Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 20/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , ,

zastúpeného ,

, v mene ktorej koná konateľ a advokát , vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom Okresného súdu Banská Bystrica

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , MBA,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom Okresného súdu Banská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

len „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je povinným v exekučnom

konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. , ktoré nadväzuje na sporové

konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. .

2.1 Podľa tvrdenia sťažovateľa Okresný súd Bratislava V vydal na návrh

navrhovateľa (sťažovateľa) zmenkový platobný rozkaz č. k. -26

z 22. novembra 2010, na základe ktorého bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť zo

zmenky sumu 84 166 € s príslušenstvom. Následne Okresný súd Bratislava V rozhodoval

rozsudkom č. k. -274 z 27. januára 2016, ktorým ponechal v platnosti

zmenkový rozkaz a zaviazal odporcu na náhradu trov konania za podané námietky.

2.2 Sťažovateľ ďalej uviedol, že Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k.

-335 z 24. januára 2017, ktorým rozsudok Okresného súdu Bratislava V

č. k. -274 zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz č. k. l Zm 302/2010-

26 z 22. novembra 2010 zrušil v celom rozsahu a priznal odporcovi náhradu trov konania

v rozsahu 100 %. O trovách konania rozhodol Okresný súd Bratislava V samostatným

uznesením č. k. -358 z 18. augusta 2017.

2.3 Napadnuté konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol okresnému súdu

doručený 6. septembra 2018. Okresný súd v napadnutom konaní vydal 21. septembra 2018

poverenie pre súdneho exekútora , ktorý pristúpil k vykonávaniu

úkonov smerujúcich k uspokojeniu pohľadávky oprávneného.

2.4 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn.

z 29. januára 2019 rozhodol o dovolaní žalobcu (sťažovateľa) tak, že rozsudok Krajského

súdu v Bratislave č. k. -335 zmenil, pôvodne vydaný rozsudok Okresného

súdu Bratislava V č. k. -274 z 27. januára 2016 potvrdil a priznal

žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. (ďalej len

„rozsudok“) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 27. marca 2019. Sťažovateľ

postupoval v napadnutom konaní aktívne v snahe dosiahnuť zastavenie exekučného konania

proti jeho osobe (upovedomenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Bratislava V

a súdneho exekútora o vyznačení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, viaceré

žiadosti adresované podateľni okresného súdu, trestné oznámenia, pozn.).

2.5 Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti zdôraznil, že je proti nemu naďalej

vedené exekučné konanie, ktoré považuje za protiprávne, pričom okresný súd je

v napadnutom konaní nečinný po dobu 8 mesiacov. Z uvedených dôvodov podal sťažovateľ

28. októbra 2019 sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní podľa § 62

ods. 1 a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov.

2.6 Okresný súd v napadnutom konaní rozhodol uznesením sp. zn.

z 28. októbra o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.

Predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní sp. zn.

Spr 3228/2019 z 13. novembra 2019 vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú a zároveň uviedol,

že uvedený nedostatok bol odstránený vydaním uznesenia sp. zn.

z 28. októbra 2019.

2.7 Sťažovateľ je toho názoru, že zo strany okresného súdu došlo v napadnutom

konaní k obmedzeniu jeho osobnej dôstojnosti a cti a protiprávne vedené exekučné konanie

sťažovateľovi bráni nadobúdať majetok do osobného vlastníctva a slobodne pracovať.

Sťažovateľ uviedol presvedčenie, že nečinnosťou okresného súdu a existenciou prieťahov

v napadnutom konaní došlo k zásahu do jeho základných práv zaručených v

ods.1 a 2, a .

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby

ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom

vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn.

porušené bolo a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 30 000 €

a úhrady trov konania.

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného

súdu

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

7. Podľa návrhom na začatie konania je

sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa .

8. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34

a a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu ( ), návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne

neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [ ].

10. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

11. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Vymenovanie jednotlivých základných

práv citáciou ustanovení a 2, a

vyhodnotil ústavný súd vo vzťahu k formulovanému petitu v ústavnej sťažnosti ako súčasť

sťažnostnej argumentácie sťažovateľa.

12. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti zistil, že okresný súd v napadnutom

konaní vydal 28. októbra 2019 uznesenie sp. zn. o zastavení exekúcie.

V čase podania ústavnej sťažnosti sťažovateľom 26. novembra 2019 bolo uznesenie sp. zn.

riadne doručené účastníkom napadnutého konania. Overením aktuálneho

stavu napadnutého konania ústavný súd zistil, že uznesenie okresného súdu sp. zn.

z 28. októbra 2019 nadobudlo právoplatnosť 28. novembra 2019

a vykonateľnosť 3. decembra 2019, čím sa napadnuté konanie právoplatne skončilo.

13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa

rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím

(). Navyše zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej

sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už

príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127

ods. 1 (m. m. , , ), a preto už

k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia ústavnej

sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. , , ).

14. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú [ ], pretože konanie o takej

sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd

poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (napr. , , ). Uvedený

právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské

práva (pozri rozhodnutie vo veci Mazurek proti Slovenskej republike z 3. 3. 2009, sťažnosť

č. 16970/05).

15. Z uvedeného tak nesporne vyplýva, že ak v čase podania ústavnej sťažnosti

(26. novembra 2019, pozn.) už bolo napadnuté konanie skončené, hoci nie právoplatne

(pozri bod 12 rozhodnutia), k namietaným prieťahom už zjavne dochádzať nemohlo. Tento

skutkový stav bol preto so zreteľom na obsah ústavnej sťažnosti, ako aj s prihliadnutím

na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že ústavná sťažnosť sťažovateľa proti

postupu okresného súdu je zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol

už po jej predbežnom prerokovaní [ ].

16. Nad rámec v súlade so svojou konštantou judikatúrou ústavný súd uvádza, že nie

každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(napr. , , , ).

16.1 Okresnému súdu bol doručený návrh na zastavenie exekúcie zo strany súdneho

exekútora 7. mája 2019, pričom prvý procesný úkon smerujúci k vydaniu uznesenia podľa

§ 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku o zastavení exekúcie okresný súd uskutočnil

18. augusta 2019.

16.2 Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa

nevyznačoval nečinnosťou takej intenzity (3 mesiace), že by jej bolo možné pripísať

ústavný rozmer. Vzhľadom na uvedené možno vyvodiť záver, že ústavný súd by v danej

okolnosti vzhliadol ďalší dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľa pre jej

zjavnú neopodstatnenosť podľa .

17. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho

významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej

sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu