Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 227/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Š., toho času v ústave na výkon trestu odňatia slobody,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského

súdu v Banskej Bystrici sp. zn. z 10. januára 2013 v spojení s uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 25. októbra 2012 a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ľ. Š. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. marca

2013 doručená sťažnosť Ľ. Š. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 10. januára 2013 (ďalej

aj „napadnuté rozhodnutie krajského súdu“) v spojení s uznesením Okresného súdu Banská

Bystrica (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 25. októbra 2012 (ďalej aj

„napadnuté rozhodnutie okresného súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 15. júna 2010 v spojení s rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 24. januára 2012 uznaný vinným zo spáchania zločinu podvodu formou

spolupáchateľstva podľa k a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a iné a odsúdený na trest

odňatia slobody vo výmere dvanásť rokov a šesť mesiacov nepodmienečne so zaradením do

ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia a ochranný dohľad v trvaní troch

rokov. Po nástupe výkonu trestu odňatia slobody sťažovateľ okresnému súdu doručil návrh

na povolenie obnovy právoplatne skončeného trestného konania, ktoré bolo na tomto súde

vedené pod sp. zn. , spolu so žiadosťou o prerušenie výkonu právoplatne

uloženého trestu odňatia slobody. Okresný súd uznesením sp. zn.

z 25. októbra 2012 rozhodol o zamietnutí obidvoch sťažovateľových návrhov. Krajský súd

svojím uznesením sp. zn. z 10. januára 2013 rozhodol o zamietnutí

sťažovateľom podanej sťažnosti z dôvodu vecnej a právnej správnosti napadnutého

rozhodnutia okresného súdu. V ostatnom podal sťažovateľ sťažnosť na ústavnom súde.

3. Sťažovateľ v podanej sťažnosti nesúhlasil s právnymi závermi tak krajského súdu,

ako aj okresného súdu, ktoré „... novoobjavené dôkazy...“ nevyhodnotili v prospech jeho

návrhu na obnovu konania, ale ich bezdôvodne odmietli, a v nadväznosti na to aj zamietli

obnovu konania v jeho právoplatne skončenej trestnej veci, k čomu dôvodil, že „... som

nikdy nevytýkal v konaní o obnove hodnotenie dôkazov v pôvodnom konaní. Naopak

v konaní o obnove som uviedol iné novoobjavené dôkazy, o ktorých súdy nevedeli

v pôvodnom konaní a to konkrétne:

1) list svedka M. M. z 10. 03. 2012

2) potvrdenie S. a. s o splácaní môjho úveru svedkom M. M. (motív pomsty) a tak isto

aj historiu splácania úveru M.

3) svedok M. M. pri povolení o obnove konania na OS v B. B. označil pravého

organizátora a to L. Č. z T. prezývaný L.

Oba súdy v konaní o povolení obnovy konania nespravodlivo v môj neprospech

vyhodnotili novoobjavené dôkazy a nevyužili možnosti v zmysle , ktorými je

možné zistiť konkrétnosť pravého organizátora.“.

Sťažovateľ v ďalšom argumentoval, že „V zmysle ak pre

rozhodnutie o návrhu na povolenie obnovy konania treba na preverenie dôvodnosti niektorú

okolnosť (konkrétnosť osoby L. Č.) vopred objasniť, vykoná potrebné šetrenie predseda

senátu.

Pre takéto vyšetrenie platia ustanovenia o dokazovaní podľa VI. hlavy I. časti.

V zmysle každý má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo

prejednaná.“.

S poukazom na už uvedené v závere sťažovateľ konštatuje „arbitrárnosť záveru KS

v B. B. (úvahy) toto, že je pravdou, že OS v B. B. v pôvodnom konaní nemal potvrdenie S.

a. s. (motív pomsty) a preto nie je možné vytýkať súdu pôvodnému hodnotenie dôkazov

a preto nie je možné povoliť obnovu konania. Záver je nelogický a odchyľuje sa od zákona.

Domáham sa, aby bol uvedený doklad vyhodnotený v zmysle

... arbitrárnosť záveru takého, že osôb z menom L. Č. (L.) z T. môže byť tisíce. V môj

prospech súdy žiadnym spôsobom ustanoveným v nedali zistiť konkrétnosť osoby L. Č.

Domáham sa zistenie konkrétnosti osoby.“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Napadnutým rozhodnutím KS v B. B. sp. zn. zo dňa 10. 01. 2013

v spojení s rozhodnutím OS v B. B. sp. zn. zo dňa 25. 10. 2012, bol porušený čl. 6

ods. 1 dohovoru – právo na spravodlivé prejednanie veci arbitrárnosťou rozhodovania.

2. Zrušuje sa rozhodnutie KS v B. B. sp. z. zo dňa 10. 01. 2013 v spojení

s rozhodnutím OS v B. B. sp. z. zo dňa 25. 10. 2012.

3. Vec sa vracia OS v B. B., aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.

V tomto konaní bude všeobecný súd viazaný právnym názorom ÚS SR.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre

jej zjavnú neopodstatnenosť je absencia priamej súvislosti medzi označeným základným

právom alebo slobodou na jednej strane a namietaným rozhodnutím alebo iným zásahom

orgánu štátu do takéhoto práva alebo slobody na strane druhej, ako aj nezistenie žiadnej

možnosti porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie. Preto ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu alebo namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú

neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne (obdobne napr. , ,

).

8. Predmetom sťažnosti je posúdenie tvrdenia sťažovateľa namietajúceho porušenie

jeho základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

napadnutými rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu, ktorými nevyhoveli jeho

návrhu na povolenie obnovy konania v jeho právoplatne skončenej trestnej veci vedenej na

okresnom súde pod sp. zn. a zároveň zamietli aj jeho návrh na prerušenie

výkonu právoplatne uloženého trestu odňatia slobody: „Oba súdy v konaní o povolení

obnovy konania nespravodlivo v môj neprospech vyhodnotili novoobjavené dôkazy

a nevyužili možnosti v zmysle ...“

9. Kritériom aplikovateľnosti čl. 6 ods. 1 dohovoru je materiálna povaha predmetu

konania. Aplikácia uvedeného článku dohovoru prichádza do úvahy iba v prípade, že ide

o konanie, v ktorom sa rozhoduje o občianskych právach alebo záväzkoch, prípadne

o oprávnenosti trestného obvinenia. Nie je pritom rozhodujúce, či v okolnostiach

konkrétneho prípadu rozhoduje všeobecný súd alebo iný orgán verejnej moci, a taktiež

nie je rozhodujúca ani povaha zákona, ktorý upravuje predmet daného konania, rovnako tak

ani povaha strán (účastníkov konania), resp. povaha právneho vzťahu, o ktorý v danej veci

ide.

10. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva možno vyvodiť, že pod ochranu

čl. 6 ods. 1 dohovoru nespadá konanie o mimoriadnych opravných prostriedkoch, za ktoré

treba bezpochyby považovať aj obnovu konania (, m. m. A. B.

v. Slovenská republika, rozsudok zo 4. marca 2003 a v ňom odkaz na ďalšiu judikatúru),

pretože rozhodnutia o povolení obnovy konania alebo zamietnutí návrhu na povolenie

obnovy konania priamo nesúvisia s rozhodnutím o právach a záväzkoch občianskoprávneho

charakteru alebo o oprávnenosti trestného obvinenia proti adresátom práv podľa tohto

ustanovenia dohovoru. Článok 6 ods. 1 dohovoru totiž neobsahuje právo na revíziu súdneho

konania [pozri aj Svák, J.: Ochrana ľudských práv z pohľadu judikatúry a doktríny

štrasburských orgánov ochrany práva. Žilina: Poradca podnikateľa 2003, s. 370 – 371, ktorý

v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie vo veci Callaghon c. Spojené kráľovstvo

z 9. mája 1985, Décisions et raports, č. 60 ()].

11. S ohľadom na uvedené skutočnosti a v súlade s doterajšou rozhodovacou praxou

ústavného súdu (m. m. , , , )

preto neprichádza do úvahy, aby ústavný súd postup okresného súdu a krajského súdu

v napadnutých rozhodnutiach po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie mohol kvalifikovať ako

porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Inými slovami,

v prípade rozhodovania všeobecných súdov o povolení obnovy konania podľa § 398 a nasl.

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“) vrátane zohľadnenia zákonných podmienok tento postup umožňujúcich podľa

a nasl. nejde o typ súdneho konania spadajúceho pod ochranu

dohovoru podaním ústavnej sťažnosti podľa , v dôsledku čoho

ústavný súd konštatuje absenciu vecnej príslušnosti medzi namietaným základným právom

sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutými

rozhodnutiami tak okresného súdu, ako aj krajského súdu. Z uvedených dôvodov ústavný

súd sťažnosť podľa odmietol pre jej zjavnú

neopodstatnenosť.

12. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, neprichádzalo už do úvahy, aby ústavný súd

rozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ani o ďalších nárokoch

uplatnených v jeho sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. apríla 2013