Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 111/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-59

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Mojmíra Mamojku (sudca spravodajca) a zo sudcov Petra

Straku a Martina Vernarského v konaní o prijatej ústavnej sťažnosti

,

,

, štátnych občanov

Talianska, zastúpených spoločnosťou URBAN FALATH GAŠPEREC BOŠANSKÝ,

s. r. o., advokátska kancelária, Havlíčkova 16, Bratislava, v mene ktorej koná advokát

a konateľ JUDr. Ondrej Urban, MBA, vo veci namietaného porušenia ich základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo , ,

, a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie 4 000 € (slovom

štyritisíc eur) a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému po 3 000 € (slovom tritisíc eur), ktoré im j e Okresný súd

Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd v Bratislave II j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume

611,50 € (slovom šesťsto jedenásť eur a päťdesiat centov) spoločne a nerozdielne na účet

ich právneho zástupcu JUDr. Ondreja Urbana, advokátska kancelária, URBAN FALATH

GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16, Bratislava, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ústavnej sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-39 z 12. novembra 2019 prijal na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť

,

, ,

ako aj ,

štátnych občanov Talianska (ďalej len „sťažovatelia“ alebo „sťažovateľ v 1. 2.

a 3. rade“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané alebo napadnuté konanie“), v ktorom nebolo do dňa

podania ústavnej sťažnosti meritórne rozhodnuté (predtým sa konanie viedlo ešte

na Okresného súdu Bratislava I pod sp. zn. , pozn.).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa prostredníctvom

žaloby domáhajú náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v sme 1 363 619,56 €

s prísl., ktorá im vznikla ako priamym pozostalým po nebohej , ktorá

zomrela v dôsledku dopravnej nehody na území Slovenskej republiky 7. júla 2007.

3. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti zrekapitulovali doterajší priebeh danej kauzy

a v podstatnom uviedli, že žalobu doručili 3. júla 2009 Okresnému súdu Bratislava I, ktorý

až po štyroch rokoch od podania žaloby, t. j. 28. februára 2013, sťažovateľom oznámil,

že na konanie nie je miestne príslušný a postupuje vec okresnému súdu. Sťažovatelia

sú toho názoru, že aj Okresný súd Bratislava I týmto nesprávnym postupom flagrantne

porušil práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže

nezákonne konal o (ne)oslobodení sťažovateľov od súdnych poplatkov.

4. V súvislosti s postupom okresného súdu sťažovatelia tvrdia, že aj tento svojím

postupom porušil ich základné práva podľa , listiny, resp.

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, keďže ako vecne a miestne príslušný súd za 6 rokov

vo veci nevydal žiadne rozhodnutie, nevykonal žiadne dokazovanie ani neprijal žiadne

iné vhodné opatrenia, ktorými by odstránil vzniknuté prieťahy pre účely čo najrýchlejšieho

rozhodnutia vo veci. Nie je predsa možné, aby po uplynutí 6 rokov od postúpenia veci, ktorá

sa predtým nachádzala na inom všeobecnom súde už takmer 4 roky, napriek konaniu

s cudzím prvkom nebolo vykonané žiadne dokazovanie, neboli vypočuté strany sporu

a rovnako nebol vyslovený predbežný právny záver.

5. Sťažovatelia osobitne poukázali na skutočnosť, že okresný súd spôsobil absolútne

neúčelne prieťahy prerušením konania uznesením z 2. júna 2016. Na prerušenie konania

pritom nebol daný žiaden skutočný dôvod, keďže v prebiehajúcom trestnom konaní nebola

riešená žiadna otázka, ktorá by mala na predmetné civilné sporové konanie akýkoľvek

vplyv. Prerušenie konania preto sťažovatelia považujú za absolútne neodôvodnené

a neopodstatnené, keďže konajúci súd nevzal do úvahy celkovú dĺžku konania ani právo

sporových strán na rýchlu a účinnú ochranu a hospodárnosť konania.

6. Podľa názoru sťažovateľov v danom konaní všeobecné súdy zavinili zbytočné

prieťahy v konaní, keďže a ani po 10 rokoch nie je vo veci právoplatne rozhodnuté.

Zdĺhavosťou konania sa navyšujú aj právne nároky strán sporu, pretože sťažovatelia

si uplatňujú nielen nárok na zaplatenie žalovanej sumy, ale súčasne si uplatňujú aj nárok

na úhradu úrokov, náhradu trov konania vrátane právneho zastúpenia.

7. Na základe uvedenej sťažnostnej argumentácie sťažovatelia žiadali, aby ústavný

súd po prijatí ich ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol, že ich

základné právo zaručené v a právo podľa dohovoru

postupom okresného súdu v namietanom konaní porušené bolo. Súčasne navrhujú,

aby ústavný súd prikázal okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných

prieťahov a domáhajú sa aj priznania finančného zadosťučinenia spolu v sume 50 000 €

a úhrady trov konania v sume 623,37 €.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľov

8. Po prijatí časti ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval

predsedníčku okresného súdu, aby sa vyjadrila k ústavnej sťažnosti a zároveň oznámila,

či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Okresný súd v prípise sp. zn.

Spr 130/2019 z 9. decembra 2019 oznámil, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil

od ústneho pojednávania. V podstatnom okresný súd uviedol:

,,Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu ku konaniu na tunajšom súde uvádzam,

že v sporovej veci žalobcu v I. rade , žalobcu v II. rade

a žalobcu v III. rade proti žalovanému Slovenská kancelária

poisťovateľov (pôvodne proti žalovaným I. Slovenská kancelária poisťovateľov,

, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy,

vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. , súd uznesením sp. zn. 15C/72/2013-

1326 zo dňa 06.11.2019 konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby v celom rozsahu.

Žalobcovia sa vzdali práva podať odvolanie písomným podaním doručeným súdu dňa

07.11.2019.

Sporová vec bola podaná na Okresný súd Bratislava I dňa 03.07.2009 a postúpená

z dôvodu miestnej nepríslušnosti (na námietku žalovaného v I. rade pri jeho prvom

procesnom úkone) z Okresného súdu Bratislava I dňa 26.03.2013 (a prijatá tunajším súdom

totožného dňa) na tunajší súd.

Od postúpenia veci tunajší súd vykonával rôzne procesné úkony (prekladateľ, výzvy

na vyjadrenie, zisťovanie stavu trestného konania, komunikácia s Ministerstvom

spravodlivosti SR, doručovanie listín do Turecka, čakanie na vrátenie doručeniek,

komunikácia so stranami sporu, a iné...).

Uznesením sp. zn. - 769 zo dňa 02.11.2016, tunajší súd konanie podľa

, prerušil do právoplatného skončenia trestného

konania v trestnej veci obžalovaného za trestný čin

zabitia a ublíženia na zdraví z nedbanlivosti podľa § 85/2, 22-4-5 a 53/6 Tureckého

, toho času vedeného na 1. Ťažkom trestnom súde Konya v Tureckej

republike, zložka č. 2012/249.

Dňa 01.08.2017 tunajší súd prijal podanie Ministerstva spravodlivosti SR vo veci

odsúdenia žalovaného v V. rade na trest odňatia slobody v trvaní 2 roky a 6 mesiacov.

Predmetné rozhodnutie bolo súdu doručené v Tureckom jazyku, ktorá skutočnosť

si vyžiadala preklad do jazyka slovenského, doručené súdu zo strany predkladateľa dňa

16.02.2018 a následné doručovanie sporovým stranám.

Nakoľko žalobcovia podali voči uzneseniu tunajšieho súdu sp. zn. - 769

zo dňa 02.11.2016 odvolanie, ktoré nebolo (predchádzajúcim zákonným sudcom

) predložené na rozhodnutie odvolaciemu súdu, súd žalobcov vyzval dňa

09.10.2018 na podanie informácie, či trvajú na podanom odvolaní. Žalobcovia podaním

doručeným súdu dňa 09.11.2018 vzali odvolanie späť. Súd dňa 29.01.2019 vytýčil termín

pojednávania na deň 13.06.2019, ktorá skutočnosť si vyžiadala opätovný preklad do jazyka

tureckého a následne doručovanie predvolania do Turecka a ustanovenie tlmočníka.

K otvoreniu pojednávania vytýčeného na uvedený termín však nedošlo, nakoľko ad 1)

súdu neboli doručené doručenky predvolania žalovaným v II. až VI. rade, ani informácia

doručujúceho orgánu o doručení predvolania, ad 2) žalobca v II. rade zvažoval návrh

na späťvzatie žaloby v časti a to voči žalovaným v II. až VI. rade, ad 3) účastné strany sporu

navrhli pojednávanie odročiť. Súd pojednávanie totožného dňa odročil na deň 29.10.2019,

ktoré sa však nekonalo z dôvodu späťvzatia žaloby v celom rozsahu.

Na základe uvedeného mám za to, že zo strany tunajšieho súdu nedošlo k zbytočným

prieťahom v konaní (vo veci sa konalo, avšak vzhľadom na väčší počet účastníkov na strane

žalovaného a potrebu zabezpečenia prekladu každej listiny doručovanej žalovaným v II.

až VI. rade spolu s vyčkaním na doručenky doručujúceho orgánu, ktoré úkony si vyžadujú

značnú časovú náročnosť). Názoru sťažovateľov, že v danom prípade sa sťažovatelia

ani po 10 rokoch nedočkali vydania rozhodnutia v spore nemožno vyhovieť, nakoľko spor

bol ukončený uznesením o zastavení konania ako je uvedené vyššie. Okrem iného

je potrebné poukázať na skutočnosť, že aj sami žalobcovia pôvodne žalovali okrem

žalovaného v I. rade Slovenská kancelária poisťovateľov, taktiež

, pričom žalobu voči žalovaným v II. až VI. rade vzali späť

podaním doručeným súdu dňa 21.06.2019 (teda po takmer 10 rokoch od podania žaloby),

t.j. ak by žalobcovia uvedených (správne) nežalovali, súd by mohol vo veci konať (odpadla

by potreba prekladov, doručovaní, čakania na doručenky a pod., t.j. nevyhnutných

procesných úkonov bez ktorých nie je možné pripraviť pojednávanie a vykonať dokazovanie

s vynesením rozhodnutia vo veci samej).“

9. Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby sa vyjadrili,

či trvajú na ústnom pojednávaní, a zároveň mu zaslal vyjadrenie okresného súdu

na vedomie a prípadné zaujatie stanoviska k veci.

10. Právny zástupca sťažovateľov v podaní z 12. decembra 2019 ústavnému súdu

oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania a v podstatnom uviedol:

„Z obsahu podanej ústavnej sťažnosti sťažovateľov je zrejmé, že títo majú za to,

že v ich prípade konaním všeobecných súdov došlo k zjavnému porušeniu ich práva

na rýchle prejednanie sporu, keďže ani po 9 rokoch od podania žaloby nedošlo

k predbežnému prejednaniu sporu, či k vysloveniu predbežného právneho názoru.

Z vyjadrenia... vyplýva, že extrémna dĺžka konania bola zapríčinená najmä

zložitosťou právnej stránky veci, keďže v konaní na strane žalovaných vystupovalo viacero

subjektov a išlo o konanie s cudzím prvkom.

Žalobcovia majú za to, že v podanej ústavnej sťažnosti jasne uviedli, že žiadna

(bez výnimky) zložitosť sporu nemôže ospravedlniť ten fakt, že ani po 10 rokoch žalobcovia

nepoznali ani predbežný právny názor súdu, nakoľko nedošlo ani len k predbežnému

prejednaniu. V danom prípade sťažovatelia apelovali na skutočnosť, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je formulované ako bezpodmienečné, resp.

bezvýnimočné.

V demokratickom právnom štáte je predsa nemysliteľné, aby sa či už fyzické alebo

právnické osoby dostávali do situácie, kedy nie sú schopné domôcť sa svojich zákonných

nárokov a to len z dôvodu, že ide o skutkovo zložitejší spor, či o spor s cudzím prvkom.

Je nepochybné, že tieto skutočnosti nemôžu byť pripísané na ťarchu sťažovateľom.

Skutočnosť, ak súd nie je schopný konať v zmysle základných garantovaných

práv, a to či už z dôvodu zložitejšieho sporu, alebo napríklad z dôvodu nedostatočného

personálneho obsadenia, či akéhokoľvek iného dôvodu je pre sťažovateľ ako subjektov,

ktorí sa domáhali uplatnenia svojho zákonného práva absolútne irelevantný. Podstatné

pre sťažovateľov je len to, že počas 10 rokov od podania žaloby nebolo vykonané žiadne

dokazovanie, že počas 10 rokov nedošlo ani len k vysloveniu predbežného právneho názoru.

V tejto súvislosti sťažovatelia odkazujú na početnú rozhodovaciu prax najvyšších

súdnych autorít, ako i na štrasburskú judikatúru, ktorá zhodne uvádza, že žiadna zložitosť

neospravedlňuje extrémnu dĺžku konania, ktorou sa v zmysle štrasburskej judikatúry chápu

konania, ktoré trvajú viac ako 7 rokov a doposiaľ v nich nebolo vydané žiadne právoplatné

rozhodnutie.“

III.

K obsahu spisu okresného súdu v napadnutom konaní

11. Ústavný súd v záujme objektívneho posúdenia veci požiadal okresný súd

o predloženie súdneho spisu, ktorý mu okresný súd doručil na nahliadnutie 12. decembra

2019. Zo spisu vzťahujúceho sa na napadnuté konanie, z vyjadrenia okresného súdu

a ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil, že okresný súd naozaj za 6 rokov vo veci samej

nevydal žiadne rozhodnutie, nevykonal žiadne dokazovanie, nevypočul sporové strany ani

nevykonal žiadne iné vhodné opatrenia, ktorými by smerovali rýchlemu rozhodnutia

vo veci. Tu treba podotknúť, že ešte v čase, keď vec bola ešte na miestne nepríslušnom

súde, právny zástupca sťažovateľov podal 28. augusta 2012 aj návrh, aby súd prerušil súdne

konanie a požiadal „Súdny dvor Európskych spoločenstiev“ o rozhodnutie o viacerých

predbežných otázkach. K uvedenému návrhu sa vyjadril neskôr žalovaný v 1. rade

(22. januára 2013 podal právny zástupca žalovaného v 1. rade aj námietku miestnej

nepríslušnosti Okresného súdu Bratislava I (č. l. 284 až č. l. 287).

12. Okresný súd 17. júna 2013 po postúpení veci (28. február 2013) vyzval právneho

zástupcu sťažovateľov, aby predložil originály alebo úradne osvedčené fotokópie

splnomocnení udelených sťažovateľmi (doplnenie splnomocnení bolo doručené okresnému

súdu 1. júla 2013 a 3. júla 2013). Súčasne niekoľkokrát v roku 2013 žiadal Okresné

riaditeľstvo Policajného zboru v Dolnom Kubíne aj Okresnú prokuratúru Dolný Kubín

o predloženie vyšetrovacieho spisu a zisťoval prostredníctvom orgánov prokuratúry

a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstva“) stav trestného

konania voči vodičovi, občanovi Tureckej republiky, ktorý spôsobil dopravnú nehodu.

Okrem toho právny zástupca žalobcov doručil 5. augusta 2013 okresnému súdu vyjadrenie

k námietke miestnej nepríslušnosti žalovaným v 1. rade a zmenu žalobného návrhu (č. l. 331

až č. l. 337). Svoje vyjadrenie doplnil podaním doručeným okresnému súdu 27. februára

2014 (č. l. 405 až č. l. 408). V roku 2014 okresný súd doručoval žalovaným žalobný návrh,

aby sa k nemu vyjadrili. V neposlednom rade okresný súd zabezpečoval v ďalších rokoch

prostredníctvom znalca (riešil na začiatku jeho nečinnosť) preklady žalobného návrhu,

úradných listín a vyjadrení sporových strán do tureckého jazyka a ich doručovanie

sporovým stranám prostredníctvom ministerstva a Ministerstva spravodlivosti Tureckej

republiky, pretože väčšina žalovaných (v 2. až 6. rade) bola z Tureckej republiky. Zisťoval

tiež stav trestného konania proti žalovanému v 5. rade, ktoré prebiehalo v Tureckej

republike.

13. Dňa 24. septembra 2015 právny zástupca sťažovateľov požiadal okresný súd,

aby nariadil pojednávanie.

14. Okresný súd následne 2. novembra 2016 prerušil konanie do právoplatného

skončenia trestného konania proti žalovanému v 5. rade vo veci trestného činu zabitia

a ublíženia na zdraví z nedbanlivosti vedeného na „1. Ťažkom súde trestnom súde Konya

v Tureckej republike“. Proti rozhodnutiu o prerušení konania podali sťažovatelia odvolanie

8. decembra 2016 (č. l. 783 až 786). Dňa 9. októbra 2018 okresný súd vyzval právneho

zástupcu sťažovateľov, či trvá na odvolaní proti rozhodnutiu o prerušení konania, keďže

medzitým došlo k právoplatnému skončeniu trestnej veci voči žalovanému v 5. rade, ktorý

bol odsúdený za spáchaný trestný čin na 2 roky a 6 mesiacov odňatia slobody. Právny

zástupca sťažovateľov zobral podaním zo 7. novembra 2018 svoje odvolanie späť a žiadal

okresný súd o pokračovanie v konaní.

15. Dňa 29. januára 2019 okresný súd určil termín pojednávania na 13. jún 2019

a zabezpečil prostredníctvom znalca preklad predvolania do tureckého jazyka. Podaním

z 20. mája 2019 právny zástupca sťažovateľov podal vyjadrenie k pobytu sťažovateľov,

a k ich zdravotnému stavu, ako aj vyjadrenie k návrhu, kde uviedol relevantnú judikatúru

všeobecných súdov a Súdneho dvora Európskej únie v obdobných veciach (č. l. 902

až č. l. 925).

16. Pojednávanie 13. júna 2019 sa konalo za účasti právneho zástupcu sťažovateľov

a osobne bol prítomný aj žalobca v 2. rade , avšak pre neprítomnosť

tlmočníka zo slovenského do talianskeho jazyka, ako aj pre neprítomnosť žalovaných,

ktorých predvolanie nepovažoval súd za preukázané, bolo pojednávanie odročené

na 29. október 2019.

17. Podaním z 20. júna 2019 právny zástupca zobral žalobu sťažovateľov späť voči

žalovaným v 2. až 6 rade a okresný súd uznesením z 15. júla 2019 zastavil konanie proti

žalovaným v 2. až 6 rade a pripustil zmenu žaloby proti žalovanému v 1. rade (č. l. 1165).

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 6. augusta 2019 (č. l. 1249). Dňa 15. augusta 2019

bolo okresnému súdu doručené podanie právneho zástupcu žalovaného v 1. rade, ktorý

sa vyjadril k veci. Pojednávanie 29. októbra 2019 bolo odročené na žiadosť sporových strán,

pretože medzi nimi prebiehalo mimosúdne rokovanie, ktoré nemalo byť do termínu

pojednávania skončené.

18. Podaním z 29. októbra 2019 doručeným okresnému súdu 30. októbra 2019 došlo

k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu (dohoda o urovnaní je v spise zažurnalizovaná

na č. l. 1302 až č. l. 1306). Okresný súd uznesením č. k. -1326 zo 6. novembra

2019 konanie zastavil. Sťažovatelia sa podaním zo 7. novembra 2019 vzdali práva

na podanie odvolania. Na č. l. 1366 v spise sa nachádza úradný záznam okresného súdu, že

„nie je možné vyznačiť právoplatnosť na čiastočnom zastavení zo dňa 15.07.2019, č. k. 15

-1165 z dôvodu, že súdu sa doposiaľ nevrátili potvrdenia o doručení uznesenia

žalovaným v 2. až 6. rade“.

IV.

Právomoc ústavného súdu, zákonné a judikatúrne východiská a vyhodnotenie

postupu okresného súdu

19. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

20. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

21 Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom je s účinnosťou

od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene

a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) v čl. I až ,

až , až , a . V zmysle a

sa tento zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky

úkonov, ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

22. Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom

okresného súdu dochádza(lo) k porušovaniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

23. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

24. Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov“ garantovaného v osvojil aj judikatúru Európskeho súdu pre

ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie

veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , , ).

25. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti, ktorá je plne aplikovateľná

i po zmene právnej úpravy, konštantne vychádza z názoru, že účelom základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty,

v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným

prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia

neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu

alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak

ako právoplatným rozhodnutím súdu (, ). Pre naplnenie práva

zaručeného v nestačí, aby štátne orgány (napr. všeobecné súdy) vec len

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony (bez ohľadu na ich počet) a právoplatne

nerozhodli (napr. ).

26. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

27. Táto povinnosť súdu a sudcu vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(ďalej len „OSP“), ktorý bol s účinnosťou od 1. júla 2016

zrušený, a počnúc týmto dňom je úprava civilného sporového, civilného mimosporového

a správneho súdneho konania predmetom (ďalej aj „“),

a .

28. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

do 30. júna 2016 vyplývala z , ktorý súdu prikazoval, aby v súčinnosti so všetkými

účastníkmi konania postupoval tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100

ods. 1 , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších

návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá, ako aj z § 117 ods. 1

, podľa ktorého bol sudca povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov, a z , podľa ktorého

sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť.

Ak sa pojednávanie odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň,

v ktorý sa bude konať nové pojednávanie.

29. Povinnosť súdu a sudcu konať bez prieťahov podľa právnej úpravy účinnej

už od 1. júla 2016 je expresis verbis zakotvená ako základný princíp civilného sporového

konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. Tento

základný princíp konania je premietnutý aj do ďalších ustanovení Civilného sporového

poriadku.

30. Napríklad povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplýva z ,

podľa ktorého súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo a hospodárne,

spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania, z

o sudcovskej koncentrácii konania, ďalej z – o predbežnom prejednaní

sporu a následkoch neprítomnosti strán aj z , podľa ktorého pojednávanie

vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím

na povahu konania a účel tohto zákona, alebo z prvej vety , podľa ktorej

pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov.

31. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom súdnom

konaní mohlo dôjsť k zbytočným prieťahom, a teda či bolo alebo nebolo porušené základné

právo podľa a právo podľa dohovoru, sa skúma vždy

s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch

základných kritérií: (1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, (2)

správanie účastníka súdneho konania a (3) postup samotného súdu (napr. ,

, , , ). V súlade s judikatúrou

ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu prerokúvanej veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

, ). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom

prípade.

32. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že konania

o náhradu škody a zaplatenie nemajetkovej ujmy a ušlého zisku nie sú právne zložité

a tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Skutková zložitosť

prípadu sa nedá však ani posúdiť, pretože okresný súd zatiaľ nevykonal žiadne

dokazovanie, ktoré by poukázalo na komplikované zisťovanie skutkového stavu. Predseda

okresného súdu vo svojom vyjadrení taktiež nepoukázal na prípadnú právnu alebo skutkovú

zložitosť veci.

33. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanej veci, ústavný súd konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by mali byť

osobitne zohľadnené na ich ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v tomto konaní k zbytočným prieťahom. Neprimeraná dĺžka napadnutého konania

pred okresným súdom teda nebola vyvolaná správaním sťažovateľov, v konaní boli aktívni,

boli zastúpení advokátom a požadovali, aby okresný súd nariadil termín pojednávania.

34. Napokon ústavný súd pristúpil k hodnoteniu tretieho kritéria, a to samotného

postupu okresného súdu. Ústavný súd pritom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry,

podľa ktorej zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou

nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, t. j. takým konaním,

ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej neistoty (, ,

). Ústavný sud si uvedomuje fakt, že prieťahy boli spôsobené do značnej

miery aj aspektom reprezentovaným zahraničným prvkom.

35. Ústavný súd sa podrobne oboznámil s doterajším priebehom napadnutého

konania a zistil, že celková doba konania na prvostupňovom súde (6 rokov) a predtým

4 roky aj na miestne nepríslušnom súde je zjavne neprimeraná, čo je nezlučiteľné

so základnými právami podľa a dohovoru, ktorých porušenie sťažovatelia namietajú,

a judikatúrou ESĽP a ústavného súdu.

36. Sťažovatelia v namietanom konaní už po doručení ústavnej sťažnosti ústavného

súdu právne relevantným spôsobom [prejavením svojej vôle nepokračovať ďalej v tomto

konaní (späťvzatím žaloby)] rezignovali na poskytnutie ochrany svojich práv v súvislosti

s právnou neistotou, ktorú vo svojej ústavnej sťažnosti v súvislosti s doterajšou dĺžkou

označeného konania namietali, ale urobili tak z dôvodu zlého zdravotného stavu jedného

zo sťažovateľov, a navyše až po mimosúdnom urovnaní sporu.

V.

Posúdenie veci ústavným súdom

K bodu 1 výrokovej časti nálezu

37. Ústavný súd konštatuje, že viac ako desaťročné trvanie napadnutého konania

je už samo osebe neprimerané. Bez potreby podrobnejších analýz vzhľadom na už uvedené

skutočnosti možno konštatovať, že v prípade sťažovateľov nepochybne došlo postupom

okresného súdu v napadnutom konaní k porušeniu základného práva sťažovateľov

na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a v dohovoru, a preto rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto nálezu v bode 1.

38. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Keďže v čase

rozhodovania ústavného súdu bolo konanie zastavené, ústavný súd preto neprikazoval

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, ako to požadovali sťažovatelia v bode 7.

K bodu 2 výrokovej časti nálezu

39. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie [obdobne ].

40. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

41. Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote do dvoch mesiacov od nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu priznané finančné zadosťučinenie sťažovateľovi

nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané ústavným súdom o 5 % za každý

aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

42. Sťažovatelia žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume spolu

50 000 € (20 000 € sťažovateľ v 1. rade a po 15 000 € sťažovatelia v 2. a 3. rade) a túto

svoju požiadavku odôvodnili jednak samotným porušením svojich práv zbytočnými

prieťahmi a taktiež celkovou dobou konania pred okresným súdom.

43. Vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého konania, ústavný súd konštatuje,

že v posudzovanej veci existujú dôvody na priznanie finančného zadosťučinenia.

Pri ustálení sumy ústavný súd prihliadal na namietané skutočnosti, celkovú dobu

napadnutého konania, jeho priebeh a na mieru zavinenia okresného súdu na vzniknutých

prieťahoch, ako aj na to, že po prijatí ústavnej sťažnosti konanie bolo už aj zastavené.

Zároveň vzal ústavný súd do úvahy význam konania pre sťažovateľov. Podľa názoru

ústavného súdu konkrétnym okolnostiam posudzovanej veci zodpovedá priznanie

finančného zadosťučinenia sťažovateľovi v 1. rade v sume 4 000 € a sťažovateľom

v 2. a 3. rade v sume každému po 3 000 €, tak ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto

nálezu. Vo zvyšnej časti ich žiadosti ústavný súd nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

K bodu 3 výrokovej časti nálezu

44. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania,

aby úplne alebo sčasti nahradil inému účastníkovi konania alebo štátu trovy konania.

45. Sťažovateľom vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátskou

kanceláriou, ktoré si uplatnili a vyčíslili za 3 úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, vypracovanie právneho rozboru a spísanie ústavnej sťažnosti) v sume spolu

623,27 €.

46. Podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky bola v 1. polroku roka 2018 (§ 1

ods. 3 vyhlášky) priemerná mesačná mzda v hospodárstve Slovenskej republiky vo výške

980 € (z toho jedna šestina v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 163,33 € a jedna

stotina v zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky sa rovná sume 9,80 €), preto trovy právneho

zastúpenia pre jedného sťažovateľa za jeden úkon by predstavovali sumu 81,66 €,

[(základná sadzba tarifnej odmeny bola znížená o 50 % podľa § 13 ods. 2 vyhlášky, pretože

išlo o spoločné úkony pri zastupovaní „dvoch alebo viacerých osôb“)]. Za dva úkony

a pre troch sťažovateľov je odmena v sume 489, 99 € a k tomu 2-krát režijný paušál

po 9, 80 €. V prípade troch sťažovateľov tvorí náhrada trov právnej služby advokátskou

kanceláriou celkovú sumu 509,99 €, po zvýšení o DPH v sume 611,50 €. Vypracovanie

právneho rozboru pre klienta ústavný súd nevyhodnotil ako úkon relevantný

pre rozhodnutie vo veci samej, preto odmenu zaň nepriznal.

47. Priznanú náhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov ( v spojení s ).

48. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Mojmír Mamojka

predseda senátu