Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 44/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a zo sudcu

Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , zastúpeného

advokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, Kominárska 2, 4, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

a v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

19. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu

v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol stručný priebeh konania v jeho veci,

z ktorého vyplývajú nasledujúce podstatné skutočnosti. Dňa 25. júna 2013 doručil

krajskému súdu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky. Krajský súd o jeho žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn.

z 20. februára 2015 tak, že žalobu zamietol. Sťažovateľ proti označenému

rozsudku krajského súdu podal odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd v konaní

vedenom pod sp. zn. uznesením z 26. apríla 2017 tak, že odvolaním

napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vec

sťažovateľa sa tak vrátila na krajský súd, ktorý opätovne jeho žalobu zamietol rozsudkom

sp. zn. z 19. apríla 2018. Sťažovateľ nespokojný s výsledkom konania podal

na krajskom súde 17. júla 2018 proti nemu kasačnú sťažnosť, ktorá mala byť podľa jeho

vyjadrenia doručená najvyššiemu súdu 3. októbra 2018 (bod 35 sťažnosti sťažovateľa).

Sťažovateľ uvádza, že o jeho kasačnej sťažnosti dosiaľ nebolo rozhodnuté.

3. Sťažovateľ, vychádzajúc z opísaného doterajšieho priebehu konania v jeho veci, je

toho názoru, že postupom všeobecných súdov dochádza k porušovaniu jeho označených

práv, preto navrhol, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho označených práv nálezom

v tomto znení:

„1. Základné právo ., na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Krajského súdu v Bratislave

v konaní vedenom pod spis. zn.: , postupom Najvyššieho súdu SR v konaní

vedenom pod spis. zn.: a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod

spis. zn.: , porušené bolo.

2. Najvyššiemu súdu SR prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn.: ,

konať v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov.

3. , priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

1.550,- EUR (slovom tisíc päťsto päťdesiat eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. , priznáva finančné zadosťučinenie vo výške

3.200,- EUR (slovom tritisíc dvesto eur), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky

povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. , sa priznávajú trovy konania/právneho

zastúpenia vo výške 346,26 EUR, ktoré sú Krajský súd v Bratislave o Najvyšší súd

Slovenskej republiky povinní sťažovateľovi vyplatiť spoločne a nerozdielne na účet

právneho zástupcu sťažovateľa, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Relevantné ustanovenia právnych prepisov a judikatúrne východiská

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

9. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej dobe podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo

slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný

súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

III.

Samotné posúdenie veci ústavným súdom

11. Pokiaľ ide o napadnuté konanie sp. zn. vedené pred krajským

súdom, z obsahu sťažnosti, ako aj zo samotnej prílohy sťažnosti – kópie rozsudku v danej

veci z 19. apríla 2018 vyplýva, že napadnuté konanie právoplatne skončilo doručením

označeného rozsudku sťažovateľovi, teda 18. júna 2018. Vychádzajúc z uvedeného, je

potrebné konštatovať, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti sťažovateľa 19. novembra

2019 už bola odstránená jeho právna neistota právoplatným rozhodnutím vo veci, preto bolo

potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom

súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

12. Obdobný záver možno konštatovať aj v súvislosti s napadnutým konaním

najvyššieho súdu vedeným pod sp. zn. , ktoré bolo ukončené rozhodnutím

z 26. apríla 2017, resp. vzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd vydal opravné uznesenie

z 1. augusta 2017 doručením tohto uznesenia. Ústavný súd preto aj túto časť ústavnej

sťažnosti odmietol podľa z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

13. Pokiaľ ide o napadnuté konanie najvyššieho súdu vedené pod sp. zn.

, ústavný súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že ho nemožno

považovať za pokračovanie konania vedeného pod sp. zn. , keďže podľa

platného v znení neskorších predpisov je

konanie pred správnym súdom v zásade jednoinštančné. Ako už bolo uvedené, označené

konanie pred krajským súdom bolo právoplatne ukončené 18. júna 2018. Napadnuté

konanie najvyššieho súdu vedené pod sp. zn. začalo podaním kasačnej

sťažnosti 17. júla 2018. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená

19. novembra 2019, teda približne 16 mesiacov od podania kasačnej sťažnosti.

14. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (, , , ).

Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v je pojem autonómny, ktorý

možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.

15. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

zbytočné prieťahy v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu buď

nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.

, , ).

16. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že aj túto časť ústavnej

sťažnosti sťažovateľa je potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, pretože

doterajšia doba trvania napadnutého konania pred najvyšším súdom, vedeného pod sp. zn.

, neindikuje sama osebe dostatočný podklad na to, aby ústavný súd mohol

dospieť k záveru, že došlo k prieťahom v napadnutom konaní v intenzite potrebnej

na vyslovenie porušenia jeho označených základných práv.

17. K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax

a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka

súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov, v závislosti od povahy

veci, nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 dohovoru.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa

na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.

19. Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným

prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. januára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu