Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 56/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Ivana Fiačana

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného advokátom

JUDr. Martinom Špakom, Odborárov 49, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia

, a základných práv podľa a 3 Slovenskej

republiky a práv podľa čl. 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Žilina č. k. -9 z 11. novembra

2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť sťažovateľa o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavná sťažnosť sťažovateľa a skutkový stav veci

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. januára 2020 doručená ústavná sťažnosť sťažovateľa ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie

, a základných práv podľa a 3 Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 3 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresnej prokuratúry

Žilina (ďalej aj „okresná prokuratúra“) č. k. -9 z 11. novembra 2019 (ďalej

aj „namietané uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a priložených príloh vyplýva, že sťažovateľ podal

na Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky trestné oznámenie, v zmysle ktorého

sa štatutárny zástupca (resp. osoba zodpovedná za rozhodovanie o toku financií subjektu)

Fakultnej nemocnice s poliklinikou Žilina (ďalej len „FNsP Žilina“) mal dopustiť spáchania

zločinu nezaplatenia dane a poistného podľa a , pretože dlh

tohto subjektu na poistnom voči Sociálnej poisťovni predstavoval k 10. júnu 2019 sumu

12 842 434,92 eur.

3. V rámci svojho trestného oznámenia sťažovateľ poukázal na to, že proti nemu

ako štatutárnemu zástupcovi obchodnej spoločnosti , sa vedie trestné

konanie už v štádiu konania pred súdom za prečin nezaplatenia dane a poistného podľa

na tom skutkovom základe, že nezaplatil poistné za svojich

zamestnancov za mesiace máj až august 2014 v rozsahu sumy 17 415,73 eur, hoci

v rozhodnom čase mal na svojich podnikateľských účtoch dostatok finančných

prostriedkov. Práve v rámci tohto trestného konania vedeného proti nemu sa sťažovateľ

dozvedel, že trestná zodpovednosť v prípade tohto činu je daná vtedy, ak páchateľ disponuje

finančnými prostriedkami na úhradu splatného poistného, a preto bola v rovnakej právnej

situácii ako on aj FNsP Žilina, ktorá prijíma platby od zdravotných poisťovní, a preto podľa

sťažovateľa disponuje prostriedkami, aby mohla svoje záväzky voči Sociálnej poisťovni

plniť.

4. Predmetné trestné oznámenie bolo cez Krajskú prokuratúru v Žiline a Okresnú

prokuratúru Žilina odovzdané podľa na vybavenie

Okresnému riaditeľstvu Policajného zboru Žilina, odboru kriminálnej polície. Uznesením

vyšetrovateľa ČVS: ORP-882/3-VYS-ZA-2019 z 30. septembra 2019 bolo trestné

oznámenie sťažovateľa podľa odmietnuté, keďže

nie je dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa § 197 ods. 2 Trestného

poriadku. Proti uzneseniu vyšetrovateľa z 30. septembra 2019 podal sťažovateľ sťažnosť,

ktorú odôvodnil tým, že závery vyšetrovateľa sú arbitrárne a nepreskúmateľné, uznesenie

bolo vydané predčasne, na základe neúplne zisteného skutkového stavu a na základe

nesprávneho právneho názoru. Prokurátor okresnej prokuratúry na základe sťažnosti

sťažovateľa uznesenie vyšetrovateľa a spisový materiál preskúmal a sťažnosť

ako neodôvodnenú podľa zamietol.

5. Porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru odôvodňuje sťažovateľ

odkazom na rozhodnutie ústavného súdu č. k. -64, ktoré sa zaoberá

porušením práv poškodeného na účinné vyšetrovanie, v ktorom toto právo poškodeného

ústavný súd jednoznačne „podriadil“ pod uvedené články a dohovoru. Sťažovateľ

odkazuje na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) týkajúcu

sa práva poškodeného na účinné vyšetrovanie, ktoré ako pozitívny záväzok štátu vyplýva

z čl. 2 ods. 2 dohovoru, ktorý chráni právo na život, ako aj z čl. 3 dohovoru, ktorý zakazuje

neľudské a ponižujúce zaobchádzanie. Svoj status poškodenej osoby pritom sťažovateľ

odôvodňuje tým, že odvodové povinnosti FNsP Žilina sú príjmom štátneho rozpočtu,

sú verejnými pohľadávkami, a teda poškodeným podľa sťažovateľa môže byť ktorákoľvek

osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky, keďže vzniknutý schodok bude v systéme

dôchodkového zabezpečenia určite chýbať.

6. Podľa záverov okresnej prokuratúry, ako aj vyšetrovateľa má FNsP Žilina

špecifický status zdravotníckeho zariadenia, je príspevkovou organizáciou štátu, nie je teda

podnikateľským subjektom, a preto jej postup, keď uprednostnila poskytovanie zdravotnej

starostlivosti pred časťou platieb do inej štátnej organizácie (Sociálnej poisťovne), nie je

namieste kvalifikovať ako trestnú činnosť. Tento názor považuje sťažovateľ

za neudržateľný. Subjektom tohto trestného činu podľa neho môže byť ktorákoľvek fyzická

osoba alebo právnická osoba, čo má vyplývať zo samotnej skutkovej podstaty tohto

trestného činu podľa .

7. Zároveň sťažovateľ namieta aj porušenie , keďže najdôležitejším

znakom právneho štátu je rovnosť pred zákonom a namietaným uznesením okresnej

prokuratúry bola táto porušená, a to z toho dôvodu, že FNsP Žilina nie je trestne stíhaná,

hoci on ako štatutár podnikateľského subjektu je trestne stíhaný za rovnaký skutok.

8. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom rozhodol:

„Ústavný súd SR konštatuje, že Uznesením Okresnej prokuratúry Žilina, sp. zn.

1 Pn795/19/5511-9 zo dňa 11. 11.2019 boli porušené základné práva a slobody sťažovateľa

podľa , , a , 3 SR a právo Sťažovateľa podľa

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv.

Ústavný súd SR Uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina, sp. zn. 1Pn795/19/5511-9

zo dňa 11.11.2019 podľa SR zrušuje a vracia Okresnej prokuratúre

Žilina na ďalšie konanie.

Okresná prokuratúra Žilina je povinná nahradiť Sťažovateľovi trovy konania pre

Ústavným súdom SR vo výške 450, 28 EUR, ktoré pozostávajú z 2 úkonov právnej pomoci

po 177 EUR ( prevzatie a príprava, podanie sťažnosti), 2 x režijný paušál po 10, 62 EUR,

20% DPH.“

II.

Relevantné ustanovenia právnych prepisov

9. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

10. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

11. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,“)

ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak.

Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc, b) ktorý je podaný navrhovateľom

bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa

o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37, c) ktorý nemá náležitosti ustanovené

zákonom, d) ktorý je neprípustný, e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene, g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

13. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

14. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

15. Podľa každý má právo na náhradu škody spôsobenej

nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo

nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa čl. 3 dohovoru nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému

alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.

17. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

III.

Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti

18. Podstatou sťažovateľovej ústavnej sťažnosti je tvrdené porušenie jeho práv

uznesením okresnej prokuratúry, ktorá zamietla ako nedôvodnú jeho sťažnosť proti

uzneseniu vyšetrovateľa, ktorý odmietol podnet na začatie trestného stíhania FNsP Žilina

pre podozrenie zo spáchania trestného činu nezaplatenia dane a poistného, ktorého

oznamovateľom bol sťažovateľ. Namietaným uznesením okresnej prokuratúry teda podľa

sťažovateľa došlo k porušeniu:

- v tom smere, že orgány činné v trestnom konaní porušili zásadu

rovnosti pred zákonom, keďže svojím procesným postupom zvýhodnili trestným nestíhaním

jeden subjekt na úkor iného subjektu;

- v tom smere, že orgány činné v trestnom konaní neaplikovali

svoju zákonnú povinnosť podľa , keďže nedostatočne zistili

skutkový stav veci;

- a 3 a dohovoru tým, že právny názor orgánov

činných v trestnom konaní nemá žiadnu oporu v zákone, je arbitrárny, ničím nepodložený

a namietané uznesenie je nepredvídateľné.

19. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

20. V prvom rade ústavný súd uvádza, že ak orgány činné v trestnom konaní

po zvážení všetkých okolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom

trestného oznámenia sťažovateľa, nemohli porušiť jeho zákonom ani chránené

práva. Nikto totiž nemá právny nárok a už vôbec nie ústavnoprávny nárok na to, aby jeho

podaniu bolo vyhovené. Ak vykonané dôkazy, resp. zistenia orgánov činných v trestnom

konaní nedávajú podklad na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v ňom, nemôže

príslušný orgán činný v trestnom konaní začať konať alebo pokračovať v konaní, prípadne

nariadiť, aby sa trestné konanie začalo alebo sa v ňom pokračovalo. Sťažovateľ

ako oznamovateľ trestného činu má zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s jeho

oznámením či sťažnosťou kompetentný orgán riadne zaoberal. Nemá však nárok na to,

aby výsledok konania zodpovedal jeho predstave (napr. , ).

Trestné právo je prostriedkom ultima ratio, čo znamená, že má byť použité len

ako najkrajnejší prostriedok a len pri typovo najzávažnejších porušeniach spoločenských

vzťahov, záujmov a hodnôt, teda len tam, kde iné možnosti, hlavne prostriedky ostatných

právnych odvetví nie sú dostatočné, boli už vyčerpané, sú neúčinné, prípadne sú zjavne

nevhodné.

21. Vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu

medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje

podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal.

Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom

a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych

subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu (napr. alebo

).

22. Ústavný súd už konštatoval, že skutok (alebo určitý dej, ktorý sa odohral)

sa nestáva trestným činom len preto, že ho za trestný čin označí poškodený. Poškodený má

právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom a orgány

činné v trestnom konaní majú následne povinnosť sa nimi zaoberať a rozhodnúť o nich,

avšak posúdenie, či skutok napĺňa alebo nenapĺňa definičné znaky trestného činu

( ), resp. či sú prítomné okolnosti vylučujúce jeho protiprávnosť

ako jedného z definičných znakov trestného činu, je plne v ich kompetencii. Každý má síce

zákonný nárok na to, aby sa jeho podaniami, návrhmi a sťažnosťami kompetentné orgány

zaoberali a aby ich vybavili, avšak nikto nemá nárok na to, aby výsledok tohto vybavenia

zodpovedal jeho predstave ().

23. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti porušenie svojich práv namietaným uznesením

okresnej prokuratúry odvodzuje z judikatúry ústavného súdu, ako aj ESĽP, z ktorej vyplýva

právo osoby poškodenej trestným činom na efektívne vyšetrovanie. Sťažovateľ bol

oznamovateľom podozrenia zo spáchania trestného činu FNsP Žilina a v tejto súvislosti svoj

status poškodenej osoby odôvodnil tým, že neodvádzaním platieb do Sociálnej poisťovne

zo strany FNsP Žilina budú tieto finančné prostriedky chýbať v systéme dôchodkového

zabezpečenia.

24. Poškodený je v zmysle osoba, ktorej bolo

trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda alebo

boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Ústavný súd

samozrejme vníma, že neplnenie povinných odvodov a poistného zo strany zamestnávateľa,

ktorým je v okolnostiach tejto veci FNsP Žilina, do Sociálnej poisťovne má negatívny

dopad na príjmy v dôchodkovom systéme, avšak zároveň musí konštatovať, že sťažovateľa

nemožno v tomto prípade považovať za poškodeného údajným trestným činom. Aj sám

sťažovateľ svoje postavenie poškodeného odôvodnil len veľmi rámcovo v teoretickej rovine

tým, že odvodové povinnosti sú priamym príjmom štátneho rozpočtu, sú verejnými

pohľadávkami, a teda poškodeným môže byť ktorákoľvek osoba, ktorá je občanom

Slovenskej republiky, avšak bez toho, aby tvrdil, že priamo jemu bola spôsobená nejaká

ujma či škoda. Neplatenie poistného v plnej výške zo strany FNsP Žilina však nemá

na sťažovateľa žiaden priamy dopad, sťažovateľ to ani netvrdí, a preto podľa ústavného

súdu nemožno sťažovateľa ani považovať za poškodenú osobu v súvislosti s jeho trestným

oznámením.

25. Sťažovateľ má však nepochybne status oznamovateľa trestnej činnosti, a preto

má právo, aby sa orgány trestné v činnom konaní náležite jeho oznámením o trestnom čine

zaoberali, nemá však právo na konkrétny výsledok ich postupu, nemá právo na to, aby

sa výsledok preskúmania jeho oznámenia zhodoval s jeho predstavami, a už vôbec nemá

právo na to, aby bolo proti konkrétnemu subjektu iniciované trestné stíhanie. Vyšetrovateľ

oznámenie sťažovateľa preskúmal, doplnil výsluchom ekonomického riaditeľa FNsP Žilina

a zástupcom Sociálnej poisťovne. Vyšetrovateľ pri posúdení skutku zdôraznil, že FNsP

Žilina je príspevkovou organizáciou, teda ide o právnickú osobu štátu, ktorej menej

ako 50 % výrobných nákladov je pokrytých tržbami a ktorá je na štátny rozpočet zapojená

príspevkom. Nejde o štandardný subjekt trhového mechanizmu, jeho hlavnou úlohou nie je

maximalizácia zisku, ale poskytovanie zdravotnej starostlivosti. FNsP Žilina prednostne

vykonáva úhrady na účely zabezpečenia zdravotnej starostlivosti, aby nedošlo k ohrozeniu

života a zdravia pacientov. Vyšetrovateľ dospel k záveru, že nezaplatenie poistného bolo

v tomto prípade zapríčinené negatívnou finančnou situáciou FNsP Žilina, ktorá jej

nedovoľovala vykonať úhradu Sociálnej poisťovni včas a v plnej výške (poistné zadržané

zo mzdy zamestnancov bolo riadne uhrádzané) vzhľadom na financovanie zdravotnej

starostlivosti. Absentoval teda podľa vyšetrovateľa jeden zo základných znakov skutkovej

podstaty trestného činu, a to úmyselné zavinenie.

26. Prokurátor okresnej prokuratúry sťažovateľovu sťažnosť a spisový materiál

preskúmal a dospel k rovnakému záveru ako vyšetrovateľ. Jednak zdôraznil špecifickosť

subjektu, ktorý sa mal dopustiť trestnej činnosti, osvojil si záver o absencii úmyselného

zavinenia na strane zodpovedného štatutárneho orgánu FNsP Žilina a dospel k záveru,

že takéto konanie FNsP Žilina nie je namieste kvalifikovať ako trestnú činnosť. Možno teda

zhrnúť, že orgány činné v trestnom konaní sa oznámením sťažovateľa riadne zaoberali,

skutočnosti nasvedčujúce tomu, že mohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu, preverili

a vyhodnotili tak, že nepovažovali za dôvodné začať trestné stíhanie jednak vzhľadom

na špecifickosť subjektu trestného činu a v neposlednom rade aj na nedostatok

v subjektívnej stránke skutkovej podstaty trestného činu, t. j. nedostatku úmyselného

zavinenia.

27. Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že namietaným uznesením

okresnej prokuratúry č. k. -9 z 11. novembra 2019 nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa alebo práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru sťažovateľa.

28. Namietané porušenie základného práva podľa na náhradu

škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej

správy alebo nesprávnym úradným postupom a zákazu mučenia alebo podrobovania

neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu podľa čl. 3 dohovoru

sťažovateľ žiadnym spôsobom neodôvodnil a vo vzťahu medzi týmito právami

a namietaným uznesením okresnej prokuratúry, ktorým bolo v konečnom dôsledku

odložené oznámenie sťažovateľa o tom, že FNsP Žilina mohla spáchať trestný čin,

podľa ústavného súdu ani nemožno identifikovať príčinnú súvislosť.

29. K namietanému porušeniu a 2, ústavný súd uvádza,

že tieto jednak neobsahujú konkrétnu garanciu základného práva alebo slobody, ale sú

základnými či všeobecnými ustanoveniami limitujúcimi konanie štátu, a tým i zásahy štátu

vo vzťahu k nositeľom základných práv a slobôd, a jednak tieto ustanovenia sú spravidla

porušené iba za predpokladu, že ústavný súd vysloví porušenie niektorého základného práva

alebo slobody podľa druhej hlavy druhého oddielu (resp. podľa kvalifikovanej

medzinárodnej zmluvy). Požiadavka na vyslovenie ich porušenia preto v prípade, ak nie je

porušené niektoré základné právo sťažovateľa, je zjavne neopodstatnená.

30. Ústavný súd preto v súlade s

odmietol ústavnú sťažnosť pre zjavnú neopodstatnenosť.

31. Keďže bola ústavná sťažnosť odmietnutá, ďalšími v nej obsiahnutými návrhmi sa

už ústavný súd nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu