Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 514/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. decembra 2019

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Ivana Fiačana

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. T. Zaleta, advokát, s. r. o., Ťahanovské

riadky 25, Košice, za ktorú koná advokát JUDr. Tomáš Zaleta, vo veci

namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

č. k. -191 zo 16. júla 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť sťažovateľa , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského

súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) č. k. -191 zo 16. júla 2019.

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol žalobcom v konaní

vedenom pred Okresným súdom Trenčín (ďalej len „okresný súd“) proti žalovanej

o ochranu osobnosti a náhradu

nemajetkovej ujmy.

Okresný súd rozsudkom č. k. -144 z 10. apríla 2017 žalobu sťažovateľa

zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Sťažovateľ podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie, o ktorom rozhodol

krajský súd namietaným rozsudkom č. k. -191 zo 16. júla 2019 tak,

že rozsudok okresného súdu potvrdil a žalovanej priznal náhradu trov odvolacieho konania

v plnom rozsahu proti žalobcovi (sťažovateľovi).

3. Sťažovateľ v stručne odôvodnenej ústavnej sťažnosti uvádza: „... došlo

k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko ani raz, teda vôbec, sa strana

sporu (nielen samotný účastník, žalobca) fakticky nezúčastnila ani jedného pojednávania

z objektívnych dôvodov. Zjavne, bez zbytočných právnych textov a úvah, boli porušené

všetky princípy spravodlivého súdneho procesu, najmä však rovnosť zbraní a možnosť

sa prítomnosťou strany vyjadriť voči všetkým argumentom protistrany bezprostredne

na pojednávaní. Uvedené nie je možné rozporovať či vyvrátiť. Dôkazy sú v súdnom spise

a sú jednoznačné.

Krajský súd Trenčín v konaní č.k. - 191 IČS 7113210103 rozsudkom

zo dňa 16. júla 2019 týmto porušil právo sťažovateľa

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Súčasťou koncepcie spravodlivého súdneho konania, je totiž aj princíp

rovnosť zbraní, ktorý okrem iného vyžaduje, aby každý účastník mal primeranú možnosť

predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré nie sú podstatne nevýhodnejšie než podmienky,

za ktorých touto možnosťou disponuje druhý účastník (viď. napr. rozsudky ESĽP Ankerl

v. Švajčiarsko, 1996 - V. s. 1567, Helle v. Fínsko, 1997 – VIII, s. 2928, ktorými je Slovenská

republika viazaná).“

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„V civilnom konaní č. k. – 191 IČS 7113210103 pred Krajským súdom

Trenčín boli porušené práva sťažovateľa bytom

, , (dôchodca), na spravodlivý súdny proces v zmysle čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. ÚS SR ruší vyššie špecifikovaný

rozsudok Krajského súdu Trenčín zo dňa 16. júla 2019 a predmetnú súdnu vec vracia na

konanie na Okresný súd Trenčín, aby vo veci znovu konal.“

II.

Relevantné ustanovenia právnych predpisov

5. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Podľa a návrh na začatie konania okrem

všeobecných náležitostí podania podľa § 39 musí obsahovať aj dátum narodenia

navrhovateľa, ak ide o fyzickú osobu, identifikačné číslo navrhovateľa, ak ide o právnickú

osobu, bydlisko alebo sídlo navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Návrh na začatie konania musí byť datovaný a podpísaný navrhovateľom alebo jeho

zástupcom.

9. Podľa ústavný súd je viazaný rozsahom a dôvodmi

návrhu na začatie konania, ak § 89 neustanovuje inak.

10. Podľa ústavná sťažnosť musí okrem všeobecných

náležitostí návrhu na začatie konania podľa § 43 obsahovať:

a) označenie toho, kto podľa sťažovateľa porušil jeho základné práva a slobody,

b) označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým podľa

sťažovateľa boli porušené jeho základné práva a slobody,

c) označenie základných práv a slobôd, ktorých porušenie sťažovateľ tvrdí,

d) konkrétne skutkové a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť

k porušeniu jeho základných práv a slobôd.

11. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by

vzhľadom na osobitné okolnosti verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

12. Podstatou ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o namietanom porušení jeho

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom krajského súdu

č. k. -191 zo 16. júla 2019 a zo stručného obsahu ústavnej sťažnosti je možné

ako samotnú podstatu ústavnej sťažnosti identifikovať len to, že sťažovateľ namieta,

že sa ako strana v spore nezúčastnil ani jedného pojednávania z objektívnych dôvodov.

13. Krajský súd v namietanom rozsudku č. k. -191 zo 16. júla 2019

v bode 23 uviedol chronologický prehľad pojednávaní nariadených po podaní žaloby

25. apríla 2013 a z tohto prehľadu je zrejmé, že prvé pojednávanie bolo odročené z dôvodu

náhlej práceneschopnosti sudcu (nariadené na 4. jún 2014), avšak ďalšie pojednávania boli

odročené pre opakovanú práceneschopnosť samotného sťažovateľa, v jednom prípade

aj z dôvodu plánovanej dovolenky právneho zástupcu žalovaného, a pritom sťažovateľ bol

vyzvaný predložiť okresnému súdu potvrdenia o opakovanej dlhodobej práceneschopnosti

(pojednávania nariadené na 18. máj 2015, 14. september 2015, 4. január 2016). Okresný súd

(na základe vyjadrenia ošetrujúceho lekára sťažovateľa o tom, že sťažovateľ je

od 16. novembra 2015 práceneschopný, jeho zdravotný stav sa výrazne zhoršil a cestovanie

neodporúča) 3. februára 2016 dožiadal o vykonanie výsluchu sťažovateľa Okresný súd

Košice I. Okresný súd Košice I následne oznámil okresnému súdu, či trvá na výsluchu

žalobcu (sťažovateľa), keďže predložil podanie. Okresný súd oznámil, že na základe

podania sťažovateľa na dožiadanom výsluchu netrvá. Podaním z 2. novembra 2016 žalobca

(sťažovateľ) uviedol, že na žalobnom návrhu na ochranu osobnosti a poskytnutie náhrady

nemajetkovej ujmy trvá a žiada o nariadenie termínu pojednávania v predmetnej veci.

Ďalšie pojednávanie okresný súd nariadil na 10. apríl 2017. Sťažovateľ požiadal o jeho

odročenie z dôvodu, že si nezabezpečil právne zastúpenie. Krajský súd ďalej uvádza:

„Súd podaním zo dňa 10.04.2017 o 08.21 hod. oznámil žalobcovi, že návrh na odročenie

pojednávania nie je dôležitý podľa a pojednávanie neodročí. Žalobca

dňa 10.04.2017, o 09.15 hod. e-mailom oznámil, že dnes bol donútený v doprovode

manželky navštíviť odborného lekára z dôvodu vážneho zdravotného stavu a preto

ospravedlňuje svoju neúčasť z pojednávania. Z obsahu zápisnice z pojednávania

zo dňa 10.04.2017 vyplýva, že súd oznámil žalobcovi mailom, že dôvod na odročenie

pojednávania uvádzaný žalobcom nepovažuje za dôležitý s ohľadom na skutočnosť, že spis

sa vedie na súde od roku 2013 a na zabezpečenie zástupcu mal žalobca dostatok času.

Pojednávanie bolo prerušené z dôvodu, že na súde bola ohlásená bomba s uvedením,

že v pojednávaní bude pokračovať o 14:00 hod. Súd následne pokračoval v konaní s tým,

že sa oboznámil s e-mailom, ktorý zaslal žalobca dňa 10.04.2017 o 09.15 hod. Žalobca

tvrdenú skutočnosť, že navštívil lekára, nepreukázal.“

14. V bode 30 namietaného rozsudku krajský súd napokon konštatoval: „Súd prvej

inštancie správne uviedol, že žalobcom uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania

nepovažuje za dôležitý v zmysle ust. poukazom na celkovú dĺžku konania

a postoj žalobcu v konaní. Predvolanie na pojednávanie bolo žalobcovi doručené

s dostatočným časovým predstihom a súd prvej inštancie žalobcu upovedomil, že ním

uvádzaný dôvod na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležitý. A naviac, pokiaľ

žalobca v konaní opakovane poukazoval na svoj nepriaznivý zdravotný stav, na preukázanie

tvrdenej skutočnosti nepredložil žiaden dôkaz. Záverom odvolací súd poukazuje

na zmätočné odvolanie žalobcu, keď namieta postup súdu prvej inštancie v konaní v tom

smere, že súd mohol pokračovať v konaní bez vydania rozhodnutia a na druhej strane žiada

o zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a navrhuje konanie zastaviť podľa ust. § 161 ods.

3 a o vrátenie súdneho poplatku.“

15. Z už citovaného (predtým zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov) vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež

posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného

súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

16. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné

uviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ). Preskúmanie

rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len

v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným

zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav

a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj ).

Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli

riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.

17. Jedným z aspektov práva na spravodlivý proces je – okrem práva domáhať sa

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde (prístup k súdu) – aj právo na určitú kvalitu

súdneho konania, ktorá okrem iných procesných záruk kladie dôraz aj na zachovanie

kontradiktórnosti konania a „rovnosti zbraní“ (podobne napr. ). Podstatou

kontradiktórnosti a s ňou súvisiacej „rovnosti zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali

reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať

na „protiargumenty“ protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach, v ktorých stoja

proti sebe žalobca a žalovaný a kde sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť konania

(napr. , , ).

18. Vo vzťahu k predmetnému rozsudku krajského súdu sťažovateľ v predloženej

ústavnej sťažnosti namietal porušenie svojho práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že sa z objektívnych dôvodov nezúčastnil konania na súde prvej

inštancie. Sťažovateľ neuvádza žiadnu právnu argumentáciu smerujúcu k tomu, ako mali

všeobecné súdy pochybiť, ústavnou sťažnosťou len konštatuje, že sa pojednávaní

nezúčastnil. I keď poukazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a zdôrazňuje,

že každý účastník má mať primeranú možnosť predložiť svoje návrhy za podmienok, ktoré

nie sú podstatne výhodnejšie než podmienky, za ktorých touto možnosťou disponuje druhý

účastník, sám sťažovateľ neuvádza, že by mu počas takmer 4 rokov trvajúceho konania

na súde prvej inštancie bolo akýmkoľvek spôsobom znemožnené predkladať svoje návrhy,

vyjadrenia k predmetu konania, argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany.

19. Krajský súd sa v namietanom rozsudku podrobne zaoberal priebehom konania

na súde prvej inštancie, opísal podania sťažovateľa, ktorými opakovane žiadal o odročenie

nariadených pojednávaní, ako aj komunikáciu okresného súdu so sťažovateľom v tomto

smere. Krajský súd v bode 28 rozsudku poukázal na relevantnú právnu úpravu Civilného

sporového poriadku týkajúcu sa povinnosti všeobecných súdov konať tak, aby vec bola

čo najskôr prejednaná a rozhodnutá, predchádzať zbytočným prieťahom, konať hospodárne

a bez zbytočného zaťažovania strán sporu. Vzhľadom na okolnosti veci krajský súd dospel

k záveru o nedôvodnosti odvolacích námietok sťažovateľa.

20. Podľa názoru ústavného súdu krajský súd v odôvodnení napadnutého uznesenia

vzhľadom na námietky sťažovateľa uviedol východiská, na základe ktorých postupoval

v danej veci, vyrovnal sa so skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli pre jeho

rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné. Krajský súd poukázal na relevantnú

zákonnú úpravu, vyjadril sa aj k námietke sťažovateľa k jeho neúčasti na nariadených

a odročených pojednávaniach.

Ústavný súd nezistil taký výklad zákonných predpisov rozhodných pre vec samotnú,

ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s právom sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, ako to sťažovateľ tvrdí vo svojej ústavnej sťažnosti. Krajský súd aplikoval

na zistený skutkový stav relevantnú zákonnú úpravu, vysporiadal sa namietanými

argumentmi sťažovateľa. Z namietaného rozsudku je zrejmé, akými úvahami sa krajský súd

riadil pri právnom posudzovaní veci.

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol

ako zjavne neopodstatnenú podľa , pretože

napadnutý rozsudok krajského súdu v ničom nesignalizuje možnosť porušenia práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, dôvodnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí ústavnej

sťažnosti na ďalšie konanie.

22. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľ v ústavnej sťažnosti

uviedol iba všeobecné argumenty a vôbec nešpecifikoval, akým konaním, resp. nekonaním

súdu malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru. V ústavnej sťažnosti absentujú skutkové a právne dôvody namietaného porušenia

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru namietaným rozsudkom krajského súdu ako osobitná

náležitosť ústavnej sťažnosti podľa . Ústavná

sťažnosť obsahuje iba konštatovanie sťažovateľa, že krajský súd porušil označené právo,

avšak bez ďalšej opory v konkrétnej, logicky zrozumiteľnej a zároveň právne zmysluplnej

argumentácii. Ústavnej sťažnosti tak chýbalo ústavnoprávne relevantné odôvodnenie (§ 43

ods. 1 v spojení s ). Vzhľadom na uvedené tu bol dôvod aj

na odmietnutie ústavnej sťažnosti podľa

z dôvodu, že nemá náležitosti ustanovené zákonom.

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 17. decembra 2019

Jana Baricová

predsedníčka senátu