Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 60/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-37

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra

Straku a Martina Vernarského v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti

, , zastúpeného

advokátskou kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 5267/21, Bratislava,

v mene ktorej koná advokát a konateľ Mgr. Lukáš Opett, PhD., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a právo na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a

finančné zadosťučinenie v sume 1 500 € (slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e mu Okresný

súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 325,42 € (slovom

tristodvadsaťpäť eur a štyridsaťdva centov) na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Lukáša

Opetta, PhD., advokátska kanceláriou Kolíková & Partners, s. r. o., Radvanská 5267/21,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-20 z 22. októbra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“), ako aj práva na prerokovanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „namietané alebo

napadnuté konanie“) o vydanie bezdôvodného obohatenia, v ktorom nebolo do dňa podania

ústavnej sťažnosti meritórne rozhodnuté.

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti zrekapituloval doterajší priebeh namietaného

konania chronologickým sumárom procesných úkonov v danej veci a podľa jeho názoru

postupom okresného súdu vznikli v namietanom konaní zbytočné prieťahy spôsobené

nečinnosťou okresného súdu v období od 9. októbra 2014 do 20. augusta 2015, ako aj

od 12. januára 2017 do 2. februára 2018 a následne aj od 14. mája 2018 do 25. septembra

2018. Týmto postupom vznikli prieťahy spočívajúce v nečinnosti okresného súdu,

a to v celkovej dĺžke viac ako 2 roky a 3 mesiace z doterajšej dĺžky konania 5 rokov

a 2 mesiace ku dňu podania ústavnej sťažnosti.

3. Za obdobie zbytočných prieťahov spôsobených neefektívnou a chaotickou

činnosťou okresného súdu označuje sťažovateľ aj obdobie od 2. februára 2018 do dňa

podania ústavnej sťažnosti.

4. V súvislosti s predmetom konania ako jednou z podmienok, splnenie ktorých

ústavný súd skúma pri ústavných sťažnostiach namietajúcich zbytočné prieťahy, sťažovateľ

uviedol, že predmet konania, t. j. žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, nemožno

považovať za vec právne ani skutkovo zložitú.

5. Sťažovateľ je toho názoru, že svojím správaním v namietanom konaní neprispel

k zbytočných prieťahom. Bol primerane aktívny, prostredníctvom právneho zástupcu

nahliadal do spisu, v lehote reagoval na výzvy okresného súdu a zúčastňoval

sa na nariadených pojednávaniach. Sťažovateľ si však je vedomý, že dĺžku konania rovnako

negatívne ovplyvnilo aj správanie žalovanej. Z uvedeného dôvodu sťažovateľ ústavnou

sťažnosťou napáda len tie obdobia nečinnosti a neefektívnej činnosti okresného súdu, ktoré

správaním žalovanej ovplyvnené neboli.

6. Sťažovateľ považuje za dôvod vzniku zbytočných prieťahov práve postup

okresného súdu, ktorý, ako už bolo uvedené, konanie ovplyvnil nečinnosťou, ako aj svojou

neefektívnou a nesústredenou činnosťou, a za najzávažnejší prejav nesústredenej činnosti

sťažovateľ považuje fakt, že okresný súd až takmer po 5 rokoch trvania konania

bez bližšieho zdôvodnenia opätovne vyzval strany na doplnenie dokazovania, ktoré do dňa

podania ústavnej sťažnosti stále neukončil.

7. Sťažovateľ si uvedomuje, že prieťahy v namietanom konaní nie sú zavinené

aktuálnou zákonnou sudkyňou, ale skôr viacnásobnými zmenami konajúcich sudcov a zlou

personálnou situáciou a vyťaženosťou okresného súdu. Napriek tomu je toho názoru,

že zodpovednosť za prieťahy v namietanom konaní je objektívnou zodpovednosťou

okresného súdu, ktorej sa nemôže zbaviť odkazom na problémy v oblasti organizácie práce.

8. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovateľ navrhol, aby ústavný

súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj

práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

okresného súdu v namietanom konaní a aby okresnému súdu prikázal v namietanom konaní

konať. Zároveň žiadal o priznanie finančného zadosťučinenia vo výške 6 000 € a rovnako

si uplatnil aj náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

9. Po prijatí časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu

okresného súdu, aby sa vyjadril k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámil, či trvá na tom,

aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Okresný súd v prípise sp. zn. Spr 380/2019

z 13. novembra 2019 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania. K veci sa vyjadril aj zákonný sudca, ktorý v podstatnom uviedol:

«Predmetný spis mi bol ako zákonnému sudcovi pridelený na prejednanie

a rozhodnutie dňa 05.03.2019 na základe Dodatku č. 3 k rozvrhu práce Okresného súdu

Bratislava III, účinného dňom 01.03.2019. Vo veci bol dňa 15.03.2019 nariadený nový

termín pojednávania na deň 17.06.2019. Uvedený termín pojednávania bo zrušený z dôvodu

žiadosti právnej zástupkyne žalovanej o odročenie pojednávania a súčasne dňa 14.06.2019

bol nariadený aktuálny termín pojednávania na deň 03.10.2019. Mám za to,

že od pridelenia spisu konám vo veci plynule, pričom k zmareniu pôvodného termínu

pojednávania (17.06.2019) došlo na základe konania žalovanej.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti špecifikoval jednotlivé obdobia od podania žaloby,

ktoré považoval za poznačené nečinnosťou a zbytočnými prieťahmi zo strany tunajšieho

súdu s tým, že za najzávažnejšie obdobie nesústredenej a chaotickej činnosti okresného

súdu označil obdobie od 02.02.2018 do podania ústavnej sťažnosti, t. j. do 08.10.2018.

Vzhľadom na obdobie, ktorému sťažovateľ pripisuje zodpovednosť tunajšieho súdu za

zbytočné prieťahy, mi neprináleží vyjadrovať sa k procesnému postupu a plynulosti

jednotlivých procesných úkonov súdu v období, keď som nebol vo veci zákonným sudcom.

Chronologický prehľad jednotlivých procesných úkonov súdu a sporových strán

je súčasťou ústavnej sťažnosti sťažovateľa na strane č. 2 – 3.»

10. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril,

či trvá na ústnom pojednávaní, a zároveň mu zaslal vyjadrenie okresného súdu na vedomie

a prípadné zaujatie stanoviska k veci.

11. Právny zástupca sťažovateľa v podaní z 5. decembra 2019 ústavnému súdu

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania, a v podstatnom uviedol:

,,... Zákonný sudca sa svojím podaním vyjadril k obdobiu,

v ktorom bol tomuto sudcovi spis pridelený na prejednanie a rozhodnutie, pričom zákonný

sudca v zásade vymenoval skutkové okolnosti, ktoré nastali v období od 05.03.2019

do 17.09.2019. Ďalej poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ namieta obdobie

do 08.10.2018, a z dôvodu, že v tom čase nebol zákonným sudcom neprináleží mu

vyjadrovať sa k danému obdobiu. Okresný súd sa tak k obdobiu uvedenom v ústavnej

sťažnosti (sťažovateľom namietané obdobia nečinnosti 09.10.2014-20.08.2015, 12.01.2017-

02.02.2018, 14.05.2018-25.09.2018 a sťažovateľom namietané obdobie neefektívnej

činnosti 02.02.2018-08.10.2018) nevyjadruje a nevyjadruje sa ani k obdobiu po podaní

ústavnej sťažnosti od 09.10.2018-04.03.2019. Preto nepovažujeme za potrebné reagovať

priamo na vyjadrenie okresného súdu. Týmto podaním sa však vyjadrujeme k obdobiu,

ktoré nasledovalo v predmetnom súdnom konaní po podaní ústavnej sťažnosti

sťažovateľom.

... Sťažovateľ je toho názoru, že za obdobie neefektívnej činnosti okresného súdu

možno považovať tiež obdobie po podaní ústavnej sťažnosti až do 03.10.2019 (meritórne

rozhodnutie okresného súdu), čo preukazujeme nasledovnými okolnosťami. Ako sme

Ústavný súd SR informovali v ústavnej sťažnosti, v predmetnej veci bolo na deň 12.11.2018

nariadené pojednávanie.

Spomenuté pojednávanie bolo odročené, čo bolo sťažovateľovi oznámené e-mailom

dňa 07.11.2019. Dôvod odročenia pojednávania boli zdravotné dôvody na strane žalovanej.

Termín pojednávania bol nariadený na deň 05.02.2019 na 13:30 (príloha č. 1). E-mailom

zo dňa 01.02.2019 (4 dni pred nariadeným pojednávaním) boli sporové strany informované

o presune termínu pojednávania nariadeného na deň 05.02.2019 z 13:30 na 09:00.

Na tomto pojednávaní bola sťažovateľovi oznámená zmena zákonného sudcu – novou

zákonnou sudkyňou bola od 20.08.2018 . Nepojednávalo sa však vo

veci samej, pretože zmena termínu pojednávania bola dôvodom na ďalšie odročenie

termínu pojednávania na 15.02.2019 (príloha č. 2 a 3). Nariadený termín pojednávania na

deň 15.02.2019 bol odročený opätovne zo zdravotných dôvodov na strane žalovanej. Nový

termín pojednávania bol nariadený na 10.04.2019 (príloha č. 4). Dňa 18.03.2019 bola

sťažovateľovi oznámená ďalšia zmena zákonného sudcu vo veci. Z tohto dôvodu bol

opätovne zrušený nariadený termín pojednávania pôvodne na deň 10.04.2019

a pojednávanie bolo nariadené na nový termín dňa 17.06.2019 (príloha č. 5 a 6).

Pojednávanie dňa 17.06.2019 bolo odročené zo zdravotných dôvodov zástupkyne žalovanej

na termín 03.10.2019 (príloha č. 7). Napokon, na pojednávaní dňa 03.10.2019 okresný súd

vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok, ktorého písomné vyhotovenie bolo

sťažovateľovi doručené dňa 08.11.2019 (príloha č. 8 a 9). V súčasnosti sa tak nachádza

predmetné súdne konanie v štádiu po vynesení rozsudku súdu prvej inštancie.

... Ako je zrejmé z vyššie uvedeného, okresný súd síce vykonal viacero úkonov, avšak

vykonané úkony okresným súdom nemožno, podľa nášho názoru, považovať za efektívne,

a tak dochádzalo k prieťahom v konaní neefektívnou činnosťou okresného súdu aj po podaní

ústavnej sťažnosti sťažovateľom. Za prieťahy v konaní vo forme neefektívnej činnosti

považujeme:

- zmena termínu pojednávania nariadeného na 05.02.2019 z 13:30 na 09:00

bez zachovania lehoty na prípravu na pojednávanie v trvaní 5 dní pre žalovanú, čo bolo

príčinou odročenia termínu pojednávania na 15.02.2019;

- pojednávanie nariadené na 07.11.2018 bolo odročené bez preukázania dôležitého

dôvodu zo strany žalovanej ( ), pričom okresný súd nepristúpil

k pojednávaniu v neprítomnosti strany alebo písomnému výsluchu strany sporu (§ 195

ods. 3 ). Z prílohy č. 10 je zrejmé, že skutočnosti, ktoré tvrdila žalovaná (vážne

zdravotné problémy trvajúce mesiac, infekčné vírusové ochorenie) nevyplývali z priloženej

prílohy k jej podaniu.

- pojednávanie nariadené na 15.02.2019 bolo odročené bez preukázania dôležitého

dôvodu zo strany žalovanej ( ), pričom okresný súd nepristúpil

k pojednávaniu v neprítomnosti strany alebo písomnému výsluchu strany sporu (§ 195

ods. 3 ). Z prílohy č. 11 je zrejmé, že žalovaná nepredložila potvrdenie o tom, že dňa

15.02.2019 má absolvovať denzitometrické vyšetrenie, a toto potvrdenie ani dodatočne

na výzvu súdu dodatočne. Výmenný lístok od všeobecného lekára, resp. priepustka nemôžu

nahradiť konkrétny nález o vykonanom vyšetrení.

- pojednávanie nariadené na 17.06.2019 bolo odročené bez preukázania

odôvodnenej požiadavky na zastúpení advokátkou , najmä

s prihliadnutím na právnu jednoduchosť tohto sporu a prihliadnutím na skutočnosť,

že od advokáta vždy možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom

(príloha č. 12);

- V priebehu jedného roka došlo k dvom zmenám v osobe zákonného sudcu

(20.08.2018 a zmena oznámená sťažovateľovi dňa 18.03.2019).

Sťažovateľ svojim správaním neprispel k vzniknutým prieťahom, o konanie

sa primerane zaujímal, uskutočnil viaceré nahliadnutia do spisu (13.12.2018, 30.01.2019,

26.06.2019), zúčastnil sa na nariadených pojednávaniach. Uvedomujeme si, že najmä

opakované odročenia pojednávania z dôvodov na strane žalovanej a jej právneho zástupcu

spôsobili v tomto období predĺženie súdneho konania. Považujeme však za podstatné,

že okresný súd nesprávne postupoval pri odročovaní nariadených pojednávaní,

keď nesprávne vyhodnotil skutočnosti vyplývajúce z jednotlivých ospravedlnení žalovanej

či jej právneho zástupcu. Pri využití prostriedkov, ktoré pripúšťa ,

mohol prispieť k rýchlemu rozhodnutiu vo veci, ktoré bez tak trvá neprimerane dlho

(konanie na súde prvej inštancie od podania žaloby až do rozhodnutia súdu prvej inštancie

trvalo celkom 6 rokov a 2 mesiace). Sťažovateľ tak namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ustanovenia čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa ustanovenia č. 6 ods. 1

Dohovoru... činnosťou okresného súdu v období od 09.10.2018 do 03.10.2019.“

III.

K obsahu spisu okresného súdu v napadnutom konaní

12. Ústavný súd v záujme objektívneho posúdenia veci požiadal okresný súd

o predloženie súdneho spisu, ktorý mu okresný súd doručil na nahliadnutie 20. novembra

2019. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, z vyjadrenia okresného súdu

a ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil takýto stav namietaného konania:

12.1 Dňa 31. júla 2013 bol okresnému súdu doručený návrh sťažovateľa na vydanie

platobného rozkazu (návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2 343,24 €

s prísl.). Po podaní odporu proti platobnému rozkazu vydanému 11. septembra 2013

sa uskutočnilo 25. septembra 2014 prvé pojednávanie.

12.2 Následne 20. augusta 2015 okresný súd uznesením nepripustil zastupovanie

žalovanej. Dňa 13. apríla 2016 bol okresnému súdu doručený spis z Krajského sudu

v Bratislave spolu s jeho uznesením č. k. -159 zo 16. marca 2016, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu č. k. -115 z 20. augusta 2015.

12.3 Ďalšie pojednávanie určené na 28. júl 2016 bolo odročené na 29. november

2016, keďže 18. júla 2016 žalovaná súdu oznámila, že sa v otázke svojho zastúpenia

obrátila na Centrum právnej pomoci. Pojednávanie nariadené na 29. november 2016 bolo

opätovne odročené z dôvodu riešenia zastúpenia žalovanej Centrom právnej pomoci

na 12. január 2017. Uznesením okresného súdu z 29. novembra 2016 bola pripustená zmena

žaloby (jej rozšírenie o ďalšie pohľadávky vzniknuté na základe toho istého právneho titulu

počas súdneho konania).

12.4 Pojednávanie nariadené na 12. január 2017 bolo odročené na neurčito

z dôvodov na strane právnej zástupkyne žalovanej. Dňa 2. februára 2018 vydal súd pokyn

na výzvu na uplatnenie prostriedkov procesnej obrany a útoku podľa

a súčasne bol tiež nariadený termín pojednávania na 20. marec 2018, ktoré bolo

po prednesoch právneho zástupcu sťažovateľa a právnej zástupkyne žalovanej odročené

na 15. máj 2018 s tým, že v lehote 21 dní sa žalobca vyjadrí k písomným podaniam

žalovanej predloženým na pojednávaní. Dňa 14. mája 2018 bolo sťažovateľovi doručené

„Upovedomenie o odročení alebo odvolaní pojednávania“ zo 14. mája 2018, ktorým

sa nariadené pojednávanie zrušilo pre práceneschopnosť zákonnej sudkyne. Dňa

25. septembra 2018 okresný súd nariadil pojednávanie na 12. november 2018, ktoré však

bolo pre chorobu žalovanej odročené na 5. február 2019 a neskôr na 15. február 2019,

pozn.). Posledné relevantné pojednávanie sa konalo 3. októbra 2019, na ktorom okresný súd

vyhlásil rozsudok (č. l. 429 až č. l. 439).

IV.

Právomoc ústavného súdu, zákonné a judikatúrne východiská a vyhodnotenie

postupu okresného súdu

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

v čl. I § 1 až § 13, § 16 až § 28, § 32 až § 248, § 250 a § 251. V zmysle § 246 ods. 1 a 2

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019,

pričom právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú

zachované.

16. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu dochádza(lo) k porušovaniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

18. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil aj judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

19. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Pre naplnenie práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec

len prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ).

20. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

21. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

a .

22. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.

23. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

už od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento

základný princíp konania je premietnutý aj do ďalších ustanovení Civilného sporového

poriadku.

24. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z – o predbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

25. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2)

správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu (napr. ,

, , , ). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

26. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konanie

o vydanie bezdôvodného obohatenia nevykazovalo z právneho hľadiska črty mimoriadnej

zložitosti a tvorí bežnú súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov. Predseda

okresného súdu vo svojom vyjadrení taktiež nepoukázal ani na právnu, ani na skutkovú

zložitosť veci.

27. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa

v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť

osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľa pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov

došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom, teda neprimeraná dĺžka napadnutého konania

pred okresným súdom nebola vyvolaná správaním sťažovateľa.

28. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného

postupu okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,

podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

).

29. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého

konania a zistil, že okresný súd priebežne konal o návrhu sťažovateľa, nariaďoval

pojednávania a napokon aj rozhodol rozsudkom už po prijatí ústavnej sťažnosti,

ale na druhej strane sa vyskytli predtým v jeho činnosti obdobia nečinnosti, ktoré uviedol

sťažovateľ (pozri bod 2), a tiež neefektívna činnosť (pozri bod 11). Celková doba konania

na prvostupňovom súde (6 rokov) je teda neprimeraná, čo je nezlučiteľné s označenými

základnými právami podľa a dohovoru, ktorých porušenie sťažovateľ namieta,

a judikatúrou ESĽP a ústavného súdu.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

30. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní porušil základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho právo na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

31. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Keďže v čase

rozhodovania okresného súdu bol vyhotovený rozsudok vo veci, ktorý bol zaslaný

aj sporovým stranám, konanie pred okresným súdom bolo skončené. Ústavný súd preto

neprikazoval okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako to požadoval

sťažovateľ v bode 8.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

33. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

34. Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

35. Sťažovateľ žiadal priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 €

a túto svoju požiadavku odôvodnil jednak samotným porušením svojich práv zbytočnými

prieťahmi a taktiež celkovou dobou konania pred okresným súdom.

36. Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc na zistené

obdobia nečinnosti a neefektívnu činnosť okresného súdu, ústavný súd konštatuje,

že v posudzovanej veci existujú dôvody na priznanie finančného zadosťučinenia.

Pri ustálení sumy ústavný súd prihliadal na namietané skutočnosti a celkovú dobu

napadnutého konania, jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých

prieťahoch, ako aj to, že po prijatí ústavnej sťažnosti okresný súd už meritórne rozhodol.

Zároveň vzal ústavný súd do úvahy správanie sťažovateľa, povahu veci a význam konania

pre sťažovateľa. Podľa názoru ústavného súdu konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci

zodpovedá priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v sume 1 500 €, ako to je

uvedené v bode 3 výroku tohto nálezu. Vo zvyšnej časti jeho žiadosti ústavný súd

nevyhovel (bod 4 výroku nálezu). K požiadavke sťažovateľa na priznanie sumy 1 000 €,

resp. až 1 500 € za rok namietaného konania podľa judikatúry ESĽP, ústavný súd

vychádzajúc zo svojej judikatúry (napr. , a ) ešte

dodáva, že „kritériá stanovené ESĽP nepreberá formálne, ale materiálne, teda okrem

základných kritérií... prihliada aj na reálne možnosti národného hospodárstva Slovenskej

republiky“ (teda aj v danom prípade na to, že priemerná nominálna mesačná mzda

zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky napr. v roku 2018 bola 1 060 €

a obdobné ekonomické ukazovatele v Talianskej republike predstavovali 2 590 €

a v Portugalsku 1 508 €.

VI.

Trovy konania

37. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov právneho zastúpenia, ktoré

sťažovateľovi vznikli v konaní pred ústavným súdom.

38. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

39. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľa

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov.

40. Ústavný súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2018 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej

sťažnosti) v sume dvakrát po 153,50 € a režijný paušál v sume dvakrát po 9,21 €. Celková

hodnota náhrady trov konania tak predstavuje sumu 325, 42 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľa ( v spojení s ).

42. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. januára 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu