Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 96/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. februára 2020

v senáte zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne

Jany Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť obchodnej

spoločnosti BOBOSTYLING, s. r. o., P. O. Hviezdoslava 2332/64, Topoľčany, IČO

44 289 936, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou Petruška & partners s. r. o.,

Kupecká 18, Nitra, v mene ktorej koná advokát JUDr. Svorad Petruška, ktorou namieta

porušenie základného práva podľa v spojení

s , základného práva podľa Listiny

základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp. zn.

z 28. novembra 2018 a rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 17. októbra 2019, a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť obchodnej spoločnosti BOBOSTYLING, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. januára

2020 doručená ústavná sťažnosť obchodnej spoločnosti BOBOSTYLING, s. r. o.,

P. O. Hviezdoslava 2332/64, Topoľčany, IČO 44 289 936 (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie základného práva podľa

(ďalej len „ústava“) v spojení s , základného práva podľa

Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 28. novembra 2018 (ďalej aj „rozsudok súdu prvej inštancie“) a rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

zo 17. októbra 2019 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa správnou žalobou podanou

na krajskom súde domáhala preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia Slovenskej

obchodnej inšpekcie (ďalej len „SOI“) sp. zn. z 12. septembra 2017,

ktorým SOI zamietla odvolanie sťažovateľky proti rozhodnutiu Inšpektorátu SOI v Nitre

sp. zn. z 30. januára 2017. Krajský súd rozsudkom súdu prvej inštancie žalobu

sťažovateľky zamietol ako nedôvodnú. V odôvodnení svojho rozsudku konštatoval, že

z predloženého administratívneho spisu a preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia

SOI, ako aj Inšpektorátu SOI v Nitre nezistil vady tvrdené sťažovateľkou, preto dospel

k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutia sú správne a zákonné. Sťažovateľka proti

rozsudku súdu prvej inštancie podala kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol najvyšší súd

napadnutým rozsudkom tak, že kasačnú sťažnosť meritórne zamietol.

3. Sťažovateľka v sťažnosti atakuje právne závery, na ktorých stojí rozsudok súdu

prvej inštancie, ako aj napadnutý rozsudok najvyššieho súdu, a tvrdí, že krajský súd, ako aj

najvyšší súd nesprávne jej vec posúdil. V nadväznosti na okolnosti prípadu, uloženie pokuty

za porušenie o podmienkach prevádzky vozidiel

v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) argumentuje tým, že ona

nebola vlastníkom motorového vozidla, vystupovala len ako sprostredkovateľ predaja a že

nemala možnosť zistiť, že ide o motorové vozidlo, u ktorého došlo k neoprávnenej

manipulácii s odometrom. Sťažovateľka v súvislosti s tým tiež tvrdí, že neporušila

povinnosť konať s odbornou starostlivosťou. Taktiež spochybňuje záver vo veci konajúcich

súdov, že k predmetnému skutku došlo. Sťažovateľka tvrdí, že nebolo hodnoverne v konaní

preukázané, či skutočne došlo k neoprávnenej manipulácii s odometrom. V rámci svojej

argumentácie tiež dospieva k záveru protiústavnosti ustanovenia § 23b ods. 2 zákona

č. z dôvodu, že za porušenie povinnosti neuvádzať na trh alebo neponúkať

na trhu Slovenskej republiky takéto vozidlo sa sankcionuje len podnikateľ, ale fyzická

osoba nie.

4. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej

sťažnosti rozhodol nálezom v tomto znení:

„1. Základné právo na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd ako aj podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bolo Rozsudkom Krajského súdu

Nitra a Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

porušené

2. Právo na spravodlivé súdne konanie podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo Rozsudkom

Krajského súdu Nitra a Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

porušené

3. Zásada rovnosti občanov pred zákonom zaručená v SR bola

Rozsudkom Krajského súdu Nitra a Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky porušená.“

II.

Relevantná právna úprava a ústavnoprávne východiská

v judikatúre ústavného súdu

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach...

7. Podľa a listiny každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne...

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

10. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“)

ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon v § 9 neustanovuje inak. Pri predbežnom

prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje, či dôvody uvedené v § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto

možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (, , ).

13. Ústavný súd pripomína, že vo vzťahu ku všeobecným súdom nie je prieskumným

súdom ani riadnou či mimoriadnou opravnou inštanciou (m. m. , )

a nemá zásadne ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol

alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil (, ). Vo všeobecnosti úlohou súdnej

ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom napokon nie je ani chrániť občana pred

skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho práv,

ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné (). V súvislosti

so sťažnosťami namietajúcimi porušenie základných práv a slobôd rozhodnutiami

všeobecných súdov už ústavný súd opakovane uviedol, že jeho úloha pri rozhodovaní

o sťažnosti pre porušenie základného práva na súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivé

súdne konanie rozhodnutím súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov súdnej

interpretácie a aplikácie zákonných predpisov s alebo medzinárodnou zmluvou

o ľudských právach a základných slobodách najmä v tom smere, či závery všeobecných

súdov sú dostatočne odôvodnené, resp. či nie sú arbitrárne s priamym dopadom na niektoré

zo základných ľudských práv (napr. , , , ,

).

14. Odôvodnenie rozhodnutí všeobecných súdov je častým predmetom posudzovania

v rozhodovacej činnosti ústavného súdu a aj štrasburských orgánov ochrany práv, z čoho

rezultuje pomerne bohatá judikatúra k jeho významu z pohľadu práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru. V odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd odpovedá na konkrétne námietky

účastníka konania, keď jasne a zrozumiteľne dá odpoveď na všetky kľúčové právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ústavný súd

pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom

konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú

skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu

uvádzaných účastníkmi konania (). Rovnako Európsky súd pre ľudské práva

pripomenul, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa

zakladajú (García Ruiz c. Španielsku z 21. 1. 1999). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské

práva teda nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď v odôvodnení

rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa

špecifická odpoveď práve na tento argument (Georiadis c. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins c.

Francúzsko z 19. 2. 1998). Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť

súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán

s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993,

).

III.

Právne posúdenie veci ústavným súdom

III.A K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom krajského súdu

ako súdu prvej inštancie

15. Pokiaľ ide o rozsudok súdu prvej inštancie, ústavný súd poukazuje na princíp

subsidiarity podľa , z ktorého vyplýva, že právomoc ústavného súdu je

daná iba vtedy, ak o ochrane základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd

preto konštatuje, že nemá právomoc preskúmať označený rozsudok súdu prvej inštancie ani

jeho predchádzajúci postup, keďže ho už meritórne preskúmal na základe kasačnej sťažnosti

najvyšší súd, ktorý bol oprávnený a zároveň povinný poskytnúť sťažovateľke ochranu jej

právam (m. m. , , , ).

16. Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v tejto časti smerujúcej proti rozsudku

súdu prvej inštancie odmietol podľa pre

nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

III.B K namietanému porušeniu označených práv rozsudkom najvyššieho súdu

17. Vychádzajúc z mantinelov možných zásahov ústavného súdu do rozhodovacej

činnosti všeobecných súdov, sa ústavný súd oboznámil s tou časťou odôvodnenia

napadnutého rozsudku najvyššieho súdu, ktorá bola pre posúdenie dôvodnosti sťažnosti

podstatná.

18. Sťažovateľka tvrdila, že rozsudok najvyššieho súdu je arbitrárny, pretože najvyšší

súd nereflektoval podľa jej názoru na relevantnú skutočnosť, že sťažovateľka nebola

vlastníkom motorového vozidla. Ďalšia námietka sťažovateľky spočíva v tvrdení, že

v konaní nebolo hodnoverne preukázané, že k došlo k neoprávnenej manipulácii

s odometrom.

19. Ústavný súd po preskúmaní veci konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého

rozsudku najvyššieho súdu v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva,

že vo veci konajúci súd vychádzal z inšpekčného záznamu, ktorý bol vyhotovený

u autorizovaného predajcu a servisu. Z neho vyplynulo, že 27. októbra 2015 bol

na predmetnom vozidle zaznamenaný stav najazdených 152 948 kilometrov, pričom

sťažovateľka prostredníctvom inzerátu na stránke www.autobazar.autovia.sk neskôr

25. mája 2016 uvádzala, že stav na „tacho“ je 139 000 km. Krajský súd v odôvodnení

svojho rozsudku tiež uviedol, že ani údaj (141 500 km, pozn.) uvedený

v sprostredkovateľskej zmluve z 13. júna 2016 nemohol byť pravdivý. Vychádzajúc

z obrany sťažovateľky, že mohlo dôjsť k omylu v autorizovanom servise, krajský súd

konštatoval, že sťažovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, že údaj zistený 27. októbra

2015 by bol nesprávny. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľky, že ona bola len

sprostredkovateľom, a nie vlastníkom alebo držiteľom predmetného motorového vozidla,

krajský súd, ako aj najvyšší súd uviedol, že z hľadiska porušenia § 23b ods. 3 zákona

č. je vlastníctvo k motorovému vozidlu irelevantné. Za podstatné skutočnosti

z hľadiska aplikácie označenej normy krajský súd, ako aj najvyšší súd považoval to, či

došlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu, a to ponúkaniu na trhu Slovenskej

republiky motorové vozidlo, na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom

prejdenej vzdialenosti právnickou osobou alebo fyzickou osobou podnikateľom.

Z vykonaného dokazovania, snímky z verejne dostupného portálu

www.autobazar.autovia.sk bolo jednoznačne preukázané, že sťažovateľka ako predávajúca

s uvedením údajov na seba (adresa, telefón) ponúkala na trhu Slovenskej republiky vozidlo,

na ktorom došlo k neoprávnenej manipulácii s počítadlom prejdenej vzdialenosti.

20. Ústavný súd v súhrne konštatuje, že z obsahu napadnutého rozsudku sa

presvedčil, že najvyšší súd sa námietkami sťažovateľky zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje

na konštatovanie, že sťažovateľka v napadnutom uznesení dostala odpoveď na všetky

podstatné okolnosti prípadu. V tejto súvislosti už ústavný súd uviedol, že všeobecný súd

nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré

majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ

rozhodnutia. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na súdnu ochranu, resp. právo na spravodlivé

súdne konanie (m. m. , ). Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet

žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery napadnutých rozhodnutí, ktoré sú dostatočne

odôvodnené a majú oporu vo vykonanom dokazovaní.

21. Ústavný súd preto konštatuje, že dôvody napadnutého rozsudku najvyššieho súdu

v spojení s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie sú zrozumiteľné a dostatočne

logické, vychádzajúce zo skutkových okolností prípadu a relevantných právnych noriem.

Sťažovateľkou prezentované argumenty podľa názoru ústavného súdu relevantne

nespochybnili ústavnú konformnosť prijatých právnych záverov najvyšším súdom. Ústavný

súd s ohľadom na uvedené dospel k záveru, že sťažnosť v tejto časti bolo potrebné podľa

odmietnuť z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

22. Pokiaľ ide o ostatne namietaný , tento neupravuje žiadne

konkrétne základné práva alebo slobody, preto vyslovenie jeho porušenia v rámci konania

o ústavnej sťažnosti podľa neprichádza do úvahy bez spojenia

s konštatovaným porušením iného substantívneho ústavného práva. Tento predpoklad

v konaní naplnený nebol, preto ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v tejto časti bolo

potrebné podľa odmietnuť z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

23. Sťažovateľka s poukazom na obsah v rámci argumentácie tiež

namietala protiústavnosť aplikovaného ustanovenia

Táto námietka sťažovateľky však následne nenašla svoj odraz v navrhovanom petite

sťažnosti, v ktorom bolo vytýkané porušenie výlučne napadnutými

rozhodnutiami všeobecných súdov.

24. Ústavný súd napriek uvedenému pripomína, že v konaní o sťažnosti fyzickej

alebo právnickej osoby podľa senát ústavného súdu nie je oprávnený

preskúmavať súlad právnych predpisov s , pretože takýto prieskum je vyhradený

plénu ústavného súdu v konaní podľa . Ústavný súd už viackrát

zdôraznil, že účel konania o súlade právnych predpisov nemožno dosiahnuť v inom type

konania (napr. , , ). Argumentácia sťažovateľa

o protiústavnosti právnej úpravy je teda v prípade konania o individuálnej sťažnosti fyzickej

osoby podľa nevýznamná (m. m. ).

25. Keďže ústavný súd odmietol ústavnú sťažnosť ako celok, nezaoberal sa ďalšími

v nej obsiahnutými návrhmi sťažovateľky, pretože tieto sú viazané na splnenie predpokladu

vyhovenia sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. februára 2020

Ľuboš Szigeti

predseda senátu