Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 39/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

,

zastúpeného advokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, advokátska kancelária,

Kominárska 2, 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod sp. zn. , postupom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky v konaniach vedených pod sp. zn. a sp. zn. ,

písomným oznámením predsedu Krajského súdu v Bratislave sp. zn.

zo 16. augusta 2019, ako aj písomným oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. k. -151 zo 4. novembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj práva na účinný prostriedok nápravy

podľa čl. 13 dohovoru postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnutý postup krajského súdu“),

postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaniach

vedených pod sp. zn. a sp. zn. (ďalej aj „napadnutý

postup najvyššieho súdu“), písomným oznámením (odpoveďou) predsedu krajského súdu

sp. zn. zo 16. augusta 2019 (ďalej len „oznámenie predsedu krajského

súdu“), ako aj písomným oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

(ďalej aj „ministerstvo“ alebo „žalovaný“) č. k. -151 zo 4. novembra 2019

(ďalej len „oznámenie ministerstva“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ (žalobca) sa návrhom

na začatie konania doručeným krajskému súdu 2. júla 2013 (ďalej len „žaloba“)

domáhal proti ministerstvu preskúmania zákonnosti jeho rozhodnutia č. 31097/2013-23-II

z 23. apríla 2013 (ďalej len „rozhodnutie ministerstva II“), ktorým bolo potvrdené

rozhodnutie ministerstva č. 209/2013-34-I z 15. marca 2013 (ďalej len „rozhodnutie

ministerstva I“) o nevyhovení žiadosti sťažovateľa o sprístupnenie ním požadovaných

informácií v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom

v rozhodujúcom období bližšie špecifikovaných v žalobe. V právnej veci žaloby sa konanie

na krajskom súde viedlo pod sp. zn. .

3. V právnej veci žaloby krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 28. januára 2015 v spojení s opravným uznesením sp. zn. z 20. mája 2015

(ďalej len „rozsudok krajského súdu I“) tak, že žalobu a návrh sťažovateľa

z 26. januára 2015 na prerušenie konania zamietol s tým, že účastníkom nárok na náhradu

trov konania nepriznal.

4. Sťažovateľ podal proti rozsudku krajského súdu I v zmysle § 250ja ods. 1 zákona

č. v znení účinnom v rozhodujúcom období (ďalej

aj „OSP“) riadne a včas odvolanie – riadny opravný prostriedok, o ktorom rozhodol najvyšší

súd uznesením sp. zn. z 19. októbra 2017 (ďalej len „uznesenie najvyššieho

súdu“) tak, že rozsudok krajského súdu I zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

5. Následne krajský súd rozhodol rozsudkom sp. zn. z 21. februára

2018 (ďalej len „rozsudok krajského súdu II“) opäť tak, že žalobu a návrh sťažovateľa

z 26. januára 2015 na prerušenie konania zamietol s tým, že účastníkom nárok na náhradu

trov konania nepriznal. Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok krajského súdu II

nadobudol právoplatnosť 9. apríla 2018.

6. Sťažovateľ podal proti právoplatnému rozsudku krajského súdu II v zmysle § 438

a nasl. účinného od 1. júla 2016 (ďalej len

„SSP“) riadne a včas kasačnú sťažnosť – mimoriadny opravný prostriedok, o ktorom

rozhodol najvyšší súd rozsudkom sp. zn. z 30. apríla 2019 (ďalej len

„rozsudok najvyššieho súdu“) tak, že 1. návrh sťažovateľa na prerušenie konania (vznesený

v kasačnej sťažnosti, pozn.) sa zamieta, 2. rozsudok krajského súdu II sa mení tak,

že rozhodnutie ministerstva II a rozhodnutie ministerstva I sa zrušujú a vec sa vracia

žalovanému na ďalšie konanie, a (3.) sťažovateľovi sa priznáva proti žalovanému nárok

na úplnú náhradu trov konania na krajskom súde a najvyššom (kasačnom) súde.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok najvyššieho súdu nadobudol právoplatnosť

19. júna 2019.

7. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti okrem iného uviedol:

«... Dňa 14.08.2019 bola predsedovi KS BA doručená sťažnosť proti porušovaniu

práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a voči neprimeranej dĺžke

konania. Sťažnosťou som sa domáhal vyslovenia porušenia môjho práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov/v primeranej lehote:

- v konaní KS BA so spis. zn.: ,

- v konaní NS SR so spis. zn.: a .

a to v súlade s judikatúrou ESĽP vo veci Čičmanec v. Slovenská republika a vo veci

pilotného rozsudku ESĽP Rutkowski o iní v. Poľsko (sťažnosť č. 72287/10). V zmysle

rozsudku ESLP veci Čičmanec v. Slovenská republika so poškodená osoba môže domáhať

vyslovenia porušenia práva na prejednanie veci v primeranej lehote aj v čase, kedy konanie

sa nachádza vo fáze rozhodovania o výške trov a táto sťažnosť môže smerovať proti celej

dĺžke konania, t. j. proti všetkým stupňom súdnej sústavy. V zmysle pilotného rozsudku

ESĽP vo veci Rutkowski a iní v. Poľsko sťažnosť predsedovi súdu, ak má byť spôsobilá byť

účinný prostriedkom nápravy podľa čl. 13 Dohovoru, musí umožňovať preskúmať celú

dĺžku konania, teda dĺžku konania pred súdmi všetkých stupňov rozhodujúcimi v danej veci,

hoci v čase podania sťažnosti predsedovi súdu, daná časť konania v jednej a tej istej

právnej veci už pred daným súdom neprebieha, čo znamená, že môže ísť aj o konanie pred

nadriadeným súdom...

Dňa 16.08.2019, teda za dva dni podania sťažnosti, bola sťažovateľovi vydaná

odpoveď predsedu KS BA č. (ďalej ako „Odpoveď KS BA“) na sťažnosť

o prieťahy. Predseda KS BA túto sťažnosť vyhodnotil ako neopodstatnenú...

Dňa 24.09.2019 bola Ministerstvu spravodlivosti SR (ďalej ako „MS SR“) doručená

žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti - Odpoveď KS BA. V žiadosti sťažovateľ uviedol,

že podľa rozsudku ESĽ.P vo veci Majewski v. Poľsko (sťažnosť č. 52690/99) musí sťažnosť

predsedovi súdu „pokryť“ všetky stupne súdnej sústavy, teda celú dĺžku konania, aj keď

konanie prebehlo na súdoch viacero stupňov. V opačnom prípade ide o porušenie práva

na účinný prostriedok nápravy...

Dňa 28.10.2019 KS BA rozhodol o výške trov konania uznesením so spis. zn.:

, na základe rozsudku NS SR z 30.04.2019. Voči uzneseniu KS BA podal

sťažovateľ dňa 11.11.2019 sťažnosť, o ktorej nebolo ku dňu podania tejto sťažnosti

rozhodnuté.

... Dňa 13.11.2019 bolo sťažovateľovi doručené prešetrenie vybavenia sťažnosti

na základe žiadosti o prešetrenie z 24.09.2019 pod č. -151 (ďalej ako

„Prešetrenie MS SR“). MS SR žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy

označilo za neopodstatnenú, pričom uviedlo, že konanie je údajne meritórne skončené

a rozhoduje sa iba o výške trov konania, kde podľa MS SR prieťahy nevznikli. K judikatúre

ESĽP uvádzanej sťažovateľom sa MS SR vôbec nevyjadrilo...

Z uvedených úkonov v predmetnej právnej veci sťažovateľa neboli ku dňu podania

tejto sťažnosti vykonané žiadne ďalšie procesné úkony. Z vyššie uvedených skutočností teda

vyplýva, že: konanie pred KS BA trvalo a trvá viac ako 3 roky, nakoľko konanie o výške trov

nie je stále definitívne ukončené. NS SR rozhodol o podanom odvolaní až po vyše dva a pol

roku od jeho podania a o kasačnej sťažnosti NS SR po takmer roku od jej podania...»

8. Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo na prejednanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní

vedenom pod spis. zn.: , postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom

pod spis. zn.; a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom

pod spis, zn.: , porušené bolo.

3. Základné právo na spravodlivé súdne konanie

a na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, práva na účinný

prostriedok nápravy podľa čl. 13 Dohovoru v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru a základného

práva na inú právnu ochranu podľa SR, odpoveďou Krajského súdu

v Bratislave č. zo dňa 16.08.2019 a prešetrením vybavenia sťažnosti

Ministerstvom spravodlivosti SR č. -757 zo dňa 04.11.2019, porušené bolo.

4. Krajskému súdu v Bratislave prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn.: 2S/169/

2013, konať v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov.

5. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

2.100,- EUR (slovom dvetisíc sto eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

6. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

1,- EUR (slovom jedno euro), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

7. sa priznávajú trovy konania/právneho

zastúpenia vo výške 346,26 EUR, ktoré sú Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd

Slovenskej republiky povinní sťažovateľovi vyplatiť spoločne a nerozdielne na účet

právneho zástupcu sťažovateľa, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantná právna úprava

9. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je

s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

11. Ústavný súd podľa návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu na začatie konania

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

14. Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom

boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom,

aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu a samotné posúdenie veci

ústavným súdom

15. Podstatou ústavnej sťažnosti je:

- namietané porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru napadnutým postupom krajského súdu, ako aj napadnutým postupom

najvyššieho súdu;

- namietané porušenie základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, práva na spravodlivé súdne konanie a na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru

oznámením predsedu krajského súdu a oznámením ministerstva.

K napadnutému postupu krajského súdu a napadnutému postupu

najvyššieho súdu

16. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a obsahom

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. , ). Z tohto vyplýva, že právne

východiská, na základe ktorých ústavný súd preskúmava, či došlo k ich porušeniu,

sú vo vzťahu k označeným právam v zásade identické.

17. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a rovnako aj práva podľa dohovoru vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu ().

18. Základnou povinnosťou súdu je preto zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

19. Táto povinnosť súdu vyplývala do 30. júna 2016 z , ktorý súdom

prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana

ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z prvej vety , podľa ktorej len čo sa

konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Sudca je podľa druhej vety

povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné

vykonanie dôkazov. Ďalšia významná povinnosť pre sudcu vyplývala z ,

podľa ktorého sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. V súčasnosti

od 1. júla 2016 táto povinnosť vychádza zo zásad Civilný sporový

poriadok v znení neskorších predpisov [ďalej aj „CSP“ (v zmysle ak tento zákon

neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia

prvej a druhej časti okrem ustanovení o intervencii, pozn.)],

ktorým bol zrušený, a to z , podľa ktorého súd

postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza

zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania

strán sporu a iných osôb, resp. , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní

s prihliadnutím na povahu konania, a , podľa ktorého správny súd sám určuje

poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle

a hospodárne.

20. Z ústavnej sťažnosti, jej príloh, ako aj zo zistenia ústavného súdu vyplýva,

že v právnej veci žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. krajský súd po tom,

čo bol v rámci konania o odvolaní – riadnom opravnom prostriedku vedenom na najvyššom

súde pod sp. zn. rozsudok krajského súdu I uznesením najvyššieho súdu

zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, naposledy rozhodol rozsudkom krajského

súdu II 21. februára 2018, ktorý nadobudol právoplatnosť 9. apríla 2018, čím bolo konanie

o žalobe meritórne ukončené.

21. V konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. o kasačnej

sťažnosti – mimoriadnom opravnom prostriedku proti právoplatnému rozsudku krajského

súdu II najvyšší súd rozhodol rozsudkom 30. apríla 2019. Rozsudok najvyššieho súdu

nadobudol právoplatnosť 19. júna 2019.

22. Z už uvedeného je zjavné, že právna neistota sťažovateľa v merite žaloby, ako aj

kasačnej sťažnosti v čase podania ústavnej sťažnosti bola odstránená a ďalej pretrvávala už

iba pokiaľ ide o rozhodnutie o sume náhrady trov konania.

23. Ústavný súd zistil, že počnúc 6. júnom 2019, keď bol krajskému súdu doručený

rozsudok najvyššieho súdu, krajský súd po tom, čo rozsudok najvyššieho súdu zaslal

účastníkom konania, uznesením sp. zn. z 22. októbra 2019, ktoré nadobudlo

právoplatnosť 2. novembra 2019, rozhodol o vrátení súdneho poplatku za kasačnú sťažnosť

a napokon uznesením sp. zn. z 28. októbra 2019 rozhodol aj o sume náhrady

trov konania, proti ktorému však sťažovateľ podal 11. novembra 2019 sťažnosť.

24. Ústavný súd uvádza, že pri otázke posúdenia, či vo veci došlo k zbytočným

prieťahom, je potrebné vychádzať z kontextu celkových okolností prípadu, a zároveň

poukazuje na svoju judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote (napr. , , ).

25. Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti namietal porušenie práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vo vzťahu ku konaniu o žalobe

ako celku, t. j. počnúc od začatia konania, teda od 2. júla 2013, ktoré však bolo meritórne

ukončené nadobudnutím právoplatnosti rozsudku krajského súdu II, t. j. 9. apríla 2018,

ako aj vo vzťahu ku konaniu o kasačnej sťažnosti, ktoré bolo meritórne ukončené

nadobudnutím právoplatnosti rozsudku najvyššieho súdu, t. j. 19. júna 2019. Sťažovateľ

zastúpený advokátom – kvalifikovaným právnym zástupcom za celý čas trvania týchto

súdnych konaní napriek relatívne dlhotrvajúcemu stavu právnej neistoty sa jeho odstránenia

účinne nedomáhal a sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi najvyššieho súdu nepodal

vôbec a predsedovi krajského súdu ju podal prvýkrát až 14. augusta 2019, t. j. po tom, čo už

bolo o veci meritórne rozhodnuté a predmetom konania pred krajským súdom bola už iba

suma náhrady trov konania, čo však ak by bol bdelý, mohol urobiť už dávno predtým –

v ranom štádiu prípadných prieťahov. Od doručenia rozsudku najvyššieho súdu krajskému

súdu, t. j. od 6. júna 2019, krajský súd už zjavne koná bez zbytočných prieťahov, resp.

v primeranej lehote.

26. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred podaním sťažnosti

podľa (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto orgánu verejnej moci v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

nemohlo dochádzať (m. m. ).

27. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný súd preto poskytuje ochranu

tomuto základnému právu podľa , ako aj právu podľa dohovoru len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte mohlo

trvať (napr. , , ). Ak v čase doručenia ústavnej sťažnosti

ústavnému súdu už nemohlo dochádzať k namietanému porušovaniu označeného

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, ústavný súd ústavnú sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú [ ].

28. Na základe uvedených zistení ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti (vo vzťahu k napadnutému postupu krajského súdu a napadnutému postupu

najvyššieho súdu) odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

K oznámeniu predsedu krajského súdu

29. Ako už bolo uvedené, právomoc ústavného súdu je založená na princípe

subsidiarity vyplývajúcej z a tiež z zákona o ústavnom

súde. Zmysel a účel tohto princípu vychádza z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale je úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje z tohto

hľadiska inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých

ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú (porovnaj

m. m. , , , ), a z podstaty tejto

ústavnej konštrukcie nepochybne vyplýva, že predmetom ústavného prieskumu zo strany

ústavného súdu môže byť (v zásade) len také rozhodnutie, prípadne postup orgánu verejnej

moci, proti ktorému už sťažovateľ v danom prípade nemá k dispozícii žiaden účinný

prostriedok nápravy v zmysle .

30. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) sťažnosť

môže podať účastník konania alebo strana v konaní. Sťažnosť na postup súdu môže

smerovať proti porušovaniu práva na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

alebo porušovaniu zásad dôstojnosti súdneho konania sudcami, súdnymi úradníkmi alebo

zamestnancami súdu, ktorí plnia úlohy pri výkone súdnictva.

31. Podľa § 63 ods. 1 zákona o súdoch sťažnosti vybavuje predseda príslušného

súdu.

32. Podľa § 64 ods. 1 zákona o súdoch účelom vybavovania sťažnosti je zistiť,

či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní alebo porušené zásady dôstojnosti súdneho

konania, a odstránenie zistených nedostatkov.

33. Podľa § 67 ods. 1 zákona o súdoch ak je sťažovateľ toho názoru, že sťažnosť,

ktorú podal na príslušnom orgáne súdu, nebola ním riadne vybavená, môže požiadať

do 30 dní od doručenia odpovede, s ktorou nie je spokojný,

a) predsedu krajského súdu o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom okresného

súdu,

b) ministerstvo o prešetrenie vybavenia sťažnosti predsedom krajského súdu

a predsedom Špecializovaného trestného súdu.

34. Podľa § 67 ods. 2 zákona o súdoch na prešetrenie vybavenia sťažnosti sa

primerane použijú ustanovenia tohto zákona o vybavovaní sťažností.

35. Z uvedeného vyplýva, že zákon o súdoch poskytuje sťažovateľovi účinný právny

prostriedok nápravy – žiadosť o prešetrenie vybavenia sťažnosti podľa § 67 ods. 1 písm. b)

zákona o súdoch, ktorou sa mohol domáhať preskúmania zákonnosti postupu predsedu

krajského súdu. Uvedený právny prostriedok umožňoval sťažovateľovi dosiahnuť účinnú

nápravu vzhľadom na právomoc ministerstva pri primeranom použití ustanovení zákona

o súdoch o vybavovaní sťažností prijať a zabezpečiť vykonanie opatrení na odstránenie

nedostatkov, a to aj napriek oznámeniu (odpovedi) predsedu krajského súdu. Túto možnosť

sťažovateľ napokon pred podaním ústavnej sťažnosti ústavnému súdu aj účinne využil

a o spôsobe jej vybavenia bol upovedomený oznámením ministerstva.

36. Ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto časti (vo vzťahu k oznámeniu

predsedu krajského súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej

právomoci na jej prerokovanie [ ].

K oznámeniu ministerstva

37. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ). K iným dôvodom, ktoré môžu

zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny

rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita namietaných pochybení, resp. nedostatkov

v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte

s konkrétnymi okolnosťami prípadu (, m. m. ).

38. Z oznámenia ministerstva o spôsobe vybavenia žiadosti sťažovateľa o prešetrenie

vybavenia jeho sťažnosti na prieťahy v konaní predsedom krajského súdu v zmysle § 67

ods. 1 písm. b) zákona o súdoch je zrejmé, že nemohlo dôjsť k porušeniu sťažovateľom

označených základných práv podľa a práv podľa dohovoru. Ministerstvo jasne,

zrozumiteľne a vyčerpávajúcim spôsobom uviedlo, z akých dôvodov nebolo možné

sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní a následne ani jeho žiadosti o prešetrenie

vybavenia tejto sťažnosti predsedom krajského súdu vyhovieť. Pokiaľ sťažovateľ v ústavnej

sťažnosti namieta, že sťažnosť predsedovi súdu na prieťahy v konaní v zmysle § 62 ods. 1

zákona o súdoch, ak má byť spôsobilá ako účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13

dohovoru, musí umožniť preskúmať celú dĺžku konania pred súdmi všetkých stupňov

rozhodujúcimi v danej veci, ústavný súd uvádza, že sťažovateľ nepreukázal a ani len

netvrdil, že by mu v podaní sťažnosti na prieťahy predsedovi toho-ktorého súdu (krajského

súdu a najvyššieho súdu) v čase pred ním aktuálne prebiehajúceho súdneho konania

do 14. augusta 2019 bránili akékoľvek dôvody hodné osobitného zreteľa. Podľa názoru

ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní v zmysle § 61 ods. 1 zákona

o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv, ktoré

súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj základným právom na konanie

bez zbytočných prieťahov, nevyhnutným predpokladom toho je však jej riadne a včasné

uplatnenie.

39. Berúc do úvahy už uvedené, ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa aj v tejto

časti (vo vzťahu k oznámeniu ministerstva) odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

40. Keďže ústavná sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa (prikázanie krajskému súdu konať v primeranej lehote

a bez zbytočných prieťahov, priznanie finančného zadosťučinenia a rozhodnutie o náhrade

trov konania pred ústavným súdom) v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi

ústavný súd už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu