Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cdo/481/2014

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcov: 1/ I. K., bytom R. a 2/ I.

K., bytom G., obaja zastúpení Mgr. Silvia Kaveschánová, advokátka so sídlom Trnavská

cesta 104, 821 01 Bratislava, proti ţalovaným: 1/ Československá obchodná banka, a.s.,

IČO: 36 854 140, so sídlom Michalská 18, 815 63 Bratislava, 2/ Profesionálna dražobná

spoločnosť, s.r.o., IČO: 36 583 936, so sídlom Masarykova 21, 040 01 Košice, 3/ A.. P.,

bytom R., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom Robotnícka

5, , 830 00 Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Juraj Juríček,

4/ N. P., bytom S., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom

Robotnícka 5, , 830 00 Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ

JUDr. Juraj Juríček, 5/ J. M., bytom S. o neplatnosť dobrovoľnej dražby, vedenej na

Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. , o dovolaní ţalobcov 1/ a 2/ proti

rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. októbra 2013, sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Ţalobcovia 1/, 2/ sú povinní zaplatiť ţalovanému 3/ náhradu trov dovolacieho konania

v sume 167,73 € Advokátskej kancelárii JUDr Juraj Juríček, s.r.o., so sídlom v Bratislave,

Robotnícka 5, P. O. BOX 43 do troch dní.

O d ô v o d n e n i e

2

Okresný súd Bratislava II (ďalej aj „súd prvého stupňa“) rozsudkom z 18. apríla 2012,

č.k. -232 určil, ţe opakovaná dobrovoľná draţba konaná dňa 10. decembra 2010

o 8:30 hod. na Notárskom úrade JUDr. Dalmy Nurnbergerovej, so sídlom Hlavná 49,

Šamorín, navrhovateľom ktorej bol ţalovaný 1/, organizovaná ţalovaným 2/, ktorej

predmetom boli nehnuteľnosti: stavba so súpis. č. X. na parc. č. X., stavba so súpis. č. X. na

parc. č. X., parc. č. X. o výmere 307 m² zastavané plochy a nádvoria a parc. č. X. o výmere

319 m² zastavané plochy a nádvoria, všetky zapísané na LV č. X., vedenom Správou katastra

pre hlavné mesto SR Bratislavu, katastrálne územie Trnávka, obec Bratislava – m.č. Ruţinov,

okres Bratislava II (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“), ktorých predchádzajúcimi

vlastníkmi boli ţalobcovia 1/ a 2/ je neplatná. V časti o určenie, ţe účinky príklepu zanikajú

ku dňu príklepu dňa 10. decembra 2010, súd prvého stupňa návrh zamietol. Zároveň zamietol

aj návrh voči ţalovaným 4/ a 5/ a rozhodol, ţe o trovách konania rozhodne po právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k záveru, ţe

nakoľko bol draţobník pre nesplnenie podmienok ust. o

dobrovoľných draţbách a o doplnení o

notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj

„zákon o dobrovoľných draţbách“) povinný upustiť od draţby podľa § 19 ods. 1 písm. d/

zákona o dobrovoľných draţbách, boli týmto ţalobcovia dotknutí na svojich právach, nakoľko

sa uskutočnila draţba, ktorá sa konať nemala a na ktorej došlo k predaju nehnuteľnosti v ich

vlastníctve za cenu podstatne niţšiu, ako bola jej všeobecná cena určená znaleckým

posudkom. Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, ţe ţalobcovia boli osobami dotknutými na

svojich právach porušením zákona o dobrovoľných draţbách, a teda boli aktívne legitimovaní

na podanie návrhu na určenie neplatnosti draţby.

Krajský súd v Bratislave (ďalej aj „odvolací súd“) na odvolanie ţalovaných 1/, 2/ a 3/

rozsudkom zo 14. októbra 2013, sp. zn. zmenil rozsudok súdu prvého stupňa

v napadnutej časti tak, ţe návrh ţalobcov 1/ a 2/ zamietol z dôvodu, ţe uznal za dôvodnú

odvolaciu námietku, ţe dotknutým na svojich právach sa mohol cítiť jedine Magistrát

hlavného mesta SR Bratislavy a jedine ten sa mohol ţalobou domáhať určenia neplatnosti

draţby. Odvolací súd v odôvodnení uviedol, ţe má za to, ţe dotknutí na svojich právach

porušením ustanovení zákona o dobrovoľných draţbách ţalobcovia neboli, a teda nie

sú aktívne vecne legitimovaní na podanie ţaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej draţby

v zmysle § 21 dos. 2 zákona o dobrovoľných draţbách. Samotná existencia porušenia zákona

o dobrovoľných draţbách, ktorej následkom je neplatnosť dobrovoľnej draţby, nepreukazuje

3

skutočnosť, ţe práve ţalobcovia boli dotknutí na svojich právach, a to konkrétne na svojom

vlastníckom práve k predmetným nehnuteľnostiam. Odvolací súd uviedol, ţe ţalobcovia 1/

a 2/ neboli dotknutí na svojich právach aj vzhľadom na zistený skutkový stav a to, ţe išlo

o v poradí uţ druhé kolo draţby, pričom dňa 22. októbra 2010 uzatvoril ţalovaný 1/ ako

navrhovateľ draţby a ţalovaný 2/ ako draţobník zmluvu o vykonaní opakovanej dobrovoľnej

draţby, kde okrem iného bola dohoda na najniţšom podaní 550 000,- € s moţnosťou zníţenia

na 50 % sumy určenom znaleckým posudkom. Ďalej konštatoval, ţe porušenie zákona

o dobrovoľných draţbách podľa § 17 ods. 5 písm. f/ zákona o dobrovoľných draţbách,

a to neoznámenie draţby správnemu správcovi dane preto nemohlo mať ţiaden vplyv

na priebeh draţby (na počet účastníkov draţby a ani na najvyššie podanie zo strany

ţalovaného 3/, prípadne na cenu dosiahnutú vydraţením) a nemohlo spôsobiť, ţe ţalobcovia

boli dotknutí na svojich právach.

Rozsudok odvolacieho súdu napadli dovolaním ţalobcovia 1/ a 2/ (ďalej spoločne

aj „ţalobcovia“) a ţiadali ho zrušiť z dôvodu, ţe rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci v zmysle ust. a z dôvodu, ţe im odvolací

súd odňal moţnosť konať pred súdom v zmysle ust. a to tým, ţe

z dôvodu nesprávneho záveru o nedostatku vecnej legitimácie ţalobcov v spore, porušil

ich právo na uplatnenie si svojich procesných práv, čím ich diskriminoval. Podľa ţalobcov

k odňatiu moţnosti konať pred súdom môţe dôjsť nielen činnosťou súdu, ale aj samotným

rozhodnutím súdu o zamietnutí ţaloby z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie navrhovateľa

v spore, ak záver o tejto otázke nie je správny. K nesprávnemu právnemu posúdeniu

ţalobcovia v dovolaní uviedli, ţe ak došlo k pochybeniu zo strany draţobníka, je povinnosťou

súdu zjednať nápravu, a to práve na základe ţaloby podľa ust. § 21 zákona o dobrovoľných

draţbách. Podľa názoru ţalobcov ustanovenie § 19 ods. 1 písm. d/ zákona o dobrovoľných

draţbách ukladá draţobníkovi upustiť od draţby najneskôr do jej začatia v prípade, ak neboli

splnené podmienky ustanovené v § 13 a § 17 zákona o dobrovoľných draţbách, bez ohľadu

na ich charakter, obsah či význam z pohľadu draţobníka či inej osoby. Ďalej uviedli,

ţe ak sa jedná o taký výkon dobrovoľnej draţby, ktorá je v rozpore so zákonom

o dobrovoľnej draţbe, kde draţobník pochybil porušením svojich základných povinností mu

zákonom o dobrovoľných draţbách uloţených, za nesplnenie ktorých mu priamo zákon

o dobrovoľných draţbách kategoricky ukladá od draţby upustiť a túto nevykonať, vţdy

je potrebné takto vykonanú draţbu určiť za neplatnú. Odvolací súd podľa ţalobcov nesprávne

právne posúdil aj otázku aktívnej vecnej legitimácie ţalobcov.

K dovolaniu sa vyjadrili ţalovaní 1/, 2/ a 3/ a ţiadali dovolanie odmietnuť a napadnutý

rozsudok odvolacieho súdu ako vecne správny potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podali včas účastníci konania ( ), zastúpení advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal

najskôr, či dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok

prípustný.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ

to zákon pripúšťa ( ).

Podľa je dovolanie prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej. Keďţe v prejednávanej veci

smeruje dovolanie proti zmeňujúcemu výroku rozsudku, je dovolanie proti rozsudku

odvolacieho súdu, ktorým zmenil vyhovujúci výrok rozsudku súdu prvého stupňa procesne

prípustné ( )

Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v ( a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník

konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv

právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh

na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa postupom súdu

odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát). Rovnako je dovolací súd povinný

zaoberať sa tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci, a to aj v prípade, ţe neboli účastníkom výslovne namietané, pokiaľ je dovolanie

procesne prípustné.

Ţalobcovia existenciu procesných vád konania v zmysle § 237 písm. a/ aţ e/ a g/

netvrdili a procesné vady tejto povahy v dovolacom konaní nevyšli najavo. Prípustnosť

jeho dovolania preto z týchto ustanovení nevyplýva.

Vzhľadom na obsah dovolania sa dovolací súd osobitne zaoberal otázkou, či postupom

súdu ( ne ) bola ţalobcom odňatá moţnosť konať pred súdom ( ). Podľa

ustanovenia je dovolanie prípustné proti kaţdému rozhodnutiu

odvolacieho súdu, ak sa účastníkovi konania postupom súdu odňala moţnosť konať

pred súdom.

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým

znemoţní realizáciu tých procesných práv, ktoré účastníkom občianskeho súdneho konania

procesné predpisy priznávajú za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom

chránených záujmov.

Právne posúdenie veci súdom (namietané ţalobcami) je realizáciou rozhodovacej

činnosti a nemôţe zakladať dôvod prípustnosti dovolania podľa , pretoţe

právnym posúdením súd nemôţe zaloţiť ţiadnu procesnú vadu, ktorá je uvedená v tomto

ustanovení. Ustanovenie (odňatie moţnosti konať pred súdom) sa dáva

výslovne do súvislosti s faktickou činnosťou súdu, a nie s jeho právnym posúdením veci

zaujatým v príslušnej veci. Takýmto prípadne aj (nesprávnym právnym posúdením veci) súd

účastníkovi konania neznemoţňuje realizáciu ţiadneho jeho procesného oprávnenia

a neodníma mu moţnosť konať pred súdom (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej

republiky pod č. 43/2003 a uznesenie tohto súdu uverejnené v časopise Zo súdnej praxe

pod č. 1/2003, tieţ rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

, , ).

Pod odňatím moţnosti konať pred súdom podľa treba rozumieť

taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala moţnosť

pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia

účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237 písm. f/

významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznával.

Dôvodom, ktorý zakladá prípustnosť dovolania podľa tohto ustanovenia, je taký

nesprávny, procesné ustanovenia porušujúci postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa odníme účastníkovi moţnosť pred súdom konať a v konaní uplatňovať (realizovať)

procesné práva priznané mu za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv.

Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade došlo v konaní na súdoch niţších stupňov

k odňatiu moţnosti navrhovateľovi konať, vzal dovolací súd na zreteľ, ţe vada konania

v zmysle je dôsledkom porušenia práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces ( a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd).

Dovolací súd dospel k záveru, ţe konanie odvolacieho súdu, z ktorého vzišlo

dovolaním napadnuté rozhodnutie, prebehlo podľa zásad spravodlivého konania.

K námietke ţalobcov, ţe napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci ( ), dovolací súd uvádza, ţe právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený

skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Ţalobcovia v dovolaní namietajú, ţe

ţalovaný 2/ mal v zmysle ust. § 19 ods. 1 písm. d/ zákona o dobrovoľných draţbách upustiť

od draţby najneskôr do jej začatia, keďţe nebola splnená podmienka ustanovená v § 17 ods. 5

písm. f/ zákona o dobrovoľných draţbách. Ďalej namietajú, ţe odvolací súd v napadnutom

rozsudku nesprávne právne posúdil otázku ich aktívnej vecnej legitimácie, keď konštatoval,

ţe v dôsledku porušenia § 17 ods. 5 písm. f/ a § 19 ods. 1 písm. d/ zákona o dobrovoľnej

draţbe ţalovaným 2/ neboli ţalobcovia dotknutí na svojich právach a teda neboli aktívne

vecne legitimovaní v predmetnom súdnom konaní, ale jediný kto bol podľa odvolacieho súdu

v dôsledku porušení zákona o dobrovoľnej draţbe dotknutý na svojich právach, bol Magistrát

hlavného mesta SR Bratislavy.

Podľa § 21 zákona o dobrovoľných draţbách sa môţe ten, kto bol dotknutý porušením

zákona o dobrovoľnej draţbe, domáhať na súde určenia jej neplatnosti, a to (okrem niektorých

výnimiek) v prepadnej trojmesačnej lehote. Ţalobcovia uplatňujú v podstate jeden dôvod

neplatnosti draţby, a to v dôsledku porušenia ustanovenia § 17 ods. 5 písm. f/ zákona

o dobrovoľných draţbách.

Predpokladom úspešnosti určovacej ţaloby (akou je aj ţaloba o určenie neplatnosti

draţby) je existencia naliehavého právneho záujmu na poţadovanom určení. Naliehavý

právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty

medzi ţalobcom a ţalovaným, ktorý je ohrozením ţalobcovho právneho postavenia a ktorý

moţno týmto právnym prostriedkom odstrániť. Podľa ustálenej judikatúry súdov naliehavý

právny záujem o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä tam,

kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo ţalobcov, alebo kde by sa bez tohto určenia

jeho právne postavenie stalo neistým.

Na ustálenie záveru, ţe ţalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie ţaloby

o neplatnosť draţby nepostačuje len samotný fakt, ţe ţalobcovia sami o sebe tvrdia, ţe boli

porušením predmetných ustanovení zákona priamo dotknutí na svojich právach. V kaţdom

konkrétnom prípade je vţdy potrebné skúmať, o porušenie akých ustanovení zákona sa jedná

a aké má toto porušenie následky voči konkrétnemu ţalobcovi. Nie kaţdé porušenie

ustanovení zákona o dobrovoľných draţbách je zásahom do práv ţalobcu ako pôvodného

vlastníka predmetu draţby a zakladá jeho aktívnu legitimáciu na podanie ţaloby o neplatnosť

draţby. Na určenie, či určitá osoba je aktívne legitimovaná na podanie ţaloby o neplatnosť

draţby je potrebné skúmať, či bolo porušené právo ţalobcu a tieţ či existuje kauzálny nexus

medzi takýmto porušením práv a namietaným porušením ustanovení zákona o dobrovoľných

draţbách.

Z ustanovenia § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných draţbách plynie, ţe ţalobou tam

uvedenou sa uplatňuje právo na určenie neplatnosti draţby. Ide preto vo svojej podstate

o právo relatívnej neplatnosti draţby, ktoré sa (na rozdiel od relatívnej neplatnosti podľa §40a

) uplatňuje vţdy len ţalobou. Takáto ţaloba má tak dvojakú povahu –

jednak je procesným úkonom v zmysle , ale je tieţ hmotnoprávnym úkonom

občianskeho práva, a to výkonom práva plynúceho z § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných

draţbách (ide o podobnú situáciu, ako pri výkone práva odporovať právnemu úkonu, ktoré

sa tieţ uplatňuje len ţalobou podľa .) Treba preto dôsledne

odlišovať náleţitosti a následky oboch úkonov. Súd v konaní o podanej ţalobe dôkazmi

verifikuje tvrdené skutkové okolnosti a právne ich kvalifikuje, rovnako verifikuje i tvrdené

porušenie práv ţalobcu a po zistení, ţe sú splnené predpoklady uvedené v § 21 ods. 2 zákona

o dobrovoľných draţbách, teda ţe ţalobcovi hmotnoprávne vzniklo právo domáhať

sa neplatnosti draţby, túto neplatnosť vysloví rozsudkom.

Dovolací súd uvádza, ţe účelom ustanovenia § 17 ods. 5 písm. f/ zákona

o dobrovoľných draţbách je ochrana správcu dane z nehnuteľností ako budúceho veriteľa

voči vydraţiteľovi predmetu draţby ako prípadnému dlţníkovi na dani z nehnuteľností

pred neoprávneným zasahovaním do jeho práv spočívajúcich vo vzniku daňovej povinnosti

z dane nehnuteľností vydraţiteľa. Doručovanie oznámenia o draţbe podľa § 17 ods. 5 písm. f/

zákona o dobrovoľných draţbách teda nesleduje ochranu vlastníka predmetu nehnuteľnosti

resp. dlţníka záloţného veriteľa, ale inú osobu, ktorej vzniká postavenie správcu dane

z nehnuteľností voči vydraţiteľovi ako daňovníkovi s daňovou povinnosťou a vo vzťahu

ku ktorej zákonodarca určil povinnosť draţobníkovi oznamovať vyhlásenie draţby.

Otázku vecnej legitimácie ţalobcov ako stavu vyplývajúceho z hmotného práva

je potrebné posúdiť predovšetkým z pohľadu, či ţalobcovia boli subjektom hmotnoprávneho

oprávnenia, o ktoré v konaní ide. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce,

či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti

byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vţdy iba to, či účastníkom objektívne

je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, ţe ten, kto o sebe tvrdí, ţe

je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (ţalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho

oprávnenia, o ktoré v konaní ide (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn.

).

Zákon o dobrovoľných draţbách poskytuje ochranu vlastníkovi predmetu

nehnuteľnosti resp. dlţníkovi záloţného veriteľa v rozsahu informačnej povinnosti draţobníka

o skutočnosti, ţe došlo k vyhláseniu konania draţby v ustanovení § 17 ods. 5 písm. a/ zákona

o dobrovoľných draţbách, nakoľko je jednou z osôb, ktorým má draţobník povinnosť zasielať

oznámenie o draţbe. Dovolací súd nezistil porušenie ustanovenia § 17 ods. 5 písm. f/ zákona

o dobrovoľných draţbách voči ţalobcom, pretoţe nedoručením oznámenia o opakovanej

draţbe miestne príslušnému správcovi dane neboli dotknutí. Táto skutočnosť nemala vplyv

na priebeh a výsledok dobrovoľnej draţby a ani na spôsob rozvrhu výťaţku draţby. I keď

by mal draţobník vedomosť o pohľadávke správcu dane z nehnuteľnosti voči ţalobcom

v čase uskutočnenia rozvrhu výťaţku draţby, táto pohľadávka správcu dane by uspokojovaná

nebola, keďţe z výťaţku draţby neboli plne uspokojené ani pohľadávky so skorším podaním.

Vzhľadom k tomu, ţe ustanovenie § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných draţbách

upravujúci aktívnu vecnú legitimáciu v konaní o neplatnosť draţby, zakotvuje, ţe domáhať

sa určenia neplatnosti draţby v dôsledku porušenia ustanovení zákona o dobrovoľných

draţbách môţe osoba, ktorá tvrdí, ţe tým bola dotknutá na svojich právach, nemoţno

sa stotoţniť s argumentáciou ţalobcov tvrdiacich, ţe akékoľvek porušenie zákona

o dobrovoľných draţbách zakladá aktívnu vecnú legitimáciu ţalobcov, a to z dôvodu, ţe boli

pred konaním draţby vlastníkmi predmetu draţby.

Akékoľvek porušenie zákona o dobrovoľných draţbách nie je dostatočným dôvodom

na určenie neplatnosti draţby, ale relevantné je len také porušenie zákona o dobrovoľných

draţbách, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Nedoručenie oznámenia

o draţbe správcovi dane z nehnuteľností je, za skutkového stavu preukázaného v konaní,

bez právneho významu vo vzťahu k ţalobcom. Dovolací súd poukazuje na skutočnosť, ţe

vykonaná draţba by vo vzťahu k ţalobcom prebehla rovnakým spôsobom, bez ohľadu na to,

či ţalovaný 2/ doručoval oznámenie o draţbe správnemu správcovi dane alebo nie. Dôleţitosť

posúdenia relevantnosti porušenia ustanovení zákona o dobrovoľnej draţbe vo vzťahu k osobe

tvrdiacej existenciu dotknutia na právach, čo do výkladu ustanovenia § 21 ods. 2 zákona

o dobrovoľných draţbách vyjadril aj

Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa o dobrovoľných draţbách a o doplnení

o notároch a notárskej činnosti (Notársky

poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej

aj „dôvodová správa“), ktorý k uvedenému ustanoveniu uviedol, ţe aktívnu legitimáciu

na vedenie konania o neplatnosť draţby má kaţdá osoba, ktorá tvrdí, ţe bola dotknutá

na svojich právach porušením ustanovení zákona. Nepostačí akékoľvek porušenie ustanovenia

zákona, ale len také, ktorým je zároveň osoba aj dotknutá na svojich právach. Podľa

dôvodovej správy nebolo zámerom predkladateľa kauzisticky vypočítavať jednotlivé prípady,

kedy o relevantné poškodenie práv osoby by sa jednalo a necháva sa riešenie tejto otázky

výlučne na súdnu prax.

Predmetné pochybenie ţalovaného 2/ teda nemohlo zaloţiť neplatnosť draţby,

nakoľko pre právne posúdenie veci je rozhodujúce zistenie, ţe ţalobcovia boli oboznámení

s úplným znením oznámenia o draţbe a predmetný nedostatok im nespôsobil ţiadnu ujmu

na právach.

10

Na základe vyššie uvedeného dovolací súd dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcov nie

je dôvodné a preto ho zamietol ( ).

V dovolacom konaní procesne úspešným ţalovaným vzniklo právo na náhradu trov

konania proti ţalobcom, ktorí v tomto konaní úspech nemali ( v spojení

s a ). Ţalovaný 3/ podal návrh na uloţenie povinnosti

nahradiť trovy tohto konania a poţadovanú náhradu vyčíslil vo vyjadrení k dovolaniu a v jeho

prílohe. Dovolací súd mu priznal náhradu za dva úkony právnej sluţby advokáta,

a to prevzatie a príprava zastúpenia v zmysle ustanovenia § 13a ods. 1 písm. a/ vyhlášky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych sluţieb (ďalej

len „vyhláška“) a vypracovanie písomného vyjadrenia ţalovaného 3/ k dovolaniu ţalobcov

v súlade s ustanovením § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky. Sadzbu za jeden úkon právnej sluţby

určil dovolací súd podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vo výške 61,85 €, čo s reţijným

paušálom § 16 ods. 3 vyhlášky (8,04 €) a DPH predstavuje spolu za oba úkony právnej sluţby

167,73 €. Dovolací súd ostatným ţalovaným ţiadne trovy dovolacieho konania nepriznal

z dôvodu, ţe im v súvislosti s ním ţiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom

hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 4. novembra 2015

JUDr. Ľubor Š e b o, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Vanda Šimová