Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 11/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku, zo sudcu Petra Straku a sudcu Martina

Vernarského (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného advokátskou

kanceláriou AK MS s. r. o., Galandova 3, Bratislava, za ktorú koná konateľ a advokát

JUDr. Miloslav Šimkovič, vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť

majetok zaručeného a a 3 Listiny

základných práv a slobôd, základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1

a Listiny základných práv a slobôd, práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Bratislava I sp. zn. z 28. novembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. februára 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

základného práva vlastniť majetok zaručeného

(ďalej len „ústava“) a čl. 11 ods. 1 a 3 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“),

základného práva na súdnu ochranu zaručeného a listiny,

práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku

zaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Okresného súdu Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. z 28. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté

rozhodnutie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľ je v procesnom

postavení povinného účastníkom exekučného konania sp. zn. EX 78/2012,

v ktorom okresný súd 18. januára 2012 poveril súdneho exekútora

(ďalej aj „pôvodný exekútor“) vykonaním exekúcie, predmetom ktorej je vymoženie

povinnosti uloženej vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Bratislava IV

č. k. -326 z 22. júla 2009 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

č. k. -471 z 27. septembra 2011. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 28. novembra 2018 v prvom výroku vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho

exekútora a vykonaním exekúcie pôvodne vedenej súdnym exekútorom

poveril súdneho exekútora Druhým výrokom

napadnutého rozhodnutia okresný súd rozhodol, že súdnemu exekútorovi

náhradu trov exekúcie nepriznáva.

3. Sťažovateľ v odôvodnení ústavnej sťažnosti uviedol, že nebol účastníkom konania

o zmene exekútora a o tomto konaní nemal žiadnu vedomosť. Okresný súd napadnutým

uznesením zmenil súdneho exekútora bez toho, aby aplikoval ustanovenia § 243k zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) v súlade s platným právom. Sťažovateľ tvrdí,

že v predmetnom exekučnom konaní boli v roku 2012 prevedené z bankových účtov

povinného finančné prostriedky na účet pôvodného exekútora. V rozpore s právom

na ochranu majetku povinného okresný súd nezistil, aká časť majetku povinného bola

použitá na uspokojenie vymáhanej pohľadávky, a neurčil, aká časť majetku povinného bola

použitá pôvodným exekútorom. Pôvodný exekútor dosiaľ nedoručil vyúčtovanie prijatých

platieb ani novému exekútorovi, ani sťažovateľovi. Okresný súd pred svojím rozhodnutím

riadne nezistil skutkový stav a nerozhodol v súlade s právom sťažovateľa ako povinného

na súdnu ochranu. Okresný súd rozhodoval „zmätočne a neurčito a v rozpore s § 200, prvá

veta exekučného poriadku“, podľa ktorého na exekučné konanie sa použijú ustanovenia

, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa sťažovateľa

zmätočnosť napadnutého uznesenia vyplýva z toho, že v bode 7 odôvodnenia napadnutého

uznesenia okresný súd cituje platné ustanovenie § 243k Exekučného poriadku vo vzťahu

k trovám konania pri zmene exekútora a v bode 9 potom exekútorovi

trovy exekúcie nepriznal. Napadnuté uznesenie spočíva na svojvoľnej a arbitrárnej

úvahe súdu, že súdny exekútor si mal ponechať na trovy exekúcie čiastku z vymoženej

sumy v prípade čiastočného vymoženia pohľadávky. Okresný súd však dôvodí neurčito

a bez toho, aby zistil, či došlo k čiastkovému vymoženiu a na akú čiastku z vymoženej sumy

má pôvodný exekútor nárok podľa § 60 Exekučného poriadku. Napadnuté uznesenie tak

porušuje právo na ochranu majetkových práv povinného a pôvodného exekútora,

keďže prijaté plnenie alebo peňažné prostriedky prevedené z účtov povinného podliehajú

až do právoplatného skončenia exekúcie právu na ochranu majetku podľa čl. 20 ods. 1

a dodatkového protokolu.

4. Podľa sťažovateľa zmätočným a neurčitým odôvodnením výroku o nepriznaní trov

exekúcie došlo aj k porušeniu princípu právnej istoty, ktorý je súčasťou práva na súdnu

ochranu. Rozhodnutím o zmene exekútora bez riadneho vysporiadania prostriedkov

povinného na účte pôvodného exekútora sa sťažovateľ ako povinný dostal do stavu právnej

neistoty. Sťažovateľ v dôsledku arbitrárneho rozhodnutia okresného súdu stratil právnu

istotu a legitímne očakávanie, že jeho majetok bol v exekučnom konaní použitý v súlade

so zákonom (§ 243k Exekučného poriadku). Uvedený stav právnej neistoty sa premieta

aj do ďalšieho postavenia povinného v pokračujúcej exekúcii. Sťažovateľ ako povinný nemá

právnu ani procesnú možnosť požadovať od nového exekútora akékoľvek nároky vzťahujúce

sa na už vymožené prostriedky, ktoré sú na účte pôvodného exekútora. Podľa sťažovateľa

zmätočným a neurčitým (arbitrárnym) napadnutým uznesením okresný súd poskytol právnu

ochranu majetku exekútora , ktorý získal z majetku povinného,

a súčasne neposkytol ochranu majetku sťažovateľa. Podľa sťažovateľa dôvodom podania

ústavnej sťažnosti sú aj informácie od súdom povereného nového exekútora, ktorý vykonáva

exekúciu a uplatňuje exekučný nárok v pôvodnej výške, bez zohľadnenia finančných

prostriedkov vymožených pôvodným exekútorom.

5. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal ústavnú

sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodol týmto nálezom:

„Uznesením Okresného súdu Bratislava I. č. k. zo dňa 28.11.2018 boli

porušené základné práva a slobody sťažovateľa podľa a

Slovenskej republiky, a základné práva a slobody podľa čl. 11 ods. 1 a ods. 3 a čl. 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Uznesenie Okresného súdu Bratislava I. č. k. -298 zo dňa 28.11.2018 sa

zrušuje a vec sa vracia Okresnému súdu Bratislava I. na nové rozhodnutie.

Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia vo výške 204,43 €,

ktoré je povinný Okresný súd Bratislava I. zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu...“

6. Vec napadla ústavnému súdu 19. februára 2019 a v súlade s pravidlami

rozdeľovania vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom

spravodajcom pridelené, sťažovateľkina vec podľa čl. X bodu 2 písm. c) Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019

spadala do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní

ďalších sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu

(10. októbra 2019) v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 schváleného 16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľa

prerozdelená náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

a pridelená sudcovi spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5

rozvrhu práce je na konanie vo veci príslušný tretí senát ústavného súdu v zložení Mojmír

Mamojka (predseda senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až

a § 16 až § 28 a § 32 až § 248 a § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2 zákona

o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom

právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti, ktorá bola doručená ústavnému súdu 19. februára 2019, postupoval v súlade

s príslušnými ustanoveniami .

10. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11. Ústavný súd môže podľa na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa § 243h Exekučného poriadku prvej vety ak tento zákon v § 243i až § 243k

neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia

podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

13. Podľa § 9a Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 ak to

povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia

(odsek 1). Ustanovenia

o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej

obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní

podľa tohto zákona nepoužijú (odsek 2).

14. Podľa § 30 ods. 4 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017

účastníci exekučného konania majú právo vyjadriť sa o osobe exekútora.

15. Podľa § 30 ods. 5 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017

účastník môže uplatniť námietku zaujatosti u exekútora najneskôr do piatich dní odo dňa

doručenia upovedomenia o začatí exekúcie alebo do piatich dní odo dňa, odkedy sa mohol

dozvedieť o dôvode, pre ktorý je exekútor vylúčený. Námietky povinného voči osobe

exekútora nemajú odkladný účinok.

16. Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017

účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania,

v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,

účastníkom konania je aj poverený exekútor.

17. Podľa § 44 ods. 10 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017

oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať

na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora

do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

18. Podľa § 44 ods. 11 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. marca 2017 súd

v rozhodnutí o zmene exekútora podľa odseku 10 zároveň vykonaním exekúcie poverí

exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu postúpi spolu s exekučným spisom

súdneho exekútora, ktorý bol vykonaním exekúcie pôvodne poverený. Účinky pôvodného

návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Trovy exekúcie

pôvodného exekútora sa vypočítajú tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

19. Podľa každý má právo vlastniť majetok...

20. Podľa čl. 11 ods. 1 listiny každý má právo vlastniť majetok...

21. Podľa čl. 11 ods. 3 listiny vlastníctvo zaväzuje. Nemožno ho zneužiť na ujmu

práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Jeho výkon

nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú

zákonom.

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

23. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde...

24. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

25. Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva...

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

26. Predmetom ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa ako povinného

v predmetnom exekučnom konaní o porušení jeho základného práva na súdnu ochranu,

základného práva vlastniť majetok, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie a práva

na ochranu majetku napadnutým rozhodnutím, ktorým okresný súd v prvom výroku vyhovel

návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho

exekútora , a v druhom výroku rozhodol o nepriznaní náhrady

trov exekúcie pôvodnému exekútorovi.

27. Sťažovateľ dôvodí tým, že nebol účastníkom konania o zmene exekútora a nemal

o tomto konaní žiadnu vedomosť, teda okresný súd rozhodol „v rozpore s § 200, prvá veta

exekučného poriadku“. Podľa sťažovateľa okresný súd nesprávne aplikoval ustanovenie

§ 243k Exekučného poriadku, pred rozhodnutím nezistil riadne skutkový stav,

keď nezohľadnil, aká časť majetku povinného bola použitá na uspokojenie vymáhanej

pohľadávky a aká na uspokojenie nárokov súdneho exekútora. Sťažovateľ namieta tiež

porušenie princípu právnej istoty, keďže k zmene súdneho exekútora došlo bez riadneho

vysporiadania prostriedkov povinného na účte pôvodného exekútora, o čom svedčí aj

skutočnosť, že súdom poverený exekútor uplatňuje exekučný nárok v pôvodnej výške

bez zohľadnenia už vymožených peňažných prostriedkov.

III.A

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa prvým výrokom

napadnutého uznesenia

28. Exekučné konanie je ovládané dispozičným princípom, ktorý sa prejavuje jednak

v tom, že oprávnený má právo zvoliť si exekútora, ktorému podá návrh na vykonanie

exekúcie, a tiež v možnosti kedykoľvek v priebehu exekúcie zmeniť exekútora,

a to aj bez udania dôvodu. Keďže pri rozhodovaní o návrhu na zmenu exekútora (obdobne

je tomu tak aj pri rozhodovaní o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie,

pozn.) sa vo vzťahu k osobe exekútora nevykonáva dokazovanie, nemožno hovoriť

o kontradiktórnom charaktere tohto konania. Preto skutočnosť, že sťažovateľ nebol

účastníkom konania o zmene exekútora, presnejšie povedané, že okresný súd rozhodol

bez vyjadrenia sťažovateľa k návrhu oprávneného na zmenu exekútora, ktorému vyhovel,

nemá za následok porušenie práva sťažovateľa na súdnu ochranu (

a čl. 36 ods. 1 listiny), resp. jeho práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1

dohovoru). Podľa relevantnej právnej úpravy majú účastníci konania (teda aj sťažovateľ)

právo vyjadriť sa o osobe exekútora, a to využitím inštitútu námietky zaujatosti, ktorú môžu

uplatniť po poverení exekútora vykonaním exekúcie.

29. Vo vzťahu k námietke porušenia základného práva vlastniť majetok (čl. 20 ods. 1

, a 3 listiny) a práva na pokojné užívanie majetku ( dodatkového

protokolu) prvým výrokom napadnutého uznesenia, ktorým v priebehu exekúcie došlo

k zmene súdneho exekútora, je potrebné konštatovať, že samotná skutočnosť, že výkonom

exekúcie bol poverený iný exekútor, nemá žiaden dopad na majetkovú sféru sťažovateľa

ako povinného v exekučnom konaní, a teda ani na ním označené práva hmotného

charakteru.

30. Z uvedených dôvodov ústavný súd dospel pri jej predbežnom prerokovaní

k záveru, že ústavná sťažnosť v časti namietaného porušenia označených práv sťažovateľa

prvým výrokom napadnutého rozhodnutia je zjavne neopodstatnená podľa § 56 ods. 2

písm. g) .

III.B

K namietanému porušeniu označených práv sťažovateľa druhým výrokom

napadnutého uznesenia

31. Ústavný súd vo vzťahu k tej časti ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta

porušenie svojich práv druhým výrokom napadnutého rozhodnutia, konštatuje,

že o sťažnosť podanú zjavne neoprávnenou osobou ide vtedy, keď namietaným postupom

alebo rozhodnutím orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a osobou sťažovateľa,

prípadne z iných dôvodov (m. m. , , ,

). O nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným

postupom, prípadne rozhodnutím orgánu štátu a osobou sťažovateľa, ide zvlášť vtedy,

ak sťažovateľ nie je účastníkom namietaného konania alebo aspoň jeho relevantnej

(namietanej) časti.

32. Druhým výrokom napadnutého rozhodnutia okresný súd rozhodol o trovách

exekúcie pôvodného exekútora, ktorému náhradu trov exekúcie nepriznal. Podľa relevantnej

právnej úpravy má exekútor postavenie účastníka tej časti exekučného konania, v ktorej súd

rozhoduje o trovách exekúcie. Preto ak podľa tvrdenia sťažovateľa napadnutým uznesením

došlo k porušeniu majetkových práv pôvodného exekútora, tieto si musí hájiť on sám.

Označený výrok sa však žiadnym spôsobom priamo nedotýka právneho postavenia

sťažovateľa ako povinného v exekučnom konaní, a preto ním ani nemohlo dôjsť k zásahu

do jeho základného práva na súdnu ochranu ( a listiny)

alebo jeho práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru). Výrok napadnutého

uznesenia nepredstavuje ani zásah do majetkovej sféry sťažovateľa, keďže ako povinný

nebol zaviazaný na náhradu trov exekúcie, zjavne preto nemohlo dôjsť ani k porušeniu jeho

základného práva vlastniť majetok či práva na ochranu majetku (teda práv hmotného

charakteru zaručených , a 3 listiny a dodatkového

protokolu). Ústavný súd preto konštatuje nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi osobou sťažovateľa a označeným výrokom napadnutého uznesenia, z čoho možno

vyvodiť záver, že sťažovateľ nie je aktívne vecne legitimovaným subjektom vo vzťahu

k preskúmavaniu ústavnou sťažnosťou napadnutého uznesenia v časti jeho druhého výroku.

33. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti vo vzťahu ku konaniu o ústavnej

sťažnosti podľa opakovane vyslovil, že ústavnú sťažnosť nemôže podať

fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd

iných osôb, nie svojich (). Domáhať sa ochrany základných práv na ústavnom

súde môže fyzická osoba alebo právnická osoba jedine v záujme ochrany svojich

základných práv (napr. , ).

34. Keďže ústavnú sťažnosť vo vzťahu k druhému výroku napadnutého uznesenia

podal sťažovateľ, ktorý nie je aktívne vecne legitimovaný na jej podanie, ústavný súd

dospel k záveru, že ide o ústavnú sťažnosť podanú neoprávnenou osobou, a preto ju v tejto

časti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. e) zákona o ústavnom

súde.

35. V súvislosti s deklarovanou nespokojnosťou sťažovateľa s postupom nového

exekútora a jeho tvrdením, že nemá právnu ani procesnú možnosť požadovať od nového

exekútora akékoľvek nároky vzťahujúce sa na už vymožené prostriedky, ústavný súd

nad rámec dôvodov, ktoré viedli k odmietnutiu ústavnej sťažnosti, považuje za potrebné

podotknúť, že podľa relevantnej právnej úpravy exekučný súd po rozhodnutí o zmene

exekútora vec postúpi novému ním poverenému súdnemu exekútorovi spolu s exekučným

spisom pôvodného súdneho exekútora. Z exekučného spisu musí byť zrejmé,

v akom rozsahu boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného, prípadne aká

suma bola použitá na uspokojenie nárokov súdneho exekútora. Pokiaľ sťažovateľ tvrdí,

že k čiastočnej úhrade vymáhanej pohľadávky došlo exekúciou prikázaním pohľadávky

z jeho bankových účtov, túto skutočnosť je možné preukázať výpisom z príslušných účtov.

Sťažnostná argumentácia implicitne naznačuje hypotetickú možnosť budúcich problémov

pri uspokojovaní nárokov na náhradu trov exekúcie, čo však z pohľadu možného dopadu

napadnutého rozhodnutia (v jeho druhom výroku) na právne pomery sťažovateľa

ako povinného nie je relevantné. Navyše, ústavný súd pripomína, že exekútor zodpovedá

za škodu, ktorú spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s exekučnou činnosťou, a je

aj nositeľom disciplinárnej zodpovednosti. Sťažovateľ preto môže využiť prostriedky

právnej ochrany v zmysle Exekučného poriadku (najmä sťažnosť na činnosť exekútora,

ktorú vybavuje Slovenská komora exekútorov a na základe ktorej možno vykonať kontrolu

exekučnej činnosti) vrátane inštitútu náhrady škody spôsobenej v súvislosti s výkonom

exekučnej činnosti, ktorý je možné uplatniť aj podľa

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (, uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 23. 3. 2016, uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. z 25. 2. 2010).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu