Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 60/2019
PDF · 277.86 KB
No categories available
III. ÚS 60/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra
Straku a Martina Vernarského v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti
, , zastúpeného
advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 5267/21, Bratislava,
v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Lukáš Opett, PhD., vo veci namietaného
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 233/2013 takto
rozhodol:
1. Základné právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 233/2013 p o r u š e n é b o l i .
2. p r i z n á v a
finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný
súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť
trovy právneho zastúpenia v sume 325,42 € (slovom
tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Lukáša
Opetta, PhD., advokátska kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 5267/21,
Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.
III. ÚS 60/2019-20 z 22. októbra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na prerokovanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 14 C 233/2013 (ďalej aj „namietané alebo
napadnuté konanie“) o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom nebolo do dňa podania
ústavnej sťažnosti meritórne rozhodnuté.
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zrekapituloval doterajší priebeh namietaného
konania chronologickým sumárom procesných úkonov v danej veci a podľa jeho názoru
postupom okresného súdu vznikli v namietanom konaní zbytočné prieťahy spôsobené
nečinnosťou okresného súdu v období od 9. októbra 2014 do 20. augusta 2015, ako aj
od 12. januára 2017 do 2. februára 2018 a následne aj od 14. mája 2018 do 25. septembra
2018. Týmto postupom vznikli prieťahy spočívajúce v nečinnosti okresného súdu,
a to v celkovej dĺžke viac ako 2 roky a 3 mesiace z doterajšej dĺžky konania 5 rokov
a 2 mesiace ku dňu podania ústavnej sťažnosti.
3. Za obdobie zbytočných prieťahov spôsobených neefektívnou a chaotickou
činnosťou okresného súdu označuje sťažovateľ aj obdobie od 2. februára 2018 do dňa
podania ústavnej sťažnosti.
4. V súvislosti s predmetom konania ako jednou z podmienok, splnenie ktorých
ústavný súd skúma pri ústavných sťažnostiach namietajúcich zbytočné prieťahy, sťažovateľ
uviedol, že predmet konania, t. j. žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, nemožno
považovať za vec právne ani skutkovo zložitú.
5. Sťažovateľ je toho názoru, že svojím správaním v namietanom konaní neprispel
k zbytočných prieťahom. Bol primerane aktívny, prostredníctvom právneho zástupcu
nahliadal do spisu, v lehote reagoval na výzvy okresného súdu a zúčastňoval
sa na nariadených pojednávaniach. Sťažovateľ si však je vedomý, že dĺžku konania rovnako
negatívne ovplyvnilo aj správanie žalovanej. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ ústavnou
sťažnosťou napáda len tie obdobia nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu, ktoré
správaním žalovanej ovplyvnené neboli.
6. Sťažovateľ považuje za dôvod vzniku zbytočných prieťahov práve postup
okresného súdu, ktorý, ako už bolo uvedené, konanie ovplyvnil nečinnosťou, ako aj svojou
neefektívnou a nesústredenou činnosťou, a za najzávažnejší prejav nesústredenej činnosti
sťažovateľ považuje fakt, že okresný súd až takmer po 5 rokoch trvania konania
bez bližšieho zdôvodnenia opätovne vyzval strany na doplnenie dokazovania, ktoré do dňa
podania ústavnej sťažnosti stále neukončil.
7. Sťažovateľ si uvedomuje, že prieťahy v namietanom konaní nie sú zavinené
aktuálnou zákonnou sudkyňou, ale skôr viacnásobnými zmenami konajúcich sudcov a zlou
personálnou situáciou a vyťaženosťou okresného súdu. Napriek tomu je toho názoru,
že zodpovednosť za prieťahy v namietanom konaní je objektívnou zodpovednosťou
okresného súdu, ktorej sa nemôže zbaviť odkazom na problémy v oblasti organizácie práce.
8. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný
súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj
práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu v namietanom konaní a aby okresnému súdu prikázal v namietanom konaní
konať. Zároveň žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 6 000 € a rovnako
si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa
9. Po prijatí časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu
okresného súdu, aby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom,
aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Okresný súd v prípise sp. zn. Spr 380/2019
z 13. novembra 2019 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho
pojednávania. K veci sa vyjadril aj zákonný sudca, ktorý v podstatnom uviedol:
«Predmetný spis mi bol ako zákonnému sudcovi pridelený na prejednanie
a rozhodnutie dňa 05.03.2019 na základe Dodatku č. 3 k rozvrhu práce Okresného súdu
Bratislava III, účinného dňom 01.03.2019. Vo veci bol dňa 15.03.2019 nariadený nový
termín pojednávania na deň 17.06.2019. Uvedený termín pojednávania bo zrušený z dôvodu
žiadosti právnej zástupkyne žalovanej o odročenie pojednávania a súčasne dňa 14.06.2019
bol nariadený aktuálny termín pojednávania na deň 03.10.2019. Mám za to,
že od pridelenia spisu konám vo veci plynule, pričom k zmareniu pôvodného termínu
pojednávania (17.06.2019) došlo na základe konania žalovanej.
Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti špecifikoval jednotlivé obdobia od podania žaloby,
ktoré považoval za poznačené nečinnosťou a zbytočnými prieťahmi zo strany tunajšieho
súdu s tým, že za najzávažnejšie obdobie nesústredenej a chaotickej činnosti okresného
súdu označil obdobie od 02.02.2018 do podania ústavnej sťažnosti, t. j. do 08.10.2018.
Vzhľadom na obdobie, ktorému sťažovateľ pripisuje zodpovednosť tunajšieho súdu za
zbytočné prieťahy, mi neprináleží vyjadrovať sa k procesnému postupu a plynulosti
jednotlivých procesných úkonov súdu v období, keď som nebol vo veci zákonným sudcom.
Chronologický prehľad jednotlivých procesných úkonov súdu a sporových strán
je súčasťou ústavnej sťažnosti sťažovateľa na strane č. 2 – 3.»
10. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril,
či trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň mu zaslal vyjadrenie okresného súdu na vedomie
a prípadné zaujatie stanoviska k veci.
11. Právny zástupca sťažovateľa v podaní z 5. decembra 2019 ústavnému súdu
oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a v podstatnom uviedol:
,,... Zákonný sudca sa svojím podaním vyjadril k obdobiu,
v ktorom bol tomuto sudcovi spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie, pričom zákonný
sudca v zásade vymenoval skutkové okolnosti, ktoré nastali v období od 05.03.2019
do 17.09.2019. Ďalej poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ namieta obdobie
do 08.10.2018, a z dôvodu, že v tom čase nebol zákonným sudcom neprináleží mu
vyjadrovať sa k danému obdobiu. Okresný súd sa tak k obdobiu uvedenom v ústavnej
sťažnosti (sťažovateľom namietané obdobia nečinnosti 09.10.2014-20.08.2015, 12.01.2017-
02.02.2018, 14.05.2018-25.09.2018 a sťažovateľom namietané obdobie neefektívnej
činnosti 02.02.2018-08.10.2018) nevyjadruje a nevyjadruje sa ani k obdobiu po podaní
ústavnej sťažnosti od 09.10.2018-04.03.2019. Preto nepovažujeme za potrebné reagovať
priamo na vyjadrenie okresného súdu. Týmto podaním sa však vyjadrujeme k obdobiu,
ktoré nasledovalo v predmetnom súdnom konaní po podaní ústavnej sťažnosti
sťažovateľom.
... Sťažovateľ je toho názoru, že za obdobie neefektívnej činnosti okresného súdu
možno považovať tiež obdobie po podaní ústavnej sťažnosti až do 03.10.2019 (meritórne
rozhodnutie okresného súdu), čo preukazujeme nasledovnými okolnosťami. Ako sme
Ústavný súd SR informovali v ústavnej sťažnosti, v predmetnej veci bolo na deň 12.11.2018
nariadené pojednávanie.
Spomenuté pojednávanie bolo odročené, čo bolo sťažovateľovi oznámené e-mailom
dňa 07.11.2019. Dôvod odročenia pojednávania boli zdravotné dôvody na strane žalovanej.
Termín pojednávania bol nariadený na deň 05.02.2019 na 13:30 (príloha č. 1). E-mailom
zo dňa 01.02.2019 (4 dni pred nariadeným pojednávaním) boli sporové strany informované
o presune termínu pojednávania nariadeného na deň 05.02.2019 z 13:30 na 09:00.
Na tomto pojednávaní bola sťažovateľovi oznámená zmena zákonného sudcu – novou
zákonnou sudkyňou bola od 20.08.2018 . Nepojednávalo sa však vo
veci samej, pretože zmena termínu pojednávania bola dôvodom na ďalšie odročenie
termínu pojednávania na 15.02.2019 (príloha č. 2 a 3). Nariadený termín pojednávania na
deň 15.02.2019 bol odročený opätovne zo zdravotných dôvodov na strane žalovanej. Nový
termín pojednávania bol nariadený na 10.04.2019 (príloha č. 4). Dňa 18.03.2019 bola
sťažovateľovi oznámená ďalšia zmena zákonného sudcu vo veci. Z tohto dôvodu bol
opätovne zrušený nariadený termín pojednávania pôvodne na deň 10.04.2019
a pojednávanie bolo nariadené na nový termín dňa 17.06.2019 (príloha č. 5 a 6).
Pojednávanie dňa 17.06.2019 bolo odročené zo zdravotných dôvodov zástupkyne žalovanej
na termín 03.10.2019 (príloha č. 7). Napokon, na pojednávaní dňa 03.10.2019 okresný súd
vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok, ktorého písomné vyhotovenie bolo
sťažovateľovi doručené dňa 08.11.2019 (príloha č. 8 a 9). V súčasnosti sa tak nachádza
predmetné súdne konanie v štádiu po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie.
... Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, okresný súd síce vykonal viacero úkonov, avšak
vykonané úkony okresným súdom nemožno, podľa nášho názoru, považovať za efektívne,
a tak dochádzalo k prieťahom v konaní neefektívnou činnosťou okresného súdu aj po podaní
ústavnej sťažnosti sťažovateľom. Za prieťahy v konaní vo forme neefektívnej činnosti
považujeme:
- zmena termínu pojednávania nariadeného na 05.02.2019 z 13:30 na 09:00
bez zachovania lehoty na prípravu na pojednávanie v trvaní 5 dní pre žalovanú, čo bolo
príčinou odročenia termínu pojednávania na 15.02.2019;
- pojednávanie nariadené na 07.11.2018 bolo odročené bez preukázania dôležitého
dôvodu zo strany žalovanej (§ 183 ods. 1 CSP), pričom okresný súd nepristúpil
k pojednávaniu v neprítomnosti strany alebo písomnému výsluchu strany sporu (§ 195
ods. 3 CSP). Z prílohy č. 10 je zrejmé, že skutočnosti, ktoré tvrdila žalovaná (vážne
zdravotné problémy trvajúce mesiac, infekčné vírusové ochorenie) nevyplývali z priloženej
prílohy k jej podaniu.
- pojednávanie nariadené na 15.02.2019 bolo odročené bez preukázania dôležitého
dôvodu zo strany žalovanej (§ 183 ods. 1 CSP), pričom okresný súd nepristúpil
k pojednávaniu v neprítomnosti strany alebo písomnému výsluchu strany sporu (§ 195
ods. 3 CSP). Z prílohy č. 11 je zrejmé, že žalovaná nepredložila potvrdenie o tom, že dňa
15.02.2019 má absolvovať denzitometrické vyšetrenie, a toto potvrdenie ani dodatočne
na výzvu súdu dodatočne. Výmenný lístok od všeobecného lekára, resp. priepustka nemôžu
nahradiť konkrétny nález o vykonanom vyšetrení.
- pojednávanie nariadené na 17.06.2019 bolo odročené bez preukázania
odôvodnenej požiadavky na zastúpení advokátkou , najmä
s prihliadnutím na právnu jednoduchosť tohto sporu a prihliadnutím na skutočnosť,
že od advokáta vždy možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom
(príloha č. 12);
- V priebehu jedného roka došlo k dvom zmenám v osobe zákonného sudcu
(20.08.2018 a zmena oznámená sťažovateľovi dňa 18.03.2019).
Sťažovateľ svojim správaním neprispel k vzniknutým prieťahom, o konanie
sa primerane zaujímal, uskutočnil viaceré nahliadnutia do spisu (13.12.2018, 30.01.2019,
26.06.2019), zúčastnil sa na nariadených pojednávaniach. Uvedomujeme si, že najmä
opakované odročenia pojednávania z dôvodov na strane žalovanej a jej právneho zástupcu
spôsobili v tomto období predĺženie súdneho konania. Považujeme však za podstatné,
že okresný súd nesprávne postupoval pri odročovaní nariadených pojednávaní,
keď nesprávne vyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých ospravedlnení žalovanej
či jej právneho zástupcu. Pri využití prostriedkov, ktoré pripúšťa Civilný sporový poriadok,
mohol prispieť k rýchlemu rozhodnutiu vo veci, ktoré bez tak trvá neprimerane dlho
(konanie na súde prvej inštancie od podania žaloby až do rozhodnutia súdu prvej inštancie
trvalo celkom 6 rokov a 2 mesiace). Sťažovateľ tak namieta porušenie svojho základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2
Ústavy a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa ustanovenia č. 6 ods. 1
Dohovoru... činnosťou okresného súdu v období od 09.10.2018 do 03.10.2019.“
III.
K obsahu spisu okresného súdu v napadnutom konaní
12. Ústavný súd v záujme objektívneho posúdenia veci požiadal okresný súd
o predloženie súdneho spisu, ktorý mu okresný súd doručil na nahliadnutie 20. novembra
2019. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, z vyjadrenia okresného súdu
a ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil takýto stav namietaného konania:
12.1 Dňa 31. júla 2013 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vydanie
platobného rozkazu (návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 343,24 €
s prísl.). Po podaní odporu proti platobnému rozkazu vydanému 11. septembra 2013
sa uskutočnilo 25. septembra 2014 prvé pojednávanie.
12.2 Následne 20. augusta 2015 okresný súd uznesením nepripustil zastupovanie
žalovanej. Dňa 13. apríla 2016 bol okresnému súdu doručený spis z Krajského sudu
v Bratislave spolu s jeho uznesením č. k. 2 Co 326/2015-159 zo 16. marca 2016, ktorým
potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. 14 C 233/2013-115 z 20. augusta 2015.
12.3 Ďalšie pojednávanie určené na 28. júl 2016 bolo odročené na 29. november
2016, keďže 18. júla 2016 žalovaná súdu oznámila, že sa v otázke svojho zastúpenia
obrátila na Centrum právnej pomoci. Pojednávanie nariadené na 29. november 2016 bolo
opätovne odročené z dôvodu riešenia zastúpenia žalovanej Centrom právnej pomoci
na 12. január 2017. Uznesením okresného súdu z 29. novembra 2016 bola pripustená zmena
žaloby (jej rozšírenie o ďalšie pohľadávky vzniknuté na základe toho istého právneho titulu
počas súdneho konania).
12.4 Pojednávanie nariadené na 12. január 2017 bolo odročené na neurčito
z dôvodov na strane právnej zástupkyne žalovanej. Dňa 2. februára 2018 vydal súd pokyn
na výzvu na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku podľa § 153 ods. 1 CSP
a súčasne bol tiež nariadený termín pojednávania na 20. marec 2018, ktoré bolo
po prednesoch právneho zástupcu sťažovateľa a právnej zástupkyne žalovanej odročené
na 15. máj 2018 s tým, že v lehote 21 dní sa žalobca vyjadrí k písomným podaniam
žalovanej predloženým na pojednávaní. Dňa 14. mája 2018 bolo sťažovateľovi doručené
„Upovedomenie o odročení alebo odvolaní pojednávania“ zo 14. mája 2018, ktorým
sa nariadené pojednávanie zrušilo pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne. Dňa
25. septembra 2018 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. november 2018, ktoré však
bolo pre chorobu žalovanej odročené na 5. február 2019 a neskôr na 15. február 2019,
pozn.). Posledné relevantné pojednávanie sa konalo 3. októbra 2019, na ktorom okresný súd
vyhlásil rozsudok (č. l. 429 až č. l. 439).
IV.
Právomoc ústavného súdu, zákonné a judikatúrne východiská a vyhodnotenie
postupu okresného súdu
13. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
14. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
15. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom
je s účinnosťou od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)
v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2
zákona o ústavnom súde sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,
pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú
zachované.
16. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom
okresného súdu dochádza(lo) k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
18. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil aj judikatúru Európskeho súdu
pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo
na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02, I. ÚS 132/03).
19. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná
i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,
v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným
prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia
neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu
alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak
ako právoplatným rozhodnutím súdu (IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04). Pre naplnenie práva
zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec
len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne
nerozhodli (napr. I. ÚS 118/02).
20. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu
obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
21. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016
zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového
a správneho súdneho konania predmetom Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“),
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku.
22. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
do 30. júna 2016 vyplývala z § 6 OSP, ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými
účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100
ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších
návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1
OSP, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie
účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z § 119 ods. 1 OSP, podľa ktorého
sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.
Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,
v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.
23. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej
už od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového
konania v čl. 17 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento
základný princíp konania je premietnutý aj do ďalších ustanovení Civilného sporového
poriadku.
24. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z § 157 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,
spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z § 153 CSP
o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z § 168 – § 172 CSP o predbežnom prejednaní
sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z § 179 ods. 1 CSP, podľa ktorého pojednávanie
vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím
na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z § 183 ods. 1 prvej vety CSP, podľa ktorej
pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.
25. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom
konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné
právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy
s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch
základných kritérií: (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2)
správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu (napr. I. ÚS 41/02,
IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016). V súlade s judikatúrou
ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom
prípade.
26. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konanie
o vydanie bezdôvodného obohatenia nevykazovalo z právneho hľadiska črty mimoriadnej
zložitosti a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Predseda
okresného súdu vo svojom vyjadrení taktiež nepoukázal ani na právnu, ani na skutkovú
zložitosť veci.
27. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa
v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť
osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov
došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania
pred okresným súdom nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.
28. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného
postupu okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,
podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou
nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním,
ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04,
29. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého
konania a zistil, že okresný súd priebežne konal o návrhu sťažovateľa, nariaďoval
pojednávania a napokon aj rozhodol rozsudkom už po prijatí ústavnej sťažnosti,
ale na druhej strane sa vyskytli predtým v jeho činnosti obdobia nečinnosti, ktoré uviedol
sťažovateľ (pozri bod 2), a tiež neefektívna činnosť (pozri bod 11). Celková doba konania
na prvostupňovom súde (6 rokov) je teda neprimeraná, čo je nezlučiteľné s označenými
základnými právami podľa ústavy a dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta,
a judikatúrou ESĽP a ústavného súdu.
V.
Posúdenie veci ústavným súdom
K bodu 1 výrokovej časti nálezu
30. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd
v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jeho právo na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).
31. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím
rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli
porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný
zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd
môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Keďže v čase
rozhodovania okresného súdu bol vyhotovený rozsudok vo veci, ktorý bol zaslaný
aj sporovým stranám, konanie pred okresným súdom bolo skončené. Ústavný súd preto
neprikazoval okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako to požadoval
sťažovateľ v bode 8.
K bodu 2 výrokovej časti nálezu
32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie [obdobne § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde].
33. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
34. Podľa § 135 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak ten, komu bolo uložené zaplatiť
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi
nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý
aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.
35. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €
a túto svoju požiadavku odôvodnil jednak samotným porušením svojich práv zbytočnými
prieťahmi a taktiež celkovou dobou konania pred okresným súdom.
36. Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc na zistené
obdobia nečinnosti a neefektívnu činnosť okresného súdu, ústavný súd konštatuje,
že v posudzovanej veci existujú dôvody na priznanie finančného zadosťučinenia.
Pri ustálení sumy ústavný súd prihliadal na namietané skutočnosti a celkovú dobu
napadnutého konania, jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých
prieťahoch, ako aj to, že po prijatí ústavnej sťažnosti okresný súd už meritórne rozhodol.
Zároveň vzal ústavný súd do úvahy správanie sťažovateľa, povahu veci a význam konania
pre sťažovateľa. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci
zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 1 500 €, ako to je
uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu. Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný súd
nevyhovel (bod 4 výroku nálezu). K požiadavke sťažovateľa na priznanie sumy 1 000 €,
resp. až 1 500 € za rok namietaného konania podľa judikatúry ESĽP, ústavný súd
vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. I. ÚS 4/06, IV. ÚS 275/05 a I. ÚS 139/06) ešte
dodáva, že „kritériá stanovené ESĽP nepreberá formálne, ale materiálne, teda okrem
základných kritérií... prihliada aj na reálne možnosti národného hospodárstva Slovenskej
republiky“ (teda aj v danom prípade na to, že priemerná nominálna mesačná mzda
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky napr. v roku 2018 bola 1 060 €
a obdobné ekonomické ukazovatele v Talianskej republike predstavovali 2 590 €
a v Portugalsku 1 508 €.
VI.
Trovy konania
37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré
sťažovateľovi vznikli v konaní pred ústavným súdom.
38. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
39. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa
vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov.
40. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony
právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej
sťažnosti) v sume dvakrát po 153,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,21 €. Celková
hodnota náhrady trov konania tak predstavuje sumu 325, 42 € (bod 3 výroku tohto nálezu).
41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho
zástupcu sťažovateľa (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
42. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku
tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. januára 2020
Mojmír Mamojka
predseda senátu