Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 314/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Miroslava Duriša a Mojmíra

Mamojku (sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti obchodnej spoločnosti

, , , zastúpenej Advokátskou kanceláriou

JUDr. Margita Lonská, s. r. o., Kalinčiakova 25, Bratislava, v mene ktorej koná konateľka

a advokátka JUDr. Margita Lonská, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l o .

2. Obchodnej spoločnosti p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 1 000 € (slovom jedentisíc eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý obchodnej spoločnosti

nahradiť trovy konania v sume 415,51 € (slovom štyristopätnásť eur a päťdesiatjeden

centov) na účet Advokátskej kancelárie JUDr. Margita Lonská, s. r. o., Kalinčiakova 25,

Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

z 20. augusta 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti , (ďalej

len „sťažovateľka“), v časti, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“). V časti

namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľky

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Sťažovateľka uviedla, že na základe ňou podanej žaloby sa 23. júla 2010 začalo

súdne konanie na Okresnom súde Bratislava III, odkiaľ bola vec postúpená na okresný súd,

kde sa vedie konanie pod sp. zn. . Žalovaným v tomto konaní je obchodná

spoločnosť . Predmetom sporu pri začatí konania

bola žaloba o vydanie veci ‒30 ks hokejových dresov označených ako ,,hokejové dresy

Sparta”, ktoré mali v danom čase hodnotu 33 000 Sk. V čase podania žaloby tieto hnuteľné

veci ešte existovali, a preto sťažovateľka svoje právo uplatňovala reivindikačnou žalobou.

3. Do dispozície sťažovateľky sa 29. septembra 2011 dostala informácia, že dresy

už neexistujú. Táto objektívna skutočnosť sťažovateľke pri podaní žaloby známa nebola.

Na základe uvedenej informácie vyzval okresný súd 30. novembra 2011 sťažovateľku,

aby špecifikovala petit, čo zrealizovala podaním doručeným okresnému súdu 9. januára

2012, v ktorom uviedla, že vzhľadom na objektívne skutočnosti, ku ktorým prišlo

v priebehu tohto konania, trvá na pôvodnom návrhu (teda uplatňuje reivindikačnú žalobu

ako ochranu oprávneného vlastníka), ale vzhľadom na neexistenciu vecí namiesto ich

vydania požaduje relutárnu náhradu v sume 33 000 Sk (1 095,45 eur). Okresný súd

predmetné podanie sťažovateľky posúdil ako zmenu petitu a vydal uznesenie č. k.

-62, čo bolo podľa názoru sťažovateľky nesprávne právne posúdenie

a nesprávny procesný postup okresného súdu.

4. Následne sa ďalej viedlo konanie o zmenenom petite, pričom od podania žaloby

v júli 2010 až do júna 2012 v tejto veci nebolo nariadené žiadne pojednávanie. Prvé

pojednávanie sa uskutočnilo až 14. júna 2012 a bola na ňom vypočutá sťažovateľka,

prednesený žalobný návrh a jeho odôvodenie. Od začiatku súdneho konania sa postoj

sťažovateľky nezmenil, s výnimkou uplatnenej relutárnej náhrady. Z hľadiska dôvodnosti

žaloby sťažovateľka vníma spor ako skutkovo jednoduchý, v ktorom nie je potrebné

vykonávať znalecké dokazovanie ani iné časovo náročné procesné úkony, rozhodnutie

sporu závisí od právneho posúdenia veci. Pojednávanie konané 14. júna 2012 okresný súd

odročil na neurčito s výzvou sporovým stranám na predloženie návrhov na dokazovanie.

Sťažovateľka iné návrhy na dokazovanie nemala. Pojednávanie nariadené na 20. november

2012 bolo na žiadosť sťažovateľky odročené pre práceneschopnosť, čo bolo riadne

zdokladované. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo až po dvoch rokoch, teda 13. marca

2014, na ktorom bola vypočutá jedna svedkyňa ‒pani , ktorá vypovedala

k skutočnosti o časovom údaji zničenia dresov. Na tomto pojednávaní okresný súd okrem

vypočutia svedkyne nevykonal žiadne iné procesné úkony a opäť odročil pojednávanie

na neurčito s tým, že sporové strany uvedú prípadné návrhy na ďalšie dokazovanie a finálne

stanoviská k veci. Sťažovateľka opäť postupovala bezodkladne a zaslala okresnému súdu

svoje stanovisko k veci (opäť nemenné) s tým, že dokazovanie bolo uspokojivo vyčerpané,

a žiada o rozhodnutie vo veci. Okresný súd nariadil ďalšie pojednávanie na 19. november

2015, na ktorom vyhlásil prvé meritórne rozhodnutie vo veci – rozsudok, ktorým žalobu

sťažovateľky zamietol. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmé, že okresný súd okrem listinných

dôkazov, prednesov sporových strán, spisového materiálu paralelného sporu ‒dva rozsudky

a jednej listiny (,,záznam z likvidácie dresov”) vypočul jednu svedkyňu a žiadne iné

dokazovanie nevykonal. Nejde teda o spor, ktorý by vyžadoval časovo náročné

dokazovanie, ktoré by mohlo byť dôvodom na trvanie sporu. Rozhodnutie okresného súdu

záviselo od posúdenia právnej otázky premlčania.

5. Rozsudok okresného súdu z 19. novembra 2015 okresný súd doručil sťažovateľke

až 15. júna 2016, teda po uplynutí siedmich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia. Proti

rozsudku okresného súdu z 19. novembra 2015 podala sťažovateľka včas odvolanie.

Krajský súd uznesením sp. zn. z 27. októbra 2017 rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolacie konanie trvalo jeden rok a štyri

mesiace. Uznesenie krajského súdu bolo sťažovateľke doručené 22. januára 2018, teda tri

mesiace od jeho vyhlásenia. Sťažovateľka preto zastáva názor, že prieťahy vznikli nielen

v konaní vedenom na okresnom súde, ale aj v konaní na krajskom súde. Sťažovateľka tiež

poukazuje na skutočnosť, že od rozhodnutia o odvolaní sa vec opätovne nachádza

na okresnom súde a dosiaľ nebola rozhodnutá, hoci pokyny odvolacieho súdu voči

okresnému súdu boli pomerne jasné a zrozumiteľné.

6. Sťažovateľka sa tiež domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 eur, ktoré odôvodňuje predovšetkým dĺžkou časového obdobia, ktoré

uplynulo od začatia konania, ktoré trvá už deväť rokov bez právoplatného rozhodnutia

vo veci samej. Ďalej dôvodí, že nejde o vec, ktorá by bola natoľko skutkovo alebo právne

zložitá, a tiež tým, že v konaní vždy postupovala vo vzťahu k súdu promptne a bez

prieťahov. Sťažovateľka tiež vynaložila nemalé finančné náklady okrem právneho

zastúpenia aj na cestovné náklady, pretože sa konanie vedie v Prešove a sťažovateľka má

sídlo aj právne zastúpenie v Bratislave.

7. Sťažovateľka tiež uviedla, že nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi

okresného súdu, pretože takúto sťažnosť nepovažuje za účinný prostriedok nápravy,

poukazujúc na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva z 12. júna 2012 v prípadoch

Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický proti Slovenskej republike.

8. Na základe už uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd nálezom

rozhodol takto:

„Základné právo sťažovateľa, , na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Prešov ako súdu prvej inštancie v konaní č. a postupom

Krajského súdu v Prešove ako odvolacieho súdu v konaní č. , porušené bolo.

Porušovateľovi základného práva, Okresnému súdu Prešov sa prikazuje, aby

v konaní vedenom pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov a rozhodol

vo veci.

Sťažovateľovi, priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10 000,-

€ (slovom desaťtisíc eur), ktoré sú porušovatelia práva, Okresný súd Pezinok a Krajský súd

v Prešove, povinní vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu a to spoločne

a nerozdielne.

Ústavný súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľovi,

trovy konania v sume 415,51 € s DPH na účet jej právneho zástupcu Advokátska

kancelária JUDr. Margita Lonská, s.r.o. so sídlom Kalinčiakova 25, 831 04 Bratislava,

IČO: 36 862 282 a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľky

9. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu z 13. septembra 2019 vyjadril

k ústavnej sťažnosti prípisom sp. zn. zo 7. októbra 2019, ktorý bol

ústavnému súdu doručený 10. októbra 2019, v ktorom uviedol:

„K skutkovým tvrdeniam, ktoré uviedol sťažovateľ -

v zastúpení advokátom JUDr. Margitou Lonskou, vo svojom návrhu zo dňa 28.05.2019,

nemám žiadne námietky. Vo veci koná ako zákonný sudca , ktorý

bol dlhodobo práceneschopný v období od 08.01.2018 do 02.04.2018 a následne

od 04.06.2018 do 31.12.2018.

Po návrate sudcu z dlhodobej PN, zákonný sudca vo veci riadne koná, pričom dňa

04.07.2019 vyhlásil rozsudok. Vec sa v súčasnej dobe od 05.09.2019 nachádza

na odvolacom konaní na Krajskom súde v Prešove.

Vo vzťahu k tomu, že sudca, ktorému bola predmetná vec pridelená po dobu

práceneschopnosti zákonného sudcu, nevykonal v tejto veci úkony, poukazujem

na skutočnosť pretrvávajúcej veľkej zaťaženosti na oddeleniach, ktoré patria podľa rozvrhu

práce do kompetencie zákonného sudcu.

Zároveň Vám oznamujem, že súhlasím s prejednaním veci bez ústneho pojednávania

v zmysle ustanovenia “

10. Ústavný súd 10. októbra 2019 zaslal vyjadrenie okresného súdu právnej

zástupkyni sťažovateľky, ktorá ústavnému súdu doručila svoje vyjadrenie 5. novembra

2019, v ktorom oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho

pojednávania, a k argumentom okresného súdu uviedla, že „prejednávaná vec nie je

zaťažená ani právnou ani vecnou zložitosťou veci, či rozpornou judikatúrou. Sťažovateľ

aj jeho právny zástupca so súdom spolupracoval, zúčastňoval sa každého pojednávania,

pričom bydlisko a sídlo kancelárie majú obaja v Bratislave. Pochopiteľne, je ľudsky

akceptovateľná choroba a zdravotné problémy zákonného sudcu,

Napriek uvedenému, zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov

spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote. Základnou

povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý

čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd

so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Všeobecne je štát povinný usporiadať svoj justičný systém

tak, aby súdy mohli každému zaručiť právo, aby o jeho záležitostiach týkajúcich sa práv

a záväzkov bolo právoplatne rozhodnuté v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu požuje

sťažovateľ svoju sťažnosť za dôvodnú.

Sťažovateľ zároveň oznamuje, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia ústneho

pojednávania a súhlasí aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania.“.

11. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou, stanoviskami účastníkov konania,

ako aj s obsahom spisu dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie

veci.

12. Na zasadnutí pléna ústavného súdu 16. októbra 2019 bol schválený Dodatok č. 1

k Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019

do 31. decembra 2019 (ďalej len ,,rozvrh práce“), ktorý nadobudol účinnosť 17. októbra

2019. V zmysle tohto rozvrhu práve je Mojmír Mamojka (sudca spravodajca) členom

tretieho senátu ústavného súdu. V súlade s čl. X bodom 7 rozvrhu práce veci, na ktorých

prerokovanie boli od 26. apríla 2019 do 16. októbra 2019 príslušné prvý senát ústavného

súdu alebo druhý senát ústavného súdu v zložení platnom v období od 26. apríla 2019

do 16. októbra 2019 a v ktorých bolo v tomto období vydané rozhodnutie o prijatí návrhu na

ďalšie konanie, prerokujú tieto senáty v pôvodnom zložení (platnom v období od 26. apríla

2019 do 16. októbra 2019). Prvý senát ústavného súdu v rozhodnom období pracoval

v zložení Jana Baricová (predsedníčka senátu), Miroslav Duriš a Mojmír Mamojka.

Vzhľadom na uvedené rozhodol vo veci ústavnej sťažnosti vedenej pod sp. zn.

prvý senát ústavného súdu v takom zložení, ako to je uvedené v záhlaví

tohto nálezu.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

13. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa prvej vety každý má právo, aby sa jeho vec

prerokovala bez zbytočných prieťahov.

15. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej

sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu ().

17. K základným povinnostiam súdu a sudcu patrí preto aj povinnosť zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli

ktorému sa účastník, resp. strana konania obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu do 30. júna 2016 vyplývala z ustanovení Občianskeho

súdneho poriadku (najmä z § 6, § 100 ods. 1, § 117 ods. 1 a § 119 ods. 1) a s účinnosťou

od 1. júla 2016 vyplýva z ustanovení (ďalej len ,P“),

najmä z jeho a . Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb

a podľa súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

18. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade so svojou

doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (,

). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú sťažnosť

sťažovateľov.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

19. Predmetom posudzovaného konania pred okresným súdom je rozhodovanie

o žalobe o vydanie veci – hokejových dresov, po pripustení zmeny žaloby z dôvodu

zničenia predmetných vecí rozhodovanie o relutárnej náhrade vo výške 1 095,40 €

s príslušenstvom, v ktorom je sťažovateľka žalobkyňou. Konanie bolo začaté podaním

žaloby 23. júla 2010 na Okresnom súde Bratislava III. Na základe sťažovateľkou vznesenej

námietky miestnej príslušnosti bol spis 22. novembra 2010 postúpený okresnému súdu,

na ktorom je vec vedená pod sp. zn. . Pokiaľ ide o kritérium, ktorým

je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o vydanie veci,

ako aj o náhrade škody tvorí bežnú súčasť agendy všeobecných súdov a v zásade

ho nemožno hodnotiť po stránke právnej a faktickej ako zložité, čo sa vzťahuje aj na

napadnuté konanie.

20. Správanie sťažovateľky ako strany konania je druhým kritériom, ktoré

sa uplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa . Okolnosťami majúcimi

vplyv na plynulosť postupu konania bolo rozhodovanie o námietke zaujatosti vznesenej

sťažovateľkou, pre ktorú bolo zrušené pojednávanie nariadené na 28. apríl 2011 a spis bol

predložený krajskému súdu na rozhodnutie. Zo súdneho spisu tiež vyplynulo,

že sťažovateľka sa nezúčastnila pojednávania nariadeného na 29. november 2011 (konalo sa

v jej neprítomnosti) a z dôvodu práceneschopnosti právnej zástupkyne sťažovateľky boli

zrušené pojednávania nariadené na 20. november 2012 a 27. október 2015.

21. Tretím kritériom, podľa ktorého ústavný súd hodnotil, či v napadnutom konaní

došlo k zbytočným prieťahom, bol postup okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal

zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť

zapríčinené nielen samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou

činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty

(, , ).

22. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté konanie vedené okresným súdom

pod sp. zn. trvá 9 rokov a dosiaľ nie je právoplatne skončené. Druhý

rozsudok vo veci bol vyhlásený na pojednávaní 4. júla 2019 z dôvodu podania odvolania

však dosiaľ nie je právoplatný a vec sa v súčasnosti nachádza na krajskom súde pre účely

rozhodovania v odvolacom konaní.

23. Ústavný súd ďalej zdôrazňuje, že z prehľadu procesných úkonov vykonaných

v relevantnom období napadnutého konania vedeného okresným súdom identifikoval

niekoľko období nečinnosti. Ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol absolútne nečinný

v období

- od februára 2013 do januára 2014, v ktorom okresný súd nariadený termín

pojednávania (21. mája 2013) zrušil z dôvodov na strane okresného súdu (práceneschopnosť

zákonného sudcu),

- od januára 2018, keď bol spis vrátený po odvolacom konaní, do januára 2019, keď

okresný súd nariadil pojednávanie na 5. marec 2019, ktoré bolo zrušené z dôvodu na strane

žalovaného a ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo až 9. apríla 2019. V tomto období bolo

pojednávanie nariadené na 4. september 2019 zrušené z dôvodu práceneschopnosti

zákonného sudcu.

24. Ústavný súd tiež konštatuje, že samotné vyhotovenie rozsudku vyhláseného

na pojednávaní 19. novembra 2015 trvalo do júna 2016, keď okresný súd predmetný

rozsudok doručoval procesným stranám. Neefektívny postup súdu spočíval aj v tom,

že okresný súd nedôsledne koncentroval svoj postup pri vedení konania odročovaním

pojednávaní bez ukončenia veci rozhodnutím súdu v merite veci, hoci dokazovanie v danej

právnej veci možno považovať z hľadiska náročnosti za jednoduché, keďže okresný súd

v podstate vykonal dokazovanie len listinnými dôkazmi, výsluchom jedného svedka

a výsluchom procesných strán.

25. Ústavný súd už judikoval, že povinnosťou všeobecného súdu je organizovať svoj

procesný postup v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty,

kvôli ktorému sa naň obrátila strana sporu či účastník konania (m. m. ).

V súlade so svojou stabilizovanou judikatúrou (, , )

ústavný súd preto neakceptuje okolnosť spočívajúcu v existencii práceneschopnosti

zákonného sudcu ako okolnosť objektívnu, ktorá by zodpovednosť všeobecného súdu

a vzniknuté zbytočné prieťahy vylučovala.

26. Na základe uvedeného ústavný súd, zohľadňujúc najmä doterajšiu zjavne

neprimeranú dĺžku napadnutého konania (9 rokov), ako aj obdobia absolútnej nečinnosti

okresného súdu v súhrne predstavujúce takmer dva a pol roka a neefektívnu činnosť

okresného súdu, dospel k záveru, že okresný súd vo veci sťažovateľky spôsobil vznik

zbytočných prieťahov, čím porušil jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (bod 1 výroku tohto nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

27. Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd podľa

vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto

práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

28. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

29. Hoci ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky na prerokovanie

jej veci bez zbytočných prieťahov podľa bolo postupom okresného súdu

porušené, ústavný súd vo výroku tohto nálezu v tomto štádiu konania neprikázal,

aby okresný súd vo veci konal bez zbytočných prieťahov v zmysle čl. 127 ods. 2 druhej vety

, poukazujúc na skutočnosť, že spis napadnutého konania bol s predkladacou správou

okresným súdom predložený na rozhodovanie o odvolaní krajskému súdu 5. septembra

2019, a teda okresný súd v rámci svojej dispozície vykonal všetky kroky na dosiahnutie

právnej istoty sťažovateľky (bod 4 výroku nálezu).

30. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

31. Podľa ak sa sťažovateľka domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

32. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m.

napr. ).

33. Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádza

zo zásad spravodlivosti, ktoré uplatňuje aj ESĽP pri rozhodovaní o spravodlivom finančnom

zadosťučinení podľa čl. 41 dohovoru, ktoré priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti

posudzovaného prípadu.

34. Sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume

10 000 €, ktoré odôvodňuje dĺžkou napadnutého konania, skutkovou a právnou

nenáročnosťou predmetu sporu, ktorý sťažovateľku finančne zaťažuje a vzhľadom

na hodnotu sporu stráca pre ňu ekonomický význam.

35. Vychádzajúc z doterajšej neprimeranej dĺžky napadnutého konania a prihliadajúc

na predmet konania danej právnej veci, ústavný súd konštatuje, že v posudzovanej veci

existujú dôvody na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Podľa názoru

ústavného súdu konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie

finančného zadosťučinenia v sume 1 000 € (bod 2 výroku tohto nálezu) a vo zvyšnej časti

žiadosti o priznanie finančného zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

36. V súlade s je okresný súd povinný

sťažovateľke priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť do dvoch mesiacov

od nadobudnutia právoplatnosti nálezu. Ak ten, komu bolo uložené zaplatiť sťažovateľovi

finančné zadosťučinenie, v tejto lehote priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

nezaplatí, v zmysle odseku 2 citovaného ustanovenia sa zvyšuje finančné zadosťučinenie

priznané ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

VI.

Trovy konania

37. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

38. Ústavný súd pri rozhodovaní o náhrade trov právneho zastúpenia sťažovateľky

vychádzal z § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2 a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

39. Ústavný súd priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia za 2 úkony

právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie ústavnej

sťažnosti). Vzhľadom na skutočnosť, že vyjadrenie doručené ústavnému súdu 4. novembra

2019 neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu, ktorou by sťažovateľka podporila záver

o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní, ústavný súd

náhradu trov konania za tento úkon sťažovateľke nepriznal.

40. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2018 (§ 1

ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške

980 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 163,33 € a jedna

stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,80 €). Sťažovateľke tak patrí

ako náhrada trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v celkovej výške

346,26 €, po zvýšení o DPH v sume 415,51 € (bod 3 výroku tohto nálezu).

41. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s ).

42. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu