Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 105/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku a zo sudcov Petra Straku a Martina

Vernarského (sudca spravodajca) prerokoval ústavnú sťažnosť ,

, , zastúpenej advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou,

Kováčska 32, Košice, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Prešov p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Prešov j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 241,20 € (slovom dvestoštyridsaťjeden eur a dvadsať centov) na účet

jej právnej zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej, Kováčska 32, Košice, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 z 12. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

, , (ďalej len „sťažovateľka“),

podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v časti

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľka je v procesnom postavení

povinnej účastníčkou napadnutého exekučného konania, ktoré začalo v roku 2010

doručením návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi

(ďalej len „súdny exekútor“). Súdny exekútor po doručení návrhu požiadal

Okresný súd Bardejov o vydanie poverenia. Vec bola následne postúpená okresnému súdu,

ktorý koná vo veci žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia od 16. mája 2011.

Podľa sťažovateľky okresný súd neuskutočnil vo veci od jej postúpenia žiadny procesný

úkon a ku dňu podania ústavnej sťažnosti nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora.

3. Sťažovateľka k priebehu napadnutého konania uviedla:

„Sťažovateľa sa o vedení exekúcie dozvedela náhodou, keďže od roku 2012 je mimo

SR, tak začala zisťovať, u ktorého súdneho exekútora je vec vedené. Po zistení uvedenej

skutočnosti kontaktovala telefonicky súdneho exekútora, ktorý jej oznámil,

že výška exekúcie je 4.500 EUR, pričom ak to chce splácať v splátkach, tak to musí splatiť

do jedného roka. Následne súdny exekútor oznámil mailom číslo účtu a detaily bankového

prevodu. V zmysle telefonickej dohody sťažovateľka uhradila súdneho exekútorovi prvú

splátku v marci 2016 vo výške 1.200 EUR a následne každý mesiac do konca roka uhradila

splátku vo výške 300 EUR (9x 300 EUR), čiže spolu 3.900 EUR. Z dôvodu, že zo strany

súdneho exekútora neboli sťažovateľke zaslané žiadne oficiálne dokumenty,

tak sa v decembri 2016 dopytovala mailom koľko je zostatok exekúcie,

na čo jej bolo oznámené, že dlžná čiastka je okolo 2.500 EUR, keďže splátky sa zarátavajú

aj na odmenu exekútora. Na čo sťažovateľka reagovala mailom, kde uviedla, aby jej súdny

exekútor zaslal všetky doklady k exekúcií poštou. na uvedené reagoval mailom,

kde uviedol, že dokumenty budú zaslané až po vydaní poverenia. Sťažovateľka následne

po konzultácií s advokátom prestala uhrádzať ďalšie splátky. Do dnešného dňa

od decembra 2016 disponuje zaplatenou sumou vo výške 3.900 EUR,

pričom vo veci mu nebolo udelené poverenie na legálne vymáhanie nároku.

... na základe informácií od súdneho exekútora sme zistili, že právny nárok,

ktorý ma byť vymáhaný..., je z titulu rozhodcovského rozsudku sp. zn.

zo dňa 13.7.2009, kde ako žalobca vystupovala spoločnosť

... Sťažovateľka nemá vedomosť o žiadnom rozhodcovskom súde ani o žiadnom

vydanom rozhodcovskom rozsudku, preto sa rozhodla v rámci exekúcie brániť. Prvotne

sa rozhodla exekúciu uhradiť z toho dôvodu, že si myslela, že uvedená exekúcia súvisí s

inou pohľadávkou, ktorá bola vymáhaná súdnou exekútorkou ,

kde dobrovoľne splatila sumu 2.605 EUR, avšak po oznámení zvyšku exekúciu v roku 2016

(2.500 EUR) si uvedomila, že exekúcie nemajú žiaden súvis. Na začiatku roku 2017 sa preto

rozhodla na základe odporúčania advokáta počkať, kým jej nezašle dokumenty

súvisiace s exekúciou.

... napriek opakovaným urgenciám zo strany súdneho exekútora ...,

aby Okresný súd Prešov vo veci konal a vydal poverenie, nenastal žiaden procesný

posun...“

4. Podľa sťažovateľky je postup okresného súdu v napadnutom konaní poznačený

zbytočnými prieťahmi, o čom svedčí aj celková dĺžka konania v trvaní 8 rokov,

ktorá je vzhľadom na predmet napadnutého konania neprimeraná. Sťažovateľka

v tejto súvislosti argumentovala:

«Predmetom konania, je rozhodnutie o vydaní poverenia, ktoré je upravené

v ust. § 44 Exekútorského poriadku (v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase).

V zmysle odseku 2, súd pre vydanie poverenie skúma rozpor žiadosti o vydanie poverenia,

návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu so zákonom. Dokonca v prípade súdnych

rozhodnutí zákon ukladá aj 15 dňovú lehotu na rozhodnutie o poverení, čo však neplatí

v prípade rozhodcovských rozsudkov. Sme toho názoru, že z hľadiska právnej a faktickej

zložitosti veci je možné rozhodnutie o vydaní poverenia na vedenie exekúcie považovať

za jedno z najjednoduchších rozhodnutí, o čom svedčí aj 15 dňová lehota v prípade

rozhodnutí súdov.

... Pri posudzovaní druhého kritéria, nemožno konštatovať žiadne procesné prieťahy

na strane účastníkov, keďže tí nemôžu akokoľvek „zasiahnuť“ do rozhodovania o vydaní

poverenia.

... Správnosť a zákonnosť postupu porušovateľa v konaní, je viac ako

spochybniteľná. Je potrebné zdôrazniť, že porušovateľ nevykonal vo veci žiaden procesný

úkon.»

5. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol o porušení

jej v záhlaví označených práv postupom okresného súdu v napadnutom konaní, aby prikázal

okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a sťažovateľke

priznal finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov konania v sume 241,20 €.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a ďalšie podania sťažovateľky

6. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn.

zo 4. decembra 2019 doručeným ústavnému súdu 9. decembra 2019 vyjadril k ústavnej

sťažnosti predseda okresného súdu, zastúpený podpredsedníčkou okresného súdu, v ktorom

uviedol:

„... vo veci bola podaná žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia

na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok. S poukazom

na spotrebiteľské právo a neprijateľné zmluvné podmienky, súd podrobil súdnej kontrole

rozhodcovskú doložku, následne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.

Urobil tak uznesením zo dňa 24.10.2019. Je pravdou, že k tomuto rozhodnutiu došlo

s odstupom času, čo bolo spôsobené enormným nápadom v exekučných veciach,

okrem iného, práve aj žiadosťami o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

rozhodcovských rozsudkov.“

7. Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení zároveň uviedla, že netrvá

na ústnom pojednávaní v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti.

8. K vyjadreniu predsedu okresného súdu zaujala na základe výzvy ústavného súdu

stanovisko aj právna zástupkyňa sťažovateľky, ktorá vo svojom podaní doručenom

ústavnému súdu 16. decembra 2019 uviedla:

«Porušovateľ v rámci svojho vyjadrenia uvádza, že je pravdou, že k vydaniu

uznesenia zo dňa 24.10.2019 došlo až s odstupom času, čo malo byť spôsobené enormným

nápadom v exekučných veciach. Porušovateľ teda odôvodňuje porušenie základného práva

sťažovateľky výlučne enormným nápadom v exekučných veciach. S uvedeným odôvodnením

sa však nemožno stotožniť, keďže sťažovateľ v podstate tvrdí, že vo veci vydania poverenie,

je „čakacia lehota“ 9 rokov. V prípade, ak by bolo uvedené pravdou, tak Okresný súd

Prešov by v tomto období rozhodoval o návrhoch na vydanie poverenia súdnym exekútorom

z roku 2009.

Považujeme za nevyhnutné zároveň zdôrazniť, že ani objektívne príčiny (enormný

nápad) nie sú v zmysle konštantnej judikatúry Ústavného súdu SR spôsobilé vylúčiť

zodpovednosť za porušenie základného práva na konanie bez prieťahov v prípade

zásadných prieťahov, keďže všeobecné súdy sú povinné vytvoriť podmienky na naplnenia

daného základného práva. A prieťahy v rozsahu 9 rokov nemožno označiť inak ako zásadné,

ktoré mohli byť podľa nášho názoru spôsobené len ignoráciou vedenej veci.

Poukazujúc na uvedené, navrhujeme Ústavnému súdu SR, aby o ústavnej sťažnosti

rozhodol v zmysle navrhovaného petitu.»

9. Právna zástupkyňa sťažovateľky zároveň vyslovila súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti, „pretože sme toho názoru, že od ústneho

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci, a to aj s ohľadom

na nerozporovanie nami tvrdených skutočností zo strany porušovateľa“.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení

sa s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

III.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

11. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

12. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

14. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

15. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť

bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

16. Sťažovateľka sa svojou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

základného práva podľa a práva podľa dohovoru,

ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v napadnutom exekučnom konaní.

17. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bezzbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

18. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a práva podľa dohovoru vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote)

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. , ).

19. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou ústavný súd už vyslovil,

že právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie

o výkon rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr.

alebo ), keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej

exekúcie podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu

podľa (, ), pričom v

ods. 2 takéto konania z povinnosti súdov konať bez zbytočných prieťahov nevyníma.

Aj podľa názoru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) by právo na súdnu

ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny poriadok umožňoval, aby konečné

súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej zo strán. Výkon rozsudku

alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť procesu v zmysle čl. 6

dohovoru (obdobne , ).

20. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení (ďalej len „OSP“),

a to , , a , ktorý platil do 30. júna 2016,

a v súčasnosti vychádza najmä zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

21. V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie

prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“ a v zmysle § 157

ods. 1 „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

IV.

Posúdenie veci ústavným súdom

22. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada

aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj ústavnú

sťažnosť sťažovateľky.

23. Pokiaľ ide o kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavný súd

konštatuje, že konanie o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie tvorí bežnú a štandardnú agendu rozhodovania exekučných súdov. Zároveň

ústavný súd vzal na zreteľ, že preskúmanie otázky (ne)existencie vykonateľného

exekučného titulu je z právneho hľadiska nenáročná, pričom právna neistota sťažovateľky

ako povinnej v exekúcii vedenej bez relevantného exekučného titulu počas doby 9 rokov

nie je ničím ospravedlniteľná.

24. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky v napadnutom

konaní, ústavný súd nezistil podstatnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená

na jej ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v predmetnom konaní

k zbytočným prieťahom. Na ťarchu sťažovateľky z pohľadu zbytočných prieťahov

možno pripísať len skutočnosť, že nehájila dostatočne svoje práva v napadnutom konaní

v zmysle zásady ,,vigilantibus iuris“, keď v jeho priebehu vôbec nevyužila sťažnosť

namietajúcu prieťahy adresovanú predsedovi súdu a tieto namietala až ústavnou sťažnosťou.

25. Napokon ústavný súd hodnotil postup okresného súdu z hľadiska existencie

zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, pričom z prehľadu procesných úkonov zistil

v postupe okresného súdu najmä jeho nečinnosť. Z predloženého súvisiaceho spisu

okresného súdu vyplýva, že vo veci žiadosti súdneho exekútora o vydanie poverenia

okresný súd ako miestne príslušný konal od 16. mája 2011, keď mu bol spis postúpený

z Okresného súdu Bardejov. Okresný súd následne 30. mája 2011 vyzval oprávneného

na predloženie úverovej zmluvy spolu s úverovými podmienkami a splnenie uvedenej

výzvy urgoval 16. januára 2012. Súdny exekútor 6. februára 2012 a oprávnený

7. februára 2019 doručili okresnému súdu úverovú zmluvu a úverové podmienky. Okresný

súd uznesením z 24. októbra 2019 žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia zamietol

(uznesenie nadobudlo právoplatnosť 30. novembra 2019). Z uvedeného vyplýva, že okresný

súd o žiadosti súdneho exekútora rozhodol až po vyše ôsmich rokoch, pričom v období

od 6. februára 2012, keď mu boli doručené úverová zmluva spolu s úverovými

podmienkami, až do rozhodnutia o žiadosti 24. októbra 2019 bol absolútne nečinný.

Uvedenú nečinnosť okresného súdu bez existencie zákonnej prekážky ústavný súd hodnotí

ako zbytočné prieťahy v napadnutom konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho hľadiska

netolerovateľné.

26. Obranu okresného súdu, podľa ktorého zdĺhavé rozhodovanie okresného súdu

v napadnutom konaní bolo spôsobené „enormným nápadom v exekučných veciach, okrem

iného, práve aj žiadosťami o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

rozhodcovských rozsudkov“, nebolo možné akceptovať. V súlade s medzinárodným

štandardom uplatňovania dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí

zabezpečiť súdne konanie, ho nezbavuje zodpovednosti za zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (). Námietka nedostatočného personálneho obsadenia súdu a vo väzbe

na to neprimeraného zaťaženia sudcov pri vybavovaní agendy nepredstavuje dôvody,

ktoré by mohli byť interpretované inak než technické a organizačné problémy,

ktoré však nemôžu ísť na ťarchu účastníka, ktorý od súdu právom očakáva ochranu svojich

práv v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, resp. bez zbytočných prieťahov

podľa .

27. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní

došlo k prieťahom, ktoré neboli spôsobené zložitosťou veci či správaním sťažovateľky,

ale nečinnosťou okresného súdu. Z uvedených dôvodov ústavný súd vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní, tak ako to je uvedené

v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

28. Podľa ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou,

ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

29. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

30. Vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd svojím uznesením

č. k. -27 z 24. októbra 2019 právoplatne rozhodol o zamietnutí žiadosti

súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, nepostupoval ústavný súd

podľa a a neprikázal

okresnému súdu konať v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov (bod 4 výroku

nálezu).

31. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím,

ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené,

primerané finančné zadosťučinenie.

32. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie,

ak o to požiadal.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, v ústavnej sťažnosti uvedie rozsah, ktorý

požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

34. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

35. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti žiadala o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 5 000 €, čo odôvodnila predovšetkým zásahom do jej majetkovej

sféry, keďže „uhradila z vlastných prostriedok sumu 3.900 EUR, ktorú 3 roky nemôže

žiadnym spôsobom používať“, pričom nekonanie okresného súdu v jej veci má charakter

extrémnych prieťahov.

36. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

37. Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal

zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie

podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne

sa pritom riadil zásadou, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je reparácia

nemajetkovej ujmy, nie prípadná náhrada škody, ktorá by sa po splnení zákonných

podmienok mohla uplatňovať v konaní pred všeobecnými súdmi (m. m. ).

38. Vzhľadom na celkovú dĺžku napadnutého konania, v ktorom bolo v čase vydania

tohto nálezu už právoplatne rozhodnuté, berúc do úvahy všetky okolnosti zisteného

porušenia práv sťažovateľky, najmä význam napadnutého konania pre sťažovateľku

(jeho predmetom je exekúcia sumy 1 103,62 € s príslušenstvom), a tiež okolnosť,

že v napadnutom konaní sťažovateľka nehájila dostatočne svoje práva, ústavný súd

považoval priznanie sumy 2 000 € pre sťažovateľku za primerané finančné zadosťučinenie

podľa .

VI.

Trovy konania

39. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

40. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky,

ktoré jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom a ktoré sťažovateľka

uplatnila v sume 241,20 €.

41. Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2019 (prevzatie

a prípravu zastúpenia, písomné vyhotovenie ústavnej sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3 a § 11

ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Za dva úkony vykonané v roku 2019 patrí odmena v sume

dvakrát po 163,33 €, teda 326,66 €, a dvakrát režijný paušál po 9,80 €, teda 19,60 €, preto

odmena spolu predstavuje sumu 346,26 €. Keďže sťažovateľkou uplatnené trovy

nepresahujú sumu vypočítanú podľa vyhlášky, ústavný súd priznal náhradu trov konania

v ňou požadovanej sume 241,20 €.

42. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právnej zástupkyne sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

43. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom

jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Mojmír Mamojka predseda senátu