejto časti sa ústavná sťažnosť vyznačuje absenciou

zmysluplného a zároveň jednoznačného ústavnoprávne relevantného odôvodnenia

opierajúceho sa o ústavnoprávne relevantné a logické súvislosti.

38. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že v zmysle § 123 ods. 1 písm. d)

musí ústavná sťažnosť okrem iného obsahovať konkrétne skutkové

a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv

a slobôd. Uvedené preto zakladá ďalší dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti, a to podľa

pre nesplnenie zákonom ustanovených

náležitostí.

39. Na úplný záver ústavný súd považuje za vhodné uviesť, že sťažovateľa v zmysle

nevyzýval na odstránenie nedostatku spočívajúceho

v nenaplnení zákonnej podmienky v zmysle vyžadujúcej

povinné právne zastúpenie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom, a to z dôvodu,

že aj po odstránení tohto nedostatku by bol sťažovateľ vzhľadom na už uvedené dôvody

odmietnutia ústavnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu,

napadnutému rozsudku krajského súdu a napadnutému uzneseniu okresného súdu zjavne

bezúspešným v uplatňovaní svojich základných práv podľa a práv podľa dohovoru.

40. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uplatnenými v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. novembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu