Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 4/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca)

a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského predbežne prerokoval ústavnú

sťažnosť spoločnosti , ,

, zastúpenej spoločnosťou PRK Partners s. r. o., Hurbanovo námestie

3, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. Ing. Miriam

Galandová LL.M., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20

ods. 1, a a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 30. júla 2019 v spojení

s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 11. januára

2019 a platobným rozkazom sp. zn. z 27. septembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

9. októbra 2019 doručená ústavná sťažnosť spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uzneseniami Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 30. júla 2019 (ďalej len „uznesenie o zamietnutí sťažnosti“

a „uznesenie o neodpustení zmeškania lehoty“) v spojení s uznesením okresného súdu

sp. zn. z 11. januára 2019 (ďalej len „uznesenie o odmietnutí odporu“)

a platobným rozkazom sp. zn. z 27. septembra 2018 (ďalej len

„platobný rozkaz“).

2. Sťažovateľka uviedla, že vystupuje v postavení žalobkyne v konaní

o zaplatenie sumy 14 470 € s príslušenstvom z titulu poistného plnenia, ktoré

si v rámci upomínacieho konania uplatnila spoločnosť (ďalej len

„žalobkyňa“). Okresný súd vydal 27. septembra 2018 platobný rozkaz, ktorým bola

sťažovateľka zaviazaná zaplatiť uplatnenú sumu spolu s príslušenstvom a trovami

konania a ktorý mal byť sťažovateľke doručený do elektronickej schránky 4. októbra

2019. Sťažovateľka opatrila v súlade s internými predpismi platobný rozkaz pečiatkou,

z ktorej vyplýva, že platobný rozkaz jej bol doručený až 5. októbra 2018. Spoliehajúc

sa na uvedenú pečiatku podala sťažovateľka v posledný deň lehoty (22. októbra 2018)

odpor proti platobnému rozkazu.

3. Okresný súd doručil sťažovateľke 11. februára 2019 uznesenie o odmietnutí

odporu s odôvodnením, že nebol podaný v zákonnej lehote. Proti predmetnému

uzneseniu podala sťažovateľka sťažnosť, v ktorej navrhla, aby okresný súd uznesenie

o odmietnutí odporu zrušil eventuálne jej odpustil zmeškanie lehoty na podanie

odporu. Dňa 5. augusta 2019 bolo sťažovateľke doručené uznesenie o zamietnutí

sťažnosti proti uzneseniu o odmietnutí odporu a tiež uznesenie o neodpustení

zmeškania lehoty na podanie odporu.

4. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že v jej právnej veci rozhodoval

kauzálne nepríslušný súd, čím došlo k porušeniu jej základného práva na súdnu

ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie a základného práva na zákonného sudcu.

Sťažovateľka zastáva názor, že žalobkyňa predložila okresnému súdu návrh

na vydanie platobného rozkazu, z ktorého nebolo možné predpokladať, že uplatnený

nárok vyplýva z tvrdených skutočností a predložených listín. V rámci upomínacieho

konania je možné vydať platobný rozkaz iba vo vzťahu k nárokom, ktoré je možné

odôvodnene predpokladať. Ak nárok nie je možné odôvodnene predpokladať, nie je

možné o ňom rozhodnúť v rámci upomínacieho konania. V danej veci neboli splnené

podmienky pre vydanie platobného rozkazu, a preto nemožno založiť právomoc

okresného súdu. Sťažovateľka tiež argumentovala, že v jej právnej veci nekonal

a nerozhodol zákonný sudca, pretože zákonným sudcom je taký sudca, ktorý je určený

podľa rozvrhu práce miestne a vecne príslušného súdu. Okresný súd mal podľa

sťažovateľky návrh žalobkyne odmietnuť z dôvodu, že uplatnený nárok nemožno

predpokladať. Vydaním platobného rozkazu došlo k vydaniu nezákonného

rozhodnutia.

5. Sťažovateľka ďalej v ústavnej sťažnosti podrobne poukázala na všetky

dôvody, pre ktoré nebolo možné nárok žalobkyne odôvodnene predpokladať.

6. Sťažovateľka tiež považuje za zásah do jej označených práv aj uznesenie

okresného súdu, ktorým rozhodol o neodpustení zmeškania lehoty na podanie odporu

proti platobnému rozkazu. Podľa názoru sťažovateľky boli podmienky na odpustenie

lehoty v jej prípade zachované. Sťažovateľka pri počítaní lehoty na podanie odporu

vychádzala z dátumovej pečiatky na platobnom rozkaze, teda z dátumu 5. októbra

2019. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala na časté problémy pri doručovaní

pošty prostredníctvom elektronických schránok v tom čase, ako aj vek zamestnancov

blízky dôchodkovému, pre ktorých to bola veľká výzva zorientovať sa v nových

postupoch elektronického doručovania. K odmietnutiu odporu došlo len z dôvodu,

že na platobnom rozkaze bol v dôsledku omylu vyznačený neskorší deň doručenia

a takto bol platobný rozkaz predložený právnemu zástupcovi, ktorý nemohol vedieť

o skutočnom dátume doručenia platobného rozkazu (4. októbra 2019). Právny

zástupca sťažovateľky bol uvedený do skutkového omylu o dátume doručenia

platobného rozkazu.

7. Sankciu v podobe odmietnutia odporu ako oneskorene podaného považuje

sťažovateľka vzhľadom na už uvedené okolnosti za neprimeranú a odporujúcu

základným princípom, na ktorých je postavený . Ukončenie

sporu uznesením o neodpustení zmeškania lehoty zjavne odporuje princípu

o spravodlivom riešení sporov a dochádza tak k odmietnutiu spravodlivosti. V danej

veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú prednosť práva

na spravodlivé súdne konanie a materiálne spravodlivé rozhodnutie pred lipnutím

na formálnych požiadavkách. Sťažovateľka v tomto kontexte poukázala na § 122

, ktorého zmysel tkvie v možnosti preklenúť

v konkrétnych prípadoch právny formalizmus. Odpustením zmeškania lehoty

by okresný súd vytvoril sťažovateľke priestor pre obhájenie svojich práv.

Sťažovateľka ďalej uviedla, že prvýkrát sa dozvedela o dátume doručenia platobného

rozkazu (4. októbra 2019) až momentom doručenia uznesenia o odmietnutí odporu,

teda 11. februára 2019, a preto až týmto momentom mohla požiadať o odpustenie

zmeškania lehoty.

8. Napadnutými uzneseniami okresného súdu podľa názoru sťažovateľky

okresný súd porušil jej základné právo vlastniť majetok, pretože bolo zasiahnuté

do jej majetkovej sféry.

9. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

rozhodol takto:

„Základné právo spoločnosti na súdnu a inú právnu

ochranu podľa , právo na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

základné právo na zákonného sudcu podľa

a základné právo vlastniť majetok podľa od. 1 ,

Uznesením o zamietnutí sťažnosti a Uznesením o neodpustení zmeškania lehoty

v spojení s Uznesením o odmietnutí odporu a Platobným rozkazom v konaní vedenom

pod sp. zn. porušené boli.

II. Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica spisová značka zo dňa 30. júla

2019, sp. zn.: (Uznesenie o zamietnutí sťažnosti), Uznesenie Okresného

súdu Banská Bystrica zo dňa 11. januára 2019, sp. zn.: , Platobný

rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn.:

a Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 30. júla 2019,

sp. zn.: (Uznesenie o neodpustení zmeškania lehoty) sa zrušujú a vec sa

vracia Okresnému súdu Banská Bystrica na ďalšie konanie.

III. Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť spoločnosti

. trovy konania pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do 10 dní

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo

slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom

ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) návrhom na začatie konania je sťažnosť fyzickej osoby alebo

právnickej osoby podľa .

12. Podľa ústavný súd každý návrh

na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

13. Podľa ústavný súd môže

na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh

na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35

a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

14. Podľa každý má právo vlastniť majetok.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch

alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

15. V súvislosti s tým ústavný súd opakovane judikuje, že pri uplatňovaní tejto

právomoci nie je jeho úlohou zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým

prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách

(napr. , , ). Ústavný súd nie je zásadne oprávnený

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade

a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní pred

všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové

a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu len

vtedy, ak by ním vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne,

a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. ,

, , , , , ).

16. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142

ods. 1 ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad

a aplikáciu zákonov, ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd (čl. 144 ods. 1

a 2 a ) (, , ,

).

17. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva

alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie

(, , ).

III.

Posúdenie sťažnosti ústavným súdom

18. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka formalistického hodnotenia

plynutia lehoty na podanie odporu, ako aj odpustenia zmeškania lehoty na podanie

odporu proti platobnému rozkazu vydaného okresným súdom, resp. formalistického

zhodnotenia situácie, v ktorej sa sťažovateľka pri určení začiatku plynutia lehoty na

podanie odporu proti vydanému platobnému rozkazu ocitla. Sťažovateľka namieta

arbitrárnosť uznesenia o zamietnutí sťažnosti a uznesenia o neodpustení zmeškania

lehoty v spojení s uznesením o odmietnutí odporu a platobným rozkazom,

teda namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru. Súčasne

sťažovateľka namieta porušenie základného práva na zákonného sudcu, ktoré

odôvodňuje tým, že v jej veci v dôsledku neodôvodneného nároku uplatneného

žalobkyňou v upomínacom konaní rozhodoval kauzálne nepríslušný súd. Keďže

v právnej veci sťažovateľky boli vydané nezákonné rozhodnutia, na základe ktorých

jej vyplynula povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 14 470 € s príslušenstvom,

bolo porušené aj jej základné právo vlastniť majetok.

K namietanému porušeniu označených práv platobným rozkazom

a uznesením o odmietnutí odporu

19. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných

práv a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc

všeobecných súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhoduje iný súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne, t. j.

na princípe subsidiarity.

20. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť

ochranu základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv

a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd pri uplatňovaní svojej právomoci

vychádza zo zásady, že ukladá všeobecným súdom chrániť nielen zákonnosť,

ale aj ústavnosť. Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy,

ak nie je daná právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich

základných práv alebo slobôd môže domôcť (a aj domáhal) využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto

sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m.

).

21. Proti namietaným pochybeniam v rozhodovaní okresného súdu pri vydávaní

platobného rozkazu sa sťažovateľka mohla brániť podaním odporu proti platobnému

rozkazu a proti uzneseniu o odmietnutí odporu vydaného okresným súdom obsadeným

vyšším súdnym úradníkom zasa mohla sťažovateľka využiť účinný opravný

prostriedok, ktorým je sťažnosť (čo aj využila), o ktorej bol oprávnený a aj povinný

rozhodnúť sudca okresného súdu. Právomoc okresného súdu obsadeného sudcom

rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľky vylučuje právomoc ústavného súdu. Ústavný súd

preto túto časť sťažnosti odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 56 ods. 2

písm. a) .

K namietanému porušeniu označených práv uznesením o zamietnutí

sťažnosti a uznesením o neodpustení zmeškania lehoty

22. Ústavný súd pod vplyvom argumentácie sťažovateľky sústredil svoju

pozornosť na preskúmanie odôvodnenia uznesenia o zamietnutí jej sťažnosti,

ako aj odôvodneniu uznesenia o neodpustení zmeškania lehoty na podanie odporu

vo vzťahu k doručeniu platobného rozkazu, keďže v prípade jeho doručenia

v zákonom ustanovenej lehote by sa všeobecným súdom vytvoril priestor

na preskúmanie (všetkých) ďalších sťažovateľkou uplatnených námietok. Podstata

sťažovateľkinej argumentácie spočíva v tom, že pri príprave bol právny zástupca

sťažovateľky uvedený do omylu, čo sa týka dátumu doručenia platobného rozkazu,

keď vychádzal z pečiatky o dátume doručenia vyznačenej pracovníkmi sťažovateľky.

Sťažovateľka poukázala na časté problémy pri doučovaní pošty prostredníctvom

elektronických schránok v tom čase a vek zamestnancov blízky dôchodkovému, ktorí

mali problém sa zorientovať v nových postupoch pri doručovaní.

23. Okresný súd v odôvodnení uznesenia, ktorým zamietol sťažnosť

sťažovateľky proti uzneseniu o odmietnutí odporu ako oneskorene podaného, uviedol,

že z elektronického spisu vyplýva, že platobný rozkaz bol sťažovateľke doručený

do jej aktívnej elektronickej schránky do vlastných rúk s použitím fikcie doručenia.

Z elektronickej doručenky vyplýva, že platobný rozkaz bol doručený sťažovateľke

4. októbra 2018 o 13.45 h. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby

potvrdila, že elektronická správa bola do elektronickej schránky sťažovateľky

doručená 1. októbra 2018 o 18.33 h, pričom notifikácia o doručení k predmetnej

správe bola autorizovaná (prevzatá) 4. októbra 2018 o 13.45 h. Okresný súd

k argumentácii sťažovateľky (obdobnej argumentácii uvedenej v ústavnej sťažnosti)

konštatoval, že sťažovateľkou vyznačený dátum doručenia platobného rozkazu

5. októbra 2019 je jej internou záležitosťou, ktorá nemá vplyv na to, kedy bol platobný

rozkaz reálne doručený. V danom prípade došlo k prevzatiu úradnej správy

potvrdením jej doručenia, teda konkrétnym úkonom zo strany sťažovateľky. Interný

systém preberania a označovania prijatých zásielok sťažovateľkou nastavený inak

ako k skutočnému momentu doručenia nemá vplyv na počítanie lehôt podľa Civilného

sporového poriadku alebo o elektronickej podobe výkonu

pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon

o e-Governmente) v znení neskorších predpisov. Samotné vyznačenie dátumu

na pečiatke ako dátumu doručenia platobného rozkazu vykonané zamestnancami

sťažovateľky nie je možné vyhodnotiť ako relevantný dôkaz spochybňujúci skutočný

dátum doručenia. Na základe uvedeného okresný súd sťažnosti sťažovateľky proti

uzneseniu o odmietnutí odporu ako oneskorene podanému nevyhovel.

24. V uznesení o neodpustení zmeškania lehoty na podanie odporu okresný súd

obdobne konštatoval, že vyznačenie pečiatky o dátume doručenia platobného rozkazu

s dátumom 5. októbra 2018 je internou záležitosťou sťažovateľky, a preto podľa

názoru okresného súdu nejde o ospravedlniteľný dôvod na odpustenie zmeškania

lehoty na podanie odporu proti platobnému rozkazu. V konaní bolo preukázané,

že elektronická správa bola sťažovateľke riadne doručená 4. októbra 2019 a nebolo

preukázané, že sťažovateľka sa s obsahom elektronickej správy mohla oboznámiť

až 5. októbra 2019. Okrem nenaplnenia podmienky ospravedlniteľného dôvodu

na odpustenie zmeškania lehoty okresný súd konštatoval, že sťažovateľka nepodala

svoju žiadosť v zákonnej pätnásťdňovej lehote zo subjektívnych dôvodov na svojej

strane.

25. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia oboch súvisiacich uznesení

okresného súdu konštatuje, že okresný súd dal sťažovateľke dostatočnú odpoveď

na otázku, prečo v jej veci považoval odpor proti platobnému rozkazu za podaný

oneskorene, ako aj dostatočne uviedol dôvody, pre ktoré sťažovateľke lehotu

na podanie odporu neodpustil. Okresný súd pritom správne poukázal na skutočnosť,

že sťažovateľka okrem svojho tvrdenia o vyznačení pečiatky o dátume doručenia

platobného rozkazu nijakým relevantným spôsobom nespochybnila skutočný dátum

doručenia platobného rozkazu ani neuviedla ospravedlniteľné dôvody na odpustenie

zmeškania lehoty na podanie odporu. Ústavný súd preto konštatuje, že argumentácia

sťažovateľky uvedená v ústavnej sťažnosti nie je spôsobilá dosiahnuť ústavnoprávnu

intenzitu a závery okresného súdu vyjadrené v odôvodnení oboch uznesení nie je

možné z ústavnoprávneho hľadiska hodnotiť ako svojvoľné či arbitrárne, poukazujúc

na princíp procesnej ekonómie, ako aj princíp koncentrácie súdneho konania ako jeden

z nosných princípov sporového konania.

26. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým

uznesením o zamietnutí sťažnosti a uznesením o neodpustení zmeškania lehoty

a základným právom sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a tiež

jej právom na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neexistuje taká

príčinná súvislosť, ktorá by reálne signalizovala možnosť po prípadnom prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie vysloviť porušenie týchto práv.

27. Pokiaľ sťažovateľka porušenie svojho základného práva vlastniť majetok

podľa odvíja od porušenia práv podľa a

ods. 1 dohovoru, vzhľadom na to, že ústavný súd nedospel k porušeniu uvedených

práv, je preto celkom prirodzené, že nemohlo dôjsť ani k porušeniu základného práva

sťažovateľky podľa .

28. Z uvedených dôvodov ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky v rámci

predbežného prerokovania v tejto časti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

29. K argumentácii sťažovateľky odôvodňujúcej porušenie základného práva

na zákonného sudcu založenej na podrobnom hodnotení skutkových a právnych

okolností jej právnej veci, ktoré mali preukázať kauzálnu nepríslušnosť okresného

súdu na konanie a rozhodnutie, ústavný súd konštatuje, že tieto skutočnosti

by v prípade včas podaného odporu proti platobnému rozkazu boli preskúmané

a vyhodnotené príslušným všeobecným súdom v súdnom konaní, k čomu však

z dôvodov na strane sťažovateľky podaním oneskoreného odporu proti platobnému

rozkazu nedošlo. Keďže príslušný všeobecný súd sa k uvedeným námietkam

sťažovateľky vyjadriť nemohol a ústavný súd nie je ďalšou inštanciou v sústave

všeobecného súdnictva, ale nezávislým orgánom ochrany ústavnosti pôsobiacim mimo

tejto sústavy, nemohol sa touto argumentáciou sťažovateľky zaoberať. Sťažovateľka

tak v tomto smere neučinila zadosť požiadavke rešpektovať subsidiaritu právomoci

ústavného súdu. V tejto časti preto ústavný súd nemá právomoc zaoberať sa námietkou

porušenia základného práva sťažovateľky na zákonného sudcu, a preto v tejto časti

ústavnú sťažnosť odmietol podľa

z dôvodu neprípustnosti.

30. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľky obsiahnutých v petite

jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu