Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 485/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-33

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2020 v senáte

zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej (sudkyňa spravodajkyňa) a zo sudcov

Rastislava Kaššáka a Miloša Maďara prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľa

, , , zastúpeného

advokátkou JUDr. Veronikou Tóthovou, PhD., Ku potoku 5, Košice, vo veci namietaného

porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie jeho

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2 . Okresnému súdu Košice II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť trovy

konania v sume 346,26 € (slovom tristoštyridsaťšesť eur a dvadsaťšesť centov) na účet jeho

právnej zástupkyne JUDr. Veroniky Tóthovej, PhD., Ku potoku 5, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého konania a sťažnostná argumentácia

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.

-12 z 26. novembra 2019 prijal podľa

o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len

„“) na ďalšie konanie ústavnú sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

1.1 Vo zvyšnej časti ústavnú sťažnosť, ktorou sťažovateľ namietal porušenie

základného práva podľa a 4 a práva podľa dohovoru,

ústavný súd odmietol pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 18. novembra 2016 podal

na okresnom súde návrh, ktorým sa domáha zmeny úpravy rodičovských práv a povinností

k maloletej dcére , , a to formou striedavej

starostlivosti.

2.1 Sťažovateľ vo svojej ústavnej sťažnosti podrobne opísal časový priebeh

napadnutého konania s uvedením chronologického prehľadu jednotlivých procesných

úkonov, ktoré okresný súd vykonával, a to najmä vo vzťahu k nariadenému dokazovaniu

formou znaleckého posudku z odboru pedopsychológie. Podľa názoru sťažovateľa je

napadnuté konanie poznačené nečinnosťou okresného súdu pri vykonávaní jednotlivých

procesných úkonov, ako aj neprofesionálnym postupom okresného súdu pri samotnom

ustanovovaní znalca a doručovaní písomností účastníkom konania.

2.2 Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti ďalej uviedol, že 20. septembra 2019 opakovane

podal sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného súdu podľa § 62 zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, ku ktorej sa predseda súdu v zákonom stanovenej lehote nevyjadril. V ústavnej

sťažnosti sa uvádza, že „... súčasné právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, na

základe ktorého sa vykonáva styk s otca s maloletou, považuje otec za nedostatočné, a to bol

dôvod prečo si otec podal návrh na zmenu úpravy styku. Podľa znaleckého posudku, ktorý

otec do konania predložil, má sťažovateľ všetky predpoklady, aby ako otec realizoval

striedavú starostlivosť a tak sa v plnej miere podieľal na výchove a starostlivosti svojej

dcéry. Postupom súdu však sťažovateľ prichádza o vzácne chvíle, ktoré by chcel tráviť so

svojou dcérou, a ktoré mu už nikto nevráti. Tri roky sa sťažovateľ nevie domôcť meritórneho

rozhodnutia, ktoré by zabezpečilo plynulé a rovnocenné stretávanie sa s dcérou, pre ktorú je

v tomto veku otcovský prvok nevyhnutný v jej živote.“.

3. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhol,

aby ústavný súd rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo podľa

dohovoru v konaní na okresnom súde vedenom pod sp. zn. porušené boli,

a prikáže okresnému súdu v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov. Súčasne

sa sťažovateľ domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 40 000 € a úhrady trov

konania.

II.

Vyjadrenie okresného súdu a replika sťažovateľa

4. V súvislosti s oznámením ústavného súdu o prijatí ústavnej sťažnosti sťažovateľa

na ďalšie konanie a výzvou ústavného súdu na vyjadrenie sa k obsahu ústavnej sťažnosti

okresný súd zaujal stanovisko podaním sp. zn. z 13. decembra 2019, ktoré

bolo ústavnému súdu doručené 18. decembra 2019.

4.1 Predseda okresného súdu podal prehľad procesných úkonov v napadnutom

konaní a uviedol:

„... Vzhľadom na chronológiu vo veci vykonaných úkonov je nutné konštatovať, že k

určitým prieťahom v konaní došlo. Stalo sa tak v dvoch časových intervaloch, a to jednak v

súvislosti s prerozdelením spisov po pôvodne konajúcej zákonnej sudkyni a jednak po

odročení pojednávania za účelom nariadenia znaleckého dokazovania. V tomto období

možno hodnotiť postup súdu ako čiastočne nesústredený. K dĺžke konania prispeli i samotní

účastníci, keď preddavky na trovy znaleckého dokazovania zaplatili takmer rok po

nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o nariadení znaleckého dokazovania a v prípade

sťažovateľa tiež po rozhodnutí odvolacieho súdu, ktorým bolo uznesenie o povinnosti

zloženia preddavku potvrdené. Ustanovená znalkyňa na zložení preddavku pritom trvala. K

prieťahom došlo čiastočne i samotnou znalkyňou, ktorá po tom, čo bola v konaní

ustanovená, následne požiadala o predĺženie lehoty na vypracovanie posudku a až potom

zistila a oznámila svoju zaujatosť a bez vypracovania posudku spis vrátila súdu. Následne

bola v konaní ustanovená ďalšia znalkyňa, ktorej zaujatosť namietal sťažovateľ. Všetky tieto

objektívne skutočnosti mali vplyv na celkovú dĺžku konania, pričom podľa môjho názoru

zodpovednosť za tieto prieťahy nemožno pripísať výlučne na ťarchu súdu...“

Predseda okresného súdu zároveň vyslovil súhlas s upustením od ústneho prejednania

ústavnej sťažnosti.

5. K vyjadreniu okresného súdu sťažovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne

zaujal stanovisko podaním z 19. decembra 2019, ktoré bolo ústavnému súdu doručené

20. decembra 2019.

5.1 Sťažovateľ vo svojom stanovisku opakovane opísal skutočnosti už obsiahnuté

v ústavnej sťažnosti, reagujúc tak na prehľad chronologického priebehu napadnutého

konania podaného zo strany konajúceho súdu, s dôrazom na chybný postup okresného súdu

v spôsobe ustanovenia znalca z odboru pedopsychológie a chybné doručovanie písomností

adresovaných sťažovateľovi (k tomu pozri bod 19.2 a 19.3 odôvodnenia tohto rozhodnutia).

5.2 Sťažovateľ sa v lehote určenej ústavným súdom vo svojom stanovisku nevyjadril,

či súhlasí s upustením od ústneho prejednania veci, čo ústavný súd vyhodnotil ako okolnosť

zakladajúcu možnosť postupu podľa .

6. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ústavnou sťažnosťou, so stanoviskami účastníkov konania, ako aj s obsahom spisu dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

III.

K obsahu súdneho spisu okresného súdu v napadnutom konaní

7. Z obsahu ústavnej sťažnosti, jej príloh, z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho

spisu a chronologického prehľadu úkonov ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti

o priebehu napadnutého konania:

- 21. novembra 2016 podal sťažovateľ (otec maloletej) návrh na úpravu styku

s maloletou dcérou formou striedavej starostlivosti,

- 1. decembra 2016 okresný súd uskutočnil procesné úkony smerujúce k príprave

pojednávania (rozhodnutie o ustanovení kolízneho opatrovníka, zaslanie návrhu

matke maloletej, výzva stranám na preukázanie príjmu, zaslanie poučenia

o procesných právach a povinnostiach, pozn.),

- 5. januára 2017 bola okresnému súdu doručená správa kolízneho opatrovníka, ktorý

vo veci navrhol nariadiť znalecké dokazovanie,

- 16. januára 2017 okresný súd nariadil pojednávanie, ktoré sa malo uskutočniť

28. júna 2017,

- 27. marca 2017 bola vec vzhľadom na odchod pôvodnej zákonnej sudkyne

do invalidného dôchodku pridelená novej zákonnej sudkyni, v dôsledku čoho bol

pôvodne nariadený termín pojednávania vo veci zrušený,

- 30. októbra 2017 sa vo veci uskutočnilo pojednávanie, ktoré bolo odročené

na neurčito pre účely nariadenia znaleckého dokazovania,

- 4. decembra 2017 okresný súd uznesením č. k. -84 nariadil znalecké

dokazovanie a za znalkyňu ustanovil , proti uvedenému uzneseniu

v časti výroku o povinnosti zložiť preddavok na znalecké dokazovanie podal

sťažovateľ odvolanie, v dôsledku čoho bol spis predložený na rozhodnutie

Krajskému súdu v Košiciach (25. mája 2018 bol spis vrátený s potvrdzujúcim

uznesením súdu prvej inštancie o povinnosti strán zložiť preddavok, pozn.),

- 22. mája 2018 požiadala súdom ustanovená znalkyňa o zloženie preddavku

na znalecké dokazovanie, okresný súd zistil, že účastníci konania preddavok

neuhradili,

- 3. januára 2019 požiadal sťažovateľ o doručenie platobných údajov pre účely úhrady

preddavku ustanovenej znalkyni,

- 29. januára 2019 bol ustanovenej znalkyni odoslaný spis, ktorý sa z dôvodu jeho

neprevzatia vrátil okresnému súdu 21. februára 2019,

- 9. mája 2019 okresný súd vykonal opätovné doručenie súdneho spisu ustanovenej

znalkyni,

- 16. mája 2019 požiadala ustanovená znalkyňa o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku v termíne do 31. júla 2019, okresný súd jej žiadosti vyhovel,

- 17. júla 2019 ustanovená znalkyňa oznámila okresnému súdu, že namieta svoju

zaujatosť z dôvodu, že osobne pozná sťažovateľa (otca maloletej), zároveň vrátila

spis okresnému súdu,

- 30. júla 2019 rozhodol okresný súd uznesením č. k. -159 o ustanovení

novej znalkyne ,

- 16. augusta 2019 podal sťažovateľ námietku proti ustanovenej znalkyni

z dôvodu, že táto podala 14. januára 2015 odborné vyjadrenie

o maloletej na žiadosť matky v konaní o rozvod manželstva rodičov maloletej,

v ktorom sa zároveň rozhodlo o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky,

- 1. októbra 2019 na základe vznesenej námietky proti ustanovenej znalkyni podala

zákonná sudkyňa pokyn na ustanovenie nového znalca v konaní, následne okresný

súd vykonával úkony smerujúce k zabezpečeniu znalca,

- 14. októbra 2019 vyzval okresný súd účastníkov konania, aby sa v lehote 3 dní

vyjadrili, či nemajú námietky proti osobe znalca (matka sa

vyjadrila, že nemá námietky 18. novembra 2019, pozn.),

- 28. novembra 2019 bolo okresnému súdu doručené oznámenie pôvodného právneho

zástupcu , že sťažovateľa (otca

maloletej) v konaní už nezastupuje, zároveň uviedla meno a sídlo nového právneho

zástupcu sťažovateľa.

IV.

Právomoc ústavného súdu, ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a vyhodnotenie postupu okresného súdu

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práva alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom stanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Sťažovateľ sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia

základného práva podľa , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec

verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

10. Sťažovateľ zároveň namietal aj porušenie čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého

každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote

prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

11. Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , , ,

).

12. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí aj pre dohovoru, pozn.) vychádza zo svojej

ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

(m. m. ).

13. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník konania

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

14. Táto povinnosť súdu a sudcu s účinnosťou od 1. júla 2016 vyplýva zo zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CMP“), najmä z jeho a . Podľa súd postupuje z úradnej

povinnosti na základe zákona na účely prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv

bola rýchla a účinná. Podľa súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo

najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne

a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.

15. Podľa po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými

subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.

O odročení pojednávania rozhoduje súd aj v mimosporovom konaní podľa § 183 a § 184

(ďalej len „“) taktiež účinného od 1. júla 2016, a to

v spojení s , a preto aj v konaniach starostlivosti súdu o maloletých je možné

pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov a na konkrétny termín. To znamená,

že podľa novej právnej úpravy účinnej od 1. júla 2016 je odročovanie pojednávania

na neurčito zo zákona vylúčené ( ).

16. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup

samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

17. Čo sa týka hodnotenia právnej a skutkovej zložitosti napadnutého konania,

ústavný súd konštatuje, že konanie o úprave styku k maloletým deťom tvorí bežnú súčasť

rozhodovacej agendy všeobecných súdov a v zásade ho nemožno považovať za právne

ani skutkovo zložité.

18. V konaní o ústavnej sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov ústavný súd okrem zložitosti veci skúma aj

to, akým spôsobom sa na prieťahoch konania podieľa osoba, ktorá podala ústavnú sťažnosť

vo veci porušenia jej základného práva podľa a práva podľa

dohovoru.

18.1 Ústavný súd konštatuje, že v správaní sťažovateľa vzhliadol skutočnosť vedúcu

k určitým prieťahom v napadnutom konaní, keď si sťažovateľ nesplnil povinnosť uloženú

súdom na zloženie preddavku ustanovenej znalkyni a urobil tak až 14. februára 2019 (to

znamená 9 mesiacov po potvrdzujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu o jeho odvolaní,

pozn.).

19. Ústavný súd napokon hodnotil samotný postup okresného súdu v napadnutom

konaní.

19.1 Okresný súd bezprostredne po doručení návrhu 21. novembra 2016 postupoval

vo veci plynule a vykonával úkony procesného charakteru (ustanovil maloletej kolízneho

opatrovníka, zaslal návrh matke maloletej, vyzval strany na preukázanie príjmu, zaslal

poučenia o procesných právach a povinnostiach, nariadil vo veci pojednávanie). Ďalší

postup okresného súdu je poznačený čiastočne nesústredenou činnosťou, ktorú možno

konštatovať po zmene zákonnej sudkyne a zrušení pôvodného termínu nariadeného

pojednávania určeného na 28. jún 2017 a následne po uskutočnení pojednávania 30. októbra

2017 v postupe súdu pri rozhodovaní o ustanovení znalca.

19.2 V napadnutom konaní pôvodne ustanovená znalkyňa

(uznesenie č. k. -84 zo 4. decembra 2017, pozn.) 16. mája 2019 oznámila

okresnému súdu, že v požadovanej lehote nie je schopná znalecký posudok vypracovať,

a požiadala okresný súd o predĺženie lehoty. Okresný súd vyhovel žiadosti znalkyne a určil

lehotu na vypracovanie znaleckého posudku do 31. júla 2019, avšak znalkyňa 10. júla 2019

namietla svoju zaujatosť. Okresný súd neefektívne a nesústredene postupoval aj

pri ustanovení novej znalkyne (uznesenie č. k. -159

z 30. júla 2019), keďže zo spisu bolo zrejmé, že uvedená znalkyňa v minulosti už podala

odborné vyjadrenie vo veci maloletého dieťaťa, ktoré vypracovala na žiadosť matky a ktoré

sa v súdnom spise nachádza (čl. 80 súdneho spisu, pozn.), čím bolo možné založiť

predpoklad, že otec maloletého dieťaťa (sťažovateľ) bude osobu znalkyne namietať pre jej

zaujatosť. V čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti nebolo v napadnutom

konaní rozhodnuté o ustanovení nového znalca.

19.3 Ústavný súd pri komplexnom posúdení postupu okresného súdu nemohol

opomenúť ani tú skutočnosť, že okresný súd sa dopustil opakovanej chyby, keď písomnosti

určené sťažovateľovi doručoval na adresu jeho pôvodného právneho zástupcu, a to aj

po viac ako 15 mesiacoch od riadneho písomného oznámenia zmeny právneho zástupcu

sťažovateľa v napadnutom konaní (písomné oznámenie doručené okresnému súdu 29. mája

2018 a 1. júna 2018, čl. 107 a čl. 114 súdneho spisu, pozn.).

20. Bez ohľadu na relatívnu náročnosť nariadeného znaleckého dokazovania

(spravidla vykonávaného vo viacerých samostatných fázach hodnotenia správania rodičov

a maloletého dieťaťa) došlo v posudzovanom prípade k vytvoreniu stavu, keď po dobu

v trvaní takmer 2 rokov nie je v napadnutom konaní ustanovený znalec, ktorý ešte musí

vykonať výsluch maloletého dieťaťa a jeho rodičov ako nevyhnutný základ pre samotné

vypracovanie znaleckého posudku. Znalecké dokazovanie v tomto prípade samo osebe

vnieslo predpoklad určitého predĺženia napadnutého konania, avšak ďalší postup okresného

súdu viedol k jeho zbytočnému predĺženiu. Tým sa de facto oddialila reálna možnosť

dosiahnutia rozhodnutia vo veci samej z ústavnoprávneho hľadiska v akceptovateľnej dobe.

21. Nielen účastníkom konania, ale aj ustanovenému znalcovi v konaní vznikajú

procesné povinnosti, splnenie ktorých zabezpečuje riadny priebeh konania. Je na rozhodnutí

konajúceho súdu, či využije možnosť vynútiť si splnenie procesných povinností uložením

poriadkovej pokuty [ v spojení s ], avšak je

potrebné zároveň uviesť, že samotný inštitút poriadkovej pokuty je potrebné vnímať

ako účinný nástroj súdu na zabezpečenie plynulosti konania, a preto i nevyužitie možnosti

uloženia poriadkovej pokuty je možné v ústavnoprávnom rozmere považovať za jednu

z príčin vzniku zbytočných prieťahov ku konštatovaniu porušenia základného práva podľa

.

V.

Závery ústavného súdu

22. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že s ohľadom na predmet

konania pri rozhodovaní o úprave pomerov k maloletým deťom ide o vec, ktorá

vo všeobecnosti vyžaduje postup okresného súdu výnimočnou rýchlosťou, čo v napadnutom

konaní nebolo uskutočnené.

23. Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku vo veci Fiala proti Českej republike

z 18. júla 2006 uviedol, že prípady týkajúce sa starostlivosti o deti je teda nevyhnutné

prejednávať so všetkou rýchlosťou (bod 76; porovnaj tiež rozsudky vo veciach Nuutinen

proti Fínsku z 27. 6. 2000, Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004).

24. Rovnako tak ESĽP uviedol, že veci „týkajúce sa starostlivosti o deti je nevyhnuté

prejednávať rýchlo. Prieťahy v niektorej fáze konania možno tolerovať len za podmienky,

že celková doba konania nebude neprimeraná.“ (rozsudok vo veci Nuutinen proti Fínsku

z 27. 6. 2000, bod 110, porovnaj tiež rozsudok vo veci Hokkanen proti Fínsku z 23. 9. 1994,

bod 72). V rozsudku vo veci Kříž proti Českej republike z 9. januára 2007 uviedol:

„V tomto ohľade Súd pripomína, že žalovanému štátu náleží zaistiť si prostriedky

umožňujúce riešiť prípady týkajúce sa maloletých detí s najvyššou rýchlosťou napriek

prípadným rozporom medzi rodičmi týchto detí.“ (bod 74 rozsudku).

25. V prípade konania, ktorého cieľom je priznanie práva na styk s dieťaťom, si

predmetná vec vyžaduje naliehavé prejednanie, keďže samotné plynutie času môže spôsobiť

nezvratné následky vo vzťahu medzi dieťaťom a rodičom, ktorý s ním nežije (bod 106

rozsudku Voleský proti Českej republike z 29. 6. 2004).

26. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v napadnutom konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným

prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Na druhej strane však ústavný súd pripomína, že ak by rodičia skutočne dbali o najlepší

záujem svojho maloletého dieťaťa, mohli sa na úprave pomerov k nemu dohodnúť

a k žiadnym prieťahom v konaní pred súdom by nemuselo dochádzať.

VI.

Prikázanie vo veci konať a primerané finančné zadosťučinenie

27. Podľa ak ústavný súd ústavnej

sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa

svojou nečinnosťou, vo veci konal.

28. Ústavný súd formuloval príkaz konať (bod 2 výroku nálezu) a okresný súd je

povinný postupovať podľa , a až .

29. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

30. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

31. Sťažovateľ sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 40 000 €.

Svoj návrh na priznanie finančného zadosťučinenia sťažovateľ žiadnym konkrétnym

spôsobom neodôvodnil, čím nesplnil požiadavku formulovanú v § 43 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, a to aj napriek kvalifikovanému právnemu zastúpeniu v konaní

pred ústavným súdom.

32. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva ().

33. Aj keď by podľa názoru ústavného súdu v konkrétnom sťažovateľovom prípade

zvyčajne prichádzalo do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia, ústavný súd mu

nemohol toto finančné zadosťučinenie priznať, pretože svoju žiadosť riadne neodôvodnil

( ) a uviedol len rozsah požadovaného zadosťučinenia.

33.1 Ústavný súd z tohto dôvodu návrhu sťažovateľa na priznanie finančného

zadosťučinenia nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

34. Ústavný súd k tomu dodáva, že jeho fakultatívna právomoc priznať primerané

finančné zadosťučinenie podľa v žiadnom rozsahu nijakým spôsobom

nemodifikuje ani nerozširuje účel ochrany, ktorú ústavný súd poskytuje v konaní

o namietanom porušení práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti

s uvedeným považuje ústavný súd za dôležité zdôrazniť aj to, že jeho právomoc priznať

primerané finančné zadosťučinenie podľa sťažovateľovi, ktorého

sťažnosti vyhovie v merite veci, nie je samostatným nárokom sťažovateľa na akési

odškodnenie za prípadné prieťahy v konaní príslušného štátneho orgánu, ale má len

akcesorickú povahu. Satisfakčný potenciál rozhodnutia ústavného súdu teda nie je

autonómnym prvkom ním poskytovanej ochrany ani akýmsi paralelným titulom

pre domáhanie sa tejto ochrany. Takýmto titulom je len a výlučne potreba chrániť konkrétne

základné právo sťažovateľa a prostredníctvom tohto práva aj princíp právnej istoty

(, , , ).

VII.

Trovy konania

35. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu

vznikli v dôsledku jeho právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa

ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch podľa

výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti

uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

36. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2018, ktorá bola

vo výške 980 €.

37. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby [prevzatie a prípravu

zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti v súlade s § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov]

advokátke JUDr. Veronike Tóthovej, PhD. Úhrada za dva úkony právnej služby vykonané

v roku 2019 (2 × 163,33 € ) spolu s režijným paušálom (2 × 9,80 €) predstavuje sumu trov

konania celkom vo výške 346,26 €. Písomné vyjadrenie sťažovateľa z 20. decembra 2019

ústavný súd nevyhodnotil vzhľadom na jeho obsah ako podanie relevantné pre rozhodnutie

vo veci samej, a preto odmenu advokátke JUDr. Veronike Tóthovej, PhD., zaň nepriznal.

38. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne sťažovateľa JUDr. Veroniky Tóthovej, PhD., v lehote uvedenej v bode 3 výroku

tohto nálezu ( v spojení s ).

39. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu