Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 21 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (26)I. ÚS 20/2020
PDF · 287.05 KB
No categories available
I. ÚS 20/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov
Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , ,
zastúpeného ,
, v mene ktorej koná konateľ a advokát , vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Banská Bystrica
v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Ek 1335/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
26. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , MBA,
, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Banská
Bystrica (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Ek 1335/2018 (ďalej
len „napadnuté konanie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je povinným v exekučnom
konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 25 Ek 1335/2018, ktoré nadväzuje na sporové
konanie vedené Okresným súdom Bratislava V pod sp. zn. 3 CbZm 111/2010.
2.1 Podľa tvrdenia sťažovateľa Okresný súd Bratislava V vydal na návrh
navrhovateľa (sťažovateľa) zmenkový platobný rozkaz č. k. 1 Zm 302/2010-26
z 22. novembra 2010, na základe ktorého bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť zo
zmenky sumu 84 166 € s príslušenstvom. Následne Okresný súd Bratislava V rozhodoval
rozsudkom č. k. 3 CbZm 111/2010-274 z 27. januára 2016, ktorým ponechal v platnosti
zmenkový rozkaz a zaviazal odporcu na náhradu trov konania za podané námietky.
2.2 Sťažovateľ ďalej uviedol, že Krajský súd v Bratislave rozhodol rozsudkom č. k.
2 CoZm 36/2016-335 z 24. januára 2017, ktorým rozsudok Okresného súdu Bratislava V
č. k. 3 CbZm 111/2010-274 zmenil tak, že zmenkový platobný rozkaz č. k. l Zm 302/2010-
26 z 22. novembra 2010 zrušil v celom rozsahu a priznal odporcovi náhradu trov konania
v rozsahu 100 %. O trovách konania rozhodol Okresný súd Bratislava V samostatným
uznesením č. k. 3 CbZm 111/2010-358 z 18. augusta 2017.
2.3 Napadnuté konanie sa začalo na návrh oprávneného, ktorý bol okresnému súdu
doručený 6. septembra 2018. Okresný súd v napadnutom konaní vydal 21. septembra 2018
poverenie pre súdneho exekútora , ktorý pristúpil k vykonávaniu
úkonov smerujúcich k uspokojeniu pohľadávky oprávneného.
2.4 Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 5 Obdo 38/2018
z 29. januára 2019 rozhodol o dovolaní žalobcu (sťažovateľa) tak, že rozsudok Krajského
súdu v Bratislave č. k. 2 CoZm 36/2016-335 zmenil, pôvodne vydaný rozsudok Okresného
súdu Bratislava V č. k. 3 CbZm 111/2010-274 z 27. januára 2016 potvrdil a priznal
žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.
Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Obdo 38/2018 (ďalej len
„rozsudok“) nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť 27. marca 2019. Sťažovateľ
postupoval v napadnutom konaní aktívne v snahe dosiahnuť zastavenie exekučného konania
proti jeho osobe (upovedomenie vyššieho súdneho úradníka Okresného súdu Bratislava V
a súdneho exekútora o vyznačení doložky právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku, viaceré
žiadosti adresované podateľni okresného súdu, trestné oznámenia, pozn.).
2.5 Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti zdôraznil, že je proti nemu naďalej
vedené exekučné konanie, ktoré považuje za protiprávne, pričom okresný súd je
v napadnutom konaní nečinný po dobu 8 mesiacov. Z uvedených dôvodov podal sťažovateľ
28. októbra 2019 sťažnosť predsedovi okresného súdu na prieťahy v konaní podľa § 62
ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov.
2.6 Okresný súd v napadnutom konaní rozhodol uznesením sp. zn. 25 Ek 1335/2018
z 28. októbra o zastavení exekúcie podľa § 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku.
Predseda okresného súdu v odpovedi na sťažnosť sťažovateľa na prieťahy v konaní sp. zn.
Spr 3228/2019 z 13. novembra 2019 vyhodnotil sťažnosť ako dôvodnú a zároveň uviedol,
že uvedený nedostatok bol odstránený vydaním uznesenia sp. zn. 25 Ek 1335/2018
z 28. októbra 2019.
2.7 Sťažovateľ je toho názoru, že zo strany okresného súdu došlo v napadnutom
konaní k obmedzeniu jeho osobnej dôstojnosti a cti a protiprávne vedené exekučné konanie
sťažovateľovi bráni nadobúdať majetok do osobného vlastníctva a slobodne pracovať.
Sťažovateľ uviedol presvedčenie, že nečinnosťou okresného súdu a existenciou prieťahov
v napadnutom konaní došlo k zásahu do jeho základných práv zaručených ústavou v čl. 12
ods.1 a 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 46 ods. 1 ústavy.
3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby
ústavný súd po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom
vysloví, že základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn.
25 Ek 1335/2018 porušené bolo a prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov.
Súčasne sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 30 000 €
a úhrady trov konania.
II.
Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného
súdu
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou
od 1. marca 2019 zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).
7. Podľa § 42 ods. 2 písm. f) zákona o ústavnom súde návrhom na začatie konania je
sťažnosť fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy.
8. Ústavný súd podľa § 56 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania
predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody
uvedené v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
9. Pri predbežnom prerokovaní návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené
v § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto
zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré sú podané navrhovateľom bez právneho zastúpenia podľa § 34
a § 35 zákona o ústavnom súde a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu (§ 37 zákona o ústavnom súde), návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané zjavne
neoprávnenou osobou, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
10. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov.
III.
Posúdenie veci ústavným súdom
11. Predmetom ústavnej sťažnosti je námietka porušenia základného práva
sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v napadnutom konaní. Vymenovanie jednotlivých základných
práv citáciou ustanovení čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 13 ods. 1 písm. a) a čl. 46 ods. 1 ústavy
vyhodnotil ústavný súd vo vzťahu k formulovanému petitu v ústavnej sťažnosti ako súčasť
sťažnostnej argumentácie sťažovateľa.
12. Ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti zistil, že okresný súd v napadnutom
konaní vydal 28. októbra 2019 uznesenie sp. zn. 25 Ek 1335/2018 o zastavení exekúcie.
V čase podania ústavnej sťažnosti sťažovateľom 26. novembra 2019 bolo uznesenie sp. zn.
25 Ek 1335/2018 riadne doručené účastníkom napadnutého konania. Overením aktuálneho
stavu napadnutého konania ústavný súd zistil, že uznesenie okresného súdu sp. zn.
25 Ek 1335/2018 z 28. októbra 2019 nadobudlo právoplatnosť 28. novembra 2019
a vykonateľnosť 3. decembra 2019, čím sa napadnuté konanie právoplatne skončilo.
13. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza fyzická osoba alebo právnická osoba domáhajúca sa
rozhodnutia orgánu verejnej moci, ktorý (účel) sa dosiahne právoplatným rozhodnutím
(I. ÚS 167/03). Navyše zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorej
sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie
tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už
príslušný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127
ods. 1 ústavy (m. m. IV. ÚS 223/2010, I. ÚS 544/2012, I. ÚS 559/2014), a preto už
k namietanému porušovaniu týchto práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia ústavnej
sťažnosti nemohlo dochádzať (m. m. II. ÚS 387/06, III. ÚS 176/2018, I. ÚS 204/2018).
14. Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nemôže dochádzať
k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne
neopodstatnenú [§ 56 ods.2 písm. g) zákona o ústavnom súde], pretože konanie o takej
sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd
poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06, III. ÚS 462/2017). Uvedený
právny názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské
práva (pozri rozhodnutie vo veci Mazurek proti Slovenskej republike z 3. 3. 2009, sťažnosť
č. 16970/05).
15. Z uvedeného tak nesporne vyplýva, že ak v čase podania ústavnej sťažnosti
(26. novembra 2019, pozn.) už bolo napadnuté konanie skončené, hoci nie právoplatne
(pozri bod 12 rozhodnutia), k namietaným prieťahom už zjavne dochádzať nemohlo. Tento
skutkový stav bol preto so zreteľom na obsah ústavnej sťažnosti, ako aj s prihliadnutím
na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov základom pre záver ústavného súdu, že ústavná sťažnosť sťažovateľa proti
postupu okresného súdu je zjavne neopodstatnená. Z tohto dôvodu ju ústavný súd odmietol
už po jej predbežnom prerokovaní [§ 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde].
16. Nad rámec v súlade so svojou konštantou judikatúrou ústavný súd uvádza, že nie
každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(napr. I. ÚS 46/01, II. ÚS 57/01, ÚS 92/03, III. ÚS 359/08).
16.1 Okresnému súdu bol doručený návrh na zastavenie exekúcie zo strany súdneho
exekútora 7. mája 2019, pričom prvý procesný úkon smerujúci k vydaniu uznesenia podľa
§ 61k ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku o zastavení exekúcie okresný súd uskutočnil
18. augusta 2019.
16.2 Ústavný súd konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní sa
nevyznačoval nečinnosťou takej intenzity (3 mesiace), že by jej bolo možné pripísať
ústavný rozmer. Vzhľadom na uvedené možno vyvodiť záver, že ústavný súd by v danej
okolnosti vzhliadol ďalší dôvod na odmietnutie ústavnej sťažnosti sťažovateľa pre jej
zjavnú neopodstatnenosť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde.
17. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo bez právneho
významu rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa obsiahnutých v petite jeho ústavnej
sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 15. januára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu