Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 76/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpenej

Advokátskou kanceláriou – Ján Buroci, s. r. o., Za Šestnástkou 17, Spišská Nová Ves,

v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Ján Buroci, vo veci namietaného porušenia

základného práva podľa a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky č. k. -536 z 18. septembra 2019 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) č. k. -536 z 18. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté

uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou

na Okresnom súde Spišská Nová Ves (ďalej len „okresný súd“) domáhala určenia

neplatnosti dobrovoľnej dražby bytu. Okresný súd rozsudkom č. k. -301

z 19. decembra 2016 žalobu sťažovateľky zamietol. Krajský súd v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) ako odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie svojím rozsudkom sp. zn.

z 19. decembra 2017 potvrdil. Proti rozsudku krajského súdu podala

sťažovateľka dovolanie, ktoré najvyšší súd napadnutým uznesením ako procesne

neprípustné odmietol.

3. Obsahom ústavnej sťažnosti sťažovateľky je námietka arbitrárnosti a svojvoľnosti

napadnutého uznesenia, ktorým najvyšší súd odmietol dovolanie sťažovateľky ako

neprípustné, hoci v obdobnej veci vedenej na najvyššom súde pod sp. zn. ,

na ktorú sťažovateľka poukazovala, sa najvyšší súd dovolaním po vecnej stránke zaoberal,

hoci ho zamietol. Značnú časť ústavnej sťažnosti tvorí citácia odôvodnenia dovolania

sťažovateľky, z ktorého vyplýva, že sťažovateľka namietala, že odvolací súd sa riadil

právnym názorom najvyššieho súdu vysloveným vo veci pod sp. zn.

napriek tomu, že vo veci sťažovateľky išlo o iné skutkové okolnosti. V rozsudku

najvyššieho súdu sp. zn. zo 4. novembra 2015 najvyšší súd vyslovil, že

„Akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných dražbách nie je dostatočným dôvodom

na určenie neplatnosti dražby, ale relevantné je len také porušenie zákona o dobrovoľných

dražbách, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach.“. Najvyšší súd

v uvedenej veci posudzoval nedoručenie oznámenia o dražbe správcovi dane

z nehnuteľností a túto okolnosť považoval, za skutkového stavu preukázaného v konaní, bez

právneho významu vo vzťahu k žalobcom. Vo veci sťažovateľky však išlo o nesplnenie

povinnosti dražobníka bez zbytočného odkladu zaslať oznámenie o dražbe Ministerstvu

spravodlivosti Slovenskej republiky na zverejnenie v Obchodnom vestníku podľa § 17

ods. 3 o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej

národnej rady č. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dražbách“), čo považovala sťažovateľka za oveľa

závažnejšie porušenie ustanovení zákona o dražbách, čo však odvolací súd nezohľadnil.

4. Na základe uvedeného dôvodu sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil

porušenie jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením

najvyššieho súdu, napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie

konanie a priznal sťažovateľke náhradu trov právneho zastúpenia na účet jej právneho

zástupcu.

II.

Relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

(ďalej len „“).

8. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

11. Predmetom ústavnej sťažnosti je namietané porušenie základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorý

odmietol sťažovateľkou podané dovolanie ako neprípustné, pretože nezistil naplnenie

dôvodu prípustnosti dovolania podľa

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

12. Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného

práva podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (m. m. ), a preto ich namietané porušenie možno

preskúmavať spoločne.

13. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , ,

, ).

14. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam (mutatis

mutandis , , ).

15. Vychádzajúc z obsahu ústavnej sťažnosti, v ktorej sťažovateľka namieta

arbitrárnosť napadnutého uznesenia, ústavný súd v rámci predbežného prerokovania

podrobil napadnuté uznesenie najvyššieho súdu prieskumu z ústavne významných hľadísk,

pričom sa sústredil na posúdenie, či sa najvyšší súd ústavne akceptovateľným spôsobom

vysporiadal s dovolacou námietkou sťažovateľky, ktorou odôvodňovala prípustnosť

dovolania z dôvodu existencie vady odvolacieho konania upravenej v § 421 ods. 1 písm. a)

, eventuálne aj vady podľa .

16. V súvislosti s preskúmavaním napadnutého uznesenia najvyššieho súdu ústavný

súd poukazuje v prvom rade na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje,

že otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť dovolacie

konanie, patrí v zásade do výlučnej právomoci najvyššieho súdu, nie do právomoci

ústavného súdu. Otázka posúdenia prípustnosti dovolania je vo svojej podstate otázkou

zákonnosti a spôsob jej riešenia sám osebe nemôže viesť k záveru o porušení sťažovateľom

označených práv (napr. ).

17. V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia najvyšší súd poukázal

na podstatu a charakter dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku (body 7 až 11

odôvodnenia napadnutého rozsudku, pozn.) akcentujúc zmenu právnej úpravy v tejto

oblasti. Najvyšší súd sa vyjadril aj k spôsobu uplatnenia dôvodov prípustnosti dovolania,

ktoré sťažovateľka súbežne odôvodnila podľa , a eventuálne aj

podľa a v tejto súvislosti poukázal na právne závery vyjadrené

najvyšším súdom v iných veciach, podľa ktorých je uplatnenie oboch citovaných dôvodov

prípustnosti dovolania z logiky veci vylúčené, keďže podľa

rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri riešení ktorej sa

odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a podľa § 421 ods. 1 písm. b)

ide o prípad, keď právna otázka ešte nebola v praxi dovolacieho súdu riešená. Najvyšší

súd sa následne zaoberal charakteristickými znakmi, ktoré musí právna otázka spĺňať na to,

aby bola relevantná z hľadiska jej právneho posúdenia podľa . Najvyšší

súd skonštatoval, že významným znakom takejto právnej otázky je jej zásadný právny

význam, teda význam takejto otázky nielen pre konkrétnu prerokovávanú vec, ale aj jej

význam z hľadiska celkovej rozhodovacej praxe všeobecných súdov a judikatúrnej činnosti

najvyššieho súdu, ktorého úlohou je zjednocovať právne názory všeobecných súdov.

Sleduje sa tým zámer, aby vyriešenie takejto právnej otázky prispelo k vytvoreniu ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. K veci, ktorej sa dovolanie týkalo, uviedol, že

„posúdenie otázky, či a aké porušenie zákona o dobrovoľných dražbách má intenzitu

relevantnú z hľadiska porušenia práv osoby dotknutej dobrovoľnou dražbou spočíva

v každom jednotlivom prípade (v každom jednotlivom civilnom sporovom konaní)

na posúdení vysoko individuálnych, konkrétnych a v iných prípadoch sa spravidla už

nevyskytujúcich skutkových okolnostiach, ktoré sú svojou povahou jedinečné

a neopakovateľné. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu takáto individuálna otázka ani

nemôže mať znaky zásadného právneho významu.

Pokiaľ teda odvolací súd, stotožňujúc sa so súdom prvej inštancie, mal

v okolnostiach prípadu za to, že skutočnosť, že oznámenie o dražbe bolo zverejnené

v Obchodnom vestníku 2. júna 2016, t. j. 21 dní po jeho uverejnení v registri dražieb,

nemalo za následok významné porušenie práv žalobkyne, neodklonil sa od ustálenej

rozhodovacej praxe odvolacieho súdu v zmysle . K tomu dovolací

súd navyše poznamenáva, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že neskoršie

zverejnenie oznámenia o dražbe v Obchodnom vestníku než v registri dražieb, ale 20 dní

pred samotnou dražbou, nemalo za následok nižšiu informovanosť verejnosti o dražbe, keď

sa jej zúčastnilo 15 záujemcov.“.

Na podklade uvedeného najvyšší súd uzavrel, že námietka sťažovateľky o tom, že

právny záver odvolacieho súdu v preskúmavanej veci, vychádzajúci zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie, predstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, je neopodstatnená a sama polemika s právnymi závermi odvolacieho

súdu, prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo len kritika prístupu

odvolacieho súdu k právnemu posudzovaniu veci významovo nezodpovedajú kritériu

uvedenému v ustanovení .

18. V zmysle dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho

súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie

odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd

odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu [písm. a)], ktorá v rozhodovacej

praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená [písm. b)] alebo je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne [písm. c)].

Podľa dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým,

že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

Podľa dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto

právneho posúdenia.

19. Podľa citovanej právnej úpravy regulujúcej prípustnosť dovolania, ako aj spôsob

vymedzenia dovolacieho dôvodu podľa by dovolateľ mal a) konkretizovať

právnu otázku riešenú odvolacím súdom a uviesť, ako ju riešil odvolací súd, b) vysvetliť,

v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej

praxe dovolacieho súdu, a c) uviesť, ako mala byť táto otázka správne riešená (pozri

uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. zo 6. marca 2017).

Ústavný súd konštatuje, že dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a)

sa viaže na ustálenú judikatúru najvyššieho súdu, ktorá nebola rešpektovaná zo strany

odvolacieho súdu, a to v tom, že odvolací súd zaujal iný právny záver, než aký v konkrétnej

právnej otázke zaujal najvyšší súd v rozhodnutiach, ktoré boli zverejnené ako súdne

rozhodnutia zásadného významu v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky.

20. Jednotnou interpretáciou zákona sa zabezpečuje jednota uplatnenia právnej

úpravy v rovnakých prípadoch, zvyšuje sa právna istota a subjektom práva sa umožňuje

predvídať postup súdu, ktorý právna norma ukladá alebo predvída. Predvídateľnosťou

rozhodovania sa naplňuje materiálne chápanie právneho štátu a vylučuje sa priestor pre

prípadnú svojvôľu. Požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní

v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď, je neodmysliteľnou súčasťou princípu

právnej istoty (napr. , a ).

21. Súd sa pri prejednávaní a rozhodovaní určitej veci nemusí stotožniť s judikátom

najvyššieho súdu vydaným v skutkovo a právne obdobnej veci, je však nevyhnutné, aby

svoj odlišný právny názor argumentačne (kriticky) konfrontoval v odôvodnení rozhodnutia

a dostatočne vysvetlil, prečo sa nebolo možné stotožniť s konkrétnym judikátom. Je potom

úlohou dovolacieho súdu, ak sú dôvody prípustnosti z tohto pohľadu dovolateľom uvedené,

t. j. predpokladá sa, že dovolateľ „presvedčí“ dovolací súd, že odvolací súd sa odklonil

od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, aby tento odklon, ak bude považovať

za preukázané, že dovolanie je prípustné, z hľadiska právneho posúdenia veci vyriešil.

22. Dovolateľ preto musí v dovolaní presne uviesť, ktorý konkrétny judikát

(rozhodnutie uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov

Slovenskej republiky) nerešpektoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí [k tomu bližšie

pozri ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S.,

BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol. . Komentár. Praha :

C. H. Beck, 2016, s. 1380 – 1386.].

23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že dovolanie sťažovateľky sa

pre nedostatok vymedzenia dovolacieho dôvodu (odôvodnenia) javilo už prima facie ako

dovolanie, pri ktorom nie sú splnené procesné podmienky pre preskúmanie jeho prípustnosti

a ktoré preto najvyšší súd ako súd dovolací môže odmietnuť bez toho, aby došlo k jeho

vecnému prejednaniu, teda bez uskutočnenia meritórneho dovolacieho prieskumu [§ 447

písm. f) ]. Ťažisková námietka obsiahnutá v dovolaní sťažovateľky totiž spočívala

v nesúhlase s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorý, stotožňujúc sa s názorom

vysloveným súdom prvej inštancie, nepovažoval oneskorené zverejnenie oznámenia

o dražbe v Obchodnom vestníku za dostatočný dôvod na určenie neplatnosti dražby.

Poukázal pri tom na rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. zo 4. novembra

2015, v ktorom najvyšší súd vyslovil, že „Akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných

dražbách nie je dostatočným dôvodom na určenie neplatnosti dražby, ale relevantné je len

také porušenie zákona o dobrovoľných dražbách, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá

na svojich právach.“. V okolnostiach danej veci išlo o nedoručenie oznámenia o dražbe

správcovi dane z nehnuteľností a túto okolnosť považoval najvyšší súd, za skutkového stavu

preukázaného v konaní, bez právneho významu vo vzťahu k žalobcom. Ústavný súd

poznamenáva, že právnu otázku, pri riešení ktorej sa mal odvolací súd odkloniť od ustálenej

rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, sťažovateľka len formálne označila za dôvod

prípustnosti dovolania, aj keď v skutočnosti išlo o námietku nesúhlasu s právnym

posúdením veci odvolacím súdom, ktorý sa nielenže neodklonil od rozhodovacej praxe

dovolacieho súdu, ale práve naopak, sa jej pridŕžal.

24. Po preskúmaní napadnutého uznesenia tak ústavný súd zistil, že najvyšší súd

veľmi zodpovedne, výstižne a zrozumiteľne vysvetlil dôvody, pre ktoré sťažovateľkou

prednesená právna otázka nezodpovedá otázke, ktorej vyriešenie má na mysli § 421 ods. 1

.

25. Vychádzajúc z citovaného, ústavný súd zastáva názor, že napadnuté uznesenie

najvyššieho súdu nie je arbitrárne ani svojvoľné, pričom právne závery, ktoré najvyšší súd

zaujal k uplatneným dôvodom prípustnosti dovolania, sú vyčerpávajúcim spôsobom

odôvodnené a zodpovedajú obsahu a zmyslu právnych noriem, ktoré najvyšší súd pri

rozhodovaní o dovolaní aplikoval. Ústavný súd preto nemá dôvod do napadnutého

uznesenia najvyššieho súdu zasahovať.

26. Ústavný súd tak dospel k záveru, že námietky sťažovateľky proti napadnutému

uzneseniu najvyššieho súdu neobstoja, a preto ústavnú sťažnosť namietajúcu porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v rámci predbežného prerokovania podľa § 56 ods. 2

písm. g) odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

27. Vzhľadom na odmietnutie ústavnej sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez

právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v petite jej

ústavnej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu