Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 492/2019
PDF · 175.25 KB
No categories available
I. ÚS 492/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. decembra 2019
v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka
(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Branislavom Drgoňom,
Jesenského 2, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17
ods. 5 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 4 Pv 481/16/1101 a postupom Okresného súdu
Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 6 T 56/2017 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutých konaní a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 20. novembra
2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia základných práv podľa čl. 17 ods. 5 a čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresnej
prokuratúry Bratislava I (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn.
4 Pv 481/16/1101 (ďalej len „napadnuté konanie okresnej prokuratúry“) a postupom
Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
6 T 56/2017 (ďalej len „napadnuté konanie okresného súdu“).
2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného
súdu sp. zn. 6 T 56/2017 zo 17. júla 2019 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) uznaný
za vinného zo spáchania obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných
a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi
spolupáchateľstvom podľa § 20 a § 172 ods. 1 písm. c) a ods. 2 písm. e) zákona
č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“),
za čo bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2 a 3
a § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 10 rokov a trest
vyhostenia z územia Slovenskej republiky na dobu 7 rokov, pričom mu bol uložený
ochranný dohľad na dobu jedného roka.
3. Sťažovateľ pred ústavným súdom tvrdí, že napriek tomu, že ide v jeho prípade
o väzobnú vec, prokurátorovi trvalo vyše dva a pol mesiaca od vyhlásenia označeného
rozsudku, kým odôvodnil svoje odvolanie proti tomuto rozsudku. Tvrdí, že ani
po 117 dňoch od vyhlásenia rozsudku okresného súdu nebol súdny spis predložený
krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom takto
rozhodol: „1. Základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 5
Ústavy Slovenskej republiky, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na slobodu a bezpečnosť zaručené
v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní
vedenom pod sp.zn. 6T/56/2017, porušené boli.
2. Základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 5
Ústavy Slovenskej republiky, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, právo na slobodu a bezpečnosť zaručené
v čl. 5 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo
na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresnej prokuratúry Bratislava I v konaní vedenom
pod č. 4Pv 481/16/1101 a v konaní vedenom Okresným súdom Bratislava
I pod sp.zn. 6T/56/2017, porušené boli.
3. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva primerané finančné
zadosťučinenie v sume 1 000 €...
4. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva náhradu trov
právneho zastúpenia...“
II.
Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská
5. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
6. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
7. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon
č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak.
9. Ústavný súd môže podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Z § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú
sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej
moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán
porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť
reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05).
11. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu
podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresnej prokuratúry v napadnutom konaní a postupom okresného súdu v napadnutom
konaní.
12. Podľa čl. 17 ods. 5 ústavy do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas
ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.
13. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
14. Podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru každý, kto je zatknutý alebo inak pozbavený slobody
v súlade s ustanoveniami odseku 1 písm. c) tohto článku, musí byť ihneď predvedený
pred sudcu alebo inú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci
a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený počas konania. Prepustenie
sa môže podmieniť zárukou, že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie.
15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
16. Ústavný súd konštatuje, že medzi obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto
aj vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje
a vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k právu podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, možno ich namietané porušenie posudzovať v rámci predbežného prerokovania
sťažnosti spoločne.
17. Podľa judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie (ústavnej) sťažnosti
pre jej zjavnú neopodstatnenosť je aj nezistenie žiadnej možnosti porušenia označeného
základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie
konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 117/05, I. ÚS 225/05, II. ÚS 272/06). Ústavný súd
už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach tiež vyslovil, že zjavná neopodstatnenosť
(ústavnej) sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (čl. 6 ods. 1 dohovoru) môže vyplývať
aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným
súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať
o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05, I. ÚS 455/2014).
18. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01).
19. V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačoval
takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“
v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (II. ÚS 57/01, III. ÚS 30/03), nevysloví porušenie základného
práva zaručeného v tomto článku, ale (ústavnú) sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú (I. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04).
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
20. Sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na osobnú slobodu
podľa čl. 17 ods. 5 ústavy, práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, práva na slobodu a bezpečnosť podľa čl. 5 ods. 3 dohovoru
a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresnej prokuratúry v napadnutom konaní a postupom okresného súdu v napadnutom
konaní.
III.1 K namietanému porušeniu práv podľa čl. 17 ods. 5 ústavy a čl. 5 ods. 3
dohovoru postupom okresnej prokuratúry v napadnutom konaní a postupom
okresného súdu v napadnutom konaní
21. Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie čl. 17 ods. 5 ústavy postupom okresnej
prokuratúry v napadnutom konaní a postupom okresného súdu v napadnutom konaní
v súvislosti s dĺžkou obdobia od vyhlásenia rozsudku okresného súdu po predloženie
súdneho spisu krajskému súdu pre účely rozhodnutia o odvolaní, ústavný súd konštatuje,
že okresný súd svojím rozsudkom rozhodol o vine a treste sťažovateľa, preto označený
článok ústavy nemožno vzhľadom na fázu konania a námietky sťažovateľa na rozhodovanie
o tejto jeho ústavnej sťažnosti aplikovať.
22. Aj vo vzťahu k namietanému porušeniu čl. 5 ods. 3 dohovoru postupom okresnej
prokuratúry v napadnutom konaní a postupom okresného súdu v napadnutom konaní
ústavný súd konštatuje, že tento článok sa na sťažovateľov prípad nevzťahuje.
23. Článok 5 ods. 3 dohovoru zaručuje právo „byť súdený v primeranej lehote“,
pričom táto lehota začína plynúť dňom zadržania a končí sa dňom prepustenia alebo
rozhodnutia o obvinení, hoci aj súdom prvého stupňa (pozri rozsudok vo veci Štvrtecký
proti Slovensku z 5. 6. 2018, sťažnosť č. 55844/12, bod 55).
24. Článok 5 ods. 3 dohovoru je prepojený s čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru. Osobu
odsúdenú súdom prvého stupňa už nemožno považovať za zatknutú alebo inak pozbavenú
osobnej slobody „za účelom predvedenia pred príslušný súdny orgán pre dôvodné
podozrenie zo spáchania trestného činu“ v zmysle čl. 5 ods. 1 písm. c) dohovoru, ale musí
byť považovaná za osobu „zákonne uväznenú po odsúdení príslušným súdom“ v zmysle
čl. 5 ods. 1 písm. a) dohovoru (pozri rozsudok vo veci Belevitskiy proti Rusku z 1. 3. 2007,
sťažnosť č. 72967/01, bod 99). Preto sa garancie čl. 5 ods. 3 dohovoru na prípad
sťažovateľa už nevzťahujú. Osoba, ktorá ma dôvod sťažovať sa na zadržanie po odsúdení
z dôvodu tvrdených prieťahov pri rozhodovaní o ňou podanom odvolaní, sa nemôže
dovolávať garancií čl. 5 ods. 3 dohovoru, ale mohla by namietať nedodržanie „primeranej
lehoty“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (pozri rozsudok vo veci Wemhoff proti Nemecku z 27.
6. 1968, sťažnosť č. 2122/64, bod 9 k čl. 5 ods. 3 dohovoru).
25. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti
odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
III.2 K namietanému porušeniu práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresnej prokuratúry v napadnutom konaní a postupom
okresného súdu v napadnutom konaní
26. Ústavný súd vzhľadom na už uvedené závery konštatuje, že na sťažovateľom
namietanú fázu trestného konania sa vzťahujú (iba) záruky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
27. V trestných veciach je účelom čl. 6 ods. 1 dohovoru zabezpečiť, aby obvinené
(obžalované) osoby neboli príliš dlho obvinené a aby sa rozhodlo o ich obvinení
(pozri rozsudok Veľkej komory vo veci Kart proti Turecku z 3. 12. 2009, sťažnosť
č. 8917/05, bod 68). Relevantná doba, ktorá je Európskym súdom pre ľudské práva v tejto
súvislosti posudzovaná, začína v zásade dňom vznesenia obvinenia a končí dňom
právoplatného skončenia konania.
28. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti namieta prieťahy okresnej prokuratúry
a okresného súdu v období po vyhlásení rozsudku okresného súdu až do predloženia
súdneho spisu krajskému súdu. Ústavný súd konštatuje, že aj ak by vo fáze predkladania
spisu krajskému súdu vznikli určité prieťahy (niekoľkotýždňové predkladanie spisu
krajskému súdu, počas ktorých sa doručuje odvolanie a vyjadrenia), tie v okolnostiach tejto
veci nemožno už na prvý pohľad považovať za také významné, že by po prijatí ústavnej
sťažnosti na ďalšie konanie mohli viesť k záveru o porušení práv sťažovateľa
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
29. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti
odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
30. Vzhľadom na skutočnosť, že ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ako celok
odmietnutá, ústavný súd sa už nezaoberal ďalšími v nej uvedenými návrhmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2019
Jana Baricová
predsedníčka senátu