Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 492/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Drgoňom,

Jesenského 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17

ods. 5 a a práv podľa a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a postupom Okresného súdu

Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých konaní a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 20. novembra

2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej

prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie okresnej prokuratúry“) a postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného

súdu sp. zn. zo 17. júla 2019 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) uznaný

za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných

a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi

spolupáchateľstvom podľa § 20 a § 172 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. e) zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“),

za čo bol odsúdený podľa s použitím a

a na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov a trest

vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 7 rokov, pričom mu bol uložený

ochranný dohľad na dobu jedného roka.

3. Sťažovateľ pred ústavným súdom tvrdí, že napriek tomu, že ide v jeho prípade

o väzobnú vec, prokurátorovi trvalo vyše dva a pol mesiaca od vyhlásenia označeného

rozsudku, kým odôvodnil svoje odvolanie proti tomuto rozsudku. Tvrdí, že ani

po 117 dňoch od vyhlásenia rozsudku okresného súdu nebol súdny spis predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol: „1. Základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 5

, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , právo na slobodu a bezpečnosť zaručené

v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní

vedenom pod sp.zn. , porušené boli.

2. Základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 5

, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , právo na slobodu a bezpečnosť zaručené

v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní vedenom

pod č. a v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava

I pod sp.zn. , porušené boli.

3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 €...

4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva náhradu trov

právneho zastúpenia...“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“).

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

9. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

11. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu

podľa , práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , práva na slobodu a bezpečnosť podľa dohovoru

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresnej prokuratúry v napadnutom konaní a postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

12. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

13. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

14. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody

v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený

pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci

a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie

sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

16. Ústavný súd konštatuje, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto

aj vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje

a vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k právu podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, možno ich namietané porušenie posudzovať v rámci predbežného prerokovania

sťažnosti spoločne.

17. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie (ústavnej) sťažnosti

pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného

základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie

konanie (, , , ). Ústavný súd

už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť

(ústavnej) sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa ( dohovoru) môže vyplývať

aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným

súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať

o zbytočných prieťahoch (, , ).

18. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného v (, ).

19. V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval

takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“

v zmysle (, ), nevysloví porušenie základného

práva zaručeného v tomto článku, ale (ústavnú) sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú (, , , , ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

20. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu

podľa , práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , práva na slobodu a bezpečnosť podľa dohovoru

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresnej prokuratúry v napadnutom konaní a postupom okresného súdu v napadnutom

konaní.

III.1 K namietanému porušeniu práv podľa a

dohovoru postupom okresnej prokuratúry v napadnutom konaní a postupom

okresného súdu v napadnutom konaní

21. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie postupom okresnej

prokuratúry v napadnutom konaní a postupom okresného súdu v napadnutom konaní

v súvislosti s dĺžkou obdobia od vyhlásenia rozsudku okresného súdu po predloženie

súdneho spisu krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní, ústavný súd konštatuje,

že okresný súd svojím rozsudkom rozhodol o vine a treste sťažovateľa, preto označený

článok nemožno vzhľadom na fázu konania a námietky sťažovateľa na rozhodovanie

o tejto jeho ústavnej sťažnosti aplikovať.

22. Aj vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 5 ods. 3 dohovoru postupom okresnej

prokuratúry v napadnutom konaní a postupom okresného súdu v napadnutom konaní

ústavný súd konštatuje, že tento článok sa na sťažovateľov prípad nevzťahuje.

23. Článok 5 ods. 3 dohovoru zaručuje právo „byť súdený v primeranej lehote“,

pričom táto lehota začína plynúť dňom zadržania a končí sa dňom prepustenia alebo

rozhodnutia o obvinení, hoci aj súdom prvého stupňa (pozri rozsudok vo veci Štvrtecký

proti Slovensku z 5. 6. 2018, sťažnosť č. 55844/12, bod 55).

24. Článok 5 ods. 3 dohovoru je prepojený s čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru. Osobu

odsúdenú súdom prvého stupňa už nemožno považovať za zatknutú alebo inak pozbavenú

osobnej slobody „za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné

podozrenie zo spáchania trestného činu“ v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, ale musí

byť považovaná za osobu „zákonne uväznenú po odsúdení príslušným súdom“ v zmysle

čl. 5 ods. 1 písm. a) dohovoru (pozri rozsudok vo veci Belevitskiy proti Rusku z 1. 3. 2007,

sťažnosť č. 72967/01, bod 99). Preto sa garancie čl. 5 ods. 3 dohovoru na prípad

sťažovateľa už nevzťahujú. Osoba, ktorá ma dôvod sťažovať sa na zadržanie po odsúdení

z dôvodu tvrdených prieťahov pri rozhodovaní o ňou podanom odvolaní, sa nemôže

dovolávať garancií čl. 5 ods. 3 dohovoru, ale mohla by namietať nedodržanie „primeranej

lehoty“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri rozsudok vo veci Wemhoff proti Nemecku z 27.

6. 1968, sťažnosť č. 2122/64, bod 9 k čl. 5 ods. 3 dohovoru).

25. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti

odmietnuť podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

III.2 K namietanému porušeniu práv podľa a

dohovoru postupom okresnej prokuratúry v napadnutom konaní a postupom

okresného súdu v napadnutom konaní

26. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené závery konštatuje, že na sťažovateľom

namietanú fázu trestného konania sa vzťahujú (iba) záruky podľa

a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

27. V trestných veciach je účelom čl. 6 ods. 1 dohovoru zabezpečiť, aby obvinené

(obžalované) osoby neboli príliš dlho obvinené a aby sa rozhodlo o ich obvinení

(pozri rozsudok Veľkej komory vo veci Kart proti Turecku z 3. 12. 2009, sťažnosť

č. 8917/05, bod 68). Relevantná doba, ktorá je Európskym súdom pre ľudské práva v tejto

súvislosti posudzovaná, začína v zásade dňom vznesenia obvinenia a končí dňom

právoplatného skončenia konania.

28. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti namieta prieťahy okresnej prokuratúry

a okresného súdu v období po vyhlásení rozsudku okresného súdu až do predloženia

súdneho spisu krajskému súdu. Ústavný súd konštatuje, že aj ak by vo fáze predkladania

spisu krajskému súdu vznikli určité prieťahy (niekoľkotýždňové predkladanie spisu

krajskému súdu, počas ktorých sa doručuje odvolanie a vyjadrenia), tie v okolnostiach tejto

veci nemožno už na prvý pohľad považovať za také významné, že by po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie mohli viesť k záveru o porušení práv sťažovateľa

podľa a dohovoru.

29. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti

odmietnuť podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok

odmietnutá, ústavný súd sa už nezaoberal ďalšími v nej uvedenými návrhmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu