Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 218/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-38

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. februára 2020

v senáte zloženom z predsedníčky Jany Baricovej a zo sudcov Rastislava Kaššáka

a Miloša Maďara (sudca spravodajca) prerokoval prijatú ústavnú sťažnosť sťažovateľov

, , , a ,

, , zastúpených advokátskou kanceláriou IKRÉNYI

& REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a prokurista

JUDr. Viktor Ewerling, PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Malacky v dovolacom konaní proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave

č. k. -238 z 18. septembra 2013 vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo a na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Malacky v konaní vedenom

pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. a p r i z n á v a finančné

zadosťučinenie každému v sume 4 000 € (slovom štyritisíc eur), ktoré j e Okresný súd

Malacky p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. a p r i z n á v a trovy konania

v sume 390,50 € (slovom tristodeväťdesiat eur a päťdesiat centov), ktoré j e Okresný súd

Malacky p o v i n n ý vyplatiť na účet advokátskej kancelárie IKRÉNYI & REHÁK,

s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti ústavnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

5. apríla 2018 doručená sťažnosť , , ,

a , , (ďalej len „sťažovatelia“),

ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Malacky (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. ,

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a postupom okresného súdu a Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v dovolacom konaní proti rozsudku krajského súdu

č. k. -238 z 18. septembra 2013 (ďalej aj „rozsudok odvolacieho súdu“).

2. Ústavný súd na neverejnom zasadnutí 5. júna 2018 v senáte zloženom

z predsedu Rudolfa Tkáčika, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra Mamojku

predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť sťažovateľov a uznesením č. k. -20

z 5. júna 2018 ju v časti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie označených práv postupom

okresného súdu v dovolacom konaní, prijal na ďalšie konanie podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“). Ústavnú sťažnosť vo zvyšnej časti

(vo vzťahu ku krajskému súdu a najvyššiemu súdu, pozn.) ústavný súd odmietol.

3. Ústavná sťažnosť sťažovateľov bola pôvodne pridelená sudcovi spravodajcovi

Rudolfovi Tkáčikovi, ktorému funkčné obdobie sudcu ústavného súdu skončilo

16. februára 2019. V súlade s čl. X bodom 5 písm. b) Rozvrhu práce Ústavného súdu

Slovenskej republiky na obdobie od 26. apríla 2019 do 31. decembra 2019 v znení dodatku

č. 1 bola vec náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov

17. októbra 2019 pridelená sudcovi spravodajcovi Milošovi Maďarovi a v zmysle čl. II

bodu 3 písm. a) Rozvrhu práce Ústavného súdu Slovenskej republiky na obdobie

od 1. januára 2020 do 31. decembra 2020 bola prerokovaná v prvom senáte ústavného súdu

v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.

4. Z obsahu ústavnej sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovatelia

podali 23. marca 2003 na okresnom súde žalobu o určenie neplatnosti darovacej zmluvy

z 22. novembra 2001. Okresný súd rozhodol o žalobe sťažovateľov tak, že ju rozsudkom

č. k. -137 z 2. decembra 2008 zamietol.

4.1 Na základe odvolania podaného sťažovateľmi vec rozhodoval krajský súd, ktorý

rozsudkom č. k. -238 z 18. septembra 2013 potvrdil rozsudok súdu prvej

inštancie.

4.2 Postupom krajského súdu však podľa názoru sťažovateľov došlo k odňatiu

možnosti konať pred súdom a domôcť sa tak ochrany svojich subjektívnych práv, a keďže

uvedené vady predstavovali súčasne dovolací dôvod (podľa vtedy platného § 237 písm. f)

), sťažovatelia podali proti rozsudku odvolacieho súdu

dovolanie.

4.3 Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti zdôraznili najmä tú skutočnosť, že „odo dňa

doručenia Dovolania na súd prvej inštancie nedošlo zo strany súdu prvej inštancie podľa

informácii zistených sťažovateľmi doteraz (ku dňu podania ústavnej sťažnosti, pozn.)

k postúpeniu súdneho spisu s Dovolaním na dovolací súd“.

5. Na základe uvedeného a v ústavnej sťažnosti zdôrazňovanému faktu, že konanie

vo veci trvá viac ako 15 rokov, sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol nálezom,

ktorým vysloví porušenie ich označených práv postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. , postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

a postupom okresného súdu a najvyššieho súdu v dovolacom konaní

proti rozsudku odvolacieho súdu, prikáže okresnému súdu a najvyššiemu súdu v konaní

o dovolaní konať bez zbytočných prieťahov, prizná finančné zadosťučinenie v sume

30 000 € každému zo sťažovateľov a nahradí trovy konania.

5.1 Ako už bolo uvedené, ústavný súd prijal ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie len

v časti, ktorou sťažovatelia namietali porušenie označených práv postupom okresného súdu

v dovolacom konaní (ďalej aj „napadnuté konanie“).

II.

Vyjadrenie odporcu a replika sťažovateľov, postup okresného súdu

v napadnutom konaní

6. Okresný súd na výzvu ústavného súdu z 10. júla 2018 odpovedal prípisom

sp. zn. Spr. 2165/18 z 30. júla 2018, v ktorom ústavnému súdu oznámil, že žiadosti

o predloženie súdneho spisu vedeného pod sp. zn. nemožno vyhovieť z dôvodu,

že tento sa od 24. apríla 2018 nachádza na najvyššom súde v dôsledku podaného dovolania.

Z rovnakých dôvodov sa predseda okresného súdu nevyjadril k vecnej stránke prijatej

ústavnej sťažnosti a nepredložil ani chronológiu procesných úkonov, ktoré okresný súd

vykonal v dovolacom konaní. Predseda okresného súdu ďalej poukázal na tú skutočnosť,

že sťažovatelia sa na neho neobrátili so sťažnosťou podľa § 62 ods. 1 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov, a vyslovil súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci s poukazom

na

7. Ústavný súd zaslal vyjadrenie okresného súdu sťažovateľom, ktorí vo svojej

odpovedi doručenej ústavnému súdu 29. januára 2019 oznámili, že súhlasia s upustením

od ústneho pojednávania, a zdôraznili, že značné prieťahy v konaní trvajúcom už takmer

16 rokov (ku dňu podania vyjadrenia, pozn.), ktoré sa týka základnej životnej otázky,

a to ich bývania, považujú za neprimerané, pričom podstatnú časť z nich zapríčinil

podľa ich tvrdenia okresný súd „vrátane zadržiavania spisu v dovolaní po dobu približne

4,5 roka“.

8. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 58 ods. 3 zákona

č. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých

zákonov (ďalej len ,,“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania,

pretože po oboznámení sa s ústavnou sťažnosťou a stanoviskami účastníkov konania dospel

k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

9. Ústavný súd sa pri svojom rozhodovaní nemal možnosť oboznámiť s obsahom

na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu, napriek tomu v tomto prípade považoval

za podstatnú tú skutočnosť, ktorú napokon potvrdil vo svojom vyjadrení aj predseda

okresného súdu, že dovolanie zo 6. decembra 2013 proti rozsudku odvolacieho súdu (spolu

so súdnym spisom) bolo najvyššiemu súdu predložené na rozhodnutie 24. apríla 2018.

III.

Právomoc ústavného súdu a východiská v judikatúre ústavného súdu

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných

práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto porušil práva alebo slobody podľa

odseku 1, obnovil stav pred porušením.

13. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto zákonom

je s účinnosťou od 1. marca 2019 v čl. I až a až

a až a a . V zmysle a sa tento

zákon použije aj na konania začaté do 28. februára 2019, pričom právne účinky úkonov,

ktoré v konaní nastali do 28. februára 2019, zostávajú zachované.

14. Sťažovatelia sa svojou ústavnou sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

ku ktorému malo dôjsť postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

(pri predkladaní spisu na dovolacie konanie).

15. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , , , ).

16. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa (to platí, aj pokiaľ ide o dohovoru, pozn.) vychádza

zo svojej ustálenej judikatúry, ktorá je plne aplikovateľná i po zmene právnej úpravy,

v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu (napr. ).

17. Základnou povinnosťou súdu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom

konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa strana sporu

obrátila na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

18. Podľa v znení

neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ

nebol riadne o povinnosti podľa § 429 poučený v odvolacom konaní, súd prvej inštancie

vyzve dovolateľa na odstránenie vád a poučí ho o následkoch neodstránenia vád dovolania.

Podľa po odstránení vád podľa odseku 1 súd prvej inštancie

rozhodne o vyrubení súdneho poplatku za podané dovolanie a o návrhoch na oslobodenie

od súdneho poplatku.

Podľa dovolanie doručí súd prvej inštancie protistrane, vyzve ju,

aby sa k dovolaniu vyjadrila a určí na vyjadrenie lehotu nie kratšiu ako desať dní. Na neskôr

podané vyjadrenie sa neprihliada.

Podľa ak sa protistrana vyjadrí k dovolaniu v lehote podľa

odseku 3, vyjadrenie sa doručí dovolateľovi.

Podľa po uplynutí lehôt podľa predloží súd prvej inštancie

bezodkladne vec dovolaciemu súdu na rozhodnutie o dovolaní.

IV.

Závery ústavného súdu týkajúce sa otázky porušenia práv sťažovateľov

19. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým

aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (,

, ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd prihliada aj na predmet sporu

(povahu prerokúvanej veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

20. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

napadnutého konania nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci, napokon ani

predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení na zložitosť veci nepoukázal.

21. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľov

v preskúmavanej veci, pozornosti ústavného súdu neušlo, že sťažovatelia napriek dlhodobej

nečinnosti okresného súdu zostali pasívni a nepožiadali okresný súd, aby vo veci konal.

Na túto pasivitu sťažovateľov, ktorá istým spôsobom prispela k neodstráneniu nečinnosti

okresného súdu, ústavný súd prihliadol pri úvahe o výške priznaného primeraného

finančného zadosťučinenia. Okrem uvedeného však ústavný súd nezistil také okolnosti,

ktoré by mali byť osobitne zohľadnené na ťarchu sťažovateľov pri posudzovaní otázky,

či a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.

22. Ústavný súd pri hodnotení samotného postupu okresného súdu v napadnutom

konaní musí konštatovať, že po doručení dovolania sťažovateľov zo 6. decembra 2013 bol

okresný súd bez akéhokoľvek relevantného dôvodu absolútne nečinný, podané dovolanie

spolu so súdnym spisom predložil najvyššiemu súdu na rozhodnutie až 24. apríla 2018, teda

po vyše 4 rokoch a 4 mesiacoch od podania dovolania sťažovateľmi.

22.1 V tejto súvislosti ústavný súd považuje za dôležité poznamenať, že konanie

vo veci sťažovateľov začalo podaním žaloby ešte v roku 2003 a doteraz nie je právoplatne

skončené. Najvyšší súd uznesením sp. zn. z 28. februára 2019 rozhodol

o podanom dovolaní sťažovateľov tak, že rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie. Podľa informácie poskytnutej najvyšším súdom sa spis od 6. marca 2019

nachádza na krajskom súde, je vedený pod novou sp. zn. a krajský súd zatiaľ

vo veci nerozhodol.

22.2 Už zo samotnej skutočnosti, že okresný súd vyše štyri roky nepredložil podané

dovolanie najvyššiemu súdu, je zrejmé, že okresný súd nezvolil taký procesný postup, ktorý

by smeroval k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovatelia nachádzali.

Uvedená nečinnosť okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože okresný súd

bez akýchkoľvek zákonných alebo iných dôvodov nevykonával vo veci žiadne úkony, aby

dovolanie sťažovateľov bolo prerokované v primeranej lehote. K uvedenej nečinnosti,

a teda k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci alebo správania

sťažovateľov, ale najmä v dôsledku postupu okresného súdu.

22.3 Povinnosť súdu konať bez prieťahov vyplývala do 30. júna 2016 z ustanovení

(podľa mal súd v konaní postupovať v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná; § 100 ods. 1

súdu prikazoval, že len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prerokovaná a rozhodnutá). Podľa právnej úpravy účinnej

od 1. júla 2016 je táto povinnosť súdu expressis verbis zakotvená ako základný princíp

civilného sporového konania v , podľa ktorého súd postupuje v konaní tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom,

koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

23. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj

k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prerokovanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

V.

Prikázanie vo veci konať a priznanie primeraného finančného zadosťučinenia

24. V súlade s citovaným v spojení s

ak ústavný súd ústavnej sťažnosti vyhovie, môže prikázať, aby ten,

kto porušil základné práva a slobody sťažovateľa svojou nečinnosťou, vo veci konal.

25. Sťažovatelia v ústavnej sťažnosti navrhli, aby ústavný súd po prijatí rozhodnutia

o porušení označených práv okresnému súdu prikázal konať v predmetnej veci

bez zbytočných prieťahov a predložiť súdny spis najvyššiemu súdu. Keďže napadnuté

konanie už bolo v čase rozhodovania ústavného súdu o ústavnej sťažnosti skončené

a okresný súd už nemal v dovolacom konaní žiadnu právomoc konať, ústavný súd ústavnej

sťažnosti sťažovateľov v tejto časti nevyhovel (bod 4 výroku tohto nálezu).

26. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

27. Podľa ak ústavný súd prizná sťažovateľovi

primerané finančné zadosťučinenie, orgán verejnej moci, ktorý porušil základné práva

a slobody sťažovateľa, je povinný sťažovateľovi priznané finančné zadosťučinenie zaplatiť

do dvoch mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

28. Podľa ak ten, komu bolo uložené zaplatiť

sťažovateľovi finančné zadosťučinenie, v lehote ustanovenej v odseku 1 priznané finančné

zadosťučinenie sťažovateľovi nezaplatí, zvyšuje sa finančné zadosťučinenie priznané

ústavným súdom o 5 % za každý aj začatý rok omeškania až do jeho zaplatenia.

29. Sťažovatelia sa domáhali priznania finančného zadosťučinenia spoločne

v sume 60 000 €. Svoj návrh odôvodnili predovšetkým celkovou dĺžkou súdneho konania,

ale aj tým, že „konaním sú dotknuté práva k nehnuteľnosti určenej a využívanej

na bývanie“. Pri určení výšky nároku vychádzali aj „zo zásadného pocitu nespravodlivosti

a spôsobených útrap dlhodobou účasťou v konaní“.

30. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušenia základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia prichádza do úvahy, avšak suma

požadovaná sťažovateľmi nie je primeraná okolnostiam prípadu. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na okolnosti prípadu.

31. S prihliadnutím na celkovú neprimeranú dĺžku konania, berúc do úvahy všetky

okolnosti danej veci (predovšetkým obdobie nečinnosti okresného súdu pri predkladaní

spisu na dovolacie konanie), ústavný súd považoval priznanie finančného zadosťučinenia

v sume 4 000 € každému zo sťažovateľov za primerané (bod 2 výroku nálezu). Vo zvyšnej

časti prevyšujúcej uplatnený nárok na primerané finančné zadosťučinenie ústavný súd

návrhu sťažovateľov nevyhovel, tak ako je uvedené v bode 4 výroku tohto nálezu.

VI.

Trovy konania

32. Ústavný súd napokon rozhodol aj o náhrade trov konania sťažovateľov, ktoré im

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní vedenom ústavným súdom. Podľa § 73

ods. 3 ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch

podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo

sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

33. Sťažovatelia v petite ústavnej sťažnosti navrhli, aby im ústavný súd priznal

náhradu trov právneho zastúpenia v sume 596,80 €.

34. Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok roku 2017, ktorá bola

podľa Štatistického úradu Slovenskej republiky v sume 921 €.

35. Ústavný súd priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava

zastúpenia, podanie ústavnej sťažnosti) v súlade § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a

ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“) právnemu zástupcovi sťažovateľov,

a to advokátskej kancelárii IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, Bratislava.

35.1 Odmena advokáta v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby

vykonaný v roku 2018 je 1/6 z výpočtového základu, čo v zmysle citovaných ustanovení

vyhlášky predstavuje sumu 153,50 € a režijný paušál sumu 9,21 €. Úhrada za dva úkony

právnej služby vykonané v roku 2018 pri zastupovaní dvoch osôb (po znížení o 50 % podľa

§ 13 ods. 2 vyhlášky) spolu s režijným paušálom a daňou z pridanej hodnoty predstavuje

spolu sumu 390,50 €.

35.2 Úhradu za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2019 (písomné

vyjadrenie z 29. januára 2019) ústavný súd sťažovateľom nepriznal vzhľadom na to,

že neobsahovalo žiadnu novú argumentáciu, ktorou by sťažovatelia podporili záver

o ústavnej neudržateľnosti postupu okresného súdu v napadnutom konaní.

35.3 Vzhľadom na uvedené ústavný súd priznal sťažovateľom trovy konania

v sume 390,50 € (bod 3 výroku tohto nálezu) a vo zvyšnej časti návrhu sťažovateľov

nevyhovel (bod 4 výroku nálezu).

36. Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho

zástupcu sťažovateľov, advokátskej kancelárie IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2,

Bratislava, v lehote uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu (

v spojení s ).

37. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou nálezu uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. februára 2020

Jana Baricová

predsedníčka senátu