Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)e1c/376800.fbab2b.pdf
PDF · 106.9 KB
No categories available
4Cdo/138/2008
Najvyšší súd 4 Cdo 138/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. H. K. v likvidácii, K.,
proti žalovanému Ing. Bc. K. M., súdnemu exekútorovi, Exekútorský úrad K., zastúpenému
JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v K., o zaplatenie 6 190,67 €, vedenej na Okresnom súde
Košice II pod sp.zn. 27 C 579/99, o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach z 28. novembra 2007 sp.zn. 11 Co 53/2007 takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach
z 28. novembra 2007 sp.zn. 11 Co 53/2007 z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Košice II rozsudkom zo 17. februára 2006 č.k. 27 C 579/99-203 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 186 500,-- Sk so 17,6 % úrokom
z omeškania od 12. marca 1999 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia, resp.
náhrady škody. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 451 a nasl.
Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, § 420 Občianskeho zákonníka a § 1 zák.
č. 58/1969 Zb. Nárok žalobcu uplatnený ako bezdôvodné obohatenie a náhradu škody podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka zamietol z dôvodu, že základ plnenia musí byť daný
v občianskoprávnych vzťahoch, t.j. základom plnenia musí byť záväzok vzniknutý v zmysle
§ 489 Občianskeho zákonníka. Žalovaný však ako súdny exekútor realizoval v rámci výkonu
svojho povolania nútený výkon rozhodnutia. Exekútor vykonáva úlohy orgánov verejnej
(štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom a to Exekučným poriadkom, preto nemôže
zodpovedať za škodu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, pretože sa nejedná
o občianskoprávny vzťah ale verejnoprávny vzťah. Preto by do úvahy prichádzal ako
zodpovednostný subjekt štát v prípade preukázania zákonných predpokladov zodpovednosti
za škodu podľa zákona č. 58/1969 Zb.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. novembra 2007 sp.zn.
11 Co 53/2007 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť
žalobcovi sumu 186 500,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 12. marca 1999
do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 77 234,-- Sk do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že vec prejednal v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovení § 214 ods. 1, 3 O.s.p., súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav avšak vec nesprávne právne posúdil, preto po poučení účastníkov o možnosti právneho
posúdenia veci podľa § 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (ďalej len EP) v znení účinnom do 30. júna 2004 rozsudok súdu prvého stupňa podľa
§ 220 O.s.p. zmenil. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, lebo
na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval zákon č. 58/1969 Zb. a ustanovenie § 420 ods. 1
a § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka a vec neposúdil podľa § 33 ods. 1 EP v znení účinnom
do 30. júna 2004. Vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru vykonané dôkazy nesprávne
vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že
žalobca ako povinný podal námietky proti exekúcii vedenej u žalovaného pod sp.zn.
Er 550/98. O námietkach rozhodol Okresný súd Košice I 2. marca 1999. Svoje zmeňujúce
rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný za danej situácie od podania námietok až
do rozhodnutia o nich nebol oprávnený pokračovať vo vykonávaní exekúcie a 23. apríla 1998
uzavrieť dohodu so žalobcom o splátkovom kalendári, teda ani vymáhať a prijať od žalobcu
plnenie a trovy exekúcie, ktoré mali len predbežný charakter. Tieto trovy preto nie je možné
stotožňovať so skutočnými trovami exekúcie. Žalovaný tým, že naďalej pokračoval
vo vykonávaní a vymáhaní exekúcie, nevyčkal na právoplatné rozhodnutie súdu
o námietkach, postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom, predovšetkým § 50 a § 201
Exekučného poriadku. Žalobcovi tým vznikla škoda v zaplatení predbežných trov exekúcie
vo výške 186 500,-- Sk, ktoré by nebol povinný zaplatiť, pretože právoplatným uznesením
Okresného súdu Košice I č.k. Er 550/98-46 bola exekúcia zastavená. Z toho dôvodu odvolací
súd dospel k záveru, že v danom prípade boli preukázané základné predpoklady
zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Prípustnosť
dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm.a/ – vadou konania v zmysle § 237
písm.f/ O.s.p., § 241 ods. 2 písm.b/ a c/ O.s.p. Namietal, že odvolací súd pozmenil zistenia
prvostupňového súdu, napriek tomu v rozhodnutí uviedol, že prvostupňový súd úplne zistil
skutkový stav, ale vec nesprávne právne posúdil. Za nesprávne právne posúdenie považoval
potrebu aplikácie § 33 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. Za vadu konania v danom prípade
považoval postup odvolacieho súdu, keď zo zistení skutkového stavu súdom prvého stupňa
vyplynulo, že bez ohľadu na použitý právny predpis neporušil žiadne ustanovenie zákona.
Súd prvého stupňa zamietol žalobu o bezdôvodnom obohatení, odvolací súd bez
kvalifikovanej zmeny žalobného návrhu rozhodol o nároku na náhradu škody. Namietal, že
žalobca nemôže súčasne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho
zákonníka a náhradu škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že súd
nemal splnené podmienky pre rozhodnutie o náhradu škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného
poriadku, pretože dokazovanie prvostupňovým súdom nebolo zamerané týmto smerom
a nebolo vykonané ani odvolacím súdom. Nebol priestor na ozrejmenie skutočností ohľadne
jeho konania a preto k takémuto nároku sa nemal možnosť vyjadriť. Nebol zbavený
mlčanlivosti, preto neboli podmienky konania ani podľa § 103 O.s.p. Ďalej namietal
nesprávne zistenie skutkového stavu, pretože nikdy nevydal exekučný príkaz, lebo na jeho
vydanie neboli splnené podmienky. Vydal iba upovedomenie o začatí exekúcie,
upovedomenie o spôsobe a začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a príkaz
na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Podrobne poukázal
na spôsob vykonávania exekúcie, ktorý bol v súlade so zákonom. Namietal, že odvolací súd
neuviedol, ktoré ustanovenie právneho predpisu porušil, pokiaľ podľa neho postupoval
v rozpore so zákonom. Žalobca pohľadávku a trovy exekúcie uhradil dobrovoľne, preto mu
vzniklo právo na náhradu trov exekúcie. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie
odvolacieho súdu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpený advokátom v súlade
s ustanovením § 241 ods. 1 O.s.p. proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa
§ 242 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie je treba zrušiť.
Podľa § 241 ods. 2 O.s.p. dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo
k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci.
Dovolateľ v konaní namietal vadu konania podľa § 237 písm.f/ O.s.p., keď odvolací
súd vyhodnotil skutkový stav inak ako súd prvého stupňa a následne vec inak právne posúdil,
pričom dokazovanie na oboch nižších súdoch nebolo zamerané na jeho zodpovednosť podľa
§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto nemal možnosť sa vyjadriť k právnemu posúdeniu
veci odvolacím súdom.
Odvolací súd posúdil nárok žalobcu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, s čím sa
dovolací súd plne stotožnil.
Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného
výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 Exekučného poriadku). Exekútor vykonáva
exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len Ústavou
Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými predpismi vydanými na ich
vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní (§ 3 Exekučného poriadku).
V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa (§ 5
Exekučného poriadku). Zodpovednosť exekútora za škodu ním nespôsobenú alebo jeho
zamestnancami v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku je
upravená v § 33 ods. 1 tohto poriadku ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na jeho
zavinenie. Podľa tohto ustanovenia exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on
alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví
zodpovednosti ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,
ktoré od neho možno požadovať. Pod pojmom „vynaloženie všetkého úsilia“ je potrebné
rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú by bolo možné za daných podmienok konkrétneho
prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Podľa citovaného ustanovenia predpokladmi
zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie
exekútora, prípadne jeho zamestnanca, súvisiace s činnosťou podľa Exekučného poriadku,
príčinná súvislosť medzi týmto konaním (alebo opomenutím) a vznikom škody. Predpoklady
vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený. Súdny exekútor sa nemôže zodpovednosti
zbaviť, t.j. neexistuje žiadny deliberačný dôvod, ktorý by vylúčil zodpovednosť, ak sú splnené
predpoklady jej vzniku.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v jednej časti vyplýva, že odvolací súd
sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa a následne uviedol, že
prvostupňový súd vykonané dôkazy nesprávne právne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému
nároku. Z obsahu zápisnice o pojednávaní na odvolacom súde vyplýva, že pojednávania sa
zúčastnili iba právni zástupcovia účastníkov konania. Odvolací súd zopakoval dokazovanie
oboznámením uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. Er 550/98-46 z 15. februára 1999,
upovedomením o začatí exekúcie sp.zn. EX 200/98 z 19. marca 1998, upovedomením o začatí
exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke z 27. marca 1998, námietkami povinného
proti exekúcii z 2. apríla 1998, splátkovým kalendárom z 23. apríla 1998 a po poučení
účastníkov, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy možnosť posúdenia uplatneného
nároku podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku vo veci meritórne rozhodol.
Žalovaný v dovolaní namietal postup odvolacieho súdu ako vadu konania podľa § 237
písm.f/ O.s.p., pretože nemal možnosť sa vyjadriť k právnemu posúdeniu veci odvolacím
súdom, pričom dokazovanie na oboch nižších súdoch nebolo zamerané na jeho zodpovednosť
za škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.
Odňatím možnosti konať pred súdom (§ 237 písm.f/ O.s.p.) sa rozumie závadný
zákonu sa priečiaci postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných
práv účastníka konania, ktoré sú mu poskytované v občianskom súdnom konaní.
V prejednávanej veci prvostupňový súd žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že
nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody podľa ustanovení
Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy, lebo základ plnenia by musel vzniknúť
v občianskoprávnych vzťahoch. Odvolací súd svoje rozhodnutie založil na inom skutkovom
a právnom základe, keď dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu podľa
§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku.
Dovolací súd je toho názoru, že konanie na odvolacom súde pokiaľ skutkovo a právne
posudzoval otázku zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu neprebehlo podľa zásad
spravodlivého procesu.
Základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky
zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne
Slovenskej republiky. Z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vyplýva, že každý má
právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti
a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu. Ak
osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí
umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj
povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú. Právo na súdnu ochranu okrem Ústavy Slovenskej
republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj
jednotlivé ustanovenia O.s.p. (napr. § 41, § 123, § 115 O.s.p. a pod.).
Podľa právneho názoru dovolacieho súdu odvolací súd svojím procesným postupom
v danom konaní porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný sa až
z rozhodnutia odvolacieho súdu dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver než
súd prvého stupňa z takých skutkových okolností, ktoré súd prvého stupňa ani neposudzoval,
pretože žalobu zamietol z dôvodu, že sa nejedná o občianskoprávny ale verejnoprávny vzťah.
Odvolací súd vyvodil svoj právny záver na tom, že žalovaný svojím konaním porušil zákon
predovšetkým § 50 a § 201 Exekučného poriadku, keď ďalej vykonával exekúciu a nepočkal
na právoplatné rozhodnutie o námietkach proti exekúcii. K novým právnym záverom sa
účastníci konania (neboli prítomní na odvolacom pojednávaní) nemali možnosť vyjadriť.
Odvolací súd porušením uvedenej zásady občianskeho súdneho konania odoprel žalovanému
prieskum správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvého stupňa
považované za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu boli posúdené ako
rozhodujúce. So zreteľom na to dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že
odvolací súd svojím postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle § 237
písm.f/ O.s.p. Preto dovolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu
na ďalšie konanie (§ 243b ods. 2 O.s.p.).
Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho
konania (§ 243d ods. 1 tretia veta O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 25. februára 2010
JUDr. Eva Sakálová, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová