Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 44/2020
PDF · 375.3 KB
No categories available
II. ÚS 44/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 30. januára 2020 v senáte
zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho, zo sudkyne Jany Laššákovej a zo sudcu
Petra Molnára (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, , zastúpeného
advokátom Mgr. Stanislavom Hutňanom, Kominárska 2, 4, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 166/2013
a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.
6 Sžo 92/2015 a v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sžik 2/2018 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť , o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
19. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci
namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu
v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 S 166/2013
a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 Sžo 92/2015 a v konaní vedenom pod sp. zn. 7 Sžik 2/2018.
2. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol stručný priebeh konania v jeho veci,
z ktorého vyplývajú nasledujúce podstatné skutočnosti. Dňa 25. júna 2013 doručil
krajskému súdu žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky. Krajský súd o jeho žalobe rozhodol rozsudkom sp. zn.
6 S 166/2013 z 20. februára 2015 tak, že žalobu zamietol. Sťažovateľ proti označenému
rozsudku krajského súdu podal odvolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd v konaní
vedenom pod sp. zn. 6 Sžo 92/2015 uznesením z 26. apríla 2017 tak, že odvolaním
napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Vec
sťažovateľa sa tak vrátila na krajský súd, ktorý opätovne jeho žalobu zamietol rozsudkom
sp. zn. 6 S 166/2013 z 19. apríla 2018. Sťažovateľ nespokojný s výsledkom konania podal
na krajskom súde 17. júla 2018 proti nemu kasačnú sťažnosť, ktorá mala byť podľa jeho
vyjadrenia doručená najvyššiemu súdu 3. októbra 2018 (bod 35 sťažnosti sťažovateľa).
Sťažovateľ uvádza, že o jeho kasačnej sťažnosti dosiaľ nebolo rozhodnuté.
3. Sťažovateľ, vychádzajúc z opísaného doterajšieho priebehu konania v jeho veci, je
toho názoru, že postupom všeobecných súdov dochádza k porušovaniu jeho označených
práv, preto navrhol, aby ústavný súd rozhodol o porušení jeho označených práv nálezom
v tomto znení:
„1. Základné právo ., na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, postupom Krajského súdu v Bratislave
v konaní vedenom pod spis. zn.: 6 S/166/2013, postupom Najvyššieho súdu SR v konaní
vedenom pod spis. zn.: 6 Sžo/92/2015 a postupom Najvyššieho súdu SR v konaní pod
spis. zn.: 7 Sžik/2/2018, porušené bolo.
2. Najvyššiemu súdu SR prikazuje v konaní vedenom pod spis. zn.: 7 Sžik/2/2018,
konať v primeranej lehote a bez zbytočných prieťahov.
3. , priznáva finančné zadosťučinenie vo výške
1.550,- EUR (slovom tisíc päťsto päťdesiat eur), ktoré mu je Krajský súd v Bratislave
povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. , priznáva finančné zadosťučinenie vo výške
3.200,- EUR (slovom tritisíc dvesto eur), ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky
povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. , sa priznávajú trovy konania/právneho
zastúpenia vo výške 346,26 EUR, ktoré sú Krajský súd v Bratislave o Najvyšší súd
Slovenskej republiky povinní sťažovateľovi vyplatiť spoločne a nerozdielne na účet
právneho zástupcu sťažovateľa, a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Relevantné ustanovenia právnych prepisov a judikatúrne východiská
4. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.
9. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky
a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom
prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona
o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,
b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný
súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,
c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,
d) ktorý je neprípustný,
e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene,
g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. O zjavnú neopodstatnenosť ústavnej sťažnosti, ktorou sťažovateľ namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej dobe podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, ide vtedy, keď namietaným postupom alebo rozhodnutím orgánu
verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré
označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej moci a základným právom alebo
slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú
sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný
súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej
reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04, III. ÚS 168/05).
III.
Samotné posúdenie veci ústavným súdom
11. Pokiaľ ide o napadnuté konanie sp. zn. 6 S 166/2013 vedené pred krajským
súdom, z obsahu sťažnosti, ako aj zo samotnej prílohy sťažnosti – kópie rozsudku v danej
veci z 19. apríla 2018 vyplýva, že napadnuté konanie právoplatne skončilo doručením
označeného rozsudku sťažovateľovi, teda 18. júna 2018. Vychádzajúc z uvedeného, je
potrebné konštatovať, že v čase doručenia ústavnej sťažnosti sťažovateľa 19. novembra
2019 už bola odstránená jeho právna neistota právoplatným rozhodnutím vo veci, preto bolo
potrebné sťažnosť v tejto časti odmietnuť podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom
súde z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
12. Obdobný záver možno konštatovať aj v súvislosti s napadnutým konaním
najvyššieho súdu vedeným pod sp. zn. 6 Sžo 92/2015, ktoré bolo ukončené rozhodnutím
z 26. apríla 2017, resp. vzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd vydal opravné uznesenie
z 1. augusta 2017 doručením tohto uznesenia. Ústavný súd preto aj túto časť ústavnej
sťažnosti odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
13. Pokiaľ ide o napadnuté konanie najvyššieho súdu vedené pod sp. zn.
7 Sžik 2/2018, ústavný súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že ho nemožno
považovať za pokračovanie konania vedeného pod sp. zn. 6 S 166/2013, keďže podľa
platného zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov je
konanie pred správnym súdom v zásade jednoinštančné. Ako už bolo uvedené, označené
konanie pred krajským súdom bolo právoplatne ukončené 18. júna 2018. Napadnuté
konanie najvyššieho súdu vedené pod sp. zn. 7 Sžik 2/2018 začalo podaním kasačnej
sťažnosti 17. júla 2018. Ústavná sťažnosť sťažovateľa bola ústavnému súdu doručená
19. novembra 2019, teda približne 16 mesiacov od podania kasačnej sťažnosti.
14. Z judikatúry ústavného súdu ďalej vyplýva, že nie každý prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09).
Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý
možno vykladať a aplikovať predovšetkým materiálne.
15. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu buď
nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr.
IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).
16. Ústavný súd, vychádzajúc z uvedeného, dospel k záveru, že aj túto časť ústavnej
sťažnosti sťažovateľa je potrebné odmietnuť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, pretože
doterajšia doba trvania napadnutého konania pred najvyšším súdom, vedeného pod sp. zn.
7 Sžik 2/2018, neindikuje sama osebe dostatočný podklad na to, aby ústavný súd mohol
dospieť k záveru, že došlo k prieťahom v napadnutom konaní v intenzite potrebnej
na vyslovenie porušenia jeho označených základných práv.
17. K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax
a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva v obdobných veciach, podľa ktorej dĺžka
súdneho konania na jednom stupni v trvaní dvoch až troch rokov, v závislosti od povahy
veci, nie je v rozpore s právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľa
na ochranu ústavnosti v nej uplatnenými nezaoberal.
19. Ústavný súd napokon dodáva, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci
rozhodnutej v zmysle § 55 písm. a) zákona o ústavnom súde, a preto nebráni tomu, aby
po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľ v tejto veci
za predpokladu, že by v ďalšom priebehu namietaného konania dochádzalo k zbytočným
prieťahom, predložil ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 30. januára 2020
Ľuboš Szigeti predseda senátu