Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 4/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a sudcov Rastislava Kaššáka (sudca

spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, ,

, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv

podľa , 2 a 3 a a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp. zn. z 19. septembra 2018, ako aj postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, a uznesením Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 22. novembra 2018, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred

Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

14. marca 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3

a (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením

Okresného súdu Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 19. septembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“), ako aj postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, a uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 22. novembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie

krajského súdu“), ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu. Ústavná sťažnosť

bola doplnená podaniami sťažovateľa doručeným ústavnému súdu 2. augusta 2019

a 28. októbra 2019.

2. Vec sťažovateľa bola v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného

súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení

dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019 prerozdelená náhodným výberom pomocou

technických a programových prostriedkov a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi

spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi a v zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

bola predbežne prejednaná v prvom senáte ústavného súdu v zložení Jana Baricová

(predsedníčka senátu) a sudcovia Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal okresnému súdu

návrh, ktorým sa domáhal povolenia obnovy konania v trestnej veci vedenej

okresným súdom pod sp. zn. , ktorá bola právoplatne skončená rozsudkom

z 13. februára 1997, a trestnej veci vedenej okresným súdom pod sp. zn. , ktorá

bola právoplatne skončená rozsudkom z 10. marca 1998. Okresný súd rozhodol napadnutým

uznesením tak, že návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania zamietol, pretože nezistil

podmienky obnovy konania podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“).

4. Sťažovateľ podal proti napadnutému uzneseniu okresného súdu sťažnosť,

ktorá bola napadnutým uznesením krajského súdu zamietnutá.

5. Sťažovateľ tvrdí, že on pôvodne takýto návrh nepodal, avšak zároveň dopĺňa,

že na výzvu okresného súdu oznámil, že na jeho podaní trvá.

6. Sťažovateľ pred ústavným súdom poukazuje na skutočnosť, že v jeho veci

rozhodoval zaujatý sudca, keď rozhodoval najskôr o uznaní cudzieho

rozhodnutia (rozsudok krajského súdu sp. zn. Ntc 4/06 z 3. apríla 2006), ako aj o návrhu

na povolenie obnovy konania (napadnuté uznesenie krajského súdu).

7. Sťažovateľ považuje za novú skutočnosť pre účel povolenia obnovy konania to,

že „krajský súd nepostupoval v súlade s § 517 ods. 2 a nerešpektoval ani ustanovenia § 36

a 39 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31.12.2005 a teda, že vôbec uznal pôvodný trest

z rozsudkov Českej republiky“. To znamená, že v zmysle

v znení neskorších predpisov mu mohol byť uložený celkový maximálny

trest 15 rokov, čo všeobecné súdy nerešpektovali, keď uznali cudzie rozhodnutie, a tým jeho

trest prekročil zákonnú 15-ročnú hranicu.

8. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ žiada,

aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1, 2 a 3

a a práva podľa dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu,

ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a napadnutým uznesením krajského súdu,

ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, zrušil napadnuté uznesenia a vec vrátil

okresnému súdu na ďalšie konanie. Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného

finančného zadosťučinenia v sume 200 000 €.

9. Sťažovateľ taktiež požiadal o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom.

II.

Právomoc ústavného súdu a ústavnoprávne východiská

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

12. Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený

rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť

takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť

vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

13. Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa len zákon ustanoví, ktoré konanie je trestným činom

a aký trest, prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno uložiť za jeho spáchanie.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

16. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je zákon

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“).

17. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

18. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

19. Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je okrem iného posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným

právom, porušenie ktorého sa namietalo, ako aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej

moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán

porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takúto možnosť

reálne nepripúšťajú (, ).

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

III.1 K namietanému porušeniu práv sťažovateľa napadnutým uznesením

okresného súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

20. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom ochranu základných

práv a slobôd poskytuje v zmysle primárne všeobecné súdnictvo („ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) a ústavný súd až subsidiárne.

21. Z princípu subsidiarity vyplýva, že ústavný súd poskytuje ochranu základným

právam a slobodám iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné

súdy. Ústavný súd sa pri skúmaní podmienok konania o sťažnosti riadi zásadou,

že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto

je ochrana základných práv a slobôd poskytovaná ústavným súdom prostredníctvom

a upraveného konania o sťažnosti subsidiárna

a nastupuje až vtedy, ak o tejto ochrane nerozhodujú všeobecné súdy (,

). Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ

sa ochrany základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných

a účinných prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

(, ).

22. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ využil svoje právo podať proti napadnutému

uzneseniu okresného súdu, ako aj postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, sťažnosť,

o ktorej bol oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu

rozhodnúť o sťažnosti sťažovateľa v danom prípade nepripúšťa možnosť ústavného súdu

rozhodovať o napadnutom uznesení okresného súdu a postupe, ktorý predchádzal jeho

vydaniu, keďže predmetná sťažnosť predstavuje účinný opravný prostriedok ochrany práv

sťažovateľa. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

ústavnú sťažnosť v tejto časti odmietol podľa

pre nedostatok svojej právomoci.

III.2 K namietanému porušeniu označených práv napadnutým uznesením

krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu

23. Sťažovateľ pred ústavným súdom namieta, že uznaním cudzieho rozhodnutia mu

bol uložený trest nad vtedy maximálnu zákonom stanovenú 15-ročnú hranicu (1) a že v jeho

veci rozhodoval zaujatý sudca, keď ten istý sudca rozhodoval jednak o uznaní cudzieho

rozhodnutia, ako aj o návrhu na povolenie obnovy konania (2).

24. Ústavný súd pre účely posúdenia opodstatnenosti ústavnej sťažnosti preskúmal

napadnuté uznesenie krajského súdu a aj napadnuté uznesenie okresného súdu,

a to s poukazom na ustálený právny názor, podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého

a druhého stupňa nemožno posudzovať izolovane (, ,

, ), pretože prvostupňové a druhostupňové konanie

z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa

aj požiadavku komplexného posudzovania rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového

aj druhostupňového), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

25. Okresný súd v napadnutom uznesení k námietke sťažovateľa o výške jemu

uloženého trestu uviedol: «Odsúdený v podstate celým podaným návrhom poukazuje

a napáda zákonnosť a správnosť rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. Ntc 4/06

zo dňa 3.4.2006, s čím spája všetky svoje výhrady. Okolnosti uvádzané odsúdeným súvisiace

s týmto konaním vrátane celkovej výmery trestov jemu uložených trestov nie sú právne

relevantné pre posúdenie rozhodovania o podanom návrhu na obnovu konania,

pretože nesúvisia so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi v trestných veciach

Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. a Okresného súdu Spišská Nová Ves

sp. zn. , a teda nespĺňajú podmienky na povolenie obnovy v týchto veciach tak,

ako to predpokladá ustanovenie . Ešte nad rámec k okolnosti

uvádzanej odsúdeným, že mu má byť práve vo veciach tunajšieho súdu uložený jeden

súhrnný, resp. úhrnný trest tak, aby mal celkovú výmeru uložených trestov 15 rokov

(vrátane uznaného cudzozemského rozsudku) súd dodáva, že ukladanie súhrnného ako

aj úhrnného trestu má zákonné podmienky, ktoré v danom prípade jednoznačne nie sú dané

a neriadi sa podľa toho, ktorý trest je vykonaný a ktorý nie je. Taktiež s tým súvisiaci návrh

na zjednotenie, resp. zmenu trestov a určenie spoločného spôsobu výkonu postupne

uložených trestov Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. a Okresného súdu

Spišská Nová Ves sp. zn. , ktorým sa v postate odsúdený stále domáha uloženia

jedného trestu vo všetkých veciach, kde má, resp. mal nariadený výkon trestu

(okrem trestných vecí tunajšieho súdu aj trestnej veci Krajského súdu v Košiciach) nemá

opodstatnenie v súvislosti s rozhodovaním o povolení obnovy konania, pričom spoločný

spôsob výkonu trestov odňatia slobody, ako iný procesný inštitút, mu už bol právoplatne

určený uznesením Okresného súdu v ústave Trenčín zo dňa 5.4.2007 sp. zn. .»

26. Krajský súd, zohľadňujúc námietky sťažovateľa uvedené v jeho sťažnosti

proti napadnutému uzneseniu okresného súdu, sa v napadnutom uznesení s dôvodmi

uvedenými okresným súdom v celom rozsahu stotožnil a v podrobnostiach na ne odkázal.

27. Ústavný súd po preskúmaní odôvodnenia napadnutých uznesení konštatuje,

že so sťažovateľom uplatnenou námietkou týkajúcou sa výšky jemu uloženého trestu

sa krajský súd, hoci iba odkazom na odôvodnenie napadnutého uznesenia okresného súdu,

v okolnostiach tejto veci dostatočným a ústavnoprávne akceptovateľným spôsobom

vysporiadal.

28. Ak mal sťažovateľ výhrady k správnosti a zákonnosti rozsudku krajského súdu

sp. zn. Ntc 4/06 z 3. apríla 2006 o uznaní cudzieho rozhodnutia, tieto mal uplatniť

v opravnom prostriedku smerujúcemu proti označenému rozsudku. Návrh na obnovu

konania vo veciach vedených na okresnom súde pod sp. zn. a sp. zn.

však takýto opravný prostriedok nepredstavuje, ako na to správne poukázali okresný súd

i krajský súd.

29. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa spočívajúcu v tom, že v jeho veci rozhodoval

zaujatý sudca, ústavný súd konštatuje, že ak tento sudca rozhodoval o uznaní cudzieho

rozhodnutia a neskôr o návrhu na povolenie obnovy konania v iných trestných veciach

sťažovateľa, nemôže byť považovaný za sudcu, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni

v zmysle .

30. Ani táto námietka sťažovateľa tak nemôže spochybniť ústavnú udržateľnosť

napadnutého uznesenia krajského súdu.

31. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru,

že časť ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva

podľa napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, je potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

32. Rovnako bolo potrebné odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú aj časť ústavnej

sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta porušenie svojho práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

keďže na konanie o návrhu na povolenie obnovy konania sa čl. 6 ods. 1 dohovoru

nevzťahuje (, , ), pretože osobu, ktorá bola

právoplatne odsúdená a požiada o obnovu konania, už nemožno považovať za osobu

„obvinenú z trestného činu“ v zmysle čl. 6 dohovoru (rozhodnutie o prijateľnosti vo veci

Franz Fischer proti Rakúsku zo 6. 5. 2003, sťažnosť č. 27569/02).

33. Ústavný súd ako zjavne neopodstatnenú odmietol aj časť ústavnej sťažnosti

týkajúcej sa namietaného porušenia základného práva sťažovateľa podľa

napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu,

keďže tento článok sa aplikuje na prípady, v ktorých sťažovatelia namietajú ukrátenie

na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy, nie však súdom v trestnom konaní,

ako to je v prípade sťažovateľa.

34. Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv

podľa a napadnutým uznesením krajského súdu, ako aj postupom,

ktorý predchádzal jeho vydaniu, tejto časti ústavnej sťažnosti chýba akékoľvek, hoci len

minimálne odôvodnenie, a preto ju bolo potrebné odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. c)

pre nedostatok náležitosti ustanovených zákonom.

35. Sťažovateľ taktiež požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom.

36. Podľa navrhovateľovi, ktorý požiada

o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd môže

ustanoviť právneho zástupcu, ak to odôvodňujú majetkové pomery navrhovateľa a nejde

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

37. Ústavný súd konštatuje, že nemohol vyhovieť žiadosti sťažovateľa o ustanovenie

právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, pretože už uvedené

nedostatky podmienok prijateľnosti ústavnej sťažnosti sú takej povahy, že by ich nebolo

možné odstrániť ani potom, ak by ústavný súd ustanovil sťažovateľovi kvalifikovaného

právneho zástupcu.

38. Keďže nebol splnený jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu

v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu

ústavný súd nevyhovel (bod 2 výroku tohto uznesenia).

39. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti bolo bez právneho významu

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa uvedenými v návrhu na rozhodnutie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. januára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu