Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 79/2019
PDF · 241.53 KB
No categories available
III. ÚS 79/2019
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina
Vernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti
, ,
, zastúpenej obchodnou spoločnosťou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o.,
Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v mene ktorej koná prokurista a advokát
Mgr. Michal Bizoň, LL.M., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38
ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej
lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Cb 8/2008 v období
po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 230/2016-42
z 13. septembra 2016 a takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti
, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Cb 8/2008 v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej
republiky č. k. III. ÚS 230/2016-42 z 13. septembra 2016 p o r u š e n é b o l i .
2. Obchodnej spoločnosti ,
p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),
ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
, trovy právneho zastúpenia v sume
415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jej právneho zástupcu
‒obchodnej spoločnosti BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25,
Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 79/2019-18 z 5. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť
obchodnej spoločnosti ,
, (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 56
ods. 5 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde
Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd
(ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 6 Cb 8/2008 (ďalej aj „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti nálezu
ústavného súdu č. k. III. ÚS 230/2016-42 z 13. septembra 2016. Vo zvyšnej časti ústavnú
sťažnosť sťažovateľky odmietol ako neprípustnú.
2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom
okresným súdom, v ktorom je sťažovateľka v procesnej pozícii žalovanej, „o zaplatenie
sumy vo výške 164 083,35 € s prísl. titulom zmluvnej pokuty“ dochádza opätovne
k zbytočným prieťahom. Žalobca, obchodná spoločnosť , podal
voči sťažovateľke viaceré žaloby, pričom konanie bolo po spojení vecí vedené najprv
na okresnom súde pod sp. zn. 11 Cb 89/2001, neskôr na Okresnom súde Trnava
pod sp. zn. PN-11 Cb 89/2001 a po opätovnom vytvorení okresného súdu na tomto
pod sp. zn. 6 Cb 8/2008. Na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľky pre zbytočné prieťahy
v napadnutom konaní ústavný súd nálezom č. k. III. ÚS 230/2016-42 z 13. septembra 2016
vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote. Sťažovateľka tiež uviedla,
že „Uznesením Okresného súdu zo dňa 19.01.2017, č. k. 5Cb/46/2008-453, boli veci vedené
pod sp. zn. 6Cb/8/2008 a 5Cb/46/2008 spojené na spoločné konanie vedené
pod sp. zn. 6Cb/8/2008 (so žalovanou sumou spolu vo výške 164.083,35 €)“ a zároveň,
že „Uznesením Okresného súdu zo dňa 19.01.2017. č. k. 5Cb/7/2008-283, boli veci vedené
pod sp. zn. 6Cb/8/2008 a 5Cb/7/2008 spojené na spoločné konanie vedené
pod sp zn. 6Cb/8/2008 (so žalovanou sumou spolu vo výške 164.083,35 €).“.
3. Sťažovateľka popísala priebeh napadnutého konania po už uvedenom rozhodnutí
ústavného súdu a po predmetnom spojení vecí a konštatovala, že okresný súd nerešpektoval
príkaz ústavného súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, pretože súd
v období dva a pol roka vykonal jedno meritórne pojednávanie a do podania ústavnej
sťažnosti nebol vydaný prvoinštančný rozsudok. Tiež vytkla, že „Okresný súd iba formálne
nariaďoval pojednávania, ktoré až na 1 výnimku vždy zrušil, väčšinou z dôvodu údajnej
práceneschopnosti sudcu. Na prípadné zdravotné problémy sudcu alebo výraznú
nerovnomernú zaťaženosť sudcov pritom bolo možné reagovať prerozdelením pridelených
vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov
schválených ministerstvom v zmysle § 51 ods. 4 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.
4. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že vo veci bol vyhlásený
rozsudok 27. septembra 2019, proti ktorému bolo 15. októbra 2019 podané odvolanie.
5. Sťažovateľka poukázala aj na to, že okresný súd v predmetnom konaní vydal tri
meritórne rozhodnutia, ktorými vždy žalobe v celom rozsahu vyhovel, avšak všetky
meritórne rozhodnutia boli príslušným odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená
okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru sťažovateľky nemožno nájsť žiadne
legitímne odôvodnenie, prečo by napadnuté konanie už nemohlo byť právoplatne skončené,
doba trvania konania (18 rokov) je extrémne dlhá a okresný súd aj naďalej porušuje
označené základné práva sťažovateľky.
6. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľka je toho názoru,
že prejednávaná vec po právnej ani skutkovej stránke nie je zložitá, predmetom konania
je obchodnoprávny spor o zaplatenie zmluvnej pokuty, ide teda o štandardnú rozhodovaciu
agendu okresných súdov. Sťažovateľka pripúšťa, že „spočiatku sa môže javiť obtiažne
zorientovať sa v procese spájania jednotlivých konaní do konania v súčasnosti vedeného
pod sp. zn. 6Cb/8/2008“, zároveň je ale presvedčená, že „po niekoľkých minútach (nanajvýš
hodinách) oboznámenia sa so súdnym spisom to už nemôže byť prekážkou ďalšieho postupu
v konaní“.
7. Sťažovateľka tiež tvrdí, že jej správanie nemalo vplyv na dĺžku napadnutého
konania, od podania žaloby včas reagovala na každú výzvu okresného súdu a odvolacieho
súdu, zúčastnila sa každého z nariadených pojednávaní a nepožiadala o odročenie
nariadeného pojednávania.
8. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„I. Základné právo obchodnej spoločnosti
. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6Cb/8/2008 porušené boli.
II. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 6Cb/8/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
III. Obchodnej spoločnosti
priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 € (slovom desaťtisíc eur),
ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti
tohto nálezu.“
9. Vec napadla ústavnému súdu 10. apríla 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania
vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom spravodajcom
pridelené, sťažovateľkina vec podľa čl. X bodu 2 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu
Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 spadala
do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších
sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019)
v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky
na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného
16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľky prerozdelená náhodným
výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi
spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce
Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020
bola vec prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda
senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.
II.
Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľky
10. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 655/19 z 2. decembra 2019
doručeným ústavnému súdu 6. decembra 2019 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda
okresného súdu, v ktorom uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného
súdu, poukázal na nápad vecí zákonného sudcu a počet ním rozhodnutých vecí v rokoch
2010 až 2019 a na zaťaženosť okresného súdu. Tiež uviedol, že „k celkovej dĺžke sporu
prispela jednak právna, ale aj faktická zložitosť predmetného sporu a taktiež aj skutočnosť,
že k odročovaniu termínov pojednávania dochádzalo na základe odôvodnených žiadostí
strán, riadneho nedoručenia predvolania svedkom resp. práceneschopnosti zákonného
sudcu“.
11. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas
s upustením od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom
súde.
12. Právny zástupca sťažovateľky sa po uplynutí lehoty určenej ústavným súdom
(podaním doručeným 20. januára 2020) vyjadril, že súhlasí s upustením od ústneho
pojednávania v predmetnej veci. Súčasne zdôraznil, že „nakoľko od podania sťažnosti
Okresný súd (po štvrtýkrát) vydal vo veci rozsudok, Sťažovateľ netrvá na petite II.
sťažnosti.“ (návrh na príkaz okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,
pozn.).
13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona
o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení
sa s ústavnou sťažnosťou, vyjadrením okresného súdu, ako aj s obsahom súdneho spisu
dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
III.
Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu
14. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
15. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
16. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe
konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
17. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
18. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná
verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.
19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
20. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia
základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, pričom k porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom
okresného súdu v napadnutom konaní.
21. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ
ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv
nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, IV. ÚS 105/07,
22. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej
ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)
je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(m. m. IV. ÚS 221/04, IV. ÚS 365/04).
23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (a rovnako aj čl. 38
ods. 2 listiny) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou
doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou
ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).
Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.
IV.
Posúdenie veci ústavným súdom
24. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
25. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z čl. 17 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd
postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza
zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania
strán sporu a iných osôb, ďalej z § 157 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd postupuje v konaní
tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).
26. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka žalovanou
v konaní o zaplatenie sumy 164 083,35 € s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty, ústavný
súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného
súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti
prerokovávanej veci.
27. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom
konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená
na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní
k zbytočným prieťahom, pokiaľ ide o obdobie po právoplatnosti nálezu ústavného súdu
č. k. III. ÚS 230/2016-42 z 13. septembra 2016.
28. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie
zbytočných prieťahov v napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu ústavného
súdu č. k. III. ÚS 230/2016-42 z 13. septembra 2016. Už v uvedenom náleze ústavný súd
konštatoval zdĺhavý a neefektívny postup okresného súdu a neprijateľnosť neodstránenia
právnej neistoty sťažovateľky ani po uplynutí 15 rokov od začatia konania. Napriek tomu,
že ústavný súd v predmetnom náleze prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní
bez zbytočných prieťahov, tento v nasledujúcom období (od 16. novembra 2016) nekonal
dostatočne promptne a efektívne a do vyhlásenia rozsudku 27. septembra 2019 uplynuli
ďalšie 2 roky a 10 mesiacov. V tomto období bol päťkrát zrušený termín pojednávania
z dôvodu na strane zákonného sudcu (termíny nariadené na 19. máj 2017, 4. október 2017,
9. február 2018, 6. február 2019 a 10. máj 2019) a dvakrát z dôvodu nedoručenia
predvolania svedkovi (termíny nariadené na 12. september 2018 a 21. november 2018).
V uvedenom období 2 rokov a 10 mesiacov bolo vzhľadom na počet termínov vykonané
iba dvakrát pojednávanie vo veci samej. Ústavný súd k uvedeným skutočnostiam
zdôrazňuje, že od začatia konania (18. decembra 2001) do vyhlásenia rozsudku okresného
súdu (27. septembra 2019) uplynulo vyše 17 rokov a 9 mesiacov a predmetná vec vzhľadom
na podané odvolanie stále nie je právoplatne skončená.
29. Ústavný súd konštatuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená
a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie ústavou (dohovorom)
zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade,
ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,
kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol
(m. m. I. ÚS 688/2014).
30. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o zaťaženosti
zákonného sudcu a jeho práceneschopnosti, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú
judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,
ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie
uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku
nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom
konaní (I. ÚS 35/03, II. ÚS 52/99).
31. Nález ústavného súdu v tejto veci, ktorým boli zistené zbytočné prieťahy,
bol vydaný 13. septembra 2016 a doručený okresnému súdu 16. novembra 2016. Napriek
tomu okresný súd vec právoplatne ešte vždy neskončil a nenastolil právnu istotu vo veci.
Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období
po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 230/2016-42 z 13. septembra 2016
bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a právo na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
V.
Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia
32. Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd
podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva
alebo slobody porušil, vo veci konal. Vo veci sp. zn. III. ÚS 230/2016 už bol vydaný príkaz
na konanie bez prieťahov 13. septembra 2016, ktorý je platný a účinný do právoplatného
skončenia veci všeobecnými súdmi.
33. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím,
ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,
primerané finančné zadosťučinenie.
34. Podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde ak ústavný súd ústavnej
sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,
ak o to požiadal.
35. Podľa § 123 ods. 2 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha
primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý
požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.
36. Podľa § 135 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd prizná sťažovateľovi
primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva
a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť
do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
37. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodu kompenzácie za pocit bezmocnosti a frustrácie
z postupu okresného súdu a tiež z preventívnych dôvodov, aby to okresný súd viedlo
po 18 rokoch vydať spravodlivé rozhodnutie, ktoré by obstálo aj na odvolacom súde.
38. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
39. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal
zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie
podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
40. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom,
ako aj na jeho nečinnosť a neefektívnu činnosť od právoplatnosti nálezu ústavného súdu
č. k. III. ÚS 230/2016-42 z 13. septembra 2016 v tejto veci, a to napriek tomu,
že v predmetnej veci už ústavný súd konštatoval zbytočné prieťahy, berúc do úvahy
predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného
prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € pre sťažovateľku za primerané
finančné zadosťučinenie podľa § 133 ods. 3 písm. e) zákona o ústavnom súde.
VI.
Trovy konania
41. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky,
ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.
42. Podľa § 73 ods. 3 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,
aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.
43. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania
v sume 415,51 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby
vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti)
v hodnote po 163,33 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €. Uvedené
sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca
sťažovateľky je platiteľom tejto dane.
44. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť
na účet právneho zástupcu sťažovateľky (§ 62 zákona o ústavnom súde v spojení s § 263
ods. 1 CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
45. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom
jeho doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 21. januára 2020
Mojmír Mamojka
predseda senátu