Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 79/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti

, ,

, zastúpenej obchodnou spoločnosťou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o.,

Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, v mene ktorej koná prokurista a advokát

Mgr. Michal Bizoň, LL.M., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a

ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. v období

po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -42

z 13. septembra 2016 a takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti

, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a Listiny základných práv a slobôd a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom

pod sp. zn. v období po právoplatnosti nálezu Ústavného súdu Slovenskej

republiky č. k. -42 z 13. septembra 2016 p o r u š e n é b o l i .

2. Obchodnej spoločnosti ,

p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom dvetisíc eur),

ktoré j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

, trovy právneho zastúpenia v sume

415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden centov) na účet jej právneho zástupcu

‒obchodnej spoločnosti BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo námestie 25,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -18 z 5. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

obchodnej spoločnosti ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 56

ods. 5 o Ústavnom súde

Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) v časti, ktorou namietala porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd

(ďalej len „listina“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“) v období po právoplatnosti nálezu

ústavného súdu č. k. -42 z 13. septembra 2016. Vo zvyšnej časti ústavnú

sťažnosť sťažovateľky odmietol ako neprípustnú.

2. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti uviedla, že v napadnutom konaní vedenom

okresným súdom, v ktorom je sťažovateľka v procesnej pozícii žalovanej, „o zaplatenie

sumy vo výške 164 083,35 € s prísl. titulom zmluvnej pokuty“ dochádza opätovne

k zbytočným prieťahom. Žalobca, obchodná spoločnosť , podal

voči sťažovateľke viaceré žaloby, pričom konanie bolo po spojení vecí vedené najprv

na okresnom súde pod sp. zn. , neskôr na Okresnom súde Trnava

pod sp. zn. a po opätovnom vytvorení okresného súdu na tomto

pod sp. zn. . Na základe ústavnej sťažnosti sťažovateľky pre zbytočné prieťahy

v napadnutom konaní ústavný súd nálezom č. k. -42 z 13. septembra 2016

vyslovil porušenie práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote. Sťažovateľka tiež uviedla,

že „Uznesením Okresného súdu zo dňa 19.01.2017, č. k. -453, boli veci vedené

pod sp. zn. a spojené na spoločné konanie vedené

pod sp. zn. (so žalovanou sumou spolu vo výške 164.083,35 €)“ a zároveň,

že „Uznesením Okresného súdu zo dňa 19.01.2017. č. k. -283, boli veci vedené

pod sp. zn. a spojené na spoločné konanie vedené

pod sp zn. (so žalovanou sumou spolu vo výške 164.083,35 €).“.

3. Sťažovateľka popísala priebeh napadnutého konania po už uvedenom rozhodnutí

ústavného súdu a po predmetnom spojení vecí a konštatovala, že okresný súd nerešpektoval

príkaz ústavného súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov, pretože súd

v období dva a pol roka vykonal jedno meritórne pojednávanie a do podania ústavnej

sťažnosti nebol vydaný prvoinštančný rozsudok. Tiež vytkla, že „Okresný súd iba formálne

nariaďoval pojednávania, ktoré až na 1 výnimku vždy zrušil, väčšinou z dôvodu údajnej

práceneschopnosti sudcu. Na prípadné zdravotné problémy sudcu alebo výraznú

nerovnomernú zaťaženosť sudcov pritom bolo možné reagovať prerozdelením pridelených

vecí náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov

schválených ministerstvom v zmysle o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

4. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že vo veci bol vyhlásený

rozsudok 27. septembra 2019, proti ktorému bolo 15. októbra 2019 podané odvolanie.

5. Sťažovateľka poukázala aj na to, že okresný súd v predmetnom konaní vydal tri

meritórne rozhodnutia, ktorými vždy žalobe v celom rozsahu vyhovel, avšak všetky

meritórne rozhodnutia boli príslušným odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená

okresnému súdu na ďalšie konanie. Podľa názoru sťažovateľky nemožno nájsť žiadne

legitímne odôvodnenie, prečo by napadnuté konanie už nemohlo byť právoplatne skončené,

doba trvania konania (18 rokov) je extrémne dlhá a okresný súd aj naďalej porušuje

označené základné práva sťažovateľky.

6. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, sťažovateľka je toho názoru,

že prejednávaná vec po právnej ani skutkovej stránke nie je zložitá, predmetom konania

je obchodnoprávny spor o zaplatenie zmluvnej pokuty, ide teda o štandardnú rozhodovaciu

agendu okresných súdov. Sťažovateľka pripúšťa, že „spočiatku sa môže javiť obtiažne

zorientovať sa v procese spájania jednotlivých konaní do konania v súčasnosti vedeného

pod sp. zn. “, zároveň je ale presvedčená, že „po niekoľkých minútach (nanajvýš

hodinách) oboznámenia sa so súdnym spisom to už nemôže byť prekážkou ďalšieho postupu

v konaní“.

7. Sťažovateľka tiež tvrdí, že jej správanie nemalo vplyv na dĺžku napadnutého

konania, od podania žaloby včas reagovala na každú výzvu okresného súdu a odvolacieho

súdu, zúčastnila sa každého z nariadených pojednávaní a nepožiadala o odročenie

nariadeného pojednávania.

8. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo obchodnej spoločnosti

. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48

ods. 2 a podľa článku 38 ods. 2 Listiny základných práv

a slobôd, ako aj právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. porušené boli.

II. Okresnému súdu Piešťany prikazuje, aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

III. Obchodnej spoločnosti

priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,00 € (slovom desaťtisíc eur),

ktoré jej je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

9. Vec napadla ústavnému súdu 10. apríla 2019 a v súlade s pravidlami rozdeľovania

vecí, ktoré v období od 17. februára 2019 do 25. apríla 2019 neboli sudcom spravodajcom

pridelené, sťažovateľkina vec podľa čl. X bodu 2 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 spadala

do kategórie zostávajúcich vecí, ktoré mali byť prerozdeľované po vymenovaní ďalších

sudcov ústavného súdu. Po vymenovaní ďalších sudcov ústavného súdu (10. októbra 2019)

v súlade s čl. X bodom 5 písm. c) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného

16. októbra 2019 (ďalej len „rozvrh práce“) bola vec sťažovateľky prerozdelená náhodným

výberom pomocou technických a programových prostriedkov a pridelená sudcovi

spravodajcovi Martinovi Vernarskému. V zmysle čl. II bodov 3 a 5 Rozvrhu práce

Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020

bola vec prerokovaná v treťom senáte ústavného súdu v zložení Mojmír Mamojka (predseda

senátu) a sudcovia Peter Straka a Martin Vernarský.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľky

10. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr 655/19 z 2. decembra 2019

doručeným ústavnému súdu 6. decembra 2019 vyjadril k ústavnej sťažnosti predseda

okresného súdu, v ktorom uviedol chronologický prehľad jednotlivých úkonov okresného

súdu, poukázal na nápad vecí zákonného sudcu a počet ním rozhodnutých vecí v rokoch

2010 až 2019 a na zaťaženosť okresného súdu. Tiež uviedol, že „k celkovej dĺžke sporu

prispela jednak právna, ale aj faktická zložitosť predmetného sporu a taktiež aj skutočnosť,

že k odročovaniu termínov pojednávania dochádzalo na základe odôvodnených žiadostí

strán, riadneho nedoručenia predvolania svedkom resp. práceneschopnosti zákonného

sudcu“.

11. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň vyslovil súhlas

s upustením od ústneho pojednávania v danej veci v zmysle § 58 ods. 3 zákona o ústavnom

súde.

12. Právny zástupca sťažovateľky sa po uplynutí lehoty určenej ústavným súdom

(podaním doručeným 20. januára 2020) vyjadril, že súhlasí s upustením od ústneho

pojednávania v predmetnej veci. Súčasne zdôraznil, že „nakoľko od podania sťažnosti

Okresný súd (po štvrtýkrát) vydal vo veci rozsudok, Sťažovateľ netrvá na petite II.

sťažnosti.“ (návrh na príkaz okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov,

pozn.).

13. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení

sa s ústavnou sťažnosťou, vyjadrením okresného súdu, ako aj s obsahom súdneho spisu

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

14. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

17. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

18. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná

verejne, bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.

19. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

20. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a listiny a práva podľa

ods. 1 dohovoru, pričom k porušeniu sťažovateľkou označených práv malo dôjsť postupom

okresného súdu v napadnutom konaní.

21. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ

ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv

nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

22. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

23. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa (a rovnako aj

ods. 2 listiny) a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (, ).

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť sťažovateľky.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

24. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

25. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z Civilný

sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), ktorý určuje, že súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, ďalej z , podľa ktorého súd postupuje v konaní

tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania (obdobne predtým § 6 a § 100 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku účinného do 30. júna 2016).

26. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, kde je sťažovateľka žalovanou

v konaní o zaplatenie sumy 164 083,35 € s príslušenstvom z titulu zmluvnej pokuty, ústavný

súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného

súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti

prerokovávanej veci.

27. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom, pokiaľ ide o obdobie po právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -42 z 13. septembra 2016.

28. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní v období po právoplatnosti nálezu ústavného

súdu č. k. -42 z 13. septembra 2016. Už v uvedenom náleze ústavný súd

konštatoval zdĺhavý a neefektívny postup okresného súdu a neprijateľnosť neodstránenia

právnej neistoty sťažovateľky ani po uplynutí 15 rokov od začatia konania. Napriek tomu,

že ústavný súd v predmetnom náleze prikázal okresnému súdu konať v napadnutom konaní

bez zbytočných prieťahov, tento v nasledujúcom období (od 16. novembra 2016) nekonal

dostatočne promptne a efektívne a do vyhlásenia rozsudku 27. septembra 2019 uplynuli

ďalšie 2 roky a 10 mesiacov. V tomto období bol päťkrát zrušený termín pojednávania

z dôvodu na strane zákonného sudcu (termíny nariadené na 19. máj 2017, 4. október 2017,

9. február 2018, 6. február 2019 a 10. máj 2019) a dvakrát z dôvodu nedoručenia

predvolania svedkovi (termíny nariadené na 12. september 2018 a 21. november 2018).

V uvedenom období 2 rokov a 10 mesiacov bolo vzhľadom na počet termínov vykonané

iba dvakrát pojednávanie vo veci samej. Ústavný súd k uvedeným skutočnostiam

zdôrazňuje, že od začatia konania (18. decembra 2001) do vyhlásenia rozsudku okresného

súdu (27. septembra 2019) uplynulo vyše 17 rokov a 9 mesiacov a predmetná vec vzhľadom

na podané odvolanie stále nie je právoplatne skončená.

29. Ústavný súd konštatuje, že nielen nečinnosť, ale aj nesprávna, nesústredená

a neefektívna činnosť všeobecného súdu môže zapríčiniť porušenie (dohovorom)

zaručeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, a to v prípade,

ak jeho činnosť nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv,

kvôli ktorým sa sťažovateľ na neho obrátil s návrhom, aby o jeho veci rozhodol

(m. m. ).

30. Pokiaľ ide o obranu okresného súdu spočívajúcu v argumentácii o zaťaženosti

zákonného sudcu a jeho práceneschopnosti, ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú

judikatúru, podľa ktorej nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie,

ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (, ).

31. Nález ústavného súdu v tejto veci, ktorým boli zistené zbytočné prieťahy,

bol vydaný 13. septembra 2016 a doručený okresnému súdu 16. novembra 2016. Napriek

tomu okresný súd vec právoplatne ešte vždy neskončil a nenastolil právnu istotu vo veci.

Ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní v období

po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. -42 z 13. septembra 2016

bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a listiny a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

32. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd

podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva

alebo slobody porušil, vo veci konal. Vo veci sp. zn. už bol vydaný príkaz

na konanie bez prieťahov 13. septembra 2016, ktorý je platný a účinný do právoplatného

skončenia veci všeobecnými súdmi.

33. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

34. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

35. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

36. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

37. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 10 000 € z dôvodu kompenzácie za pocit bezmocnosti a frustrácie

z postupu okresného súdu a tiež z preventívnych dôvodov, aby to okresný súd viedlo

po 18 rokoch vydať spravodlivé rozhodnutie, ktoré by obstálo aj na odvolacom súde.

38. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

39. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

40. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom,

ako aj na jeho nečinnosť a neefektívnu činnosť od právoplatnosti nálezu ústavného súdu

č. k. -42 z 13. septembra 2016 v tejto veci, a to napriek tomu,

že v predmetnej veci už ústavný súd konštatoval zbytočné prieťahy, berúc do úvahy

predmet konania na okresnom súde, správanie sťažovateľky, ako aj všetky okolnosti daného

prípadu, ústavný súd považoval priznanie sumy 2 000 € pre sťažovateľku za primerané

finančné zadosťučinenie podľa .

VI.

Trovy konania

41. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

42. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

43. Ústavný súd podľa § 1 ods. 3 a § 11 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania

v sume 415,51 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby

vykonané v roku 2019 (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti)

v hodnote po 163,33 € vrátane dvoch režijných paušálov v hodnote po 9,80 €. Uvedené

sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže právny zástupca

sťažovateľky je platiteľom tejto dane.

44. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

45. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu