Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

IV. ÚS 58/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Miroslava Duriša a zo sudcov Libora Duľu a

Ladislava Duditša (sudca spravodajca) predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, vo veci namietaného porušenia základného práva podľa

Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. z 18. apríla 2013, uznesením

Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 19. septembra 2013 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 8. novembra 2017 a takto

rozhodol:

1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a .

2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred Ústavným súdom Slovenskej republiky n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Obsah ústavnej sťažnosti, sťažnostná argumentácia a návrh rozhodnutia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra

2019 doručená ústavná sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“),

vo veci namietaného porušenia (ďalej len

„ústava“) a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 18. apríla 2013, uznesením Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský

súd“) sp. zn. z 19. septembra 2013 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 8. novembra 2017.

2. Ústavná sťažnosť po jej doručení nebola pridelená sudcovi spravodajcovi. Plénum

ústavného súdu prijalo 16. októbra 2019 Dodatok č. 1 k Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 (ďalej len

„rozvrh práce“). Podľa čl. X bodu 5 rozvrhu práce veci, ktoré neboli v období

od 17. februára 2019 do 16. októbra 2019 pridelené sudcom spravodajcom, boli

prerozdelené náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

medzi sudcov menovaných do funkcie 10. októbra 2019. Ústavná sťažnosť bola pridelená

sudcovi spravodajcovi Ladislavovi Duditšovi a v zmysle čl. II bodu 3 rozvrhu práce bola

prejednaná vo IV. senáte ústavného súdu, ktorý pracuje v zložení Miroslav Duriš (predseda

senátu), Libor Duľa a Ladislav Duditš (členovia senátu).

3. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného

súdu sp. zn. z 18. apríla 2013 v spojení s uznesením krajského súdu sp. zn.

z 19. septembra 2013 uznaný vinným z trestného činu podľa § 172 ods. 1 a 3

písm. c) a trestného činu podľa . Najvyšší

súd uznesením sp. zn. z 8. novembra 2017 odmietol dovolanie sťažovateľa.

Sťažovateľ uvádza, že uvedenými rozhodnutiami bol odsúdený dvakrát za to isté, čo je

v rozpore s , kde je uvedené, že nikoho nemožno trestne stíhať za čin,

za ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby, ďalej v rozpore

s čl. 6 dohovoru, Chartou základných práv Európskej únie, ako aj Všeobecnou deklaráciou

ľudských práv. Tento stav je pretrvávajúci, preto sťažovateľ žiada ústavný súd o zrušenie

uvedených súdnych rozhodnutí a vrátenie veci na nové prejednanie. Zároveň požiadal

o ustanovenie „obhajcu“ v tomto konaní, pretože mu jeho osobné, majetkové a zdravotné

pomery nedovoľujú, aby si ho zvolil sám, a nie je znalý práva. Uviedol, že ústav na výkon

trestu odňatia slobody na základe žiadosti poskytne informácie o jeho osobných,

majetkových a zdravotných pomeroch, s poukazom na „antibyrokratický“ zákon navrhol

v prípade potreby iniciovať zisťovanie informácií v informačných systémoch verejnej

správy, čo sa týka jeho majetkových pomerov. Uviedol, že je dispenzarizovaným pacientom

a jeho súčasný stav mu neumožňuje účinné hájenie jeho práv, má veľmi obmedzené

možnosti. Zastával názor, že svoju vec odôvodnil a kvalifikovaný návrh podá za pomoci

ustanoveného obhajcu.

4. Na základe skutočností uvedených v ústavnej sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby

ju ústavný súd prijal a zrušil citované rozhodnutia súdov s konštatovaním porušenia článkov

uvedených v ústavnej sťažnosti.

II.

Právomoc ústavného súdu a relevantná právna úprava

5. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej republiky

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu

ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v nebránia jeho

prijatiu na ďalšie konanie.

9. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

III.

Posúdenie veci ústavným súdom

10. Podstatou ústavnej sťažnosti sťažovateľa je jeho nespokojnosť so všetkými tromi

namietanými rozhodnutiami, ktorými mal byť odsúdený dvakrát za to isté. Ústavná

sťažnosť má viacero formálnych nedostatkov, chýbajú v nej niektoré všeobecné náležitosti

(označenie bydliska navrhovateľa, označenie subjektu, proti ktorému návrh smeruje,

odôvodnenie návrhu, navrhované dôkazy) a niektoré osobitné náležitosti ústavnej sťažnosti

(označenie toho, kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa, konkrétne skutkové

a právne dôvody, pre ktoré malo podľa sťažovateľa dôjsť k porušeniu jeho základných práv

a slobôd, nebola pripojená kópia právoplatných rozhodnutí). To všetko ale nebránilo

ústavnému súdu, aby pristúpil k predbežnému prerokovaniu ústavnej sťažnosti aj bez výzvy

adresovanej sťažovateľovi na odstránenie týchto nedostatkov.

11. Vzhľadom na absenciu právneho zastúpenia sťažovateľa a s tým súvisiacu

žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom pristúpil ústavný

súd v rámci ústavného prieskumu v prvom rade v zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom

súde k preskúmaniu toho, či sú kumulatívne splnené tri podmienky, resp. predpoklady

na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom: (i) žiadosť o ustanovenie

právneho zástupcu, (ii) majetkové pomery odôvodňujúce takúto žiadosť, (iii) nejde o zrejme

bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti.

12. Pokiaľ ide o podmienku vyžadujúcu, aby nešlo o zrejme bezúspešné uplatňovanie

nároku na ochranu ústavnosti, táto je splnená vtedy, ak je okrem iného daná právomoc

ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná sťažnosť nie je oneskorená ani zjavne

neopodstatnená. Ak ale ústavný súd z obsahu ústavnej sťažnosti a z výsledku jej posúdenia

zistí, že v danom prípade nie je daná právomoc ústavného súdu na jej prerokovanie, ústavná

sťažnosť je oneskorená, neprípustná alebo zjavne neopodstatnená, znamená to, že ide

o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti, a teda že nie je splnený

jeden z predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom,

v dôsledku čoho nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní

pred ústavným súdom vyhovieť ().

III.1 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa

a dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. z 18. apríla 2013

13. Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tých základných práv alebo slobôd, porušenie ktorých namieta, sa mohol

sťažovateľ domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy, prípadne iným zákonom upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným

štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (m. m. , , , ,

).

13.1 Tento princíp subsidiarity bol rovnako premietnutý aj do § 132 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, v zmysle ktorého ak o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa

vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný súd, ústavný súd

uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

14. Pre rozhodnutie ústavného súdu je podstatné, že napadnutý rozsudok okresného

súdu bol podrobený zákonnému prieskumu zo strany krajského súdu ako odvolacieho súdu,

teda o ochrane základných práv a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa týka ústavná

sťažnosť, bol príslušný rozhodovať a aj fakticky rozhodol krajský súd na základe odvolania

ako efektívneho a účinného prostriedku nápravy, čím je vylúčená právomoc ústavného

súdu.

15. Uvedená skutočnosť predstavuje z hľadiska ústavného súdu nedostatok

právomoci na prerokovanie ústavnej sťažnosti podľa .

Všeobecné súdy sú povinné vykladať a aplikovať príslušné zákony na konkrétny prípad

v súlade s alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou podľa

a sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie tých práv a slobôd, ktoré alebo

medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým osobám zaručuje. Ústavný súd predstavuje

v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Konanie pred ústavným súdom totiž nie je konaním, v ktorom by bolo možné

naprávať to, čo účastník predchádzajúceho konania pred všeobecnými súdmi vlastným

postupom zanedbal, keď si riadne a včas nehájil svoje práva, hoci tak urobiť mal a mohol.

16. Z uvedených dôvodov bolo potrebné návrh na začatie konania v tejto časti

odmietnuť podľa , pretože na jej prerokovanie

nemá ústavný súd právomoc.

III.2 K namietanému porušeniu sťažovateľom označených práv podľa

a dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 19. septembra 2013

a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 8. novembra 2017

17. Ústavný súd poukazuje na , podľa ktorého ústavnú

sťažnosť možno podať do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,

oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo

inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu

dozvedieť. Ak rozhodnutie nadobúda právoplatnosť vyhlásením alebo oznámením a ak sa

podľa osobitných predpisov zároveň doručuje jeho písomné vyhotovenie, začína lehota

plynúť dňom doručenia tohto písomného vyhotovenia sťažovateľovi; ak sa rozhodnutie

doručuje len jeho zástupcovi, začína lehota plynúť dňom doručenia písomného vyhotovenia

tohto rozhodnutia tomuto zástupcovi. Ak bol vo veci podaný mimoriadny opravný

prostriedok, lehota na podanie ústavnej sťažnosti vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré bolo

mimoriadnym opravným prostriedkom napadnuté, začína plynúť od doručenia rozhodnutia

o mimoriadnom opravnom prostriedku.

18. Nedodržanie uvedenej lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie

sťažnosti ako podanej oneskorene podľa .

V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon

o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 124

neumožňuje (napr. m. m. , ,

).

19. Ústavný súd na základe súčinnosti poskytnutej okresným súdom a Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky, kde sa spis v súčasnosti nachádza, zistil, že namietané

uznesenie krajského súdu sp. zn. z 19. septembra 2013 nadobudlo

právoplatnosť 19. septembra 2013 a namietané uznesenie najvyššieho súdu nadobudlo

právoplatnosť 8. novembra 2017, pričom sťažovateľovi bolo podľa kópie doručenky

doručené 29. novembra 2017. Je nepochybné, že ústavná sťažnosť sťažovateľa doručená

ústavnému súdu 8. októbra 2019 bola podaná po uplynutí predpísanej zákonnej lehoty

dvoch mesiacov, ktorá sťažovateľovi uplynula k 29. januáru 2018 vo vzťahu k obidvom

napadnutým uzneseniam.

20. Na základe uvedeného ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť sťažovateľa v tejto

časti podľa ako oneskorene podanú.

21. Keďže ústavný súd odmieta ústavnú sťažnosť sťažovateľa z dôvodu nedostatku

právomoci (III.1) a dôvodu jej oneskoreného podania (III.2), je zrejmé, že v danom prípade

ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti (m. m.

, ). Pretože nebol splnený jeden z troch predpokladov

ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, ústavný súd nevyhovel

žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu (bod 2 výroku rozhodnutia) a nebol

dôvod vyzývať sťažovateľa na dokladovanie jeho osobných, majetkových a zárobkových

pomerov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. februára 2020

Miroslav Duriš predseda senátu