Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 86/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. februára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky senátu Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

(sudca spravodajca) a Miloša Maďara predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

sťažovateľky , , ,

zastúpenej advokátkou JUDr. Vierou Žembovou, Československej armády 5, Brezno,

vo veci namietaného porušenia základného práva podľa Slovenskej

republiky uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 21. decembra 2018 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutých rozhodnutí a sťažnostná argumentácia

1. Dňa 27. marca 2019 bola Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„ústavný súd“) doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

svojho základného práva podľa (ďalej len

„ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

sp. zn. z 21. decembra 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie najvyššieho

súdu“).

2. Ústavná sťažnosť sťažovateľky je vedená pod sp. zn. a v súlade

s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku č. 1 schváleného 16. októbra 2019

bola náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov prerozdelená

a 17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Rastislavovi Kaššákovi.

3. Podľa čl. II bodu 5 Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky

schváleného na zasadnutí pléna ústavného súdu konaného 4. decembra 2019 na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 (ďalej len „rozvrh práce“) je na konanie

vo veciach patriacich do pôsobnosti senátov ústavného súdu v jednotlivých prípadoch

príslušný ten senát ústavného súdu, ktorého členom je sudca spravodajca, ktorému bola vec

pridelená. V súlade s čl. II bodom 3 písm. a) rozvrhu práce pri predkladaní pridelených vecí

do senátu sudcom spravodajcom Rastislavom Kaššákom pracuje prvý senát ústavného súdu

v zložení Jana Baricová, predsedníčka senátu, Rastislav Kaššák a Miloš Maďar.

Ústavnú sťažnosť sťažovateľky preto predbežne prerokoval senát v zložení uvedenom

v záhlaví tohto rozhodnutia.

4. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že Okresným súdom Zvolen (ďalej len

„okresný súd“) bolo pod sp. zn. vedené konanie o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré sa začalo na základe návrhu

sťažovateľky proti odporcovi , ,

(ďalej len „odporca“). Okresný súd rozsudkom sp. zn. z 2. júla 2009

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. s právoplatnosťou 29. apríla 2010 vyporiadal bezpodielové

spoluvlastníctvo sťažovateľky a odporcu.

5. Následne sťažovateľka podala návrh na obnovu konania o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov z dôvodu, že po právoplatnom skončení

predmetného konania náhodou objavila dokumenty preukazujúce, že odporca podnikal

aj na území Českej republiky, avšak príjmy z tejto podnikateľskej činnosti neboli

predmetom vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva. Okresný súd uznesením

sp. zn. z 8. októbra 2015 (ďalej len „uznesenie okresného súdu“) návrh

sťažovateľky na obnovu konania vedeného pod sp. zn. zamietol

a sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 491,75 €.

6. Na základe odvolania sťažovateľky krajský súd uznesením sp. zn.

z 23. júna 2016 (ďalej len „uznesenie krajského súdu“) uznesenie okresného súdu potvrdil

ako vecne správne. Súčasne sťažovateľke uložil povinnosť nahradiť odporcovi trovy

odvolacieho konania vo výške 71,58 €.

7. Proti uzneseniu krajského súdu sťažovateľka podala dovolanie, v ktorom namietala

nesprávne právne posúdenie veci okresným súdom aj krajským súdom. Najvyšší súd

napadnutým uznesením dovolanie sťažovateľky odmietol a vyslovil, že odporca má nárok

na náhradu trov dovolacieho konania.

8. Sťažovateľka v ústavnej sťažnosti namieta, že napadnutým uznesením najvyššieho

súdu a taktiež postupom okresného súdu a krajského súdu bolo porušené jej základné právo

podľa . Argumentuje, že spolu s návrhom na obnovu konania predložila

súdu dostatočné množstvo dôkazov odôvodňujúcich povolenie obnovy konania. Súčasne

sťažovateľka v konaní vedenom okresným súdom aj krajským súdom navrhovala vykonanie

aj ďalších dôkazov, avšak tieto vykonané neboli.

9. Sťažovateľka v tejto súvislosti zastáva názor, že „úlohou súdu pri podaní

akéhokoľvek návrhu je dostatočne a spoľahlivo zistiť skutkový stav, vyhodnotiť dôkazy,

ktoré boli v konaní predložené, ako aj vykonať ďalšie dôkazy, ktoré boli navrhnuté.

Navrhnuté dôkazy mali byť vykonané súdom, nakoľko som ich ja navrhovateľka sama

nemohla, ani nevedela obstarať vzhľadom na porušenie daňového resp. bankového

tajomstva“.

10. Ďalej sťažovateľka uvádza, že okresný súd pri rozhodovaní o jej návrhu

na povolenie obnovy konania nepostupoval v súlade so Občiansky

súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), porušil a

a nesprávne vyhodnotil sťažovateľkou predložené dôkazy. Žiadala, aby si ústavný súd

vyžiadal spis okresného súdu sp. zn. a sp. zn. a aby prihliadol

na jej právnu a skutkovú argumentáciu použitú v konaní vedenom okresným súdom,

krajským súdom a tiež najvyšším súdom.

11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

jej ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľky , , bytom

upravené v článku 46 SR postupom Najvyššieho súdu SR

č. k. zo dňa 21.12.2018, ktorý odmietol dovolanie sťažovateľky proti

uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. zo dňa 23.6.2016

porušené bolo.

II. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. zrušuje a vec vracia

na ďalšie konanie.“

II.

Relevantná právna úprava a judikatúrne východiská ústavného súdu

12. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

13. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

14. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“).

15. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

16. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

17. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu na začatie konania pritom možno hovoriť

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno považovať

ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konania (, , ,

). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti, nesporne patrí aj ústavnoprávny rozmer, resp. ústavnoprávna intenzita

namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu (,

m. m. , ).

18. Ústavný súd považuje za nevyhnutné poukázať aj na to, že návrh na rozhodnutie

(petit) v ústavnej sťažnosti nie je určitý. Sťažovateľka v petite nešpecifikovala konkrétny

odsek namietaného , avšak vychádzajúc z celkového obsahu ústavnej sťažnosti

možno konštatovať, že sťažovateľka sa domáha vyslovenia porušenia základného práva

na súdnu ochranu podľa . Na základe toho ústavný súd ustálil predmet

tohto konania tak, ako to je uvedené v záhlaví tohto uznesenia.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

III.

Právne posúdenie ústavným súdom

20. Sťažovateľka sa podanou ústavnou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia

jej základného práva zaručeného napadnutým uznesením najvyššieho

súdu, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky ako procesne neprípustné

podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „CSP“).

21. Prv ako ústavný súd pristúpi k posúdeniu podstatnej sťažnostnej argumentácie

uvedenej v ústavnej sťažnosti, považuje za nevyhnutné zdôrazniť, že nie je súdom vyššej

inštancie rozhodujúcim o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov,

ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Z tohto dôvodu

ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať, či bol v konaní pred všeobecnými

súdmi náležite zistený skutkový stav a aké právne závery z tohto zisteného skutkového

stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi s alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách.

Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného

súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil,

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii

zákonného predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by

sa tento natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel

a význam (m. m. , , ).

22. Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka označila v ústavnej

sťažnosti za porušovateľa jej základného práva podľa len najvyšší súd

a súčasne aj v petite ústavnej sťažnosti sa domáha vyslovenia porušenia označeného práva

napadnutým uznesením najvyššieho súdu, avšak podstatná sťažnostná argumentácia

sťažovateľky smeruje proti rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu a ich postupu

v konaní. Vo vzťahu k napadnutému uzneseniu najvyššieho súdu sa sťažovateľka

v dôvodoch ústavnej sťažnosti obmedzila len na konštatovanie, že „... odmietnutím

dovolania...“ bolo porušené jej právo na spravodlivé súdne konanie garantované čl. 46

ods. 1 .

23. Vzhľadom na viazanosť petitom ústavnej sťažnosti podľa § 45 zákona

o ústavnom súde (okrem prípadov stanovených v , o aký však

v posudzovanej veci nejde) sa ústavný súd zameral na posúdenie, či napadnutým uznesením

najvyššieho súdu, ktoré sťažovateľka navrhuje zrušiť, došlo k porušeniu jej základného

práva garantovaného . Keďže sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným

právnym zástupcom, sa preskúmania ústavnosti odvolacieho rozhodnutia (uznesenia

krajského súdu) nedomáhala, ústavný súd predmetné uznesenie krajského súdu

neposudzoval.

24. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia (bod 6 uznesenia) vyplýva, že

po posúdení obsahu podaného dovolania sťažovateľky najvyšší súd dospel k záveru,

že sťažovateľka vyvodzuje prípustnosť dovolania z dôvodu nesprávneho právneho

posúdenia podľa .

25. Následne najvyšší súd citujúc konštatoval, že dovolanie je proti

uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvej inštancie

o nepovolení obnovy konania zo zákona explicitne vylúčené [§ 421 ods. 2 v spojení s § 357

písm. c) ].

26. Na základe uvedeného najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky podľa §

447 písm. c) ako procesne neprípustné.

27. Ústavný súd zohľadňujúc taktiež obsah podaného dovolania sťažovateľky

konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania sťažovateľky je

v napadnutom uznesení riadne a presvedčivo odôvodnený. Z dikcie

vyplýva, že podanie dovolania, ktorého prípustnosť dovolateľ vyvodzuje z nesprávneho

právneho posúdenia veci ( ), je výslovne vylúčené, ak odvolací súd

rozhodol o odvolaní proti uzneseniam uvedeným v až n) . Uznesenie,

ktorým odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu o odmietnutí žaloby na obnovu

konania, čo je prípad sťažovateľky, je zaradené do predmetného taxatívneho výpočtu týchto

procesných rozhodnutí odvolacieho súdu [ ].

28. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že najvyšší súd sa v danom

prípade nedopustil takého výkladu a aplikácie príslušnej zákonnej právnej úpravy, ktorými

by poprel jej účel a význam. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že len najvyššiemu

súdu ako súdu dovolaciemu prináleží rozhodovať o naplnení predpokladov na uskutočnenie

dovolacieho konania vrátane posúdenia otázky prípustnosti samotného dovolania podľa

. Inými slovami, posúdenie tejto otázky je vecou zákonnosti a jej vyriešenie

v súlade s ustanoveniami , ktoré v zmysle

majú ustanovovať podrobnosti o realizácii základného práva na súdnu ochranu

vyplyv́ajúceho z v konečnom dôsledku, nemôže viesť k záveru

o porušení označeného práva sťažovateľky (, ).

29. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti ústavný súd nezistil žiaden dôvod, ktorý by

z ústavnoprávneho hľadiska spochybňoval závery napadnutého uznesenia najvyššieho súdu,

ktoré nevybočujú z limitov . Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol

ústavnú sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú podľa § 56 ods. 2 písm. g)

. Ústavný súd súčasne dodáva, že ústavná sťažnosť neobsahuje

žiadnu ústavne významnú argumentáciu, keďže sťažovateľka pokračuje v rovnakej

argumentácii, ktorú uvádzala aj v opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam všeobecných

súdov. V súvislosti s procesnou aktivitou sťažovateľky preto ústavný súd opätovne

zdôrazňuje, že nie je v poradí ďalším súdom rozhodujúcim o opravnom prostriedku

sťažovateľky.

30. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími

požiadavkami sťažovateľky uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich

je podmienené vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto

prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu