Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 108/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. februára 2014

v senáte zloženom z predsedu Jána Lubyho, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a zo sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť K. M.,

zastúpeného advokátkou JUDr. Annou Mišovou, Špitálska 2905, Komárno, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Komárno č. k. -40 z 5. septembra 2013 a uznesením

Krajského súdu v Nitre č. k. -56 z 30. októbra 2013, a takto

rozhodol:

Sťažnosť K. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra

2013 doručená sťažnosť K. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho

základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) č. k.

-40 z 5. septembra 2013 a uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len

„krajský súd“) č. k. -56 z 30. októbra 2013.

Sťažovateľ podal okresnému súdu návrh na povolenie obnovy konania, ktoré bolo

právoplatne skončené rozsudkom krajského súdu sp. zn. zo 4. apríla 2008.

Sťažovateľ bol v tomto konaní odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov

a 4 mesiace s použitím tzv. asperačnej zásady podľa

v znení neskorších predpisov účinný do 31. decembra 2005. Sťažovateľ

v návrhu poukazoval na nález ústavného súdu sp. zn. z 28. novembra

2012 a namietal, že uložený trest odňatia slobody je v zrejmom nepomere k závažnosti činu,

argumentujúc, že „tresty uložené podľa asperačnej zásady, podľa názoru Ústavného súdu

SR, nespĺňajú podmienku primeranosti“.

Okresný súd zamietol návrh sťažovateľa uznesením z 5. septembra 2013 podľa § 399

ods. 2 , pretože neboli zistené podmienky obnovy konania podľa

. Okresný súd konštatoval s poukazom na zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“), že sťažovateľ vykonal uložený trest už 27. septembra 2012,

a teda nie je splnená podmienka na obnovu konania predpokladaná týmto ustanovením.

Krajský súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa.

Sťažovateľ nesúhlasí s uvedeným právnym názorom a tvrdí, že hoci trest

odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 4 mesiace uložený mu rozsudkom krajského súdu

č. k. -566 zo 4. apríla 2008 vykonal 27. septembra 2012, táto skutočnosť

„nezakladá dôvod pre nepovolenie obnovy konania. Nezákonne uloženým trestom bolo

zasiahnuté do základných práv na osobnú slobodu, ochranu majetku, ochranu súkromného

a rodinného života sťažovateľa. Sťažovateľ má za to, že v prípade povolenia obnovy

konania vznikne sťažovateľovi nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o treste

v zmysle o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci v platnom znení.“.

Podľa názoru sťažovateľa boli v jeho veci splnené podmienky na povolenie obnovy

konania podľa , a preto okresný súd a krajský súd porušili

jeho základné právo na súdnu ochranu, keď tento návrh zamietli. Preto navrhuje,

aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„1. Uznesením Okresného súdu Komárno sp. zn. -40 zo dňa 5. 9. 2013,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 10. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Nitre, sp. zn. -56 zo dňa 30. 10. 2013 bolo porušené základné právo

sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa zakotvené v článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Uznesenie Okresného súdu Komárno, sp. zn. -40 zo dňa 5. 9. 2013,

ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 30. 10. 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu

v Nitre, sp. zn. -56 zo dňa 30. 10. 2013 sa zrušuje a vec sa vracia na ďalšie

konanie Okresnému súdu Komárno.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi trovy konania

v sume 225,31 € (slovom dvestodvadsaťpäť euro a tridsaťjeden centov), t. j. 2 úkony právnej

služba po 86,93 Eur prevzatie a príprava a podanie ústavnej sťažnosti) + 2 x paušálna

náhrada po 6,95 Eur + DPH v sume 37,55 Eur, na účet jeho právnej zástupkyne

JUDr. Anny Mišovej, vedený v... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,

či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

1. K namietanému uzneseniu okresného súdu

Právomoc ústavného súdu v konaní o sťažnosti sa riadi ústavným princípom

subsidiarity a je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú

všeobecné súdy, ktoré sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto

právomoc ústavného súdu nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomoc všeobecných súdov

(m. m. ).

Ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany

svojich základných práv alebo slobôd mohol domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť

z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie (m. m. ).

Podľa proti uzneseniu o návrhu na povolenie

obnovy konania je prípustná sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Sťažovateľ mal možnosť využiť na ochranu svojich práv proti rozhodnutiu okresného

súdu riadny opravný prostriedok, túto možnosť využil a o jeho sťažnosti rozhodol krajský

súd. Právomocou na poskytnutie súdnej ochrany teda disponoval krajský súd.

Na základe uvedeného ústavný súd odmietol sťažnosť v tejto časti po jej predbežnom

prerokovaní podľa pre nedostatok právomoci

na jej prerokovanie.

2. K namietanému uzneseniu krajského súdu

Sťažovateľ namieta, že krajský súd porušil jeho základné právo na súdnu

ochranu tým, že nerozhodol o povolení obnovy konania. Podľa sťažovateľa boli splnené

podmienky podľa , pričom sa odvoláva na nález ústavného súdu

sp. zn. z 28. novembra 2012 ako na skutočnosť súdu skôr neznámu, ktorej

existencia je podľa jeho názoru dôvodom na povolenie obnovy konania v jeho veci.

Krajský súd zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu súdu prvého stupňa

s odôvodnením, že rozsudok, ktorého zrušenia sa sťažovateľ domáha, bol vykonaný

27. septembra 2012, a preto „nebola splnená podmienka požadovaná ustanovením § 41b

odsek 1 citovaného zákona o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky

na konštatovanie, že strata účinnosti právneho predpisu je v danom prípade dôvodom

obnovy konania podľa ustanovenia a preto aj podľa

názoru krajského súdu na povolenie obnovy daného konania neboli splnené materiálne

podmienky požadované citovaným ustanovením “.

Ústavný súd nálezom sp. zn. z 28. novembra 2012 rozhodol,

že v v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) slová v texte za bodkočiarkou „súd uloží páchateľovi trest

nad jednu polovicu takto určenej trestnej sadzby odňatia slobody“ nie sú v súlade s čl. 1

.

Podľa ak súd v trestnom konaní vydal

na základe právneho predpisu, ktorý neskôr stratil účinnosť v zmysle ,

rozsudok, ktorý nadobudol právoplatnosť, ale nebol vykonaný, strata účinnosti takého

právneho predpisu, jeho časti alebo niektorého ustanovenia je dôvodom obnovy konania

podľa ustanovení .

Podľa obnova konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú

najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo

v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine

alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti

činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore

s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie

od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo

k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu.

Zo znenia jednoznačne vyplýva, že strata

účinnosti právneho predpisu podľa je dôvodom obnovy konania podľa

len vtedy, ak rozsudok, ktorý bol vydaný na základe takéhoto právneho

predpisu, nadobudol právoplatnosť, ale nebol ešte vykonaný.

Vo veci sťažovateľa táto podmienka nebola splnená, a preto krajský súd postupoval

v súlade so zákonom ( a ), keď sťažnosť

sťažovateľa zamietol. Ústavný súd poukazuje pritom aj na svoju judikatúru, podľa ktorej

postup súdu, ktorý koná v súlade s procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi konania

v občianskoprávnej alebo trestnoprávnej veci, nemožno považovať za porušenie základného

práva na súdnu ochranu vyjadreného v a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, ).

V nadväznosti na zistenie, že nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok

podľa , je bezpredmetné zaoberať sa úvahou,

či sa sťažovateľ mohol s odvolaním sa na a poukazom

na nález ústavného súdu sp. zn. domáhať obnovy trestného konania,

v ktorom nebol odsúdený podľa Sťažovateľ neuvádzal

v návrhu na obnovu konania žiadne iné okolnosti, ktorými by sa mal krajský súd zaoberať

pri úvahe, či sú v jeho veci splnené podmienky na povolenie obnovy konania podľa § 394

.

Podľa sa možno základného práva na súdnu ochranu podľa

domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Vzhľadom na to,

že krajský súd posúdil návrh na povolenie obnovy konania v súlade s právnou úpravou

podľa a , ústavný súd dospel k záveru,

že sťažnosť sťažovateľa je v tejto časti zjavne neopodstatnená.

Vo vzťahu k namietanému porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd

poukazuje aj na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej sa tento článok

dohovoru nevzťahuje na konanie o návrhu na obnovu konania, ktoré sa skončilo

právoplatným rozhodnutím o civilných právach alebo záväzkoch alebo právoplatným

rozhodnutím o oprávnenosti trestného obvinenia (Kulnev v. Rusko, rozhodnutie

z 18. 3. 2010, č. 7169/04, Rudan v. Chorvátsko, rozhodnutie z 13. 9. 2001, č. 45943/99).

Článok 6 ods. 1 je aplikovateľný až na obnovené konanie. Ústavný súd vo svojej judikatúre

postupuje rovnako a sťažnosti namietajúce porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní

o návrhu na obnovu konania odmieta ako zjavne neopodstatnené (napr.

a tam uvedená judikatúra).

Ústavný súd zistil dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde v celom jej rozsahu, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 19. februára 2014