Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/138/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S. H. K. v likvidácii, K.,

proti žalovanému Ing. Bc. K. M., súdnemu exekútorovi, Exekútorský úrad K., zastúpenému

JUDr. A. K., advokátkou so sídlom v K., o zaplatenie 6 190,67 €, vedenej na Okresnom súde

Košice II pod sp.zn. , o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu

v Košiciach z 28. novembra 2007 sp.zn. takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach

z 28. novembra 2007 sp.zn. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II rozsudkom zo 17. februára 2006 č.k. -203 zamietol

žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 186 500,-- Sk so 17,6 % úrokom

z omeškania od 12. marca 1999 do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia, resp.

náhrady škody. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenie § 451 a nasl.

o bezdôvodnom obohatení, a zák.

č. Nárok žalobcu uplatnený ako bezdôvodné obohatenie a náhradu škody podľa

ustanovení zamietol z dôvodu, že základ plnenia musí byť daný

v občianskoprávnych vzťahoch, t.j. základom plnenia musí byť záväzok vzniknutý v zmysle

. Žalovaný však ako súdny exekútor realizoval v rámci výkonu

svojho povolania nútený výkon rozhodnutia. Exekútor vykonáva úlohy orgánov verejnej

(štátnej) moci v rozsahu ustanovenom zákonom a to Exekučným poriadkom, preto nemôže

zodpovedať za škodu podľa ustanovení , pretože sa nejedná

o občianskoprávny vzťah ale verejnoprávny vzťah. Preto by do úvahy prichádzal ako

zodpovednostný subjekt štát v prípade preukázania zákonných predpokladov zodpovednosti

za škodu podľa

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 28. novembra 2007 sp.zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovaného zaviazal zaplatiť

žalobcovi sumu 186 500,-- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 12. marca 1999

do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 77 234,-- Sk do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Odvolací súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že vec prejednal v rozsahu

vyplývajúcom z ustanovení , , súd prvého stupňa správne zistil skutkový

stav avšak vec nesprávne právne posúdil, preto po poučení účastníkov o možnosti právneho

posúdenia veci podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej

činnosti (ďalej len EP) v znení účinnom do 30. júna 2004 rozsudok súdu prvého stupňa podľa

zmenil. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, lebo

na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval a ustanovenie

a a nasl. a vec neposúdil podľa EP v znení účinnom

do 30. júna 2004. Vychádzajúc z nesprávneho právneho názoru vykonané dôkazy nesprávne

vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému nároku. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že

žalobca ako povinný podal námietky proti exekúcii vedenej u žalovaného pod sp.zn.

Er 550/98. O námietkach rozhodol Okresný súd Košice I 2. marca 1999. Svoje zmeňujúce

rozhodnutie odôvodnil tým, že žalovaný za danej situácie od podania námietok až

do rozhodnutia o nich nebol oprávnený pokračovať vo vykonávaní exekúcie a 23. apríla 1998

uzavrieť dohodu so žalobcom o splátkovom kalendári, teda ani vymáhať a prijať od žalobcu

plnenie a trovy exekúcie, ktoré mali len predbežný charakter. Tieto trovy preto nie je možné

stotožňovať so skutočnými trovami exekúcie. Žalovaný tým, že naďalej pokračoval

vo vykonávaní a vymáhaní exekúcie, nevyčkal na právoplatné rozhodnutie súdu

o námietkach, postupoval v rozpore s Exekučným poriadkom, predovšetkým § 50 a § 201

Exekučného poriadku. Žalobcovi tým vznikla škoda v zaplatení predbežných trov exekúcie

vo výške 186 500,-- Sk, ktoré by nebol povinný zaplatiť, pretože právoplatným uznesením

Okresného súdu Košice I č.k. -46 bola exekúcia zastavená. Z toho dôvodu odvolací

súd dospel k záveru, že v danom prípade boli preukázané základné predpoklady

zodpovednosti žalovaného za škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie žalovaný. Prípustnosť

dovolania odôvodnil ustanovením § 241 ods. 2 písm.a/ – vadou konania v zmysle § 237

písm.f/ , a Namietal, že odvolací súd pozmenil zistenia

prvostupňového súdu, napriek tomu v rozhodnutí uviedol, že prvostupňový súd úplne zistil

skutkový stav, ale vec nesprávne právne posúdil. Za nesprávne právne posúdenie považoval

potrebu aplikácie Za vadu konania v danom prípade

považoval postup odvolacieho súdu, keď zo zistení skutkového stavu súdom prvého stupňa

vyplynulo, že bez ohľadu na použitý právny predpis neporušil žiadne ustanovenie zákona.

Súd prvého stupňa zamietol žalobu o bezdôvodnom obohatení, odvolací súd bez

kvalifikovanej zmeny žalobného návrhu rozhodol o nároku na náhradu škody. Namietal, že

žalobca nemôže súčasne požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho

zákonníka a náhradu škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že súd

nemal splnené podmienky pre rozhodnutie o náhradu škody podľa § 33 ods. 1 Exekučného

poriadku, pretože dokazovanie prvostupňovým súdom nebolo zamerané týmto smerom

a nebolo vykonané ani odvolacím súdom. Nebol priestor na ozrejmenie skutočností ohľadne

jeho konania a preto k takémuto nároku sa nemal možnosť vyjadriť. Nebol zbavený

mlčanlivosti, preto neboli podmienky konania ani podľa Ďalej namietal

nesprávne zistenie skutkového stavu, pretože nikdy nevydal exekučný príkaz, lebo na jeho

vydanie neboli splnené podmienky. Vydal iba upovedomenie o začatí exekúcie,

upovedomenie o spôsobe a začatí exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a príkaz

na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke. Podrobne poukázal

na spôsob vykonávania exekúcie, ktorý bol v súlade so zákonom. Namietal, že odvolací súd

neuviedol, ktoré ustanovenie právneho predpisu porušil, pokiaľ podľa neho postupoval

v rozpore so zákonom. Žalobca pohľadávku a trovy exekúcie uhradil dobrovoľne, preto mu

vzniklo právo na náhradu trov exekúcie. Navrhol, aby dovolací súd zrušil rozhodnutie

odvolacieho súdu, a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ) zastúpený advokátom v súlade

s ustanovením proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ) preskúmal rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa

a bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) dospel

k záveru, že napadnuté rozhodnutie je treba zrušiť.

Podľa dovolanie možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo

k vadám uvedeným v § 237, b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci.

Dovolateľ v konaní namietal vadu konania podľa , keď odvolací

súd vyhodnotil skutkový stav inak ako súd prvého stupňa a následne vec inak právne posúdil,

pričom dokazovanie na oboch nižších súdoch nebolo zamerané na jeho zodpovednosť podľa

§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto nemal možnosť sa vyjadriť k právnemu posúdeniu

veci odvolacím súdom.

Odvolací súd posúdil nárok žalobcu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku, s čím sa

dovolací súd plne stotožnil.

Exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného

výkonu súdnych a iných rozhodnutí (§ 2 Exekučného poriadku). Exekútor vykonáva

exekučnú činnosť nestranne a nezávisle. Pri výkone svojej činnosti je viazaný len

Slovenskej republiky, zákonmi, inými všeobecne záväznými predpismi vydanými na ich

vykonanie a rozhodnutím súdu vydanom v exekučnom konaní (§ 3 Exekučného poriadku).

V súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa (§ 5

Exekučného poriadku). Zodpovednosť exekútora za škodu ním nespôsobenú alebo jeho

zamestnancami v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku je

upravená v § 33 ods. 1 tohto poriadku ako objektívna zodpovednosť bez ohľadu na jeho

zavinenie. Podľa tohto ustanovenia exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on

alebo jeho zamestnanci v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Exekútor sa zbaví

zodpovednosti ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia,

ktoré od neho možno požadovať. Pod pojmom „vynaloženie všetkého úsilia“ je potrebné

rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú by bolo možné za daných podmienok konkrétneho

prípadu vyvinúť, aby sa zabránilo vzniku škody. Podľa citovaného ustanovenia predpokladmi

zodpovednosti súdneho exekútora je vznik škody, protiprávne konanie alebo opomenutie

exekútora, prípadne jeho zamestnanca, súvisiace s činnosťou podľa Exekučného poriadku,

príčinná súvislosť medzi týmto konaním (alebo opomenutím) a vznikom škody. Predpoklady

vzniku zodpovednosti musí preukázať poškodený. Súdny exekútor sa nemôže zodpovednosti

zbaviť, t.j. neexistuje žiadny deliberačný dôvod, ktorý by vylúčil zodpovednosť, ak sú splnené

predpoklady jej vzniku.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu v jednej časti vyplýva, že odvolací súd

sa stotožnil so zisteným skutkovým stavom súdom prvého stupňa a následne uviedol, že

prvostupňový súd vykonané dôkazy nesprávne právne vyhodnotil vo vzťahu k uplatnenému

nároku. Z obsahu zápisnice o pojednávaní na odvolacom súde vyplýva, že pojednávania sa

zúčastnili iba právni zástupcovia účastníkov konania. Odvolací súd zopakoval dokazovanie

oboznámením uznesenia Okresného súdu Košice I č.k. -46 z 15. februára 1999,

upovedomením o začatí exekúcie sp.zn. EX 200/98 z 19. marca 1998, upovedomením o začatí

exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke z 27. marca 1998, námietkami povinného

proti exekúcii z 2. apríla 1998, splátkovým kalendárom z 23. apríla 1998 a po poučení

účastníkov, že v prejednávanej veci prichádza do úvahy možnosť posúdenia uplatneného

nároku podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku vo veci meritórne rozhodol.

Žalovaný v dovolaní namietal postup odvolacieho súdu ako vadu konania podľa § 237

písm.f/ , pretože nemal možnosť sa vyjadriť k právnemu posúdeniu veci odvolacím

súdom, pričom dokazovanie na oboch nižších súdoch nebolo zamerané na jeho zodpovednosť

za škodu podľa § 33 ods. 1 Exekučného poriadku.

Odňatím možnosti konať pred súdom ( ) sa rozumie závadný

zákonu sa priečiaci postup súdu, ktorý má za následok znemožnenie realizácie procesných

práv účastníka konania, ktoré sú mu poskytované v občianskom súdnom konaní.

V prejednávanej veci prvostupňový súd žalobu zamietol, keď dospel k záveru, že

nárok žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia a náhrady škody podľa ustanovení

neprichádza do úvahy, lebo základ plnenia by musel vzniknúť

v občianskoprávnych vzťahoch. Odvolací súd svoje rozhodnutie založil na inom skutkovom

a právnom základe, keď dospel k záveru, že žalovaný zodpovedá za vzniknutú škodu podľa

§ 33 ods. 1 Exekučného poriadku.

Dovolací súd je toho názoru, že konanie na odvolacom súde pokiaľ skutkovo a právne

posudzoval otázku zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu neprebehlo podľa zásad

spravodlivého procesu.

Základné právo na súdnu ochranu podľa

zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Z vyplýva, že každý má

právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti

a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach a záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu. Ak

osoba (právnická alebo fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí

umožniť stať sa účastníkom konania so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj

povinnosťami, ktoré z toho vyplývajú. Právo na súdnu ochranu okrem Slovenskej

republiky (čl. 46 ods. 1), Listiny základných práv a slobôd (čl. 36 ods. 1) a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (čl. 6 ods. 1), zabezpečujú a vykonávajú aj

jednotlivé ustanovenia (napr. , , a pod.).

Podľa právneho názoru dovolacieho súdu odvolací súd svojím procesným postupom

v danom konaní porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Žalovaný sa až

z rozhodnutia odvolacieho súdu dozvedel, že odvolací súd vyvodil svoj iný právny záver než

súd prvého stupňa z takých skutkových okolností, ktoré súd prvého stupňa ani neposudzoval,

pretože žalobu zamietol z dôvodu, že sa nejedná o občianskoprávny ale verejnoprávny vzťah.

Odvolací súd vyvodil svoj právny záver na tom, že žalovaný svojím konaním porušil zákon

predovšetkým § 50 a § 201 Exekučného poriadku, keď ďalej vykonával exekúciu a nepočkal

na právoplatné rozhodnutie o námietkach proti exekúcii. K novým právnym záverom sa

účastníci konania (neboli prítomní na odvolacom pojednávaní) nemali možnosť vyjadriť.

Odvolací súd porušením uvedenej zásady občianskeho súdneho konania odoprel žalovanému

prieskum správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na súde prvého stupňa

považované za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu boli posúdené ako

rozhodujúce. So zreteľom na to dospel Najvyšší súd Slovenskej republiky k záveru, že

odvolací súd svojím postupom odňal žalovanému možnosť konať pred súdom v zmysle § 237

písm.f/ Preto dovolaním napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu

na ďalšie konanie ( ).

Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách pôvodného a dovolacieho

konania ( tretia veta ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 25. februára 2010

JUDr. Eva Sakálová, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia : Jarmila Uhlířová