Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 56/2020
PDF · 210.05 KB
No categories available
I. ÚS 56/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte
zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Ivana Fiačana
(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa
, , , zastúpeného advokátom
JUDr. Martinom Špakom, Odborárov 49, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia
čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky a práv podľa čl. 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č. k. 1 Pn 795/19/5511-9 z 11. novembra
2019 a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť sťažovateľa o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,
, (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie
čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2 a základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry
Žilina (ďalej aj „okresná prokuratúra“) č. k. 1 Pn 795/19/5511-9 z 11. novembra 2019 (ďalej
aj „namietané uznesenie“).
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal
na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenie, v zmysle ktorého
sa štatutárny zástupca (resp. osoba zodpovedná za rozhodovanie o toku financií subjektu)
Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina (ďalej len „FNsP Žilina“) mal dopustiť spáchania
zločinu nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 ods. 1 a 3 Trestného zákona, pretože dlh
tohto subjektu na poistnom voči Sociálnej poisťovni predstavoval k 10. júnu 2019 sumu
12 842 434,92 eur.
3. V rámci svojho trestného oznámenia sťažovateľ poukázal na to, že proti nemu
ako štatutárnemu zástupcovi obchodnej spoločnosti , sa vedie trestné
konanie už v štádiu konania pred súdom za prečin nezaplatenia dane a poistného podľa
§ 278 ods. 1 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že nezaplatil poistné za svojich
zamestnancov za mesiace máj až august 2014 v rozsahu sumy 17 415,73 eur, hoci
v rozhodnom čase mal na svojich podnikateľských účtoch dostatok finančných
prostriedkov. Práve v rámci tohto trestného konania vedeného proti nemu sa sťažovateľ
dozvedel, že trestná zodpovednosť v prípade tohto činu je daná vtedy, ak páchateľ disponuje
finančnými prostriedkami na úhradu splatného poistného, a preto bola v rovnakej právnej
situácii ako on aj FNsP Žilina, ktorá prijíma platby od zdravotných poisťovní, a preto podľa
sťažovateľa disponuje prostriedkami, aby mohla svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni
plniť.
4. Predmetné trestné oznámenie bolo cez Krajskú prokuratúru v Žiline a Okresnú
prokuratúru Žilina odovzdané podľa § 198 ods. 1 Trestného poriadku na vybavenie
Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Žilina, odboru kriminálnej polície. Uznesením
vyšetrovateľa ČVS: ORP-882/3-VYS-ZA-2019 z 30. septembra 2019 bolo trestné
oznámenie sťažovateľa podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku odmietnuté, keďže
nie je dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného
poriadku. Proti uzneseniu vyšetrovateľa z 30. septembra 2019 podal sťažovateľ sťažnosť,
ktorú odôvodnil tým, že závery vyšetrovateľa sú arbitrárne a nepreskúmateľné, uznesenie
bolo vydané predčasne, na základe neúplne zisteného skutkového stavu a na základe
nesprávneho právneho názoru. Prokurátor okresnej prokuratúry na základe sťažnosti
sťažovateľa uznesenie vyšetrovateľa a spisový materiál preskúmal a sťažnosť
ako neodôvodnenú podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku zamietol.
5. Porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodňuje sťažovateľ
odkazom na rozhodnutie ústavného súdu č. k. III. ÚS 267/2014-64, ktoré sa zaoberá
porušením práv poškodeného na účinné vyšetrovanie, v ktorom toto právo poškodeného
ústavný súd jednoznačne „podriadil“ pod uvedené články ústavy a dohovoru. Sťažovateľ
odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcu
sa práva poškodeného na účinné vyšetrovanie, ktoré ako pozitívny záväzok štátu vyplýva
z čl. 2 ods. 2 dohovoru, ktorý chráni právo na život, ako aj z čl. 3 dohovoru, ktorý zakazuje
neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Svoj status poškodenej osoby pritom sťažovateľ
odôvodňuje tým, že odvodové povinnosti FNsP Žilina sú príjmom štátneho rozpočtu,
sú verejnými pohľadávkami, a teda poškodeným podľa sťažovateľa môže byť ktorákoľvek
osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky, keďže vzniknutý schodok bude v systéme
dôchodkového zabezpečenia určite chýbať.
6. Podľa záverov okresnej prokuratúry, ako aj vyšetrovateľa má FNsP Žilina
špecifický status zdravotníckeho zariadenia, je príspevkovou organizáciou štátu, nie je teda
podnikateľským subjektom, a preto jej postup, keď uprednostnila poskytovanie zdravotnej
starostlivosti pred časťou platieb do inej štátnej organizácie (Sociálnej poisťovne), nie je
namieste kvalifikovať ako trestnú činnosť. Tento názor považuje sťažovateľ
za neudržateľný. Subjektom tohto trestného činu podľa neho môže byť ktorákoľvek fyzická
osoba alebo právnická osoba, čo má vyplývať zo samotnej skutkovej podstaty tohto
trestného činu podľa § 278 Trestného zákona.
7. Zároveň sťažovateľ namieta aj porušenie čl. 1 ods. 1 ústavy, keďže najdôležitejším
znakom právneho štátu je rovnosť pred zákonom a namietaným uznesením okresnej
prokuratúry bola táto porušená, a to z toho dôvodu, že FNsP Žilina nie je trestne stíhaná,
hoci on ako štatutár podnikateľského subjektu je trestne stíhaný za rovnaký skutok.
8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol:
„Ústavný súd SR konštatuje, že Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina, sp. zn.
1 Pn795/19/5511-9 zo dňa 11. 11.2019 boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa
podľa čl. 1 ods. 1, čl. 2 ods. 2, a čl. 46 ods. 1, 3 Ústavy SR a právo Sťažovateľa podľa čl. 3
a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.
Ústavný súd SR Uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina, sp. zn. 1Pn795/19/5511-9
zo dňa 11.11.2019 podľa čl. 127 ods. 2 Ústavy SR zrušuje a vracia Okresnej prokuratúre
Žilina na ďalšie konanie.
Okresná prokuratúra Žilina je povinná nahradiť Sťažovateľovi trovy konania pre
Ústavným súdom SR vo výške 450, 28 EUR, ktoré pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci
po 177 EUR ( prevzatie a príprava, podanie sťažnosti), 2 x režijný paušál po 10, 62 EUR,
20% DPH.“
II.
Relevantné ustanovenia právnych prepisov
9. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti.
10. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
11. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej
republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,zákon o ústavnom súde“)
ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí
bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.
Podľa § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže na predbežnom
prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,
a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom
bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa
o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené
zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,
f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.
12. Podľa čl. 1 ods. 1 ústavy Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický
a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.
13. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy,
v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.
14. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
15. Podľa čl. 46 ods. 3 ústavy každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo
nesprávnym úradným postupom.
16. Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému
alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.
17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený
verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu
v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej
spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života
účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,
vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom
spoločnosti.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
18. Podstatou sťažovateľovej ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie jeho práv
uznesením okresnej prokuratúry, ktorá zamietla ako nedôvodnú jeho sťažnosť proti
uzneseniu vyšetrovateľa, ktorý odmietol podnet na začatie trestného stíhania FNsP Žilina
pre podozrenie zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane a poistného, ktorého
oznamovateľom bol sťažovateľ. Namietaným uznesením okresnej prokuratúry teda podľa
sťažovateľa došlo k porušeniu:
- čl. 1 ods. 1 ústavy v tom smere, že orgány činné v trestnom konaní porušili zásadu
rovnosti pred zákonom, keďže svojím procesným postupom zvýhodnili trestným nestíhaním
jeden subjekt na úkor iného subjektu;
- čl. 2 ods. 2 ústavy v tom smere, že orgány činné v trestnom konaní neaplikovali
svoju zákonnú povinnosť podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku, keďže nedostatočne zistili
skutkový stav veci;
- čl. 46 ods. 1 a 3 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru tým, že právny názor orgánov
činných v trestnom konaní nemá žiadnu oporu v zákone, je arbitrárny, ničím nepodložený
a namietané uznesenie je nepredvídateľné.
19. Z už citovaného § 56 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou
ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne
neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej
neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným
rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva
alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.
Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom
prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného
práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie
(I. ÚS 66/98, tiež napr. II. ÚS 399/2010, IV. ÚS 51/2011).
20. V prvom rade ústavný súd uvádza, že ak orgány činné v trestnom konaní
po zvážení všetkých okolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom
trestného oznámenia sťažovateľa, nemohli porušiť jeho zákonom ani ústavou chránené
práva. Nikto totiž nemá právny nárok a už vôbec nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho
podaniu bolo vyhovené. Ak vykonané dôkazy, resp. zistenia orgánov činných v trestnom
konaní nedávajú podklad na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, nemôže
príslušný orgán činný v trestnom konaní začať konať alebo pokračovať v konaní, prípadne
nariadiť, aby sa trestné konanie začalo alebo sa v ňom pokračovalo. Sťažovateľ
ako oznamovateľ trestného činu má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho
oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán riadne zaoberal. Nemá však nárok na to,
aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave (napr. II. ÚS 88/99, IV. ÚS 423/09).
Trestné právo je prostriedkom ultima ratio, čo znamená, že má byť použité len
ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských
vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných
právnych odvetví nie sú dostatočné, boli už vyčerpané, sú neúčinné, prípadne sú zjavne
nevhodné.
21. Vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu
medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje
podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal.
Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom
a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych
subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu (napr. IV. ÚS 55/09 alebo
22. Ústavný súd už konštatoval, že skutok (alebo určitý dej, ktorý sa odohral)
sa nestáva trestným činom len preto, že ho za trestný čin označí poškodený. Poškodený má
právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom Trestným poriadkom a orgány
činné v trestnom konaní majú následne povinnosť sa nimi zaoberať a rozhodnúť o nich,
avšak posúdenie, či skutok napĺňa alebo nenapĺňa definičné znaky trestného činu
(§ 8 Trestného zákona), resp. či sú prítomné okolnosti vylučujúce jeho protiprávnosť
ako jedného z definičných znakov trestného činu, je plne v ich kompetencii. Každý má síce
zákonný nárok na to, aby sa jeho podaniami, návrhmi a sťažnosťami kompetentné orgány
zaoberali a aby ich vybavili, avšak nikto nemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia
zodpovedal jeho predstave (III. ÚS 173/2018).
23. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti porušenie svojich práv namietaným uznesením
okresnej prokuratúry odvodzuje z judikatúry ústavného súdu, ako aj ESĽP, z ktorej vyplýva
právo osoby poškodenej trestným činom na efektívne vyšetrovanie. Sťažovateľ bol
oznamovateľom podozrenia zo spáchania trestného činu FNsP Žilina a v tejto súvislosti svoj
status poškodenej osoby odôvodnil tým, že neodvádzaním platieb do Sociálnej poisťovne
zo strany FNsP Žilina budú tieto finančné prostriedky chýbať v systéme dôchodkového
zabezpečenia.
24. Poškodený je v zmysle § 46 ods. 1 Trestného poriadku osoba, ktorej bolo
trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo
boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Ústavný súd
samozrejme vníma, že neplnenie povinných odvodov a poistného zo strany zamestnávateľa,
ktorým je v okolnostiach tejto veci FNsP Žilina, do Sociálnej poisťovne má negatívny
dopad na príjmy v dôchodkovom systéme, avšak zároveň musí konštatovať, že sťažovateľa
nemožno v tomto prípade považovať za poškodeného údajným trestným činom. Aj sám
sťažovateľ svoje postavenie poškodeného odôvodnil len veľmi rámcovo v teoretickej rovine
tým, že odvodové povinnosti sú priamym príjmom štátneho rozpočtu, sú verejnými
pohľadávkami, a teda poškodeným môže byť ktorákoľvek osoba, ktorá je občanom
Slovenskej republiky, avšak bez toho, aby tvrdil, že priamo jemu bola spôsobená nejaká
ujma či škoda. Neplatenie poistného v plnej výške zo strany FNsP Žilina však nemá
na sťažovateľa žiaden priamy dopad, sťažovateľ to ani netvrdí, a preto podľa ústavného
súdu nemožno sťažovateľa ani považovať za poškodenú osobu v súvislosti s jeho trestným
oznámením.
25. Sťažovateľ má však nepochybne status oznamovateľa trestnej činnosti, a preto
má právo, aby sa orgány trestné v činnom konaní náležite jeho oznámením o trestnom čine
zaoberali, nemá však právo na konkrétny výsledok ich postupu, nemá právo na to, aby
sa výsledok preskúmania jeho oznámenia zhodoval s jeho predstavami, a už vôbec nemá
právo na to, aby bolo proti konkrétnemu subjektu iniciované trestné stíhanie. Vyšetrovateľ
oznámenie sťažovateľa preskúmal, doplnil výsluchom ekonomického riaditeľa FNsP Žilina
a zástupcom Sociálnej poisťovne. Vyšetrovateľ pri posúdení skutku zdôraznil, že FNsP
Žilina je príspevkovou organizáciou, teda ide o právnickú osobu štátu, ktorej menej
ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet zapojená
príspevkom. Nejde o štandardný subjekt trhového mechanizmu, jeho hlavnou úlohou nie je
maximalizácia zisku, ale poskytovanie zdravotnej starostlivosti. FNsP Žilina prednostne
vykonáva úhrady na účely zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, aby nedošlo k ohrozeniu
života a zdravia pacientov. Vyšetrovateľ dospel k záveru, že nezaplatenie poistného bolo
v tomto prípade zapríčinené negatívnou finančnou situáciou FNsP Žilina, ktorá jej
nedovoľovala vykonať úhradu Sociálnej poisťovni včas a v plnej výške (poistné zadržané
zo mzdy zamestnancov bolo riadne uhrádzané) vzhľadom na financovanie zdravotnej
starostlivosti. Absentoval teda podľa vyšetrovateľa jeden zo základných znakov skutkovej
podstaty trestného činu, a to úmyselné zavinenie.
26. Prokurátor okresnej prokuratúry sťažovateľovu sťažnosť a spisový materiál
preskúmal a dospel k rovnakému záveru ako vyšetrovateľ. Jednak zdôraznil špecifickosť
subjektu, ktorý sa mal dopustiť trestnej činnosti, osvojil si záver o absencii úmyselného
zavinenia na strane zodpovedného štatutárneho orgánu FNsP Žilina a dospel k záveru,
že takéto konanie FNsP Žilina nie je namieste kvalifikovať ako trestnú činnosť. Možno teda
zhrnúť, že orgány činné v trestnom konaní sa oznámením sťažovateľa riadne zaoberali,
skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu, preverili
a vyhodnotili tak, že nepovažovali za dôvodné začať trestné stíhanie jednak vzhľadom
na špecifickosť subjektu trestného činu a v neposlednom rade aj na nedostatok
v subjektívnej stránke skutkovej podstaty trestného činu, t. j. nedostatku úmyselného
zavinenia.
27. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že namietaným uznesením
okresnej prokuratúry č. k. 1 Pn 795/19/5511-9 z 11. novembra 2019 nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy alebo práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľa.
28. Namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 3 ústavy na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej
správy alebo nesprávnym úradným postupom a zákazu mučenia alebo podrobovania
neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu podľa čl. 3 dohovoru
sťažovateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil a vo vzťahu medzi týmito právami
a namietaným uznesením okresnej prokuratúry, ktorým bolo v konečnom dôsledku
odložené oznámenie sťažovateľa o tom, že FNsP Žilina mohla spáchať trestný čin,
podľa ústavného súdu ani nemožno identifikovať príčinnú súvislosť.
29. K namietanému porušeniu čl. 1 ods. 1 a 2, čl. 2 ods. 2 ústavy ústavný súd uvádza,
že tieto jednak neobsahujú konkrétnu garanciu základného práva alebo slobody, ale sú
základnými či všeobecnými ustanoveniami limitujúcimi konanie štátu, a tým i zásahy štátu
vo vzťahu k nositeľom základných práv a slobôd, a jednak tieto ustanovenia sú spravidla
porušené iba za predpokladu, že ústavný súd vysloví porušenie niektorého základného práva
alebo slobody podľa druhej hlavy druhého oddielu ústavy (resp. podľa kvalifikovanej
medzinárodnej zmluvy). Požiadavka na vyslovenie ich porušenia preto v prípade, ak nie je
porušené niektoré základné právo sťažovateľa, je zjavne neopodstatnená.
30. Ústavný súd preto v súlade s § 56 ods. 2 písm. g) zákona o ústavnom súde
odmietol ústavnú sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť.
31. Keďže bola ústavná sťažnosť odmietnutá, ďalšími v nej obsiahnutými návrhmi sa
už ústavný súd nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. februára 2020
Jana Baricová
predsedníčka senátu