Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14C-83-2013.pdf
PDF · 107.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14C/83/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v spore žalobcu: V.. S. H., X.. nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., D. XX proti žalovanému: Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, so sídlom Trenčín, Študentská 2, IČO: 31 118 259, zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silvia Bartková, so sídlom Trenčín, Piaristická 6667 o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy takto
rozhodol:
I. Žaloba s a z a m i e t a.
II. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania 100%
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 25. 04. 2013 domáhal od žalovaného, aby sa mu verejne ospravedlnil za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti v denníku Pravda do 7 dní od právoplatnosti rozsudku a zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy 100.000€. Uviedol, že na základe menovania v roku 2005 pôsobil ako prodekan pre vedeckovýskumnú činnosť a zahraničné vzťahy Fakulty sociálno- ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne a v období rokov XXXX-XXXX pôsobil vo funkcie dekana tejto fakulty. Na uvedenej fakulte študovali aj 2 deti žalobcu, ktoré dňa 1.9.2006 nastúpili do 1. ročníka externej formy bakalárskeho štúdia v študijnom programe Ľudské zdroje a personálny manažment Fakulty sociálno -ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne a dekan fakulty S.. V.. I. I., X.. ich rozhodnutím zo dňa 23.10.2006 preradil na denné inžinierske štúdium, čím došlo k nesprávnemu úradnému postupu v zmysle ust. § 9 zák.č. 514/2003 Z.z.. O tomto preradení jeho deti nedostali rozhodnutie dekana a neboli o ňom ani upovedomení a týmto rozhodnutím došlo k neobvyklému spôsobu skrátenia štúdia spojením piatich ročníkov do jedného akademického roka. Túto skutočnosť konštatovala kontrola z MŠ SR a následne garanti študijných programov, terajší dekan fakulty S.. G. D., S.. a predseda Akademického senátu S.. N. Y., X.. Tento postup vtedajšieho dekana fakulty nebol v súlade so žiadnym právnym predpisom a následnou medializáciou tohto konania došlo k poškodeniu dobrého mena žalovaného, Fakulty sociálno- ekonomických vzťahov ako súčasti univerzity, študentov tejto univerzity ako aj fakulty a dobrého mena dekana tejto fakulty - teda žalobcu, ktoré je možné kvalifikovať ako zásah do práv ochrany osobnosti podľa § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka. Škandalizačná kampaň vedená médiami ( podporovaná žalovaným) sústredená na jeho osobu dala podnet k snahám žalovaného k odvolaniu žalobcu z funkcie dekana fakulty, vynútenom odstúpení žalobcu z funkcie dekana, snahám o rozviazanie pracovného pomeru a hľadaním výpovedných dôvodov a nezákonnému rozviazaniu pracovného pomeru (vedie sa súdne konanie na Okresnom súde Trenčín zn.19C/14/2011). Žalobca bol denne konfrontovaný so zvýšenou pozornosťou okolia, narušením pokojného stavu v rodine , konfrontovaný otázkami príbuzných, priateľov, narušenými a vyhýbavými vzťahmi s priateľmi, s partnermi firmy REGAS-DE, s.r.o. ako aj odbornej verejnosti doma i v zahraničí. Napriek vedeckovýskumným výsledkom naďalej
pretrváva odmietanie spolupráce vzdelávacích a vedeckovýskumných inštitúcií, resp. možnosť získať pracovné miesto na univerzite primerané jeho dosiahnutému vzdelaniu a výsledkom; vznikla nedôvera k žalobcovi vo verejnom a privátnom sektore, čím vážne poškodila doterajšiu spoluprácu v rámci podnikateľských aktivít firmy REGAS -DE, s.r.o. , ktorej je žalobca konateľom, ak aj samotnej spolupráce v rámci aplikácie autorom vyvinutého tzv. modelu Triple helix - spolupráce sektorov školstva, privátneho a verejného sektora. Najvýraznejšie nedôvera žalovaného k žalobcovi sa prejavila v odvolaní žalobcu z Vedeckej rady fakulty a následné zamietnutie dekana fakulty S.. D. vymenovať žalobcu do novej Vedeckej rady FSEV z dôvodov škandalizácie žalobcu, čo v akademickej obci nielen Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne ale aj v akademických obciach a univerzitách na Slovensku zapôsobilo veľmi negatívne. O osobe žalobcu sa v jednotlivých médiách, článkoch, televízii atď. neinformovalo inak, ako v negatívnych súvislostiach, čím došlo k zásahu do jeho osobnostných práv podľa ust. § 11 Občianskeho zákonníka. Morálne zadosťučinenie formou ospravedlnenia v danom prípade s ohľadom na okolnosti nepostačuje k tomu, aby bola primerane vyvážená a zmiernená vzniknutá nemajetková ujma na osobnosti žalobcu, nakoľko jeho vážnosť a dôstojnosť v spoločnosti bola dotknutá nesprávnym úradným postupom S.. I. I., X.. a následnou medializáciou. Pri úvahe, či sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods.2 Obč. zákonníka je potrebné prihliadnuť k vysokej intenzite nepriaznivého následku konania žalovaného spočívajúce v znížení spoločenskej vážnosti žalobcu. Táto intenzita je daná predovšetkým značnou šírkou okruhu pôsobenia , teda tým že nesprávny úradný postup dekana fakulty S.. I. a jeho dôsledkov boli zverejnené na titulnej strane denníka PRAVDA a následne boli prebraté do ďalších hromadných oznamovacích prostriedkov dostupných širokej verejnosti a treba prihliadnuť na to, že žalobca bol porušením práva na ochranu osobnosti zasiahnutý v postavení dekana a konateľa hore uvedenej spoločnosti a treba prihliadať na vedeckovýskumnú oblasť a výsledky žalobcu, o ktoré žiadne inštitúcie nemajú záujem. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch bola stanovená s prihliadnutím na osobu žalobcu, jeho doterajší bádateľský, vedeckovýskumný a výchovnovzdelávací život univerzitného učiteľa a dosiahnuté projektové vedeckovýskumné výsledky a po medializácii nesprávneho úradného postupu dekana fakulty S.. I. a rozviazaní pracovného pomeru so žalobcom bola zmarená ich realizácia v ďalšej vedeckovýskumnej, výchovnovzdelávacej a spoločenskej praxi. Za ďalší neoprávnený zásah do osobnostných práv svojej osoby označil stupídnosť akreditovaných študijných programov žalovaného a presadenie vládnej koncepcie výchovy a vzdelávania. Preložil listinné dôkazy : odpoveď na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 19.4.2013, štatút Trenčianskej univerzity X-XXX-XX účinný od 13.3.2009, rozhodnutia o prestupe detí žalobcu z 23.10.2003 o prestupe z externého štúdia na denné štúdium, žiadosť detí žalobcu zo dňa 10.7.2006 o preradenie na dennú formu štúdia a uznanie skúšok, vyjadrenie č. XXX/D/ FSEV z 25.2.2010 k prebiehajúcej kontrole z MŠ SR, listy XXXX/R/XXXX z 27.11.2009, zápisnicu z mimoriadneho zasadnutia AS Q. TnUAD zo dňa 20.1.2010 a z mimoriadneho zasadania Akademického senátu FSEV zo dňa 17.3.2010, odvolanie žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín vo veci 19C/14/2011 zo dňa 29.3.2011, podklady pre informatívny výsluch, pracovnú zmluvu, zoznam riešených vedeckovýskumných projektov.
2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Považoval ju za skutkovo neopodstatnenú a právne nedôvodnú. Žalovaný považoval žalobu za zmätočnú a nezrozumiteľnú, pretože z jej obsahu nebolo zrejmé, akého nároku sa vlastne žalobca domáha. Na jednej strane poukazuje na neprávny úradný postup žalovaného a z toho dôvodu sa domáha náhrady škody a na strane druhej poukazuje na zásah do jeho osobnostných práv v § 11 Občianskeho zákonníka a domáha sa od žalovaného nielen ospravedlnenia ale aj náhrady nemajetkovej ujmy. Pokiaľ ide o neprávny úradný postup žalobca v žalobe namieta rozhodnutie bývalého dekana Fakulty sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne (ďalej len „FSEV TnUAD“ doc. V.. I. I., X.. zo dňa 23.10.2006 o prestupe dcéry žalobcu V.. S. H., C.. z externého štúdia na denné štúdium v prvom ročníku bakalárskeho štúdia v akademickom roku 2006/2007 na FSEV TnUAD. Žalobca tiež namieta rozhodnutie bývalého dekana FSEV TnUAD doc. V.. I. I., X.. zo dňa 23.10.2006 o prestupe syna žalobcu V.. D. H. , C.. z externého štúdia na denné štúdium v prvom ročníku bakalárskeho štúdia v akademickom roku 2006/2007 na FSEV TnUAD. Žalovaný poukázal na nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie takejto žaloby , nakoľko tieto rozhodnutia sa vôbec netýkajú žalobcu ale jeho syna a dcéry a poukázal na ust. § 1 písm.a/, § 2 písm.a/,b/, § 3 ods.1 písm.d/, § 4 ods.1 písm.i/ a § 9 ods.1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a zmene niektorých zákonov v znení nesk. predpisov a vzniesol námietku premlčania tohto nároku. Pokiaľ ide o právo na ochranu osobnosti v podanej žalobe sa žalobca domáhal ospravedlnenia žalovaného za neoprávnené zásahy do jeho práva na ochranu osobnosti v denníku Pravda. Žalobca
však žiaden článok z denníka Pravda k podanej žalobe nepriložil ani neuvádza z akého dátumu má byť tento článok a preto sa žalovaný k tejto skutočnosti nemôže bližšie vyjadriť. Žalovaný poprel neoprávnený zásah do práva žalobcu na ochranu osobnosti a poukázal na to, že žiadny článok , ktorým by mohlo byť zasiahnuté do osobnostných práv žalobcu v denníku Pravda nepublikoval a nie je vydavateľom takéhoto denníka ani nijakým spôsobom nezodpovedá za obsah uverejnených článkov. Naviac žalobca ani konkrétne neuvádza, akým spôsobom malo byť zasiahnuté do jeho dobrého mena ani v podanej žalobe nezmieňuje následky , ku ktorým malo po údajnom neoprávnenom zásahu dôjsť. Občiansky zákonník v § 11 priznáva každej fyzickej osobe právo na ochranu osobnosti , najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Ochranu jednotlivým stránkam osobnosti fyzickej osoby poskytuje jednak zakotvením všeobecnej zásady ochrany osobnosti, jednak tiež neúplným výpočtom príkladom stránok osobnosti fyzickej osoby, ktorých sa ochrana týka. Uvedené osobnostné práva fyzickej osoby môžu byť vo všeobecnosti dotknuté buď tak, že sa zasiahne len do jednej zložky tvoriacej súčasť ale tiež tak, že jedným zásahom súčasne sa porušia alebo ohrozia viaceré zložky osobnosti. Zákon nepodáva konkrétny výpočet foriem zásahov, ktorými môžu byť dotknuté osobnostné práva, ale stanovuje len znaky, pri danosti ktorých treba určité správanie považovať za zásah odo osobnosti. Týmito znakmi sú objektívna spôsobilosť zásahu negatívne dopadnúť na osobnosť fyzickej osoby, neoprávnenosť zásahu a existencia príčinnej súvislosti medzi určitým správaním a porušením alebo ohrozením osobnostných práv. Ak sú v konkrétnom prípade tieto znaky dané, má fyzická osoba právo na ochranu jej osobnosti najmä domáhať sa, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané finančné zadosťučinenie ( § 13 ods.1 Obč. zákonníka). Z podanej žaloby je zrejmé, že žalovaný žiadnym konaním nemohol zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a preto nenesie žiadnu zodpovednosť za prípadnú ujmu, ktorú žalobca na svojich osobnostných právach subjektívne pociťuje. Žalobca dostatočne a vierohodne nepreukázal reálnu ujmu ( zníženie svojej vážnosti v spoločnosti), ktorá mu podľa jeho tvrdení na osobnostných právach mala vzniknúť. Protiprávne konanie žalovaného musí byť objektívne spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu a žiadne protiprávne konanie nebolo žalovanému preukázané. Žalovaný si nie je vedomý žiadneho konania , ktorým by mal zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu alebo ktorým by žalobca mal utrpieť akúkoľvek ujmu ( škodu). Žalovaný vzniesol námietku premlčania nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalovaný poukázal na to, že pred podaním žaloby žalobca požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v zmysle § 15 zák.č. 514/2003 Z.z. žiadosťami zo dňa 22.10.2012 a dňa 24.10.2012 adresovanými Ministerstvu školstva , vedy, výskumu a športu SR, ktoré boli žalovanému postúpené a na ktoré písomne odpovedal dňa 19.4.2013 listom, ktorý si žalobca prevzal dňa 24.4.2013. Žalovaný k tvrdeniu žalobcu o nezákonnom rozviazaní pracovného pomeru a jeho poukazu na konanie vedené pred Okresným súdom Trenčín sp.zn. 19C/14/2011 uviedol, že k nezákonnému rozviazaniu pracovného pomeru so žalobcom nedošlo. Toto konanie bolo právoplatne skončené uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 19C/14/2011-20 zo dňa 9.3.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.19Co /137/2011-34 zo dňa 29.3.2012 a konanie bolo zastavené pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie. Ako dôkazy predložil žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 24.10.2012 a 22.10.2012, postúpenie tejto žiadosti zo dňa 7.11.2012, odpoveď na žiadosť zo dňa 19.4.2013 a uznesenia vo veci sp.zn. 19C/14/2011.
3. Žalobca sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol riadne a včas predvolaný. Neúčasť ospravedlnil tým, že si nenašiel právneho zástupcu, pričom súd tento dôvod nepovažoval za dôležitý pre odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183 ods.1 CSP. Konanie na súde v tejto veci sa vedie od 25.4.2013, teda takmer 4 roky a pojednávania boli opakovane odročované aj kvôli zlému zdravotnému stavu žalobcu, čiže tento mal dostatok času, aby si vo veci zvolil advokáta a bol vyzvaný na predloženie dôkazov ( čl.81 spisu). Po mailovom oznámení žalobcovi ( o 8,21 hod.), že súd jeho návrhu na odročenie pojednávania nevyhovel, žalovaný ( o 9,15 hod.) oznámil súdu, že musel navštíviť odborného lekára z dôvodu zhoršenia jeho zdravotného stavu, čo súd vyhodnotil ako obštrukčné správanie. Súd preto z dôvodu hospodárnosti a vzhľadom na zjavnú neopodstatnenosť žaloby vec v súlade s čl. 5 a 17 základných princípov CSP prejednal v jeho neprítomnosti a rozhodol na základe stranami predložených dôkazov.
4. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.
5. Podľa § 13 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie.
6. Podľa § 13 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. 7. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
8. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
9. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy (§ 11 Občianskeho zákonníka). Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (§ 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
10. Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo (§ 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
11. Právo na ochranu osobnosti predstavuje inštitút, v rámci ktorého sú nedielne chránené jednotlivé čiastkové práva zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu konkrétnych stránok osobnosti fyzickej osoby. Predmetom ochrany sú jednak nemateriálne hodnoty a stránky osobnosti človeka (meno, česť, dôstojnosť, súkromie, telesná integrita a pod.), jednak prejavy osobnej povahy (napr. podobizne, zvukové záznamy). Otázku prípadného negatívneho dotknutia týchto čiastkových práv v rámci práva na ochranu osobnosti treba u každého z nich posudzovať samostatne. Z hľadiska skutkových okolností, z ktorých žalobca v predmetnom konaní vyvodzoval svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, treba poukázať predovšetkým na to, že do rámca vymedzeného ustanoveniami §§ 11 až 13 Občianskeho zákonníka patrí právo na pravdivé informovanie v oblastiach týkajúcich sa pracovnej sféry žalobcu. O porušenie práva na ochranu osobnosti ide tiež v prípade neoprávneného rozširovania nepravdivých informácií. Tieto zásahy v určitých prípadoch môžu (avšak nemusia) mať aj difamačné dôsledky - neoprávnený zásah do tohto čiastkového práva (práva na ochranu osobnosti ) nemusí vždy vyvolať zníženie vážnosti alebo dôstojnosti dotknutej fyzickej osoby.
12. Ustanovenia § 11 až 13 Občianskeho zákonníka chránia aj ďalšie čiastkové práva fyzickej osoby
- právo na jej česť a dôstojnosť v rozmanitých spoločenských vzťahoch, v rodine, na pracovisku, v odborných kruhoch. Ak došlo k neoprávnenému zásahu do cti a dôstojnosti fyzickej osoby, ktorý je objektívne spôsobilý privodiť ujmu (to v prípade zásahov do týchto čiastkových práv znamená mať difamačné dôsledky), dotknutá osoba môže uplatniť právne prostriedky ochrany.
13. Pokiaľ došlo k neoprávnenému zásahu do uvedených osobnostných práv, má fyzická osoba dotknutá zásahom právo domáhať sa na súde, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov, odstránili následky neoprávnených zásahov, poskytlo primerané zadosťučinenie. Podaním žaloby (návrhu) na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch sleduje fyzická osoba priznanie materiálnej satisfakcie. Pred podaním takejto žaloby nie je nevyhnutné uplatniť právo na poskytnutie morálnej satisfakcie.
14. Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobca domáha) môže súd podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca, najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu ustanovuje jedinú podmienku
priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Pokiaľ sa v ďalšom texte tohto ustanovenia uvádzajú slová „najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti", ide iba o príklad následku neoprávneného zásahu, v ktorom je táto podmienka splnená.
15. Podmienkou priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch (t.j. materiálnej satisfakcie) je vždy, v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba. Pokiaľ dôjde k neoprávnenému zásahu do práva na česť a dôstojnosť, má zásah závažné dôsledky vtedy, keď ním bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť fyzickej osoby v spoločnosti. Aj v prípade niektorého zásahu do práva na súkromie môže nastať ten istý dôsledok (zníženie dôstojnosti alebo vážnosti v spoločnosti v značnej miere); tento negatívny - difamačný následok ale nie je jediným právne akceptovateľným prejavom závažnosti ujmy spôsobenej fyzickej osobe na týchto chránených právach.
16. Právo na zaplatenie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je majetkové právo a toto sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe ( § 101 Obč. zákonníka) , ktorej začiatok je viazaný na okamih, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba teda začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, v ktorom došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv ( rozsudok NS ČR z 9.10.2009 sp.zn. 30Cdo/4318/2007). V danom prípade žalobca svoj nárok odvodzoval od neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv tým, že došlo k medializácii postupu bývalého dekana Fakulty sociálno- ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity A. Dubčeka v Trenčíne S.. V.. I. I., X.. pri prestupe študentov (plnoletých detí žalobcu) z bakalárskeho štúdia Programu Ľudské zdroje a personálny management na končiaci inžiniersky študijný program Ľudské zdroje a personálny management a postupne tak došlo k škandalizačnej kampani vedenej médiami a ktorá nakoniec mala viesť k jeho vynútenému odstúpeniu z funkcie dekana a nezákonnému rozviazaniu pracovného pomeru. Z listinných dokladov predložených samotným žalobcom vyplýva, že deti žalobcu požiadali dňa 10.6.2006 o prestup z externého štúdia na denné štúdium na uvedenej vysokej škole a započítanie skúšok, a k údajnej medializácii a diskreditácii FSEv TnUAD malo dôjsť podľa listín ( čl.19-22 spisu) na jeseň 2009, pričom dňa 25.11.2009 rektor U. S.. V.. I. I., X.. poveril jednotlivé osoby členstvom v komisii rektora, ktorá sa mala do 10.12.2009 venovať posúdeniu opodstatnenosti a diskreditácii FSEV TnUAD po tlačovej medializácii. Čo bolo konkrétne obsahom tejto medializácie v tlači ( a či to malo vôbec nejaký súvis so žalobcom) sa nepreukázalo, nakoľko žalobca nepreložil žiadne dôkazy ( články z konkrétnych novín a pod.), z ktorých by vyplývala nejaká diskreditácia jeho osoby. K predmetnej medializácii malo dôjsť na jeseň v roku 2009, takže eventuálny nárok na uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy sa premlčal o 3 roky neskôr, teda na jeseň v roku 2012. Žaloba bola podaná na súd dňa 25.4.2013, teda po uplynutí premlčacej doby a žalovaný sa premlčania dovolal, takže z tohto dôvodu súd nárok na náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu medializácie bez bližšej špecifikácie nemohol žalobcovi priznať. Výsledky kontroly z Ministerstva školstva SR v roku 2010 sa netýkali žalobcu ale porušovania predpisov zo strany doc. I. a nebolo nijako preukázané, že by sa viedla voči žalobcovi nejaká diskreditačná kampaň v médiách ( denník PRAVDA) , za ktorú by zodpovedal žalovaný, a ktorá by bola v príčinnej súvislosti s odvolaním žalobcu z funkcie dekana. Nepreukázal sa ani nesprávny úradný postup žalovaného v súvislosti s ukončením pracovného pomeru žalobcu, nakoľko konanie o určenie neplatnosti výpovede sa právoplatne skončilo uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 19C/14/2011-20 zo dňa 9.3.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k.19Co/137/2011-34 zo dňa 29.3.2012 pre nedostatok právnej subjektivity žalovaného a nie vecnej legitimácie ( žalobca žaloval fakultu a nie univerzitu). Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal existenciu žiadneho neoprávneného zásahu do jeho osobnostných práv žalovaným a bez protiprávneho zásahu nie je možné požadovať ani sankcie v podobe náhrady nemajetkovej ujmy. Z týchto dôvodov súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
17. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok ) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný mal v konaní plný úspech a preto mu súd priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške. O výške trov rozhodne po právoplatnosti konania vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona